Písomná informácia pre používateľov


PRÍLOHA Č. 2 K ROZHODNUTIU O PREDĹŽENÍ REGISTRÁCIE, EV Č.: 0883/2001


Písomná informácia pre používateľa

Mexavit®
šumivé tablety

Držiteľ rozhodnutia o registrácii:
ratiopharm GmbH, 89079 Ulm, SRN

Zloženie:
/Liečivá:/
paracetamolum (paracetamol) 500 mg
acidum ascorbicum (vitamín C) 200 mg v jednej šumivej tablete
/Pomocné látky:/
natrii hydrogencarbonas (hydrogenuhličitan sodný), citri etheroleum
(citrónový olej), polyvidonum (povidón), saccharinum natricum (sodná soľ
sacharínu), lactosum monohydricum (monohydrát laktózy), sorbitolum
(sorbitol), acidum citricum anhydricum (bezvodá kyselina citrónová)

Farmakoterapeutická skupina:
ANALGETIKUM, ANTIPYRETIKUM

Charakteristika:
Mexavit® obsahuje paracetamol, látku pôsobiacu proti bolesti a na zníženie
teploty a vitamín C, ktorý podporuje účinok paracetamolu a pokrýva zvýšenú
potrebu vitamínu C pri prechladnutí a chrípke.

Indikácie:
Liek Mexavit® sa užíva na liečbu ľahkých až stredne silných bolestí,
bolestí hlavy, bolestí svalov alebo kĺbov nezápalového pôvodu, bolestiach
chrbta, bolestiach nervového pôvodu a na liečbu horúčky a bolestí pri
prechladnutí a chrípkových ochoreniach.
Ak uvedené príznaky trvajú dlhšie ako tri dni alebo sa objavia komplikácie
(silný kašeľ, dýchavičnosť, dávenie, vyrážka a pod.), je nutné ihneď
navštíviť lekára.

Kontraindikácie:
Známa precitlivenosť paracetamol a ďalšie zložky lieku, ťažké formy porúch
pečene a obličiek, geneticky podmienený defekt glukózo-6-fosfát-
dehydrogenázy, hemolytická anémia (anémia z rozpadu červených krviniek),
chronický alkoholizmus.
Počas ťarchavosti a v období dojčenia by sa liek Mexavit® mal užívať len po
súhlase ošetrujúceho lekára a mal by sa podávať len jednorazovo.

Nežiaduce účinky:
Pri dodržiavaní odporúčaného dávkovania sa nežiaduce účinky zistili len v
ojedinelých prípadoch. Zriedkavo sa popisujú kožné alergické reakcie
(začervenanie), prechodný vzostup methemoglobinémie a poruchy pečeňových
funkcií a krvotvorby.
Veľmi zriedkavo alergické reakcie s tvorbou kožnej vyrážky, zúženie
priedušiek.
V prípade výskytu týchto nežiaducich účinkov alebo iných nezvyčajných
reakcií sa poraďte s lekárom.
Pri dlhodobom podávaní vysokých dávok paracetamolu (niekoľko gramových) sa
môžu vyskytnúť poruchy obličiek a pečene.

Interakcie:
Účinky lieku Mexavit® šumivé tablety a iných liekov užívaných súčasne sa
môžu navzájom ovplyvňovať. Ide predovšetkým o lieky užívané na upokojenie,
alebo lieky proti nespavosti (najmä barbituráty), lieky proti padúcnici
(antiepileptiká), chloramfenikol, rifampicín, metoklopramid.
Súčasné podávanie paracetamolu a:
- iných liekov s obsahom paracetamolu a kyseliny acetylsalicylovej,
- liekov ovplyvňujúcich krvnú zrážavosť môže zosilniť efekt týchto liekov,
- inzulínu znižuje jeho efekt na zníženie krvného cukru,
- prípravkov železa a vitamínu C zvyšuje vstrebávanie železa.
Súčasná konzumácia alkoholu zvyšuje riziko poškodenia pečene.
V prípade, že užívate iné lieky na lekársky predpis alebo bez neho, poraďte
sa o správnosti užívania lieku Mexavit® s lekárom a bez jeho odporúčania ho
neužívajte. Ak vám lekár predpíše nejaký iný liek, upozornite ho, že už
užívate šumivé tablety Mexavit®.


