Písomná informácia pre používateľov
PRÍLOHA Č.2 K ROZHODNUTIU O PREDĹŽENÍ REGISTRÁCIE, EV.Č.1493/2003
/Písomná informácia pre používateľa/
NEOFOLLIN
(Estradioli valeras)
injekčný roztok
Lieková forma
Injekčný roztok.
Číry svetložltý alebo žltozelený roztok.
Držiteľ rozhodnutia o registrácii
Biotika a.s., 976 13 Slovenská Ľupča, Slovenská republika
Zloženie lieku
Liečivo:  estradioli  valeras  (estradiolvalerát)  5  mg  v  1ml   olejového
roztoku.
Pomocná  látka:  helianthi  oleum  pro  iniectione  (slnečnicový   olej   na
injekciu)
Farmakoterapeutická skupina
Hormón
Charakteristika
Syntetický ester prirodzeného estrogénu zo  skupiny  steroidných  estrogénov
je najúčinnejší a má predĺžený účinok.
Indikácie
Substitučná     hormonálna     terapia     pri     nedostatku     estrogénov
(hypoestrogenizmus)    dokázanom    negatívnym    progesterónovým     testom
i laboratórnymi testmi, atrofiou endometria a hypoestrogénovým  obrazom  pri
pošvovej cytológii. Substitučná terapia pri predčasnom  zlyhaní  ovariálnych
funkcií (predčasná menopauza), napr. po  ovariektómii  alebo  rádiokastrácii
z dôvodu  nenádorových  ochorení.  Substitučná  terapia  pri   celkových   i
lokálnych poruchách vývoja spôsobených hypoestrogenizmom (eunuchoidný  rast,
genitálny   infantilizmus,   hypoplázia   uteru),   u primárnej    amenorey.
Zastavenie dysfunkčného maternicového krvácania. Estrogénový test.
Kontraindikácie
Tehotenstvo.  Aktívne  tromboembolické  ochorenia  aj  v  anamnéze.  Choroby
pečene, nádory pečene existujúce alebo v anamnéze. Karcinómy a  prekancerózy
urogenitálneho (močopohlavného) traktu  a  mliečnej  žľazy,  najmä  cystická
mastopatia (aj v rodinnej alebo osobnej  anamnéze).  Hepatopatia.  Suspektná
TBC   (tuberkulóza)   rodidiel.   Nediagnostikované   vaginálne   krvácanie,
krvácanie vyvolané vysokou hladinou estrogénov.
Nežiaduce účinky
Anorexia (nechutenstvo), nauzea (nutkanie na vracanie), dávenie,  parestézia
(zmenená citlivosť), diarrhoea (hnačka), bolesť hlavy, sklon k  depresiám  a
predráždenosti, zvýšené riziko  tromboembólie  (predovšetkým  u  fajčiarov),
hypertenzia (vysoký krvný tlak), poruchy funkcie pečene (žltačka,  adenómy),
hyperplázia endometria (zväčšenie maternice) s  krvácaním,  zvýšená  telesná
hmotnosť (retencia vody), zväčšenie prsníkov a mastalgia (bolesť  prsníkovej
žľazy) u žien, gynekomastia (zväčšenie prsníkovej žľazy) u  mužov,  chloazma
(žltohnedá  škvrna  v koži),  predčasné  uzatváranie  epifyzárnych   štrbín,
potenciálna teratogenita (vznik vrodených vývojových chýb), rôzne  alergické
reakcie.
Interakcie
Liek zvyšuje účinok liečiv  metabolizovaných  mikrozomálnymi  enzýmami.  Pri
súčasnom podaní hepatotoxických liekov sa zvyšuje riziko poškodenia  pečene.
Liek  znižuje  účinnosť   dikumarolových   antikoagulancií   a antidiabetík.
Zvyšuje  účinnosť  antagonistov  kyseliny  listovej  a  petidínu.   Nevhodné
interakcie  môžu  vzniknúť  v  kombinácii  s   antiepileptikami.   Neofollin
vyvoláva  falošnú  pozitivitu   alebo   vyššie   hodnoty   stanovenia   BSP,
kortikosteroidov v plazme,  jódu  viazaného  na  bielkoviny  a  vychytávanie
rádioaktívneho jódu štítnou  žľazou.  Naopak  spôsobuje  falošnú  negativitu
alebo nižšie hodnoty pri stanovení 17-hydroxy- a ketosteroidov v moči.
Dávkovanie a spôsob podávania
Nepravidelnosti menštruačného cyklu v prvých rokoch po menarche: 4.,  11.  a
18. deň cyklu 2 ml Neofollinu (10 mg estradiolvalerátu) i.m., 18. deň  spolu
s progesterónom.
Substitučná  terapia  primárnej   amenorey:   2   ml   Neofollinu   (10   mg
estradiolvalerátu) i.m., po 14 dňoch pridať progesterón.
Substitučná  terapia  Turnerovho  syndrómu:   2   ml   Neofollinu   (10   mg
estradiolvalerátu) i.m. 1., 8. a 15. deň cyklu, kombinovať  s  progesterónom
15.  a  22.  deň.   Po   začatí   krvácania   2   ml   Neofollinu   (10   mg
estradiolvalerátu) i.m. 4., 11. a 18. deň cyklu, pridať  progesterón  18.  a
25. deň cyklu.
Substitučná terapia dlhotrvajúcej sekundárnej amenorey  vo  fertilnom  veku,
preukázanom nedostatku  endogénnych  estrogénov  a  pozitívnom  estrogénovom
teste: 2 ml Neofollinu (10 mg estradiolvalerátu)  i.m.  1.,  8.  a  15.  deň
cyklu, pridať progesterón 15. a 22. deň. Po dosiahnutí  účinku  (maternicové
krvácanie) sa dávka v ďalších cykloch znižuje. Väčšinou stačí  podať  na  8.
deň cyklu 2 ml  Neofollinu  a  15.  deň  znovu  spolu  s  progesterónom.  Po
navodení menštruačného cyklu stačí 18. deň kombinované  podanie  1  -  2  ml
Neofollinu spolu s progesterónom. Po 3 - 6 cykloch sa aplikuje  na  18.  deň
len samotný progesterón. Ak nedôjde ku krvácaniu, vykoná  sa  progesterónový
test na overenie endogénnej produkcie estrogénov.
