Písomná informácia pre používateľov


PRÍLOHA Č. 1 K NOTIFIKÁCII V REGISTRÁCII, EV. Č. 2010/01450

PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Sandostatin® 0,05 mg/1 ml
Sandostatin® 0,1 mg/1 ml
Sandostatin® 0,5 mg/1 ml
Sandostatin® 1 mg/5 ml
(octreotidi acetas)
injekčný roztok
koncentrát na infúzny roztok


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako Vám podajú
Sandostatin
1. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
2. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
3. Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
4. Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


V tejto písomnej informácii pre používateľov:
1. Čo je Sandostatin a na čo sa používa
2. Skôr ako Vám podajú Sandostatin
3. Ako sa podáva Sandostatin
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Sandostatin
6. Ďalšie informácie


1. Čo je Sandostatin a na čo sa používa

Sandostatin je syntetická zlúčenina odvodená od somatostatínu. Somatostatín
je látka prirodzene sa vyskytujúca v ľudskom organizme, ktorá potláča
uvoľňovanie niektorých hormónov, napríklad rastového hormónu. Výhodou
Sandostatinu oproti somatostatínu je to, že jeho účinok je silnejší a trvá
dlhšie.

Sandostatin je injekčný roztok na podkožné (subkutánne) podanie alebo
koncentrát na infúzny roztok na vnútrožilové (intravenózne) podanie.


Sandostatin sa používa

? na liečbu akromegálie, čo je ochorenie, pri ktorom telo vytvára priveľa
rastového hormónu. Za normálnych okolností rastový hormón kontroluje rast
tkanív, orgánov a kostí. Priveľa rastového hormónu zapríčiňuje zväčšenie
objemu kostí a tkanív, najmä na rukách a nohách. Sandostatin výrazne
potláča príznaky akromegálie, medzi ktoré patria bolesti hlavy, nadmerné
potenie, tŕpnutie rúk a nôh, únava a bolesti kĺbov.
? na zmiernenie príznakov spojených s určitými druhmi nádorov tráviacej
sústavy (napr. karcinoidové nádory, VIP-ómy, glukagonómy, gastrinómy,
inzulinómy, GRF-ómy). Pri týchto stavoch dochádza k nadmernej tvorbe
určitých hormónov a iných príbuzných látok v žalúdku, črevách alebo
podžalúdkovej žľaze. To narúša prirodzenú rovnováhu hormónov v organizme,
čo vedie k mnohým prejavom, napríklad návalom tepla a sčervenaniu, hnačke,
nízkemu krvnému tlaku, vyrážkam a chudnutiu. Liečba Sandostatinom pomáha
potláčať tieto prejavy;
? na zastavenie hnačky u pacientov s AIDS, na ktorú neúčinkuje bežná
liečba. Liečba Sandostatinom pomáha regulovať vylučovanie stolice
u pacientov s AIDS, ktorí majú hnačky a nereagujú na bežnú liečbu.
? na predchádzanie komplikácií po operácii podžalúdkovej žľazy. Liečba
Sandostatinom pomáha znižovať riziko komplikácií (napríklad brušného
abscesu, zápalu podžalúdkovej žľazy) po chirurgickom zákroku.
? na zastavenie krvácania a zabránenie opätovného krvácania z prasknutých
žalúdočno-pažerákových varixov u pacientov trpiacich na cirhózu (chronické
ochorenie pečene). Liečba Sandostatinom pomáha potláčať krvácanie a znižuje
potrebu transfúzií.


2. Skôr ako Vám podajú Sandostatin

Dôsledne dodržujte všetky pokyny, ktoré ste dostali od svojho lekára. Môžu
sa odlišovať od tejto písomnej informácie pre používateľov.
Prečítajte si nasledujúce vysvetľujúce poznámky skôr, ako začnete dostávať
Sandostatin.

Nepoužívajte Sandostatin
? Ak ste alergický (precitlivený) na oktreotid alebo na niektorú z ďalších
zložiek Sandostatinu, ktorých zoznam je uvedený na konci tejto písomnej
informácie pre používateľov.

Buďte zvlášť opatrný pri používaní Sandostatinu
( Povedzte svojmu lekárovi, ak užívate lieky na úpravu krvného tlaku
(betablokátory alebo blokátory kalciových kanálov) alebo lieky na úpravu
rovnováhy tekutín a elektrolytov. Možno bude potrebné zmeniť ich
dávkovanie.
? Ak viete, že máte žlčové kamene, alebo ak ste ich mali v minulosti,
povedzte o tom svojmu lekárovi. Dlhodobé podávanie Sandostatinu môže mať za
následok vznik žlčových kameňov. Lekár Vám možno bude pravidelne vyšetrovať
žlčník.
? Ak máte ťažkosti s hladinou cukru v krvi, či už je privysoká (cukrovka),
alebo prinízka (hypoglykémia).
? Ak sa Sandostatin používa na liečbu krvácania zo žalúdočno-pažerákových
varixov, pretože v tomto prípade je potrebné sledovať hladinu cukru v krvi.

? Ak ste v minulosti mali nedostatok vitamínu B12, lekár Vám možno bude
pravidelne kontrolovať hladinu tohto vitamínu.
? Ak dostávate dlhodobú liečbu Sandostatinom, lekár Vám možno bude
pravidelne kontrolovať funkciu štítnej žľazy.

Používanie Sandostatinu s jedlom a nápojmi
Nejedzte nejaký čas pred podaním Sandostatinu a po ňom.
Najvhodnejšie je podať injekciu tohto lieku v čase medzi hlavnými jedlami
alebo keď sa uložíte do postele. Pomáha to zmierniť vedľajšie účinky
Sandostatinu na tráviacu sústavu.

Sandostatin a deti
Sandostatin možno podávať deťom, ale skúsenosti u detí sú obmedzené.

Sandostatin a starší pacienti
Skúsenosti s podávaním Sandostatinu pacientom vo veku 65 rokov a viac
ukazujú, že nie sú potrebné žiadne zvláštne opatrenia.


Tehotné ženy

Sandostatin sa má podávať tehotným ženám len v naliehavých prípadoch.
Oznámte lekárovi, ak ste tehotná alebo plánujete otehotnieť.


Ženy v plodnom veku

Ženy, ktoré môžu otehotnieť, majú počas liečby používať účinnú
antikoncepciu.


Dojčiace matky

Nie je známe, či Sandostatin prechádza do materského mlieka. Napriek tomu
počas liečby Sandostatinom nedojčite.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Nie sú údaje o vplyve Sandostatinu na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať
stroje.

Užívanie iných liekov
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, prosím, oznámte
to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Spravidla je možné naďalej užívať iné lieky počas liečby Sandostatinom.
Podávanie Sandostatinu však môže ovplyvniť účinok niektorých liečiv,
napríklad cimetidínu, cyklosporínu a bromokriptínu.
Ak máte cukrovku, možno bude potrebné, aby Vám lekár upravil dávkovanie
inzulínu.


3. Ako sa podáva Sandostatin

V závislosti od liečeného ochorenia sa Sandostatin podáva ako injekcia pod
kožu (subkutánne), alebo infúzia do žily (intravenózne). Lekár alebo
zdravotná sestra Vám vysvetlia, ako si podať injekciu Sandostatinu pod
kožu. Infúziu do žily vždy musí podať zdravotnícky pracovník.