Dávkovanie:
Dospelí a mladiství: 1 šumivá tableta 3 – 4x denne podľa potreby, v časovom
odstupe najmenej 4 hodiny. Pri krátkodobej terapii (do 10 dní) je maximálna
denná dávka paracetamolu 4 g (8 tabliet lieku Mexavit®). Pri dlhodobej
terapii (nad 10 dní) nemá denná dávka paracetamolu prekročiť 2,5 g (5
tabliet lieku Mexavit®).
Deti od 12 rokov: 1 šumivá tableta 3x denne, v časovom odstupe najmenej 6
hodín.
Denná dávka paracetamolu by nemala prekročiť 1500 mg (3 tablety lieku
Mexavit®).
Dospelí, mladiství a deti so zníženou funkciou obličiek užívajú nižšie
dávky, ktoré musí určiť lekár.

Spôsob podávania:
Tableta sa nechá rozpustiť v pohári s vodou a roztok sa vypije.

Upozornenie:
Bez odporúčania lekára neužívajte dlhšie ako 3 dni.
Dôležitý je dostatočný príjem tekutín. Nekombinujte s alkoholom.
Tento liek obsahuje monohydrát laktózy, ak vám lekár povedal, že máte
intoleranciu niektorých cukrov, obráťte sa na svojho lekára skôr, ako
začnete užívať tento liek.
Vitamín C môže ovplyvniť výsledky niektorých biochemických vyšetrení v moči
alebo v krvi.
Silná otrava - predávkovanie sa prejaví najmä nevoľnosťou a dávením,
poškodením pečene, zriedkavejšie obličiek, srdcového svalu.
Pri akútnom predávkovaní paracetamolu je nutné okamžite vyhľadať lekársku
pomoc. Lekárom je ako antidotum k dispozícii N-acetylcysteín: iniciálne 140
mg/kg telesnej hmotnosti perorálne v priebehu prvých 10 hodín, ďalej 70
mg/kg telesnej hmotnosti (po 8 hodinách) každé 4 hodiny.

Uchovávanie:
Uchovávajte v suchu, pri teplote do 25° C. Chrániť pred svetlom.

Varovanie:
Liek sa nesmie užívať po uplynutí použiteľnosti (exspirácia) uvedenej na
obale.
Uschovávajte mimo dosahu detí.

Balenie:
10 a 20 šumivých tabliet.

Dátum poslednej revízie:
Marec 2006

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


PRÍLOHA Č. 1 K ROZHODNUTIU O PREDĹŽENÍ REGISTRÁCIE, EV Č. 0883/2001




SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

Mexavit®

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE LIEKU

Paracetamolum 500 mg, acidum ascorbicum 200 mg v jednej šumivej tablete.

3. LIEKOVÁ FORMA
Šumivé tablety.
Vzhľad lieku:
biele, okrúhle, obojstranne ploché šumivé tablety s citrónovou vôňou .

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1. Terapeutické indikácie
Liečba ľahkých až stredne silných bolestí, bolestí hlavy, bolestí zubov,
bolestí svalov alebo kĺbov nezápalového pôvodu, bolestí vertebrogénneho
pôvodu, neuralgie. Liečba horúčky a bolestí pri prechladnutí a chrípkových
infekciách.

4.2. Dávkovanie a spôsob podávania
Dospelým a mladistvým sa podáva 1 tableta Mexavit® (500 mg paracetamolu) 3
– 4-krát denne podľa potreby, v časovom odstupe najmenej 4 hodiny. Pri
krátkodobej terapii (do 10 dní) je maximálna denná dávka paracetamolu 4 g
(8 tabliet Mexavit®). Pri dlhodobej terapii (nad 10 dní) nemá denná dávka
paracetamolu prekročiť 2,5 g (5 tabliet Mexavit®).