Substitučná terapia sekundárnej amenorey a negatívnom estrogénovom teste:  7
- 10 týždňov 2 - 4 ml Neofollinu (10 - 20  mg  estradiolvalerátu)  i.m.  raz
týždenne. Posledný týždeň pridať progesterón.
Zastavenie   dysfunkčného   krvácania:    2    ml    Neofollinu    (10    mg
estradiolvalerátu) spolu s progesterónom i.m.
Estrogénový test: 2 ml Neofollinu raz týždenne po dobu 3 -  4  týždňov.  Pri
pozitívnom teste sa maternicové krvácanie objaví  do  14  dní  po  poslednej
injekcii.
Estrogény sa pri insuficiencii ovárií majú  používať  v najmenšej  potrebnej
dávke a po čo najkratší čas.
Injekcie Neofollinu sa aplikujú hlboko do svalu.
Upozornenie
Pri dlhodobom podávaní lieku  je  potrebné  kontrolovať  prsníky  a  panvové
orgány pre riziko nádorového bujnenia. Ženám s intaktnou  maternicou  sa  má
počas liečby estrogénmi podávať v cyklických intervaloch tiež progesterón.
Varovanie
Liek sa nesmie použiť po uplynutí času použiteľnosti vyznačenom na obale.
Liek sa musí uchovávať mimo dosahu detí.
Balenie
5 ampuliek po 1 ml
Uchovávanie
Uchovávať pri teplote 15 - 25 °C, chrániť pred svetlom a mrazom.
Dátum poslednej revízie
Január 2007
 
Súhrn charakteristických vlastnosti lieku
PRÍLOHA Č.1 K ROZHODNUTIU O PREDĹŽENÍ REGISTRÁCIE, EV.Č. 1493/2003
/Súhrn charakteristických vlastností lieku/
1. NÁZOV LIEKU
NEOFOLLIN
injekčný roztok
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOžENIE LIEKU
Estradioli valeras 5 mg v 1 ml olejového roztoku
3. LIEKOVÁ FORMA
Injekčný roztok.
Číry, svetlo žltý alebo žltozelený olejový roztok.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
Substitučná     hormonálna     terapia     pri     nedostatku     estrogénov
(hypoestrogenizmus).  Napríklad  u primárnej  alebo   sekundárnej   amenoree
v dôsledku   hormonálnych   porúch   s cieľom    dosiahnutia    proliferácie
endometria. Nedostatok ovariálnych estrogénov má byť preukázaný ich  nízkymi
plazmatickými  hladinami,  negatívnym   progesterónovým   testom,   atrofiou
endometria a hypoestrogénnym obrazom vo  vaginálnej  cytológii.  Terapiu  je
možné začať po vylúčení gravidity, resp. u sekundárnej  amenorey  najskôr  8
týždňov  po  poslednej  menštruácii.  Substitučná  terapia  pri   predčasnom
zlyhaní ovariálnych funkcií (predčasná menopauza) pred 40. rokom  i  po  40.
roku, napr. po  ovariektómii  alebo  rádiokastrácii  z  dôvodu  nenádorových
ochorení. Substitučná terapia pri celkových  i  lokálnych  poruchách  vývoja
spôsobených hypoestrogenizmom (eunuchoidný  rast,  genitálny  infantilizmus,
hypoplázia  uteru).   Zastavenie   dysfunkčného   maternicového   krvácania.
Estrogénový test.
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Nepravidelnosti menštruačného cyklu v prvých rokoch po menarche: 4.,  11.  a
18. deň cyklu 2 ml Neofollinu (10 mg estradiolvalerátu) i.m., 18. deň  spolu
s progesterónom.
Substitučná  terapia  primárnej   amenorey:   2   ml   Neofollinu   (10   mg
estradiolvalerátu) i.m., po 14 dňoch pridať progesterón.
Substitučná  terapia  u  Turnerovho  syndrómu:  2  ml  Neofollinu   (10   mg
estradiolvalerátu) i.m. 1., 8. a 15. deň cyklu, kombinovať  s  progesterónom
15.  a  22.  deň.   Po   začatí   krvácania   2   ml   Neofollinu   (10   mg
estradiolvalerátu) i.m. 4., 11. a 18. deň cyklu, pridať  progesterón  18.  a
25. deň cyklu.
Substitučná terapia dlhotrvajúcej sekundárnej amenorey  vo  fertilnom  veku,
preukázanom nedostatku  endogénnych  estrogénov  a  pozitívnom  estrogénovom
teste: 2 ml Neofollinu (10 mg estradiolvalerátu)  i.m.  1.,  8.  a  15.  deň
cyklu, pridať progesterón 15. a 22. deň. Po dosiahnutí  účinku  (maternicové
krvácanie) sa dávka v ďalších cykloch znižuje. Väčšinou stačí  podať  na  8.
deň cyklu 2 ml  Neofollinu  a  15.  deň  znovu  spolu  s  progesterónom.  Po
navodení menštruačného cyklu stačí 18. deň kombinované  podanie  1  -  2  ml
Neofollinu spolu s progesterónom. Po 3 - 6 cykloch sa aplikuje  na  18.  deň
len samotný progesterón. Ak nedôjde ku krvácaniu, vykoná  sa  progesterónový
test na overenie endogénnej produkcie estrogénov.
Substitučná  terapia  u  sekundárnej  amenorey  a  negatívnom   estrogénovom
teste: 7 - 10 týždňov 2 - 4 ml Neofollinu (10  -  20  mg  estradiolvalerátu)
i.m. raz týždenne. Posledný týždeň pridať progesterón.
Zastavenie   dysfunkčného   krvácania:    2    ml    Neofollinu    (10    mg
estradiolvalerátu) spolu s progesterónom i.m.
Estrogénový test: 2 ml Neofollinu raz týždenne po dobu 3 -  4  týždňov.  Pri
pozitívnom teste sa maternicové krvácanie objaví  do  14  dní  po  poslednej
injekcii.
Injekcie Neofollinu sa aplikujú hlboko intramuskulárne.