Podkožná injekcia

Vhodné miesta na podanie podkožnej injekcie sú ramená, stehná a brucho.
Pre každú ďalšiu podkožnú injekciu si vyberte iné miesto, aby ste
nevyvolali podráždenie určitej oblasti. Pacienti, ktorí si podávajú
injekcie sami, musia dostať od lekára alebo zdravotnej sestry presné
pokyny.
Na zmiernenie bolesti v mieste vpichu injekcie sa odporúča nechať zohriať
ampulku alebo injekčnú liekovku na izbovú teplotu v prípade, že sa
uchovávajú v chladničke. Môžete ich zohriať v rukách, ale neprehrievajte
ich.

Vnútrožilová infúzia (pre zdravotníckych pracovníkov)
Sandostatin (oktreotidacetát) je fyzikálne a chemicky stály 24 hodín v
sterilnom fyziologickom roztoku chloridu sodného alebo sterilnom 5% vodnom
roztoku glukózy. Keďže Sandostatin môže ovplyvniť homeostázu glukózy,
odporúča sa použiť fyziologický roztok chloridu sodného, a nie roztok
glukózy.

Zriedené roztoky sú fyzikálne a chemicky stále najmenej 24 hodín pri
teplote do 25 °C. Z mikrobiologického hľadiska sa zriedený roztok má použiť
podľa možnosti okamžite. Ak sa roztok nepoužije ihneď, za uchovávanie pred
použitím zodpovedá používateľ. Teplota pri uchovávaní má byť 2 °C – 8 °C.
Pred podaním sa roztok má opäť nechať zohriať na izbovú teplotu.

Celkový čas medzi zriedením príslušným infúznym roztokom, uchovávaním v
chladničke a ukončením podania nesmie byť dlhší ako 24 hodín.

Keď sa má Sandostatin podať vnútrožilovou infúziou, zvyčajne sa má obsah
jednej ampulky s 0,5 mg liečiva zriediť v 60 ml fyziologického roztoku
chloridu sodného a takto pripravený roztok sa má podať pomocou infúznej
pumpy. Tento postup sa má opakovať tak často, ako je potrebné, aby sa
dosiahlo požadované trvanie liečby.

Pred použitím ampulky Sandostatinu skontrolujte, či roztok neobsahuje
cudzorodé častice a či nemá zmenené zafarbenie. Nepoužite ho, ak ste si
všimli niečo nezvyčajné.
Aby sa zabránilo kontaminácii, uzáver viacdávkovej injekčnej liekovky sa
nemá prepichnúť viac než 10-krát.
Dávka Sandostatinu závisí od ochorenia, ktoré sa lieči.

Akromegália
Liečba sa zvyčajne začína dávkou 0,05 až 0,1 mg podkožnou injekciou každých
8 alebo 12 hodín. Dávkovanie sa má potom upraviť podľa účinku lieku
a zmiernenia príznakov (napríklad únavy, nadmerného potenia a bolesti
hlavy). U väčšiny pacientov je optimálna denná dávka 0,1 mg 3-krát denne.
Maximálna denná dávka 1,5 mg sa nemá prekročiť.

Nádory v tráviacej sústave
Liečba sa zvyčajne začína dávkou 0,05 mg podkožnou injekciou raz alebo
dvakrát denne. V závislosti od odpovede a znášanlivosti sa môže dávkovanie
postupne zvyšovať na 0,1 až 0,2 mg 3-krát denne. Ak sa pri karcinoidových
nádoroch nedosiahne zlepšenie počas jedného týždňa liečby Sandostatinom v
najvyššej znášanej dávke, liečba sa má ukončiť.

Hnačka u pacientov s AIDS, na ktorú neúčinkuje bežná liečba
Navrhuje sa liečbu začať dávkou 0,1 mg podkožnou injekciou 3-krát denne. Ak
sa hnačka neupraví po 1 týždni liečby, dávka sa môže podľa potreby pomaly
zvyšovať na 0,25 mg 3-krát denne. Ak sa po 1 týždni pri tejto dávke
nedosiahne zlepšenie, liečba sa má ukončiť.

Komplikácie po operácii podžalúdkovej žľazy
Zvyčajná dávka je 0,1 mg podkožnou injekciou 3-krát denne počas jedného
týždňa, začínajúc najneskôr 1 hodinu pred operáciou.

Krvácanie zo žalúdočno-pažerákových varixov
Odporúča sa dávka 25 mikrogramov/hod počas 5 dní kontinuálnou vnútrožilovou
infúziou. Počas liečby je potrebné sledovať hladinu cukru v krvi.

Ak máte cirhózu pečene (chronické ochorenie pečene), lekár Vám možno upraví
udržiavaciu dávku.

Ak máte pocit, že účinok Sandostatinu je prisilný alebo prislabý,
porozprávajte sa o tom so svojím lekárom alebo lekárnikom.

Ak použijte viac Sandostatinu ako máte
Neboli hlásené žiadne reakcie ohrozujúce život po predávkovaní
Sandostatinu.

Príznakmi predávkovania sú nepravidelný tep srdca, nízky krvný tlak,
zastavenie srdca, nedostatočný prísun kyslíka do mozgu, prudká bolesť
v hornej časti žalúdka, žltá koža a oči, nutkanie na vracanie, strata chuti
do jedenia, hnačka, slabosť, únava, nedostatok energie, pokles telesnej
hmotnosti, opuch brucha, celková nevoľnosť a acidóza z nahromadenia
kyseliny mliečnej (laktátová acidóza).

Ak si myslíte, že u Vás došlo k predávkovaniu a pociťujete tieto príznaky,
vyhľadajte lekára.

Ak zabudnete použiť Sandostatin
Podajte si dávku hneď, ako si na vynechanie dávky spomeniete, a potom
pokračujte v liečbe ako zvyčajne. Vynechanie jednej dávky lieku Vám
neuškodí, ale mohli by sa u Vás dočasne znova objaviť niektoré príznaky,
kým sa účinok liečby obnoví. Nepoužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste
nahradili vynechanú dávku.


4. Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, Sandostatin môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa
neprejavia u každého. Ak sa u Vás niektorý vyskytne, povedzte o tom svojmu
lekárovi.

Niektorí pacienti pociťujú bolesť v mieste vpichu podkožnej injekcie,
zvyčajne však netrvá dlho. Prípadnú bolesť môžete zmierniť jemným šúchaním
miesta podania injekcie počas niekoľkých sekúnd po podaní.

Uvedené nežiaduce účinky možno zmierniť podaním injekcie Sandostatinu
v čase medzi hlavnými jedlami alebo keď sa uložíte do postele.

Niektoré sú veľmi časté /(postihujú viac než 1 z 10 pacientov):/
? Žlčové kamene spôsobujúce náhle bolesti v chrbte.
? Vysoká hladina cukru v krvi.

Niektoré sú časté /(postihujú 1 až 10 zo 100 pacientov):/
? Nedostatočná činnosť štítnej žľazy (hypotyreóza), čo spôsobuje zmeny
srdcovej frekvencie, chuti do jedenia alebo telesnej hmotnosti; únava,
pocit chladu alebo opuch prednej časti krku.
? Zmeny v testoch funkcie štítnej žľazy.
? Zápal žlčníka (cholecystitída).
? Nízka hladina cukru v krvi.
? Zhoršená znášanlivosť glukózy.
? Pomalý tep srdca.

Niektoré sú menej časté /(postihujú menej než 1 zo 100 pacientov, ale viac/
/než 1 z 1 000 pacientov):/
? Smäd, znížený objem vylučovaného moču, tmavý moč, suchá sčervenená koža.
? Rýchly tep srdca.