Deťom vo veku od 12 rokov sa podáva 1 tableta Mexavit® (500 mg
paracetamolu) 3-krát denne. Jednotlivé dávky sa podávajú v časovom odstupe
najmenej 6 hodín. Denná dávka paracetamolu by nemala prekročiť 1 500 mg (3
tablety Mexavit®).

Pri renálnej insuficiencii je nevyhnutné dávkovanie upravovať: pri
glomerulárnej filtrácii 50 – 10 ml/min možno dospelým a mladistvým podať
500 mg paracetamolu (1 tabletu Mexavit®) každých 6 hodín, pri glomerulárnej
filtrácii pod 10 ml/min každých 8 hodín.
U detí je rovnako nevyhnutná zodpovedajúca úprava dávkovania.

Liečba je zvyčajne krátkodobá do ustúpenia príznakov, v odôvodnených
prípadoch môže byť aj dlhodobá (niekoľko mesiacov). Pri dlhodobej liečbe
treba monitorovať krvný obraz, obličkové a pečeňové funkcie.

Tableta sa nechá rozpustiť v pohári vody a roztok sa vypije.

4.3. Kontraindikácie
Známa precitlivenosť na liečivo alebo pomocné látky lieku, deficit glukózo-
6-fosfátdehydrogenázy, hemolytická anémia, ťažké formy renálnej alebo
hepatálnej insuficiencie, akútna hepatitída, súčasné podanie liekov
atakujúcich pečeň, alkoholizmus.
Vzhľadom na obsah kyseliny askorbovej aj relatívne intolerancie
farmakologických dávok kyseliny askorbovej, patologicky zvýšené ukladanie
železa v organizme a manifestačná hyperoxalúria.
Liek nie je určený deťom mladším ako 12 rokov.



4.4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
U pacientov so zmenami pečeňových funkcií a u pacientov dlhodobo
užívajúcich vyššie dávky paracetamolu sa odporúča pravidelná kontrola
pečeňových testov. Pri terapii perorálnymi antikoagulanciami a pri súčasnom
dlhodobom podávaní vyšších dávok paracetamolu, najmä v kombinácii
s dextropropoxyfénom alebo kodeínom, je nevyhnutná kontrola protrombínového
času.
Počas liečby sa nesmú piť alkoholické nápoje.

4.5. Liekové a iné interakcie
/Paracetamol/
Hepatotoxické látky môžu zvyšovať možnosť kumulácie a predávkovania
paracetamolu. Induktory mikrozomálnych enzýmov (napr. glutetimid, fenytoín,
karbamazepín, primidon, rifampicín a fenobarbital) môžu zvýšiť toxicitu
paracetamolu tým, že pri jeho biotransformácii vzniká vyšší podiel
toxického epoxidu. Absorpcia paracetamolu sa môže urýchliť podaním
metoklopramidu. Probenecid ovplyvňuje vylučovanie paracetamolu (predlžuje
polčas) a zvyšuje jeho plazmatickú koncentráciu.

Paracetamol zvyšuje plazmatickú hladinu chloramfenikolu, predlžuje polčas
jeho vylučovania a zvyšuje jeho toxicitu; pri súčasnom podaní sa odporúča
monitorovať jeho plazmatické hladiny.
Pri súčasnom podaní zvyšuje paracetamol hladinu kyseliny acetylsalicylovej
v plazme; súčasné prolongované podávanie paracetamolu s kyselinou
acetylsalicylovou sa spája s rizikom poškodenia obličiek a s rizikom
renálneho zlyhania. Táto kombinácia sa môže použiť len krátkodobo a nemajú
sa prekračovať terapeutické dávky liečiv. Rovnako môže viesť k poškodeniu
funkcie obličiek aj dlhodobé súčasné podávanie paracetamolu s ostatnými
nesteroidnými protizápalovými látkami. Pacienti, ktorým sa táto kombinácia
podáva, by mali byť pod stálym lekárskym dohľadom (pravidelné kontroly
funkcie obličiek). Diflunisal môže okrem toho zvýšiť plazmatickú
koncentráciu paracetamolu až o 50 %, a tak zvyšuje aj riziko poškodenia
pečene.
Vyššie dávky paracetamolu podávané dlhší čas môžu mierne zvýšiť
antikoagulačný účinok súčasne podávaných kumarínových a indandiónových
antikoagulancií; pravdepodobne ide o dôsledok zníženej pečeňovej syntézy
prokoagulačných faktorov. U niektorých chorých je preto nevyhnutná korekcia
dávok antikoagulancií. Ovplyvnenie účinku koagulancií však nenastáva len
pri príležitostnom užití paracetamolu alebo pri chronickom užívaní
paracetamolu v dávkach nižších ako 2 g/deň.
Pri súčasnom užívaní paracetamolu a zidovudínu existuje vyššie riziko
neutropénie.