Estrogénmi  bez  progesterónu  je  možné  dlhodobo  liečiť   len   ženy   po
hysterektómii. U žien s intaktnou maternicou je  nutné  estrogénovú  terapiu
vždy kombinovať s aplikáciou progesterónu v záujme ochrany  endometria  pred
nadmernou stimuláciou. S ohľadom na fyziologickú produkciu  (estrogény  0,05
mg/deň,  progesterón  25  mg/deň),  pomer  estrogény/progesterón  v priebehu
kombinovanej  terapie  má  byť  1:50.  Cyklická,  kombinovaná   estrogén   –
progesterónová terapia (napr. 15 dní estrogény, 7 – 10  dní  estrogény  plus
progesterón, 7 dní nič) zachová mesačné krvácanie,  a tým  sa  zníži  riziko
vzniku  endometriálnej  hyperplázie  a karcinómu.   Alternatívne   sa   môžu
estrogény podávať  kontinuálne  spolu  s progesterónom.  Pri  dlhšom  trvaní
endometrium  atrofuje  a k menštruácii  by  nemalo   dôjsť.   Tento   spôsob
podávania  estrogénov  bol  zavedený   s cieľom   indukovať   amenoreu   pri
kombinovanej  estrogén  –  progesterónovej  terapii.  Vidí  sa   ale   menej
fyziologický a všetky jeho pozitívne a nežiaduce účinky nie sú overené.
Estrogény sa u insuficiencie  ovárií  majú  používať  v najmenšej  potrebnej
dávke a po čo najkratší čas. Dočasné podávanie väčšieho množstva  estrogénov
(dvojnásobok  udržiavacej  dávky)  môže  byť  potrebné  k indukcii   úplného
vyvinutia  sekundárnych  pohlavných  znakov  u dievčat  alebo  ku   kontrole
menopauzálnych symptómov.
Ešte  väčšie  dávky  sa  používajú  parenterálne   (spolu   s progesterónom)
u niektorých typov maternicového krvácania.
U žien s predčasnou menopauzou má substitučná terapia trvať minimálne až  do
veku prirodzenej menopauzy.
Nie  sú  indikácie  na  použitie  estradiolu  u novorodencov.  Estradiol  sa
príležitostne používal k inhibícii  rastu  u vysokých  dievčat,  ale  výhody
tejto terapie sú neisté. Ako nežiaduce  účinky  sa  často  u  tejto  terapie
vyskytujú nauzea, zvyšovaní telesnej hmotnosti a menorágia.
4.3 Kontraindikácie
Gravidita. Aktívne tromboembolické ochorenia. Choroby pečene, nádory  pečene
existujúce  alebo  v  anamnéze.  Hepatopatia.   Karcinómy   a   prekancerózy
urogenitálneho traktu a mliečnej žľazy,  najmä  cystická  mastopatia  (aj  v
rodinnej alebo osobnej anamnéze). Suspektná TBC rodidiel.  Nediagnostikované
vaginálne  krvácanie.  Maternicové  krvácanie  vyvolané   vysokou   hladinou
estrogénov.
4.4 Špeciálne upozornenia
Podávanie estradiolu bez  súčasného  podávania  progesterónu  je  u  žien  s
funkčnou  maternicou  spojené  so  zvýšeným  rizikom  vzniku  endometriálnej
hyperplázie a endometriálneho karcinómu  ako  dôsledku  excesívnej  rastovej
stimulácie endometria.  Veľkosť  tohoto  rizika  závisí  od  dávky  a  dĺžky
liečby. Počas terapie  estradiolom  sa  môže  vyskytnúť  závažné  abnormálne
maternicové  krvácanie.  Na  vylúčenie  prítomnosti  karcinómu  je  potrebná
endometriálna  biopsia.  Ženy  ktoré  dostávajú  alebo  dostávali   dlhodobo
estrogény, musia byť pravidelne raz  za  rok  vyšetrené  (prsníky,  pohlavné
orgány). Všetky estrogénové lieky môžu najmä  na  začiatku  liečby  spôsobiť
ľahké nežiaduce účinky ako sú napätie a hypertrofia  pŕs,  mastalgia,  slabé
vaginálne  krvácanie,  retencia  sodíka  a  tekutín,   zvyšovanie   telesnej
hmotnosti, bolesti hlavy, parestézia a nauzea. Tieto účinky  sú  závislé  od
dávky a často spontánne vymiznú pri dlhodobej terapii.
Kardiovaskulárne a cerebrovaskulárne ochorenia, tromboflebitída.  Estrogénna
terapia môže zvyšovať riziko trombózy. Prirodzené estrogény sa  nezdajú  byť
samy o sebe trombogéne, i keď môžu predisponovať u citlivých jedincov  vznik
tromboembolických stavov. Terapia estrogénmi by sa mala ukončiť približne  6
týždňov pred plánovanou operáciou.
Hypertenzia.  Niektoré  estrogénové  lieky  zvyšujú   plazmatickú   reninovú
aktivitu, stimulujú  syntézu  reninových  substrátov,  a ich  používanie  je
spojené so zvýšenou incidenciou hypertenzie.
Onemocnenia pečene. Estrogény majú mnohostranný metabolický účinok na  pečeň
a ich používanie je preto kontraindikované, ak sú funkcie pečene  poškodené.
Môžu uľahčiť tvorbu žlčových kameňov.
Endometrálna hyperplázia. Považuje sa za potenciálnu  prekancerózu,  pretože
niekedy prograduje do endometriálneho  karcinómu.  Pretože  estradiol  ďalej
stimuluje rast hyperplastického endometria, je u endometriálnej  hyperplázie
kontraindikovaný.
Herpes gestationis. Hemoglobinopatia.  U ochorení  ako  kosáčikovitá  anémia
môže byť zvýšené riziko vzniku tromboembolických komplikácií.
Porfýria. Estrogény  stimulujú  hepatálnu  syntézu  porfyrínov.  Substitučná
terapia estradiolom môže indukovať záchvaty porfýrie.
Pruritus,  alebo  pemphigoid  gestationis  sa  môžu   vyskytnúť   v priebehu
gravidity, ako dôsledok vysokej hladiny estrogénov.
Otoskleróza,  migréna,  diabetes,  hyperkalciémia  môžu   byť   exacerbované
estrogénmi.
Tolerancia glukózy môže  byť  mierne  redukovaná,  hoci  vznik  manifestného
diabetu nie je pravdepodobný.
Opatrne je potrebné estrogény používať u  pacientov  s  astmou,  epilepsiou,
migrénou, ochorením srdca  a  obličiek  vzhľadom  na  retenciu  vody,  ktorú
estrogény môžu spôsobiť. U detí je opatrnosť potrebná pre možnosť  uzavretia
epifyzárnych štrbín dlhých kostí.