Ďalšie závažné vedľajšie účinky

Ak spozorujete niektoré z nich, ihneď to oznámte lekárovi:
? Reakcie z precilivenosti (alergické reakcie) vrátane kožných vyrážok.
? Druh alergickej reakcie (anafylaxia), ktorý spôsobuje ťažkosti s dýchaním
alebo závraty.
? Zápal podžalúdkovej žľazy (pankreatitída).
? Zápal pečene (hepatitída); k príznakom patrí zožltnutie kože a očí
(žltačka), nutkanie na vracanie a vracanie, strata chuti do jedenia,
celková nevoľnosť, svrbenie, svetlý moč.
? Nepravidelný tep srdca.

Ďalšie vedľajšie účinky
Vedľajšie účinky uvedené nižšie sú zvyčajne mierne a obvykle ustupujú pri
pokračujúcej liečbe.

Niektoré sú veľmi časté /(postihujú viac než 1 z 10 pacientov):/
? Hnačka.
? Bolesť brucha.
? Nutkanie na vracanie.
? Zápcha.
? Nadúvanie.
? Bolesť hlavy.
? Bolesť v mieste vpichu injekcie.

Niektoré sú časté /(postihujú 1 až 10 zo 100 pacientov):/
? Pocit ťažoby v žalúdku po jedle (dyspepsia).
? Vracanie.
? Pocit plnosti žalúdka.
? Mastná stolica.
? Riedka stolica.
? Zmenená farba stolice.
? Závraty.
? Strata chuti do jedenia.
? Zmeny v testoch funkcie pečene.
? Vypadávanie vlasov.
? Dýchavičnosť.

Ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


5. Ako uchovávať Sandostatin

?Nepoužívajte Sandostatin po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na
škatuľke. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.
? Ak sa liek uchováva dlhší čas, ampulky a viacdávkové injekčné liekovky
Sandostatinu sa musia uchovávať pri teplote 2 °C až 8 °C (v chladničke).
Uchovávajte vo vonkajšej papierovej škatuľke na ochranu pred svetlom.
? Neuchovávajte v mrazničke.
? Pri každodennom používaní je možné ampulky Sandostatinu uchovávať pri
teplote neprevyšujúcej 30 °C, no nie dlhšie ako 2 týždne.
? Pri každodennom používaní je možné viacdávkové injekčné liekovky
Sandostatinu uchovávať pri teplote neprevyšujúcej 25 °C, ale nie dlhšie ako
2 týždne.
? Ampulky Sandostatinu neobsahujú nijaké konzervačné látky, preto sa majú
použiť okamžite po otvorení. Nespotrebovaný zvyšok lieku sa má zlikvidovať.
? Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.


6. Ďalšie informácie

Čo Sandostatin obsahuje
Liečivo Sandostatinu je octreotidum (oktreotid) prítomný ako octreotidum
acetas (oktreotidacetát).

Ďalšie zložky v ampulkách Sandostatinu sú acidum lacticum (kyselina
mliečna), mannitolum (manitol), natrii hydrogenocarbonas (hydrogénuhličitan
sodný) a aqua pro iniectione (voda na injekciu).

Ďalšie zložky vo viacdávkových injekčných liekovkách Sandostatinu sú acidum
lacticum (kyselina mliečna), mannitolum (manitol), natrii hydrogenocarbonas
(hydrogénuhličitan sodný), phenolum (fenol) a aqua pro iniectione (voda na
injekciu).

Tento liek obsahuje menej než 1 mmol (23 mg) sodíka v jednej dávke, t.j.
prakticky „neobsahuje sodík“.

Ako vyzerá Sandostatin a obsah balenia
Roztok je číry a bezfarebný.

Balenie Sandostatinu obsahuje 5 ampuliek alebo 1 injekčnú liekovku
s roztokom.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii
Novartis s.r.o., Praha, Česká republika

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v apríli
2010.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


PRÍLOHA Č. 1 K NOTIFIKÁCII O ZMENE V REGISTRÁCII , EV. Č. 2009/08758




SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU


Sandostatin® 0,05 mg/1 ml

Sandostatin® 0,1 mg/1 ml
Sandostatin® 0,5 mg/1 ml
Sandostatin® 1 mg/5 ml


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Liečivo je octreotidum, prítomné ako octreotidi acetas.

Ampulky (1 ml) obsahujú octreotidum 0,05 mg, 0,1 mg, 0,5 mg (ako voľný
peptid)

Injekčné liekovky (5 ml) obsahujúce octreotidum 1 mg (ako voľný peptid)

Injekčný roztok Sandostatin obsahuje menej ako 1 mmol (23 mg) sodíka
v jednej dávke, t.j. v podstate „neobsahuje sodík“.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Injekčný roztok (s.c.) alebo infúzny koncentrát (i.v.)

Roztok je číry a bezfarebný.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

. Symptomatická kontrola a zníženie plazmatických hladín rastového hormónu
(STH) a somatomedínu C (IGF-1) u pacientov s akromegáliou, nedostatočne
zvládnutou chirurgickým výkonom alebo rádioterapiou. Liečba Sandostatinom
je indikovaná aj u pacientov s akromegáliou, ktorí sa nemôžu alebo nechcú
podrobiť chirurgickému výkonu, alebo v medziobdobí, kým sa plne prejaví
účinok rádioterapie.

. Zmiernenie príznakov spojených s hormonálne aktívnymi
gastroenteropankreatickými nádormi:
- karcinoidové nádory s príznakmi karcinoidového syndrómu
- VIP-ómy
- glukagonómy
- gastrinómy (Zollingerov-Ellisonov syndróm), obyčajne súčasne s liečbou
inhibítormi protónovej pumpy alebo H2-antagonistami
- inzulinómy (na predchádzanie hypoglykémii pred operáciou týchto nádorov
a na udržiavaciu liečbu)
- GRF-ómy.

Sandostatin nie je liekom na protinádorovú liečbu a u týchto pacientov
nepôsobí kuratívne.

. Kontrola hnačky refraktérnej na liečbu spojenej s AIDS.

. Prevencia komplikácií po operácii pankreasu.

. Okamžité opatrenie na zastavenie krvácania a zabránenie opätovného
krvácania z gastroezofageálnych varixov u pacientov s cirhózou pečene.
Sandostatin sa má podať v spojení so špecifickou liečbou, ako je
endoskopická skleroterapia.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Akromegália
Začiatočná dávka je 0,05 – 0,1 mg s.c. injekciou každých 8 alebo 12 hodín.
Dávkovanie sa má upraviť na základe hladín STH a IGF-1, stanovovaných každý
mesiac (cieľ: STH < 2,5 ng/ml, IGF-1 v rozmedzí normálnych referenčných
hodnôt), klinických príznakov a znášanlivosti. U väčšiny pacientov je
optimálna denná dávka 0,3 mg. Maximálna denná dávka 1,5 mg sa nemá
prekročiť. U pacientov s ustáleným dávkovaním Sandostatinu sa má stanovenie
STH vykonať každých 6 mesiacov.

Ak sa v priebehu 3 mesiacov od začatia liečby Sandostatinom nedosiahne
významné zníženie hladín STH a zlepšenie klinických príznakov, liečba sa má
ukončiť.

Hormonálne aktívne gastroenteropankreatické nádory
Začiatočná dávka je 0,05 mg s.c. injekciou jeden- alebo dvakrát denne. V
závislosti od klinickej odpovede, účinku na hladiny hormónov vylučovaných
nádorom (v prípade karcinoidových nádorov na vylučovanie 5-
hydroxyindoloctovej kyseliny močom) a znášanlivosti sa môže dávkovanie
postupne zvýšiť na 0,1 - 0,2 mg trikrát denne. Výnimočne môžu byť potrebné
vyššie dávky. Udržiavacie dávkovanie sa má individuálne prispôsobiť.