/Kyselina askorbová/
Kyselina askorbová zvyšuje vstrebávanie železa pri súčasnom podaní
s prípravkami obsahujúcimi železo.
Vzhľadom na vysoký redoxný potenciál ruší kyselina askorbová niektoré
laboratórne stanovenia glukózy v moči a v sére.

4.6. Gravidita a laktácia
/Paracetamol/
Fertilita: štúdie chronickej toxicity paracetamolu pri zvieratách
preukázali výskyt atrofie semenníkov a inhibíciu spermatogenézy, relevancia
tohto nálezu u človeka však nie je známa.

Gravidita: napriek tomu, že paracetamol prestupuje placentárnou bariérou,
u novorodenca sa nepreukázali patologické zmeny. Paracetamol nie je vhodné
podávať v 1. trimestri gravidity, v jeho ďalšom priebehu musí lekár
starostlivo zvážiť priaznivý efekt lieku pre matku a potenciálne riziko pre
plod.

Laktácia: napriek tomu, že paracetamol sa preukázal v mlieku dojčiacich
žien, neboli paracetamol ani jeho metabolity v moči dojčaťa detekované:
rovnako sa nezaznamenali patologické zmeny u dojčaťa.

Počas krátkodobej liečby nie je nutné za predpokladu starostlivého
sledovania dojčaťa prerušiť dojčenie.

Kyselina askorbová: nepreukázal sa nijaký teratogénny alebo fetotoxický
účinok kyseliny askorbovej pri potkanoch a myšiach v dávke až 1 g/kg
telesnej hmotnosti.

4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Mexavit® neovplyvňuje pozornosť.

4.8. Nežiaduce účinky
/Paracetamol/
Nežiaduce účinky paracetamolu sa v terapeutických dávkach vyskytujú len
zriedkavo a s miernym klinickým priebehom. Zriedkavo sa môže vyskytnúť
kožný erytém, veľmi zriedkavo alergické reakcie s tvorbou exantému, len
celkom ojedinele bronchospazmus.
Len zriedkavo sa vyskytujú poruchy krvotvorby (trombocytopénia, leukopénia,
pancytopénia, neutropénia, agranulocytóza), hemolytická anémia,
methemoglobinémia, žltačka a reverzibilné zvýšenie pečeňových testov (ALT,
AST, GMP), AP a bilirubínu.

/Kyselina askorbová/
Pri užití vysokých dávok sa môže prejaviť ľahký laxatívny efekt kyseliny
askorbovej, ojedinele alergická reakcia.
Obidva uvedené nežiaduce účinky kyseliny askorbovej nie sú častejšie ako
porovnateľné prejavy intolerancie známe pri iných zložkách bežnej potravy.

Veľmi zriedkavo sa pri dlhodobom užívaní vysokých dávok pozoroval vznik
metabolickej acidózy, anémie a oxalátových obličkových kameňov.