Osoby vyššieho veku. Niektoré pacientky môžu  dostávať  estradiol  z  dôvodu
postmenopauzálnej osteoporózy aj v 6. až  7.  dekáde  života.  Táto  terapia
môže  byť  spojená  so  zvýšeným  rizikom   endometriálnej   hyperplázie   a
karcinómu. Po prerušení estrogénovej liečby sa  odbúravanie  kostí  zvyšuje,
čo môže viesť ku zvýšenému riziku fraktúr.
Všetky absolútne  a  relatívne  kontraindikácie  sú  sformulované  najmä  na
základe skúseností s používaním estrogénov ako  kontraceptív  a  pri  liečbe
karcinómov prostaty a mliečnej žľazy.  Vzhľadom  k  odlišnému  dávkovaniu  a
odlišnej produkcii endogénnych  hormónov  je  lekár  oprávnený  individuálne
prehodnotiť platnosť  týchto  kontraindikácií  u  substitučnej  estrogénovej
terapie  najmä  pokiaľ  ide  o  výskyt  nežiaducich   kardiovaskulárnych   a
hepatálnych účinkov.
4.5 Liekové a iné interakcie
Potenciálne    nebezpečné    interakcie.     Fajčenie     zvyšuje     riziko
tromboembolických komplikácií u žien, ktoré podstupujú estrogénovú  terapiu.
Neznižuje však účinnosť terapie estradiolom. Estrogény môžu zvýšiť  toxicitu
chlórpromazínu (zosilnenie cholestatického účinku).
Iné  signifikantné  interakcie.   Ide   väčšinou   o informácie   o orálnych
kontraceptívach. O interakciách samotného estradiolu je málo údajov.  Dá  sa
predpokladať  interakcia  so  všetkými  liekmi,   ktoré   majú   také   isté
metabolické cesty v hepatálnej biotransformácii a biliárnej exkrécii.  Lieky
ako rifampicín, barbituráty a fenytoín, ktoré indukujú  syntézu  hepatálnych
enzýmov, zvyšujú rýchlosť  metabolizmu  estrogénov.  Naopak  estrogény  môžu
zvýšiť  aktivitu  fenytoínu  a  iných  liekov  degradovaných  mikrozomálnymi
enzýmami inhibíciou ich  metabolizmu.  Dlhodobé  podávanie  antibiotík  môže
znižovať účinnosť estrogénových  preparátov  akcelerovaním  ich  metabolizmu
v dôsledku indukcie mikrozomálnych enzýmov. Likvidáciou črevnej  flóry  môžu
antibiotiká znemožniť enterohepatálny obeh estrogénov. Estrogény môžu  meniť
terapeutický účinok antidiabetík, antikonvulzív a antihypertenzív.
Interferencia s  laboratórnymi  testmi.  Estradiol  môže  ovplyvniť  funkčné
testy  štítnej  žľazy,  plazmatické  hladiny  kortizolu  a  stanovenie   17-
ketosteroidov v moči tým, že zvyšuje koncentráciu transportných proteínov.
Neofollin vyvoláva falošnú pozitivitu alebo vyššie hodnoty  stanovenia  BSP,
kortikosteroidov v plazme,  jódu  viazaného  na  bielkoviny  a  vychytávanie
radiojódu štítnou žľazou. Naopak vyvoláva falošnú  negativitu  alebo  nižšie
hodnoty pri stanovení 17-hydroxy- a keto-steroidov v moči.
4.6 Používanie v gravidite a počas laktácie
Aj keď teratogénny účinok estradiolu u človeka  nie  je  priamo  preukázaný,
iné estrogény, predovšetkým dietylstilbestrol, majú  teratogénny  účinok.  U
niektorých zvieracích druhov má aj estradiol teratogénne  účinky.  Z  týchto
príčin by sa estradiol nemal podávať počas gravidity. Je málo indikácií  pre
použitie estradiolu u matiek v období laktácie.  Estradiol  sa  vylučuje  do
materského mlieka, ale jeho množstvo je veľmi malé, pravdepodobne menej  ako
0,02 % dávky, ktorú dostane matka.  Z  toho  vyplýva,  že  matkám  v  období
laktácie je možné estradiol podávať.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje
Nie je predpoklad ovplyvnenia pozornosti.
4.8 Nežiaduce účinky
Výskyt nežiaducich účinkov závisí od veku pacientky  a ide  najmä  o prejavy
zosilnených fyziologických  účinkov  estrogénov.  Časť  nežiaducich  účinkov
vzniká ako dôsledok hepatálneho metabolizmu estradiolu.
Nežiaduce účinky potenciálne  ohrozujúce  život.  Podávanie  estradiolu  bez
súčasného podávania progesterónu je u žien s funkčnou maternicou spojené  so
zvýšeným  rizikom  vzniku  endometriálnej  hyperplázie   a   endometriálneho
karcinómu ako dôsledku excesívnej rastovej  stimulácie  endometria.  Veľkosť
tohoto rizika závisí od dávky a trvaní  liečby.  Je  menšie  u  kombinovanej
terapie estrogén - progesterón. Je možné, že riziko  vzniku  endometriálneho
karcinómu u dlhodobej aplikácie estrogénov  retrospektívne  klinické  štúdie
nadsadzujú, s ohľadom na problémy s adekvátnou kontrolnou  skupinou.  Naviac
zvýšená  incidencia  endometriálneho  karcinómu  u žien  liečených  dlhodobo
estrogénmi nie je spojená so zvýšenou  mortalitou.  Ide  očividne  o zvýšenú
incidenciu  foriem   karcinómu   s nízkou   malignitou,   ktoré   je   ťažké
histologicky  odlíšiť  od  rôznych  foriem  hyperplázie.  Podľa   niektorých
klinických  štúdií  terapia  estrogénmi  môže   zvyšovať   i riziko   vzniku
karcinómu  mliečnej  žľazy.  Iné  štúdie  však  asociáciu  medzi  aplikáciou
estrogénov  a karcinómom  mliečnej   žľazy   nepotvrdili.   Nepotvrdené   je
i zvýšené riziko vzniku hepatálneho karcinómu.  Experimentálne  je  dokázaná
korelácia  medzi  aplikáciou  steroidov  a vznikom   benígnych   a malígnych
nádorov pečene. Niektoré klinické štúdie tiež dokumentovali možnú  asociáciu
medzi orálnou estrogénovou terapiou a zvýšeným rizikom  pečeňových  nádorov.