Ak sa pri karcinoidových nádoroch nedosiahne priaznivá odpoveď počas
jedného týždňa liečby Sandostatinom v najvyššej znášanej dávke, v liečbe sa
nemá pokračovať.

Hnačka refraktérna na liečbu spojená s AIDS
Údaje naznačujú, že optimálna začiatočná dávka je 0,1 mg s.c. injekciou
trikrát denne. Ak sa hnačka neupraví po 1 týždni liečby, dávka sa má
individuálne titrovať až do 0,25 mg trikrát denne. Úprava dávky sa má
riadiť kvalitou a množstvom stolíc, ako aj znášanlivosťou liečby.

Ak sa počas 1 týždňa liečby Sandostatinom v dávke 0,25 mg trikrát denne
nedosiahne zlepšenie, liečba sa má ukončiť.

Komplikácie po operácii pankreasu
0,1 mg s.c. injekciou trikrát denne počas 7 po sebe naledujúcich dní,
začínajúc dňom operácie, aspoň 1 hodinu pred laparotómiou.

Krvácanie z gastroezofageálnych varixov
25 (g/hod počas 5 dní kontinuálnou i.v. infúziou. Sandostatin možno použiť
po pridaní do infúzie fyziologického roztoku chloridu sodného.

Pacienti s cirhózou pečene a krvácaním z gastroezofageálnych varixov dobre
znášali Sandostatin podávaný kontinuálnou i.v. infúziou v dávkach až do 50
(g/hod počas 5 dní.




Použitie u starších pacientov
U starších pacientov liečených Sandostatinom sa nedokázala znížená
znášanlivosť alebo potreba zmeniť dávkovanie.

Použitie u detí
Skúsenosti s použitím Sandostatinu u detí sú obmedzené.

Pacienti so zhoršenou funkciou pečene
U pacientov s cirhózou pečene sa môže predĺžiť polčas liečiva, čo si
vyžiada úpravu udržiavacieho dávkovania.

Použitie u pacientov so zhoršenou funkciou obličiek
Zhoršená funkcia obličiek neovplyvnila celkovú expozíciu (AUC) oktreotidu
podaného s.c. injekciou, preto nie je potrebná úprava dávkovania
Sandostatinu.

4.3 Kontraindikácie

Známa precitlivenosť na oktreotid alebo na niektorú z ďalších zložiek lieku
(pozri časť 6.1).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Všeobecné
Pretože hypofýzové nádory, ktoré vylučujú STH, sa môžu niekedy zväčšovať
a spôsobiť vážne komplikácie (napr. poruchy zorného poľa), je dôležité, aby
boli všetci pacienti starostlivo sledovaní. Ak sa objavia príznaky
zväčšovania nádoru, majú sa uvážiť iné liečebné postupy.

Terapeutický prínos zníženia hladín rastového hormónu (STH) a normalizácie
koncentrácie rastového faktora podobného inzulínu 1 (IGF-1) u pacientok
s akromegáliou môže prípadne obnoviť plodnosť. Ak je to potrebné, má sa
pacientkám, ktoré môžu otehotnieť, odporučiť používanie vhodného spôsobu
antikoncepcie počas liečby oktreotidom.

Pri dlhodobej liečbe oktreotidom sa má u pacientov sledovať funkcia štítnej
žľazy.

Kardiovaskulárny systém
Zaznamenali sa menej časté prípady bradykardie. Môže byť potrebné upraviť
dávky liekov ako sú betablokátory, blokátory kalciových kanálov alebo látok
kontrolujúcich rovnováhu tekutín a elektrolytov.

Žlčník
Incidencia vzniku žlčových kameňov počas liečby Sandostatinom sa odhaduje
na 15 - 30%. Incidencia u celkovej populácie je 5 - 20%. Preto sa odporúča
vykonať pred liečbou a počas liečby Sandostatinom v intervaloch 6 -12
mesiacov ultrazvukové vyšetrenie žlčníka. Prítomnosť žlčových kameňov u
pacientov liečených Sandostatinom väčšinou nevyvoláva príznaky; kamene
spôsobujúce príznaky sa majú liečiť buď rozpúšťaním žlčovými kyselinami,
alebo chirurgicky.

Gastroenteropankreatické endokrinné nádory
Počas liečby gastroenteropankreatických endokrinných nádorov v zriedkavých
prípadoch môže náhle zaniknúť priaznivý účinok Sandostatinu na príznaky
a dôjsť k prudkej recidíve závažných prejavov.

Metabolizmus glukózy
Keďže Sandostatin má tlmivý účinok na STH, glukagón a inzulín, môže
ovplyvniť reguláciu glukózy. Môže sa zhoršiť postprandiálna tolerancia
glukózy a v niektorých prípadoch môže vzniknúť stav trvalej hyperglykémie
ako následok dlhodobého podávania.

U pacientov s inzulinómami môže oktreotid vzhľadom na relatívne účinnejšie
tlmenie sekrécie STH a glukagónu ako sekrécie inzulínu a vzhľadom na
kratšie trvanie tlmivého účinku na sekréciu inzulínu prehĺbiť hypoglykémiu
a predĺžiť jej trvanie. Títo pacienti majú byť starostlivo sledovaní na
začiatku liečby Sandostatinom a pri každej zmene dávkovania. Výrazné výkyvy
koncentrácie glukózy v krvi možno pravdepodobne znížiť častejším podávaním
menších dávok.

Potreba inzulínu u pacientov s diabetes mellitus typu I sa môže znížiť
podávaním Sandostatinu. U nediabetických pacientov a u pacientov s diabetes
mellitus typu II s čiastočne zachovanými rezervami inzulínu môže mať
podanie Sandostatinu za následok postprandiálne zvýšenie glykémie. Preto sa
odporúča sledovať glukózovú toleranciu a liečbu diabetu.

Gastroezofageálne varixy
Pretože sa po krvácaní z gastroezofageálnych varixov zvyšuje riziko vzniku
inzulín-dependentného diabetes mellitus, alebo sa mení potreba inzulínu u
pacientov, ktorí už majú diabetes mellitus, je potrebné primerane sledovať
hladiny glukózy v krvi.

Reakcie v mieste podania
V štúdii toxicity na potkanoch trvajúcej 52 týždňov sa len pri najvyšších
dávkach (asi 40-násobku maximálnej dávky u človeka) pozorovali prevažne u
samcov sarkómy v mieste podania s.c. injekcií. Žiadne hyperplastické alebo
neoplastické lézie sa nevyskytli v mieste podania s.c. injekcií v štúdii
toxicity na psoch trvajúcej 52 týždňov. Nezaznamenal sa vznik nádorov
v mieste podania u pacientov, ktorí sa liečili Sandostatinom až 15 rokov.
Všetky informácie dostupné v súčasnosti naznačujú, že nálezy u potkanov sú
druhovo špecifické a nie sú významné pre používanie lieku u človeka.

Výživa
Oktreotid môže u niektorých pacientov ovplyvniť resorpciu tukov z potravy.

U niektorých pacientov, ktorí dostávali liečbu oktreotidom, sa pozorovali
znížené hladiny vitamínu B12 a abnormálne hodnoty Schillingových testov.
Hladiny vitamínu B12 sa odporúča sledovať počas liečby Sandostatinom u
pacientov, ktorí majú v anamnéze nedostatok vitamínu B12.