4.9. Predávkovanie
/Paracetamol/
Predávkovanie už relatívne nízkymi dávkami paracetamolu (8 – 15 g
v závislosti od telesnej hmotnosti pacienta) môže mať za následok závažné
poškodenie pečene a niekedy akútnu renálnu tubulárnu nekrózu.
Do 24 hodín sa môže objaviť nauzea, vracanie, letargia a potenie. Bolesť
v bruchu môže byť prvým príznakom poškodenia pečene a vzniká za 1 – 2 dni.
Môže nastať pečeňové zlyhanie, encefalopatia, kóma až smrť. Komplikácie
zlyhania pečene predstavujú acidóza, edém mozgu a krvácavé prejavy,
hypoglykémia, hypotenzia, infekcia a renálne zlyhanie. Predĺženie
protrombínového času je indikátorom zhoršenia funkcie pečene, a preto sa
odporúča monitorovať ho. Pacienti, ktorí užívajú induktory enzýmov
(karbamazepín, fenytoín, barbituráty, rifampicín) alebo majú abuzus
alkoholu v anamnéze, sú viac náchylní na poškodenie pečene. Akútne renálne
zlyhanie môže nastať aj bez prítomnosti závažného poškodenia pečene. Inými
prejavmi intoxikácie sú poškodenie myokardu a pankreatitída.

Liečba predávkovania
Je nevyhnutná hospitalizácia. Vyvolanie vracania, výplach žalúdka, najmä ak
bol paracetamol užitý pred menej ako 4 hodinami, potom je nutné podať
metionín (2,5 g p. o.), ďalej sú vhodné podporné opatrenia. Podanie
aktívneho uhlia v dôsledku zníženia gastrointestinálnej absorpcie je
sporné. Odporúča sa monitorovať plazmatickú koncentráciu paracetamolu.
Špecifické antidotum N-acetylcysteín je nevyhnutné podať do 8 – 15 hodín po
otrave, priaznivé účinky sa však pozorovali aj pri neskoršom podaní. N-
acetylcysteín sa väčšinou podáva dospelým a deťom i. v. v 5 % glukóze
v začiatočnej dávke 150 mg/kg telesnej hmotnosti počas 15 minút. Potom 50
mg/kg v infúzii 5 % glukózy počas 4 hodín a ďalej 100 mg/kg do 16., resp.
20. hodiny od začatia terapie. N-acetylcysteín možno podať aj p. o. do 10
hodín od požitia toxickej dávky paracetamolu v dávke 70 – 140 mg/kg trikrát
denne. Pri veľmi ťažkých otravách je možná hemodialýza alebo hemoperfúzia.

/Kyselina askorbová/
Na základe dlhoročných retrospektívnych vyšetrení možno konštatovať, že
dávky kyseliny askorbovej vo výške až 1 050 mg denne sú celkom neškodné.
Boli publikované prípady pacientov, ktorí znášali bez nežiaducich účinkov
denné dávky 15 – 100 g počas dvoch mesiacov až dvoch rokov.

Doteraz nie je známa letálna dávka u človeka.
V pokusoch na zvieratách sa stanovila LD50 per os od 1 000 mg/kg telesnej
hmotnosti (mačka) po 8000 mg/kg telesnej hmotnosti (myš).

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1. Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: analgetikum, antipyretikum.
ATC kód: N02BE51

/Paracetamol/
Paracetamol je analgetikum a antipyretikum, metabolit fenacetínu
s relatívne nižšou účinnosťou; vzhľadom na výrazne nižšie nežiaduce účinky
je však terapeuticky významnejší. Pôsobí len veľmi slabo antiflogisticky,
jeho analgetický a antipyretický účinok je porovnateľný s kyselinou
acetylsalicylovou, ale nehrozí Reyov syndróm.

Mechanizmus účinku paracetamolu doteraz nie je celkom objasnený.
Paracetamol zasahuje do metabolizmu prostaglandínov v centrálnej nervovej
sústave, periférna syntéza prostaglandínov je inhibovaná len veľmi slabo.
Paracetamol inhibuje efekt endogénnych pyrogénov na hypotalamické
termoregulačné centrum.