Iné štúdie však túto závislosť  nepotvrdili.  Jednoznačne  dokumentované  je
zvýšené  riziko  vaginálneho  adenokarcinómu  u dievčat,  ktoré  prišli   do
kontaktu  s  dietylstilbestrolom  in  utero.  Tento  účinok  však  môže  byť
špecifický dietylstilbestrolový efekt. Počas užívania orálnych  kontraceptív
sa vyskytli i benígne a malígne nádory pečene. Nie je  však  jasné,  či  ide
o príčinnú súvislosť alebo náhodnú asociáciu. Estrogény  významným  spôsobom
ovplyvňujú  kardiovaskulárny  systém.  Estrogénová  terapia  zvyšuje  riziko
venóznych  tromboembolických   komplikácií.   Riziko   vzniku   arteriálnych
trombóz, vrátane ischemickej choroby srdca nie  je  jednoznačne  preukázané.
Väčšie dávky, ktoré sa  používali  na  liečbu  karcinómu  prostaty  u mužov,
alebo  k potlačeniu  laktácie  u žien,   spôsobovali   hypertenziu   a rôzne
tromboembolické  komplikácie  (infarkt  myokardu,  pľúcnu  embóliu,  iktus).
Tieto nežiadúce účinky sa podľa niektorých štúdií  vyskytujú  i pri  užívaní
kontraceptív. Zvýšený výskyt tromboembolických komplikácií sa objavil  najmä
v súvislosti s používaním prvej generácie kontraceptív s obsahom  estrogénov
viac ako 80 µg. Zavedením nových kontraceptív s nízkymi  dávkami  estrogénov
sa  viditeľne  znížila  incidencia   tromboembolických   komplikácií.   Hoci
kontraceptíva  spôsobujú  signifikantné   zmeny   viacerých   hemostatických
faktorov, väčšinou ide o zmeny v rozsahu normálnych  hodnôt  a ich  klinický
význam je otázny. Zvýšené riziko  vzniku  kardiovaskulárnych  ochorení  môže
súvisieť  s indukciou  syndrómu  inzulínovej  rezistencie,  t.j.  kombinácia
hyperinzulinémie,  zníženej  glukózovej  tolerancie,   hypertriglyceridémie,
znížené   koncentrácie   lipoproteínov    s vysokou    hustotou    a zvýšené
koncentrácie lipoproteínov s nízkou hustotou a hypertenzie. V závislosti  na
typu použitých steroidov a na dávke,  orálne  kontraceptíva  môžu  indukovať
vznik všetkých charakteristík  syndrómu  inzulínovej  rezistencie.  Zníženie
obsahu estrogénov a modifikácia progesterónovej zložky viedli  k odstráneniu
nežiadúceho vplyvu na  lipoproteíny  s vysokou  hustotou  a na  krvný  tlak.
Riziko vzniku  hypertriglyceridémie  a inzulínovej  rezistencie,  spôsobenej
najmä estrogénmi však zostalo. Vidí sa však, že pozitívne účinky  estrogénov
na  cievnu  stenu  prevažujú  nad   niektorými   nežiaducimi   metabolickými
účinkami. Substitučná estrogénová terapia však pravdepodobne nie je  spojená
so  zvýšeným  rizikom  hypertenzie  a tromboembolických  komplikácií.  Vplyv
estrogénov  na  kardiovaskulárny  systém  nezávisí  len  na  dávke   a dĺžke
terapie, ale tiež na pohlaví pacienta  a u žien,  či  sú  alebo  nie  sú  po
menopauze. U mužov podávanie estrogénov v indikácii karcinómu prostaty  bolo
spojené so zvýšenou kardiovaskulárnou mortalitou.  U žien,  ktoré  dostávali
estrogény  spolu  s progesterónom  ako  orálne  kontraceptíva   sa   zvýšila
incidencia kardiovaskulárnych  ochorení.  Naopak,  viacej  štúdií  naznačuje
protektívnu úlohu estrogénov u žien po menopauze.
Ťažké alebo ireverzibilné nežiaduce účinky.  Počas  terapie  estradiolom  sa
môže  vyskytnúť  závažné  abnormálne   maternicové   krvácanie.   Je   nutná
endometriálna biopsia na  vylúčenie  prítomnosti  karcinómu.  Pri  aplikácii
mužom  (terapia   karcinómu   prostaty)   treba   počítať   s   feminizáciou
(gynekomastia, inhibícia spermatogenézy, strata libida, impotencia).
Symptomatické nežiaduce účinky. Všetky estrogénové preparáty môžu  najmä  na
začiatku  liečby  spôsobiť  ľahké  nežiaduce  účinky  ako   sú   napätie   a
hypertrofia pŕs, mastalgia, slabé vaginálne  krvácanie,  retencia  sodíka  a
tekutín, zvyšovanie telesnej hmotnosti, bolesti hlavy, parestézie a  nauzea.
Tieto účinky  závisia  od  dávky  a často  spontánne  vymiznú  pri dlhodobej
terapii. Len zriedkavo  sú  dôvodom  k prerušeniu  terapie.  Intramuskulárne
podanie v niektorých prípadoch môže tieto symptómy odstrániť.  Vysoké  dávky
najmä po perorálnom podaní môžu naviac spôsobiť depresiu, nauzeu,  anorexiu,
hnačku, vracanie, edémy a kožné zmeny (chloazmu, urtikáriu,  rôzne  erupcie,
erythema multiformae  a nodosum,  ojedinelo  Stevens-Johnsonov  syndróm).  U
detí je možnosť predčasného uzatvorenia epifyzárnych  štrbín.  Po  prerušení
podávania estrogénov často nastáva maternicové krvácanie.