4.5 Liekové a iné interakcie

Zistilo sa, že Sandostatin znižuje črevnú resorpciu cyklosporínu
a spomaľuje resorpciu cimetidínu.

Súčasné podanie oktreotidu a bromokriptínu zvyšuje biologickú dostupnosť
bromokriptínu.

Malý počet publikovaných údajov naznačuje, že analógy somatostatínu môžu
znížiť metabolické odbúravanie látok, o ktorých je známe, že sa
metabolizujú enzýmami cytochrómu P450, čo je možno spôsobené tlmením
rastového hormónu. Pretože sa nedá vylúčiť, že oktreotid môže mať tento
účinok, má sa opatrne postupovať pri použití iných liečiv, ktoré sú
metabolizované hlavne CYP3A4 a ktoré majú nízky terapeutický index (napr.
chinidín, terfenadín).

4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita
Nie sú k dispzícii dostatočné a dobre kontrolované štúdie s gravidnými
ženami. Po uvedení na trh boli hlásené údaje o obmedzenom počte gravidít,
počas ktorých došlo k expozícii lieku u pacientok s akromegáliou,
v polovici prípadov však nie je známy výsledok gravidity. Väčšina žien
dostávala oktreotid počas prvého trimestra gravidity v dávkach v rozmedzí
100 až 300 µg/deň Sandostatinu s.c., alebo 20 až 30 mg/mesiac Sandostatinu
LAR. V približne 2/3 prípadov so známym výsledkom sa ženy rozhodli
pokračovať v liečbe oktreotidom počas gravidity. Vo väčšine prípadov so
známym výsledkom boli hlásení normálni novorodenci, ale aj viaceré
spontánne potraty počas prvého trimestra a niekoľko indukovaných potratov.

V prípadoch, keď boli hlásené výsledky gravidity, sa nevyskytli žiadne
vrodené anomálie alebo malformácie spôsobené použitím oktreotidu.

Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky na
graviditu/,/ embryonálny/fetálny vývoj, pôrod alebo postnatálny vývoj okrem
určitého prechodného spomalenia fyziologického rastu (pozri 5.3).

Sandostatin sa má predpisovať gravidným ženám len v naliehavých prípadoch
(pozri aj časť 4.4).

Laktácia
Nie je známe, či sa oktreotid vylučuje do materského mlieka u ľudí. Štúdie
na zvieratách preukázali vylučovanie oktreotidu do materského mlieka.
Pacientky počas liečby Sandostatinom nemajú dojčiť.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Nie sú údaje o vplyve Sandostatinu na schopnosť viesť vozidlo a obsluhovať
stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Najčastejšie nežiaduce reakcie hlásené počas liečby oktreotidom zahŕňajú
gastrointestinálne poruchy, poruchy nervového systému, poruchy pečene
a žlčových ciest a poruchy metabolizmu a výživy.

Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie v klinických skúšaniach, v ktorých
sa podával oktreotid, boli hnačka, bolesť brucha, nauzea, flatulencia,
bolesť hlavy, vznik žlčových kameňov, hyperglykémia a zápcha. Ďalšie často
hlásené nežiaduce reakcie boli závraty, lokalizovaná bolesť, žlčové blato,
porucha funkcie štítnej žľazy (napr. pokles haldiny hormónu stimulujúceho
štítnu žľazu (TSH(, pokles celkového T4 a pokles voľného T4), riedke
stolice, zhoršená glukózová tolerancia, vracanie, asténia a hypoglykémia.

V zriedkavých prípadoch môžu gastrointestinálne účinky pripomínať akútnu
nepriechodnosť čriev s postupujúcim rozpätím brucha, silnou bolesťou
v epigastriu, pohmatovou citlivosťou brušnej steny a s reflexným napínaním
svalstva pri pohmate brucha.

Aj keď sa mierne vylučovanie tukov v stolici môže zvýšiť, dosiaľ sa
nedokázalo, že by dlhodobá liečba oktreotidom viedla k nedostatočnej výžive
následkom nedostatočnej absorpcie.

Vo veľmi zriedkavých prípadoch sa zaznamenala počas prvých hodín alebo dní
liečby s.c. Sandostatinom akútna pankreatitída, ktorá ustúpila po vysadení
lieku. Okrem toho sa u pacientov dlhodobo liečených Sandostatinom
zaznamenala pankreatitída spôsobená žlčovými kameňmi.

Nasledujúce nežiaduce liekové reakcie uvedené v Tabuľke 1 sú zhrnutím
reakcií zaznamenaných v klinických skúšaniach s oktreotidom a spontánnych
hlásení nežiaducich účinkov.

U pacientov s akromegáliou aj u pacientov s karcinoidovým syndrómom sa
pozorovali zmeny EKG, ako predĺženie intervalu QT, posuny osi, včasná
repolarizácia, nízka voltáž, prechod R/S, včasná progresia kmitu R a
nešpecifické zmeny segmentu ST a vlny T. Súvislosť medzi týmito udalosťami
a oktreotidacetátom nie je preukázaná, pretože mnohí z týchto pacientov
majú základné ochorenie srdca (pozri časť 4.4).

Nežiaduce reakcie na liek (Tabuľka 1) sú zoradené podľa frekvencie,
najčastejšie ako prvé, podľa nasledujúcich kritérií: veľmi časté (/?/1/10),
časté (/?/1/100, <1/10), menej časté (/?/1/1 000, <1/100), zriedkavé
(/?/1/10 000, <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000), zahŕňajúce ojedinelé
hlásenia. V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky
usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.

Tabuľka 1 Nežiaduce reakcie na liek zaznamenané v klinických skúšaniach

|Poruchy a ochorenia | |
|gastrointestinálneho | |
|traktu | |
|Veľmi časté: |Hnačka, bolesť brucha, nauzea, zápcha, |
| |flatulencia |
|Časté: |Dyspepsia, vracanie, nadúvanie, steatorea, |
| |riedka stolica, zmena farby stolice |
|Poruchy nervového systému | |
|Veľmi časté: |Bolesť hlavy |
|Časté: |Závraty |
|Poruchy endokrinného | |
|systému | |
|Časté: |Hypotyreoidizmus, porucha funkcie štítnej |
| |žľazy (napr. pokles TSH, pokles celkového T4|
| |a pokles voľného T4) |
|Ochorenia pečene a | |
|žlčových ciest | |
|Veľmi časté: |Žlčové kamene. |
|Časté: |Cholecystitída, žlčové blato, |
| |hyperbilirubinémia |
|Poruchy metabolizmu a | |
|výživy | |
|Veľmi časté: |Hyperglykémia |
|Časté: |Hypoglykémia, zhoršená glukózová tolerancia,|
| |anorexia |
|Menej časté: |Dehydratácia |
|Celkové ochorenia a | |
|reakcie v mieste podania | |
|Veľmi časté: |Bolesť lokalizovaná v mieste podania |
| |injekcie |
|Abnormálne laboratórne a | |
|funkčné vyšetrenia | |
|Časté: |Zvýšené hladiny aminotransferáz |
|Poruchy kože a podkožného | |
|tkaniva | |
|Časté: |Pruritus, exantém, alopécia |
|Ochorenia dýchacej | |
|sústavy, hrudníka a | |
|mediastína | |
|Časté: |Dyspnoe |
|Ochorenia srdca a poruchy | |
|srdcovej činnosti | |
|Časté: |Bradykardia |
|Menej časté: |Tachykardia |

Po uvedení na trh
Spontánne hlásené nežiaduce reakcie uvedené v Tabuľke 2 sú hlásené
dobrovoľne a nie je pri nich vždy možné spoľahlivo stanoviť frekvenciu
alebo príčinnú súvislosť s expozíciou lieku.