/Kyselina askorbová/
Kyselina askorbová (vitamín C) patrí medzi vitamíny rozpustné vo vode. Pre
ľudský organizmus je esenciálna a musí sa prijímať pravidelne potravou
v množstve minimálne 10 mg denne. Kyselina askorbová vytvára s kyselinou
dehydroaskorbovou redoxný systém, ktorý je kofaktorom pri rade enzýmových
reakcií, napríklad pri tvorbe kolagénu, syntéze katecholamínov,
hydroxylácii steroidov, regenerácii tetrahydrofolovej kyseliny. Vo vodných
kompartmentoch pôsobí ako „zhášač“ voľných kyslíkových radikálov.

Význam aplikácie kyseliny askorbovej v profylaxii aj terapii ochorenia
z prechladnutia a chrípkových ochorení sa preukázal v klinických štúdiách;
odporúčané dávky v týchto indikáciách predstavujú až 1 000 mg denne.
V tejto súvislosti možno uviesť nasledujúce biologické funkcie kyseliny
askorbovej preukázané v pokusoch na zvieratách:

- stimulácia syntézy kolagénu s následným obmedzením infiltrácie patogénov
do tkaniva;
- priamy zásah do imunitného systému. Stimulácia migrácie a aktivity
neutrofilných granulocytov, makrofágov a monocytov, ovplyvnenie
transformačnej schopnosti lymfocytov, podnet pre syntézu humorálnych
týmusových faktorov, stimulácia syntézy IgG a IgM.

Kyselina askorbová preniká v relatívne vysokých koncentráciách do
lymfocytov, kde sa pri infekcii rýchlo spotrebúva.

5.2. Farmakokinetické vlastnosti
/Paracetamol/
Paracetamol sa po perorálnom podaní rýchlo a úplne absorbuje v proximálnej
časti tenkého čreva, prevažne formou pasívneho transportu. Absolútna
biologická dostupnosť po perorálnom podaní predstavuje v závislosti od
podanej dávky vplyvom efektu prvého prechodu pečeňou 70 – 90 %. Vplyv
potravy na absorpciu sa nezistil. Maximálne plazmatické koncentrácie sa po
perorálnej dávke 500 mg paracetamolu dosiahnu za 30 – 90 minút
a predstavujú približne 9 µg/ml.

Väzba paracetamolu na plazmatické bielkoviny je nízka a variabilná (5 – 25
%), pri intoxikácii môže vystúpiť na 40 – 50 %. 10 – 20 % látky sa viaže
na erytrocyty. Paracetamol sa po absorpcii rovnomerne rozdeľuje do tkanív
a telesných tekutín. Koncentrácie v jednotlivých kompartmentoch zodpovedajú
plazmatickej koncentrácii, nižšie koncentrácie sa nachádzajú v tukovom
tkanive a v cerebrospinálnom likvore, distribučný objem je 0,7 – 1,0 l/kg
telesnej hmotnosti. Paracetamol prechádza do materského mlieka placentárnou
a encefalickou bariérou. Centrálny distribučný objem je 0,4 l/kg telesnej
hmotnosti.

Paracetamol sa metabolizuje pečeňou, prevažne konjuguje s kyselinou
glukurónovou a sírovou na inaktívne metabolity a následne sa eliminuje
renálne (v moči možno nájsť za 24 hodín 85 % podanej dávky). Asi 2 – 5 % sa
vylučuje renálne v nezmenenej forme. Prevažne pri podaní vysokých dávok
paracetamolu sa malá časť (< 3 %) látky metabolizuje na vysoko reaktívny N-
acetyl-p-benzochinoín. Tento medziprodukt reaguje s SH-skupinami glutatiónu
a pri znížení ich koncentrácie aj s SH-skupinami proteínov hepatocytov.
Vznikajú poruchy funkcie pečene rôzneho stupňa.

Plazmatický eliminačný polčas paracetamolu je 1,5 – 2,5 hodiny.
U novorodencov, dojčiat a starších pacientov môže byť predĺžený. Následkom
nekrózy hepatocytov pri intoxikácii paracetamolom môže byť plazmatický
eliminačný polčas predĺžený až na 4 hodiny, pri pečeňovej kóme aj viac ako
na 12 hodín. Napriek tomu, že sa časový priebeh absorpcie odlišuje
v závislosti od spôsobu podania (per os, per rectum), pokiaľ nie je
porušená funkcia pečene alebo obličiek, prebieha eliminácia takmer
konštantne.