Iné účinky. Estradiol  význačným  spôsobom  ovplyvňuje  metabolizmus  pečene
(syntézu proteínov, vrátane  vazebných  proteínov  a koagulačných  faktorov,
metabolizmus sacharidov, lipidov a tvorbu žlči). Najmä  perorálne  preparáty
môžu zvýšiť syntézu lipoproteínov s vysokou hustotou  a ostatných  proteínov
syntetizovaných v pečeni, zvýšiť syntézu hemu  a porfyrínu  a riziko  vzniku
porfýrie,   zvýšiť   hladinu    angiotenzinu    a krvný    tlak,    spôsobiť
hyperkoagulabilitu znížením aktivity antitrombínu III.  a indukciu  zvýšenej
hepatálnej syntézy krvných koagulačných faktorov, zvýšiť saturačný  biliárny
index a zvýšiť tak riziko  vzniku  žlčových  kameňov.  Parenterálne  podanie
(i transdermálne) tieto účinky nemá. Vidí sa však, že aspoň po čas prvých  4
mesiacov liečby nemá parenterálne podanie ani tak  výrazný  pozitívny  vplyv
na  lipoproteíny  ako  orálne  preparáty.  Súčasná  aplikácia   progesterónu
pozitívne  účinky  estrogénov  na  krvné  lipidy  antagonizuje.   Tolerancia
glukózy môže byť mierne redukovaná, hoci vznik manifestného diabetu  nie  je
pravdepodobný. Môžu sa vyskytnúť hyperkalciémia a rôzne alergické reakcie.
4.9 Predávkovanie
Nie  sú  informácie  o  dôsledkoch  akútneho  predávkovania  estradiolom   u
človeka. Liečba prípadného predávkovania má byť symptomatická.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakologická skupina: Prirodzené a semisyntetické estrogény, samotné
ATC klasifikácia: G03CA03
Molekulárny a celulárny mechanizmus účinku.
Estradiol pôsobí prostredníctvom estrogénových receptorov  lokalizovaných  v
cieľových tkanivách. Neobsadené  estrogénové  receptory  sú  lokalizované  v
cytoplazme, našli sa však aj v bunkovej membráne.  Po  naviazaní  estradiolu
na estrogénový receptor pôsobí tento komplex ako transkripčný faktor,  ktorý
moduluje     expresiu     cieľových      génov.      Estrogény      obsahujú
cyklopentanoperhydrofenantrenovú  štruktúru.  Fenolický  kruh  je  základnou
chemickou podmienkou pre väzbu na estrogénové receptory. Kyslík  na  C17  je
nevyhnutný  pre  estrogénovú  biologickú   aktivitu.   Biologickú   účinnosť
ovplyvňuje  typ  radikálu  naviazaného  na  kyslík  na  C17.   Z endogénnych
estrogénov je najúčinnejší 17-ß-estradiol. Účinnosť  estradiolu  sa  znižuje
desaťkrát po enzymatickej alebo chemickej oxidácii  17-hydroxylovej  skupiny
na ketoskupinu, ako napr. u estrónu.
Estrogény sú steroidné hormóny, ktorých hlavnou úlohou je regulácia  funkcie
ženských pohlavných orgánov a regulácia  reprodukcie.  Prirodzené  estrogény
sú 17-ß-estradiol, estrón a estriol. Najúčinnejší z nich je  17-ß-estradiol.
Estradiol reguluje rast a činnosť ženských pohlavných orgánov,  sekundárnych
pohlavných  znakov   a prsných   žliaz,   ako   i isté   funkcie   maternice
a prídavných  orgánov,  najmä   proliferáciu   endometria,   vývoj   deciduy
a cyklické zmeny epitelu cervixu a vagíny. Hladina  estrogénov  v krvi  musí
mať  istú  minimálnu  kritickú  hodnotu,  aby   endometrium   proliferovalo.
Estradiol  v kombinácii  s progesterónom  podporuje   tiež   sekrečnú   fázu
menštruačného cyklu. Ak je hladina estrogénov príliš nízka,  endometrium  sa
neudrží a nasleduje maternicové krvácanie.  Maternicové  krvácanie  sa  teda
môže dočasne zastaviť veľkými dávkami estrogénov, alebo  vyvolať  prerušením
ich podávania. Krvácanie však môže vzniknúť i cez vysokú hladinu  estrogénov
(pri dlhodobom podávaní vysokých dávok) ako dôsledok  infarktov  v excesívne
hypertrofovanom endometriu. Hyperpláziu endometria pri  podávaní  estrogénov
je  možné  obmedziť  súčasným  podávaním   progesterónu.   Tiež   prerušenie
podávania estrogénov u žien po  menopauze  alebo  po  ovariektómii  indukuje
maternicové krvácanie.  Chronické  podávanie  estrogénov  bez  progesterónu,
anovulačné  cykly  (chýba  sekrécia  progesterónu)  alebo  ovariálne  nádory
secernujúce estrogény pôsobia tiež maternicové krvácanie.
Estradiol  reguluje  spätnou  väzbou  sekréciu  gonadotropínov   na   úrovni
hypofýzy  a hypothalamu.  Sekrécia  FSH  je  progresívne  inhibovaná  ak  sa
zvyšuje  hladina  estradiolu  (negatívna  spätná  väzba).  Sekrécia  LH   je
u nízkych hladín estradiolu maximálne potlačená. Zvyšuje sa ako  odpoveď  na
zvýšenie  hladiny  estradiolu  (pozitívna  spätná  väzba).   FSH   stimuluje
sekréciu estradiolu z dozrievajúceho folikulu. Estradiol sa  tým  v priebehu
menštruačného cyklu podieľa na  regulácii  cyklických  zmien  gonadotropínov
a endometria. Okrem účinku na pohlavné orgány,  sekundárne  pohlavné  znaky,
mliečnu žľazu, hypothalamus  a hypofýzu  pôsobí  estradiol  najmä  na  pečeň
a kostru  a má  mnohopočetné   metabolické   účinky.   Významne   ovplyvňuje
metabolizmus  lipidov,  znižuje  hladiny  lipoproteínov  s nízkou   hustotou
a opačne zvyšuje hladiny lipoproteínov s vysokou  hustotou  a triglyceridov.
Stimuluje syntézu transportných globulínov pre hormóny. Podporuje  absorpciu
vápnika  z čriev  a redukuje  jeho  vylučovanie  močom.  Estradiol  inhibuje
resorpciu   kostí.   Závažnými    dôsledkami    dlhotrvajúceho    nedostatku
cirkulujúcich   estrogénov   môžu   byť    osteoporóza    a kardiovaskulárne
komplikácie.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Farmakokinetika  po  jednorázovom  podaní.  Po   intravenóznom   podaní   má
estradiol iniciálny polčas približne  20  minút  a sekundárny  približne  70
minút.  Metabolický  clearance  definovaný  ako  objem  krvi,  z ktorej  bol
estradiol  ireverzibilne  odstránený  je   600   až   800   litrov   za   24
hod.m-2 u žien pred menopauzou a  okolo  600  l  za  24  hod.m-2  u žien  po
menopauze.