Tabuľka 2 Nežiaduce reakcie na liek pochádzajúce zo spontánnych hlásení

|Poruchy imunitného systému |Anafylaxia, alergické reakcie/reakcie |
| |z precitlivenosti |
|Poruchy kože a podkožného |Urtikária |
|tkaniva | |
|Ochorenia pečene a žlčových |Akútna pankreatitída, akútna |
|ciest |hepatitída bez cholestázy, |
| |cholestatická hepatitída, cholestáza, |
| |žltačka, cholestatická žltačka |
|Ochorenia srdca a poruchy |Arytmie |
|srdcovej činnosti | |
|Abnormálne laboratórne a |Zvýšené hladiny alkalickej fosfatázy, |
|funkčné vyšetrenia |zvýšené hladiny |
| |gama-glutamyltransferázy |


4.9 Predávkovanie

Zaznamenal sa obmedzený počet náhodných predávkovaní Sandostatinu u detí
a dospelých. U dospelých boli dávky v rozmedzí 2 400 – 6 000 (g/deň podané
kontinuálnou infúziou (100 – 250 (g/hod) alebo subkutánne (1 500 (g trikrát
denne). Hlásené nežiaduce udalosti zahŕňali arytmiu, hypotenziu, zastavenie
srdca, hypoxiu mozgu, pankreatitídu, hepatitídu, steatózu, hnačku, slabosť,
letargiu, pokles telesnej hmotnosti, hepatomegáliu a laktátovú acidózu.

U detí boli dávky v rozmedzí 50 – 3 000 (g/deň podané kontinuálnou
infúziou (2,1 – 500 (g/hod) alebo subkutánne (50 – 100 (g). Jedinou
hlásenou nežiaducou udalosťou bola mierna hyperglykémia.

U pacientov s karcinómami, ktorí dostávali subkutánne dávky Sandostatinu
3 000 – 30 000 (g/deň rozdelené na čiastkové dávky, sa nezaznamenali
žiadne neočakávané nežiaduce udalosti.

Liečba
Liečba predávkovania je symptomatická.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: inhibítor sekrécie rastového hormónu, ATC kód:
H01CB02.

Oktreotid je syntetický oktapeptidový derivát prirodzene sa vyskytujúceho
somatostatínu s podobnými farmakologickými účinkami, ale podstatne dlhším
trvaním účinku. Tlmí patologicky zvýšenú sekréciu rastového hormónu (STH),
hormónu stimulujúceho štítnu žľazu (tyreotropínu - TSH), ako aj niektorých
peptidových hormónov gastroenteropankreatického systému (glukagónu,
gastrínu, inzulínu, vazoaktívneho intestinálneho polypeptidu - VIP) a
sérotonínu.

U zvierat je oktreotid v porovnaní so somatostatínom účinnejší inhibítor
uvoľňovania STH, glukagónu a inzulínu a má vyššiu selektivitu pre tlmenie
STH a glukagónu.

U zdravých osôb sa preukázalo, že Sandostatin tlmí
- uvoľňovanie STH stimulované arginínom, záťažou a hypoglykémiou po
inzulíne
- postprandiálne uvoľňovanie inzulínu, glukagónu, gastrínu a iných peptidov
gastroenteropankreatického endokrinného systému a arginínom stimulované
uvoľňovanie inzulínu a glukagónu
- uvoľňovanie TSH, stimulované tyreoliberínom (TRH).

Na rozdiel od somatostatínu tlmí oktreotid sekréciu STH vo väčšej miere ako
inzulínu a reakciou na jeho podanie nie je zvýšená sekrécia hormónov (t.j.
STH u pacientov s akromegáliou).

U pacientov s akromegáliou znižuje Sandostatin plazmatické hladiny STH a
IGF-1. Ku zníženiu STH o 50% alebo viac dôjde až u 90% pacientov a asi
v polovici prípadov sa dá dosiahnuť zníženie STH v sére na hodnoty < 5
ng/ml. U väčšiny pacientov Sandostatin výrazne potláča klinické prejavy
choroby, ako je bolesť hlavy, presiaknutie kože a mäkkých tkanív,
hyperhidróza, artralgie, parestézie. U pacientov s veľkým hypofýzovým
adenómom môže liečba Sandostatinom vyvolať určité zmenšenie objemu
nádorového tkaniva.

U pacientov s hormonálne aktívnymi gastroenteropankreatickými nádormi
Sandostatin na základe svojich rozmanitých endokrinných účinkov ovplyvňuje
celý rad klinických príznakov. Ku klinickému zlepšeniu a zmierneniu
symptómov dochádza u pacientov, u ktorých pretrvávajú príznaky súvisiace
s nádorom napriek predchádzajúcej liečbe, ktorá môže zahŕňať chirurgický
výkon, liečebnú embolizáciu pečeňovej artérie a rôzne druhy chemoterapie,
napr. streptozotocínom a 5-fluorouracilom.

Účinky Sandostatinu pri rôznych typoch nádorov
Karcinoidové nádory: Podávanie Sandostatinu môže viesť k ústupu príznakov,
hlavne záchvatov sčervenenia a hnačky. V mnohých prípadoch súčasne dochádza
k poklesu hladiny sérotonínu v plazme a k zníženiu vylučovania kyseliny 5-
hydroxyindoloctovej močom.

VIP-ómy: Biochemickou vlastnosťou týchto nádorov je nadprodukcia
vazoaktívneho intestinálneho peptidu (VIP). Vo väčšine prípadov podávanie
Sandostatinu vyvolá zmiernenie ťažkej, pre tento stav typickej
sekretorickej hnačky, s následným zlepšením kvality života. Toto zároveň
vedie aj k ústupu sprievodných porúch elektrolytov, napr. hypokaliémie, čo
umožňuje ukončiť enterálne aj parenterálne dopĺňanie tekutín a
elektrolytov. U niektorých pacientov sa pri vyšetrení počítačovou
tomografiou ukáže spomalenie alebo zastavenie rastu nádoru alebo dokonca
zmenšovanie jeho objemu, hlavne metastáz v pečeni. Klinické zlepšenie
zvyčajne sprevádza zníženie plazmatických hladín VIP, ktoré môžu klesnúť do
normálneho referenčného rozmedzia.

Glukagonómy: Podávanie Sandostatinu vo väčšine prípadov vedie k podstatnému
zmierneniu nekrolytického sťahovavého erytému, ktorý je charakteristický
pre toto ochorenie. Účinok Sandostatinu na mierny diabetes mellitus, ktorý
sa často vyskytuje, nie je výrazný a vo všeobecnosti nemá za následok
zníženie potreby inzulínu alebo perorálnych antidiabetík. U postihnutých
pacientov Sandostatin zmierňuje hnačku a spôsobuje vzostup hmotnosti. Aj
keď podávanie Sandostatinu často vedie k okamžitému zníženiu plazmatických
hladín glukagónu, tento pokles zvyčajne nepretrváva pri dlhodobom podávaní
lieku, a to napriek pokračujúcemu zlepšovaniu príznakov.