Pri zníženej funkcii obličiek nastáva kumulácia konjugovaných metabolitov
paracetamolu v plazme. Paracetamol je tu relatívne kontraidikovaný,
potrebná je redukcia dávok a predĺženie intervalu medzi jednotlivými
dávkami.

Pri zníženej funkcii pečene je paracetamol relatívne kontraindikovaný,
potrebná je redukcia dávok a predĺženie intervalu medzi jednotlivými
dávkami.

Kyselina askorbová
V závislosti od dávky sa obmedzene absorbuje v proximálnej časti tenkého
čreva. So stúpajúcou jednotlivou dávkou kyseliny askorbovej klesá jej
biologická dostupnosť na 60 – 75 % pri 1 g, približne na 40 % pri 3 g
a približne na 16 % pri 12 g. Neabsorbovaná časť sa degraduje črevnou
mikroflórou prevažne na CO2 a organické kyseliny.

Kyselina askorbová prechádza do mozgovomiechového likvoru, prechádza
placentou a secernuje do materského mlieka. Vysoká koncentrácia kyseliny
askorbovej sa nachádza v hypofýze, v nadobličkách, v očnej šošovke
a v leukocytoch.

U zdravého dospelého sa dosiahne metabolický obrat maximálne 40 – 50 mg/deň
pri plazmatickej koncentrácii 8 – 10 mg/l. Celkový metabolický obrat
predstavuje 1 mg/kg telesnej hmotnosti a deň. Horná hraničná koncentrácia
zdravých dospelých je u mužov 13,4 +- 2,1; u žien 14,6+-2,2 mg kyseliny
askorbovej/l plazmy. Telesný pool pri pravidelnom príjme približne 180 mg
kyseliny askorbovej denne je najmenej 1,5 g. Pri dávkach, ktoré presiahnu
možnosť uloženia v organizme, sa kyselina askorbová rýchlo vylúči
obličkami.

Paracetamol a kyselina askorbová v kombinácii
Súčasné podanie paracetamolu a kyseliny askorbovej vedie ku klinicky
významnému predĺženiu polčasu paracetamolu z 2,3+-0,2 na 3,1+-0,5 hodiny.
Príčinou je „súperenie“ oboch látok o dostupné sulfátové skupiny, ktoré sú
nevyhnutné na konjugáciu paracetamolu a sčasti aj kyseliny askorbovej.
Zvyšuje sa tak terapeutický účinok paracetamolu bez zvyšovania jeho dávky.

Kombinácia kyseliny askorbovej s paracetamolom vedie podľa experimentov na
zvieratách ku zníženiu hepatotoxicity paracetamolu, pravdepodobne
spomalením tvorby toxických metabolitov. Paracetamol na rozdiel od kyseliny
acetylsalicylovej neznižuje absorpciu kyseliny askorbovej.

5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti
Bezpečnosť lieku sa preukázala jeho dlhodobým používaním v klinickej praxi.



6. FARMACEUTICKÉ ÚDAJE

6.1. Zoznam pomocných látok
Natrii hydrogenocarbonas, acidum citricum, lactosum monohydricum,
sorbitolum, polyvidonum , saccharinum natricum , citri etheroroleum.

6.2. Inkompatibility
Neaplikovateľné

6.3. Čas použiteľnosti
3 roky.

6.4. Špeciaálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávajte v suchu, pri teplote do 25 °C. Chrániť pred svetlom.

6.5. Druh obalu aobsah balenia
Biela PP tuba s poistným plastickým uzáverom , príbalová informácia,
papierová skladačka.
Veľkosť balenia: 10 a 20 tabliet.

7. DRŽITEĽ REGISTRAČNÉHO ROZHODNUTIA
ratiopharm GmbH, Ulm, SRN.

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
07/0315/91-C/S

9. DÁTUM REGISTRÁCIE/DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
10.1991/10.1996

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
Marec 2006