Resorpcia.  Po  orálnom  podaní  sa  prirodzené   estrogény   takmer   úplne
resorbujú. Účinnosť p.o. podania je však obmedzená s ohľadom  na  intenzívny
metabolizmus estrogénov v priebehu ich prvého prechodu pečeňou  (first  pass
effect). Estradiol valerát sa už v črevnej sliznici mení  na  estrón,  takže
po   p.o.   podaní   estradiolu   je   plazmatická   koncentrácia    estrónu
nefyziologicky  vyššia  ako  koncentrácia  estradiolu.  Po  p.o.  podaní  je
signifikantná časť  estradiol  valerátu  inaktivovaná  už  pred  vstupom  do
systémovej  cirkulácie.  Estradiol  sa   veľmi   dobre   resorbuje   i kožou
a sliznicou. Alkyl a aryl estery estradiolu majú nižšiu polaritu,  preto  sa
po  i.m.  podaní  v olejovom  roztoku   rýchlosť   ich   resorpcie   znižuje
v závislosti na veľkosť bočného reťazca.
Estradiol valerát, ester estradiolu, je dlhodobo pôsobiaci ester  vhodný  na
i.m. podanie. Rýchlosť jeho  resorpcie  je  nižšia  ako  estradiol  benzoátu
(terapeutické  dávky  sú  účinné  niekoľko  dní)   a väčší   ako   estradiol
dipropionátu (terapeutické dávky  sú  účinné  niekoľko  týždňov).  Estradiol
valerát je v olejovom roztoku  po  i.m.  aplikácii  účinný  1  -  3  týždne.
Tkanivové  esterázy  uvoľňujú   z estradiol   valerátu   účinný   estradiol.
Parenterálna aplikácia estradiol valerátu umožňuje znížiť  jeho  inaktiváciu
v črevnej sliznici a v pečeni. Nástup a ukončenie účinku estradiol  valerátu
po i.m. aplikácii sú  pomalé,  postupné  a  neurčité.  Intenzívna  konverzia
estradiolu na  estrón  v  čreve  a v pečeni  spôsobuje,  že  orálne  podanie
estradiolu vedie  k vysokej  koncentrácii  cirkulujúceho  estrónu  a súčasne
k vysokému  pomeru  estrón/estradiol.  Z tohoto  hľadiska  perorálne  podaný
estradiol neobnovuje fyziologickú situáciu u žien pred menopauzou,  kedy  je
pomer  estrón/estradiol  menší  ako  1.  Perkutánna,  subkutánna,  vaginálna
a intramuskulárna  aplikácia  estradiolu  umožňuje   dosiahnuť   plazmatické
koncentrácie podobné hladinám estradiolu vo folikulárnej fáze, ako aj  nízky
pomer estrón/estradiol.
Distribúcia.  Vzhľadom  na  vysokú  rozpustnosť  v   tukoch   sa   estradiol
distribuuje v celom tele. Extenzívna  väzba  na  plazmatické  proteíny  však
spôsobuje, že distribučný objem je len 9 - 15 l.  Cirkulujúci  estradiol  je
takmer úplne viazaný na plazmatické proteíny. Približne 60  %  sa  viaže  na
albumín, 38 % na globulín viažuci pohlavné hormóny  a  2  –  3  %  zostávajú
voľné a predstavujú biologicky  účinnú  frakciu  hormónu.  Globulín  viažuci
pohlavné  hormóny  významným  spôsobom   ovplyvňuje   účinnosť   estradiolu.
Testosterón  sa  viaže  na  rovnaký  glykoproteín  s vyššou   afinitou   ako
estrogén, teda tieto steroidy môžu ovplyvňovať vzájomne  svoj  metabolizmus.
Niektoré stavy  ovplyvňujú  hladinu  globulínu  viažuceho  pohlavné  hormóny
a tým i hladinu volného estradiolu.
Hypertyreoidizmus, cirhóza, gravidita a terapia estrogénmi  zvyšujú  hladinu
globulínu   viažuceho    pohlavné    hormóny.    Naopak    hypotyreoidizmus,
hyperandrogenizmus a obezita znižujú jeho hladinu. Estradiol sa vylučuje  do
materského mlieka, jeho koncentrácia však nie je taká vysoká,  aby  sa  dalo
predpokladať ovplyvnenie dieťaťa. Estradiol prechádza placentou.
Biotransformácia. Estradiol sa konvertuje  17-ß-hydroxysteroiddehydrogenázou
na estrón už v črevnej sliznici, potom v pečeni. Estrón sa  rýchlo  mení  na
estrón-3-sulfát, ktorý je najvýznamnejší cirkulujúci estrogén. Nie  je  však
fyziologicky aktívny vzhľadom  na  slabú  väzbu  na  estrogénové  receptory.
Hlavná metabolická cesta je hydroxylácia aromatického A kruhu v polohe  C-2.
Hydroxylácia sa môže uskutočniť i v polohe C-16 na D kruhu za  vzniku  16-?-
hydroxyestrónu, ktorý sa následovne redukuje  na  estriol.  Estriol  má  len
1/10  aktivity  estradiolu.  Hydroxylačná   reakcia   na   C-2   a C-16   sú
kompetitívne. Hydroxylácia môže prebehnúť i v polohách C-4, 6,  7,  11,  14,
15, 16 a 18.  Estrogény  vytvorené  hydroxyláciou  na  A kruhu  sa  môžu  na
hydroxylových skupinách metylovať. Okrem toho môžu tvoriť  kovalentné  väzby
so sulfhydrilovými skupinami hepatálnych proteínov. Estrón, estradiol  a ich
metabolity  sa  konjugujú  za   vzniku   glukuronidov   a sulfátov.   Hlavný
cirkulujúci metabolit estrogénu je estrón-3-sulfát. Ľahko sa dekonjuguje  na
voľný  estrón,  ktorý  sa  môže   estradioldehydrogenázou   meniť   v pečeni
a endometriu  na  estradiol.  Estrón-3-sulfát  má  preto  očividne   zásobnú
funkciu a predstavuje ľahko  dostupný  zdroj  voľného  estradiolu.  Oxidácia
estradiolu na estrón je však rýchlejšia, a je uprednostňovaná  pred  opačnou
reakciou.