Gastrinómy (Zollingerov-Ellisonov syndróm): Hoci liečba inhibítormi
protónovej pumpy alebo blokátormi H2-receptorov potláča recidivujúcu
peptickú ulceráciu, ktorá je následkom chronickej, gastrínom stimulovanej
nadmernej sekrécie žalúdkovej kyseliny, toto ovplyvnenie nemusí byť úplné.
Aj hnačka môže byť významným príznakom, ktorý táto liečba nezmierni.
Sandostatin samotný alebo v kombinácii s inhibítormi protónovej pumpy alebo
antagonistami H2-receptorov môže znížiť nadmernú sekréciu žalúdkovej
kyseliny a zlepšiť príznaky vrátane hnačky. Môžu sa tiež zmierniť iné
príznaky, spôsobené pravdepodobne tvorbou peptidov v nádore, napr. záchvaty
sčervenenia. U niektorých pacientov klesajú hladiny gastrínu v plazme.

Inzulinómy: Podávanie Sandostatinu vyvoláva pokles cirkulujúceho
imunoreaktívneho inzulínu, ktorý však môže trvať len krátko (asi 2 hodiny).
U pacientov s operabilnými nádormi Sandostatin môže pomôcť obnoviť a udržať
normoglykémiu pred operáciou. U pacientov s neoperabilnými benígnymi alebo
malígnymi nádormi sa môže zlepšiť regulácia glykémie aj bez súčasného
trvalého zníženia hladín cirkulujúceho inzulínu.

GRF-ómy: Tieto zriedkavé nádory sú charakterizované tvorbou faktora
uvoľňujúceho rastový hormón (GRF), a to samotného, alebo spolu s inými
aktívnymi peptidmi. Sandostatin zmierňuje príznaky a prejavy výslednej
akromegálie. To je pravdepodobne následok útlmu sekrécie GRF a STH, po
ktorom môže dôjsť k zmenšeniu zväčšenej hypofýzy.

U pacientov s hnačkou refraktérnou na liečbu, spojenou so syndrómom
získanej imunitnej nedostatočnosti (AIDS), Sandostatin ovplyvňuje čiastočne
alebo úplne počet a objem stolíc asi u jednej tretiny pacientov, u ktorých
sa nedosiahla odpoveď bežnými protiinfekčnými alebo protihnačkovými liekmi.

U pacientov s operáciou pankreasu zníži peri- a postoperačné podávanie
Sandostatinu výskyt typických pooperačných komplikácií (napr. pankreatickej
fistuly, abscesu a následnej sepsy a pooperačnej akútnej pankreatitídy).

U pacientov s krvácaním z gastroezofageálnych varixov pri cirhóze pečene
ako základnom ochorení podanie Sandostatinu v kombinácii so špecifickou
liečbou (napr. skleroterapiou) vedie k lepšej kontrole krvácania a
včasného opätovného krvácania, zníženiu potreby transfúzie a zlepšeniu
prežívania po 5 dňoch. Pretože presný mechanizmus účinku Sandostatinu nie
je úplne objasnený, predpokladá sa, že Sandostatin znižuje splanchnický
prietok krvi tlmením vazoaktívnych hormónov (napr. VIP a glukagónu).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia
Sandostatin sa po s.c. injekcii rýchlo a úplne vstrebáva. Maximálne
plazmatické koncentrácie sa dosahujú v priebehu 30 minút.

Distribúcia
Distribučný objem je 0,27 l/kg a celkový telesný klírens je 160 ml/min.
Väzba na bielkoviny plazmy dosahuje 65%. Množstvo Sandostatinu viazaného na
krvinky je zanedbateľné.

Eliminácia
Polčas eliminácie po s.c. podaní je 100 minút. Po i.v. injekcii je
eliminácia dvojfázová, s polčasom 10 minút a 90 minút. Väčšina peptidu sa
vylúči stolicou a asi 32% sa vylúči v nezmenenej forme do moču.

Osobitné populácie pacientov
Zhoršená funkcia obličiek neovplyvnila celkovú expozíciu (AUC) oktreotidu
podávaného s.c. injekciou.

Eliminačná schopnosť sa môže znížiť u pacientov s cirhózou pečene, ale nie
u pacientov so steatózou pečene.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti




Akútna toxicita

V štúdiách akútnej toxicity na myšiach sa zistili hodnoty LD50 pri i.v.
podaní 72 mg/kg a pri s.c. podaní 470 mg/kg. Hodnota akútnej LD50
oktreotidu stanovená u potkanov bola 18 mg/kg. Oktreotidacetát dobre
znášali psy, ktoré dostali až 1 mg/kg telesnej hmotnosti i.v. injekciou ako
bolus.




Toxicita pri opakovanom podávaní

V štúdii toxicity trvajúcej 26 týždňov sa pri i.v. podávaní psom pri
hladinách dávok až do 0,5 mg/kg dvakrát denne zistili v hypofýze
progresívne zmeny v acidofilných bunkách obsahujúcich prolaktín. Ďalšie
sledovania ukázali, že tieto zmeny neprekračujú fyziologické rozmedzie a
zjavne nesúvisia s exogénne podávaným somatostatínom. Hladiny hormónov v
plazme sa významne nezmenili.

U samíc druhu makak rézus, ktoré dostávali rovnakú dávku 0,5 mg/kg dvakrát
denne po dobu 3 týždňov, sa nepozorovali žiadne zmeny v hypofýze a
nezmenili sa ani bazálne hladiny rastového hormónu, prolaktínu a glukózy v
plazme.

Zatiaľ čo kyslé vehikulum vyvolávalo pri opakovanom s.c. podaní u potkanov
zápal a fibropláziu, nedokázalo sa, že by oktreotidacetát vyvolával
oneskorené reakcie z precitlivenosti, keď sa podával intradermálne morčatám
ako 0,1% roztok v 0,9% sterilnom roztoku chloridu sodného.




Mutagenita

Oktreotid a jeho metabolity nemali mutagénny potenciál, keď sa skúmali /in/
/vitro/ vo validovaných testovacích systémoch bakteriálnych a cicavčích
buniek. Zvýšený výskyt chromozómových zmien sa pozoroval /in vitro/ v bunkách
V79 čínskeho škrečka, hoci len pri vysokých a cytotoxických koncentráciách.
Chromozómové aberácie však neboli častejšie v ľudských lymfocytoch
inkubovaných s oktreotidacetátom /in vitro. In vivo/ sa nepozorovala žiadna
klastogénna aktivita v kostnej dreni myší, ktorým sa i.v. podával oktreotid
(mikronukleový test), a nezískali sa dôkazy o genotoxicite u myších samcov
pri stanovení reparácie DNK v hlavičkách spermií.


Karcinogenita/chronická toxicita

U potkanov, ktoré dostávali oktreotidacetát v denných dávkach až do 1,25
mg/kg telesnej hmotnosti, sa prevažne u určitého počtu samcov pozorovali v
mieste s.c. podávania fibrosarkómy po 52, 104 a 113/116 týždňoch. Miestne
nádory sa vyskytli aj v kontrolnej skupine potkanov, ale vznik týchto
nádorov sa pripísal narušenej fibroplázii vyvolanej trvalými dráždivými
účinkami v mieste podávania injekcie, ktoré zosilnilo kyslé vehikulum,
obsahujúce kyselinu mliečnu a manitol. Tieto nešpecifické tkanivové reakcie
sú zjavne charakteristické pre potkany. Neoplastické lézie sa nepozorovali
ani u myší, ktoré denne dostávali s.c. injekcie oktreotidu v dávkach až do
2 mg/kg po dobu 98 týždňov, ani u psov, ktorí denne dostávali s.c. dávky
lieku po dobu 52 týždňov.