Všetky tri estrogény (estradiol  a  jeho  metabolity,  estrón,  estrion)  sa
vylučujú močom  ako  glukuronidové  a  sulfátové  konjugáty  spolu  s  malým
množstvom nezmeneného estradiolu. 40 až 100 %  (v  priemere  80  %)  podanej
dávky estradiolu sa vylučuje močom v priebehu  96  -  120  hodín.  20  %  sa
vylúči stolicou. Asi 40 % estradiolových metabolitov sa vylučuje žlčou  a  z
týchto sa 80 % reabsorbuje do enterohepatálnej  cirkulácie.  Len  malá  časť
(okolo 7  %)  podanej  dávky  estradiolu  sa  vylučuje  stolicou.  Hepatálny
metabolizmus estradiolu je možné zvýšiť  indukciou  mikrozomálnych  enzýmov.
Poškodenie  pečene  môže  viesť  k hyperestrogénizmu.  Okrem  toho  pečeňový
metabolizmus spôsobuje,  že  po  perorálnom  podaní  sa  väčšina  estrogénov
v pečeni  mení  na  farmakologicky  menej   účinné   látky.   Estrogény   sa
metabolizujú i v čreve  črevnou  flórou,  čo  umožňuje  ich  enterohepatálnu
cirkuláciu.  Alterácie  normálnej  črevnej  flóry   môžu   preto   ovplyvniť
estrogénový metabolizmus.
Závislosť  medzi  plazmatickou   koncentráciou   a účinkom.   Denná   tvorba
estrogénov 90 – 350 nmol je u žien  závislá  na  fáze  cyklu.  Po  menopauze
produkcia klesá na 17 – 35 nmol/24 hod. Plazmatická koncentrácia 300  –  800
pmol.l-1 je dostatočná  pre  odstránenie  menopauzálnych  symptómov  ako  sú
návaly   tepla,   profúzne   potenie   a na   zníženie   zvýšených    hladín
gonadotropínov po menopauze. Postmenopauzálne symptómy sa objavia znovu,  ak
sa zníži plazmatická hladina estradiolu na  100  až  120  pmol.l-1.  Viacero
prác  dokumentuje,  že  existuje  vzťah  medzi  plazmatickou   koncentráciou
estradiolu a účinkom estradiolovej terapie.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Reprodukčná  toxicita.  Podľa  testovania   na   zvieratách   má   estradiol
teratogénny účinok na urogenitálny trakt, kostru, srdce a mliečne  žľazy.  U
niektorých druhov experimentálnych zvierat  podávanie  estradiolu  in  utero
znižuje u potomstva fertilitu, u samcov spôsobuje feminizáciu.
Onkogénny potenciál. U niektorých druhov experimentálnych zvierat  estradiol
podporuje vývoj rôznych nádorov vrátane  nádorov  mliečnej  žľazy,  uteru  a
cervixu uteri. Testikulárne, lymfoidné, a osteogénne nádory  boli  popísané,
ale len u niektorých druhov  myší.  U väčšiny  iných  druhov  sa  nepodarilo
estrogénmi  indukovať  nádory.  Niektoré  experimenty  poukazujú  na   možnú
signifikantnú koreláciu medzi pôsobením estrogénov  a benígnymi  a malígnymi
nádormi pečene. Úloha estradiolu v etiológii karcinómu  mliečnej  žľazy  nie
je zatiaľ jasná.
Estradiol je na zozname známych  karcinogénov.  Klasifikuje  sa  ako  ”tumor
promoter” a nie ako genotoxický karcinogén. Niektoré  genotoxické  testy  na
baktériách však naznačujú, že estradiol a  jeho  katecholové  metabolity  sú
genotoxické  karcinogény  s  pravdepodobnou  schopnosťou   indukovať   vznik
nádorov.  Genotoxický  účinok  majú  estradiol  a  dietylstilbestrol  aj  na
myšacích epiteliálnych bunkách.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Helianthi oleum pro iniectione.
6.2 Inkompatibility
Oxidujúce látky, alkálie a svetlo spôsobujú rozklad.
6.3 Čas použiteľnosti
4 roky
6.4 Upozornenia na podmienky a spôsob skladovania
Uchovávať pri teplote 15 - 25 °C, chrániť pred svetlom a mrazom.
6.5 Vlastnosti a zloženie obalu, veľkosť balenia
1)  1  ml  neodlamovacie  ampulky  s  nalepeným  štítkom,  pilník,  plastová
   vanička, písomná informácia pre používateľa, papierová škatuľka.
2) 1 ml odlamovacie ampulky s nalepeným štítkom, plastová  vanička,  písomná
   informácia pre používateľa, papierová škatuľka.
Veľkosť balenia: 5 ampuliek po 1 ml
6.6 Upozornenia na spôsob zaobchádzania s liekom
Liek sa aplikuje hlboko do svalu.
7. DRžITEľ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
BIOTIKA a.s., 976 13 Slovenská Ľupča, Slovenská republika
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
56/0461/69-S
9. DÁTUM REGISTRÁCIE / DÁTUM PREDĹžENIA REGISTRÁCIE
1969
10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU
Január 2007
 Slovenská republika
  Slovenská republika Alternatíva
Grafické sledovanie cien
Najnovšie pridané lieky
- CECLOR
- Jednorazový materiál...
- CADUET 5 mg/10 mg filmom...
- Reminyl 16mg
- TRAMADOL SANDOZ 200 mg...
- Quetiapin Xantis 25 mg
- LEXOPAM 3 mg
- EGOSAN- podložka pod...
- AURUM MURIATICUM...
- Držadlo univerzálne
- DYSPORT
- Olanzapin Actavis 10 mg...
- BEROTEC N 100
- ALFARE
- MUTAFLOR 100 MG
- Attends Soft 5
- OTICON Ergo ITE
- IDOVA 7 HF- T (MRI)
- Prúžky testovacie...
- Barla podpazušná...

![$array_search[txt_zem]](/system/theme/images/flags/dk.png) 
 ![$array_search[txt_zem]](/system/theme/images/flags/ch.png) 
 ![$array_search[txt_zem]](/system/theme/images/flags/fr.png) 
 ![$array_search[txt_zem]](/system/theme/images/flags/none.png) 
 ![$array_search[txt_zem]](/system/theme/images/flags/de.png) 
 ![$array_search[txt_zem]](/system/theme/images/flags/hu.png)