V štúdii karcinogenity na potkanoch, ktorým sa po dobu 116 týždňov s.c.
podával oktreotid, sa pozorovali v maternici aj endometriálne
adenokarcinómy, ktorých výskyt dosiahol štatistickú významnosť pri
najvyššom s.c. dávkovaní 1,25 mg/kg telesnej hmotnosti denne. Tento nález
sprevádzal zvýšený výskyt endometritídy, znížený počet ovariálnych corpora
lutea, znížený počet adenómov mliečnej žľazy a v maternici dilatácia žliaz
a lúmenu, čo poukazuje na stav hormonálnej nerovnováhy. Dostupné informácie
jasne naznačujú, že pozorované endokrinne sprostredkované nádory u potkanov
sú druhovo špecifické a nie sú významné pre použitie lieku u ľudí.


Reprodukčná toxicita

Štúdie fertility, ako aj pre-, peri- a postnatálne sledovanie samíc
potkanov nepreukázali žiadne nežiaduce účinky na reprodukčnú schopnosť a
vývoj potomstva pri s.c. podávaní dávok až do 1 mg/kg telesnej hmotnosti
denne. Určité spomalenie fyziologického rastu zaznamenané u mláďat bolo
prechodné a dalo sa pripísať inhibícii STH, vyvolanej nadmerným
farmakodynamickým účinkom.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok




Ampulky

Acidum lacticum, mannitolum, natrii hydrogenocarbonas, aqua ad injectabilia




Injekčné liekovky

Acidum lacticum, phenolum, mannitolum, natrii hydrogenocarbonas, aqua ad
injectabilia

6.2 Inkompatibility

Oktreotidacetát nie je stály v roztokoch na úplnú parenterálnu výživu.

6.3 Čas použiteľnosti

Ampulky 0,05 mg/1 ml, 0,1 mg/1 ml, 0,5 mg/1 ml: 3 roky
Injekčná liekovka 1 mg/5 ml: 4 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie




Ampulky

Skladujte vo vonkajšom obale. Pri dlhodobom skladovaní sa ampulky
Sandostatin musia uchovávať pri 2°C – 8°C. Nezmrazujte. Pri každodennom
používaní ampulky možno uchovávať najviac 2 týždne pri teplote
neprevyšujúcej 30°C.

Injekčné liekovky
Skladujte vo vonkajšom obale. Pri dlhodobom skladovaní sa injekčné liekovky
Sandostatin musia uchovávať pri 2°C – 8°C. Nezmrazujte. Pri každodennom
používaní injekčné liekovky možno uchovávať najviac 2 týždne pri teplote
neprevyšujúcej 25°C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Ampulka z bezfarebného skla

Injekčná liekovka z bezfarebného skla, gumená zátka

Ampulky Sandostatin: 5 x 0,05 mg/1 ml
5 x 0,1 mg/1 ml
5 x 0,5 mg/1 ml

Injekčná liekovka Sandostatin: 1 x 1 mg/5 ml

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom




Subkutánne podanie

Pacienti, ktorí si sami majú subkutánne podávať liek, musia dostať presné
pokyny od lekára alebo zdravotnej sestry.

Na zmiernenie nepríjemných pocitov v mieste podania sa odporúča, aby
injekčný roztok mal pred podaním izbovú teplotu. Je potrebné vyhýbať sa
opakovaným injekciám do toho istého miesta krátko po sebe.

Ampulky sa majú otvoriť bezprostredne pred podaním a nepoužitý zvyšok
roztoku sa má zahodiť.

Na zabránenie kontaminácie sa odporúča neprepichnúť uzáver injekčných
liekoviek viac ako desaťkrát.




Intravenózne podanie

U parenterálnych liekov sa pred podaním má vizuálne skontrolovať, či nemajú
zmenené zafarbenie a neobsahujú cudzorodé častice.

Sandostatin (oktreotidacetát) je fyzikálne a chemicky stály po dobu 24
hodín v sterilnom fyziologickom roztoku chloridu sodného alebo sterilnom 5%
roztoku glukózy vo vode. Keďže Sandostatin môže ovplyvniť homeostázu
glukózy, odporúča sa použiť fyziologický roztok chloridu sodného a nie
roztok glukózy. Zriedené roztoky sú fyzikálne a chemicky stále po dobu
najmenej 24 hodín pri teplote do 25°C. Z mikrobiologického hľadiska sa
zriedený roztok má použiť podľa možnosti okamžite. Ak sa roztok nepoužije
okamžite, za uchovávanie pred použitím zodpovedá používateľ. Teplota pri
uchovávaní má byť 2°C – 8°C. Pred podaním sa roztok má opäť nechať zohriať
na izbovú teplotu.

Celkový čas medzi zriedením príslušným infúznym roztokom, uchovávaním v
chladničke a ukončením podania nesmie byť dlhší ako 24 hodín.

V prípade, keď sa má Sandostatin podať i.v. infúziou, zvyčajne sa má obsah
jednej ampulky s 0,5 mg liečiva rozpustiť v 60 ml fyziologického roztoku
chloridu sodného a takto pripravený roztok sa má podať pomocou infúznej
pumpy. Tento postup sa má opakovať tak často, ako je to potrebné, aby sa
dosiahlo požadované trvanie liečby. Sandostatin sa podával aj v nižších
koncentráciách.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Novartis s.r.o., Praha, Česká republika


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

56/0183/90-C/S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 04.06.1990
Registrácia predĺžená do: bez časového obmedzenia


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

September 2009























ODPORÚČANIA PRE STAROSTLIVOSť O PACIENTOV POČAS LIEČBY
Sandostatinom vzhľadom na možnosť
vzniku žlčových kAMEŇOV

1. Pred začatím liečby oktreotidom sa u pacientov má vykonať
ultrazvukové vyšetrenie žlčníka.
2. Počas celej liečby Sandostatinom sa má pravidelne opakovať
ultrazvukové vyšetrenie žlčníka, najlepšie v intervaloch 6 mesiacov.
3. Ak mal pacient kamene už pred začatím liečby, má sa zvážiť prípadný
prínos liečby Sandostatinom vzhľadom na prípadné riziko spojené
so žlčovými kameňmi. Zatiaľ sa nedokázalo, že by Sandostatin nepriaznivo
ovplyvňoval priebeh a prognózu žlčových kameňov, ak sú už prítomné.
4. Postup u pacientov, u ktorých vznikli žlčové kamene počas liečby
Sandostatinom:
i. Asymptomatické žlčové kamene
Sandostatin možno buď vysadiť, alebo podávať ďalej, v závislosti od
prehodnotenia pomeru prínosu a rizika liečby. V obidvoch prípadoch nie sú
potrebné iné opatrenia, len pacienta ďalej sledovať, a to aj častejšie, ak
sa to považuje za potrebné.
ii. Symptomatické žlčové kamene
Sandostatin možno buď vysadiť, alebo podávať ďalej, v závislosti od
prehodnotenia pomeru prínosu a rizika liečby. V obidvoch prípadoch sa
žlčové kamene liečia rovnako ako akékoľvek žlčové kamene, ktoré spôsobujú
príznaky. Z medicínskeho hľadiska môže liečba zahŕňať kombináciu žlčových
kyselín (napr. kyselinu chenodeoxycholovú [CDCA] spolu s kyselinou
ursodeoxycholovou [UDCA]), alebo monoterapiu kyselinou ursodeoxycholovou
[UDCA] spolu s ultrazvukovým sledovaním, pokiaľ kamene úplne nevymiznú.
Spôsob podávania a trvanie liečby, pozri schválený súhrn
charakteristických vlastností CDCA a/alebo UDCA.