Písomná informácia pre používateľov
PRÍLOHA 3 K ROZHODNUTIU O ZMENE V REGISTRÁCII LIEKU, EV.Č. 2106/0888
                     Písomná informácia pre používateľa
Čítajte pozorne!
Baxter Oncology GmbH
33790 Halle, Nemecko
Endoxan 200 mg
Endoxan  500 mg
Endoxan  1 g
(Cyclophosphamidum monohydricum)
Prášok na injekčný roztok
Zloženie lieku
1 injekčná liekovka obsahuje:
Endoxan  200 mg
Liečivo: Cyclophosphamidum monohydricum  (monohydrát  cyklofosfamidu)  213,8
mg, čo zodpovedá Cyclophosphamidum (cyklofosfamid) 200 mg
Endoxan  500 mg
Liečivo: Cyclophosphamidum monohydricum  (monohydrát  cyklofosfamidu)  534,5
mg, čo zodpovedá Cyclophosphamidum (cyklofosfamid) 500 mg
Endoxan  1 g
Liečivo: Cyclophosphamidum monohydricum (monohydrát  cyklofosfamidu)  1069,0
mg, čo zodpovedá Cyclophosphamidum (cyklofosfamid) 1 g
Pomocné látky: žiadne
Charakteristika
Cyklofosfamid patrí do skupiny liekov určených na liečbu zhubného  bujnenia.
Aktivuje sa v pečeňových mikrozómoch.  Má  výrazné  imunosupresívne  účinky,
ovplyvňuje imunitu sprostredkovanú bunkami aj protilátkovú imunitu.
Cytotoxický efekt cyklofosfamidu je založený na interakcii jeho  alkylačných
metabolitov s  DNA.  Táto  alkylácia  má  za  následok  zlomy  a  prepojenie
jednotlivých reťazcov DNA a prepojenie DNA s proteínmi.
Cyklofosfamid je /in vitro/ neaktívny, aktivuje sa až /in vivo/.
Cyklofosfamid sa takmer kompletne resorbuje z  gastrointestinálneho  traktu.
U človeka ochádza  do  24  hodín  po  intravenóznej  aplikácii  značkovaného
cyklofosfamidu k hlbokému poklesu jeho  plazmatickej  koncentrácie,  rovnako
ako aj jeho metabolitov. Detekovateľné hladiny môžu pretrvávať do 72  hodín.
Priemerný polčas odbúravania je 7 hodín u dospelých a 4 hodiny u detí.
Cyklofosfamid a jeho metabolity sú vylučované hlavne obličkami.
Hladiny v krvi sú po i.v. a perorálnom podaní bioekvivalentné.
Indikácie
Endoxan sa  používa  v  rámci  polychemoterapeutického  programu  alebo  ako
monoterapia.
Leukémie: akútne a chronické lymfatické a myeloidné leukémie.
Malígne lymfómy: Morbus Hodgkin, non-Hodgkinove lymfómy, plazmocytóm.
Metastázujúce a nemetastázujúce malígne solídne tumory:
karcinóm  ovárií,  karcinóm  semenníkov,   karcinóm   prsníka,   malobunkový
bronchiálny karcinóm, neuroblastóm, Ewingov sarkóm.
 Agresívne prebiehajúce autoimúnne ochorenia: napr.  reumatoidná  artritída,
arthropathia  psoriatica,  systémový  lupus   erythematosus,   sklerodermia,
systémové  vaskulitídy  (napr.  s  nefrotickým  syndrómom),   určité   formy
glomerulonefritíd  (napr.  s  nefrotickým  syndrómom),  myasthenia   gravis,
autoimúnna   hemolytická   anémia,   choroby   s   prítomnosťou   chladových
aglutinínov.
Imunosupresívna liečba pri transplantáciách orgánov.
Kontraindikácie
Endoxan sa nesmie používať pri:
- známej precitlivenosti na cyklofosfamid,
- ťažkom poškodení funkcie kostnej drene (najmä u pacientov, ktorí boli
predliečení cytostatikami alebo ožiarením),
- zápale močového mechúra (cystitída)
- pri poruchách odtoku moču
- aktívnych infekciách
Použitie v tehotenstve a počas dojčenia:
Vitálna indikácia na liečbu pacientky naliehavo vyžaduje počas l. tretiny
tehotenstva, aby lekár konzultoval s pacientkou prerušenie tehotenstva. Po
prvej tretine tehotenstva, ak je liečba neodkladná a žena si dieťa praje,
má sa chemoterapia vykonať po predchádzajúcom objasnení rizika vrodených
vád dieťaťa, ktoré je síce nízke, ale nedá sa vylúčiť.
Ženy by počas liečby Endoxanom nemali otehotnieť.
Ak by napriek tomu počas liečby otehotneli, je potrebné využiť možnosť
genetického poradenstva.
Trvanie antikoncepčných opatrení po ukončení liečby sa riadi prognózou
základného ochorenia a želaním rodičov mať dieťa.
Počas liečby sa nesmie dojčiť.
Nežiaduce účinky
Lieky môžu mať popri požadovaných hlavných účinkoch tiež účinky neželané,
takzvané nežiaduce účinky. Ďalej sú uvedené nežiaduce účinky, ktoré boli
pozorované v časovej súvislosti s použitím lieku Endoxan, aj keď sa nemusia
vyskytnúť u každého pacienta.
Počas liečby Endoxanom sa môžu v závislosti na dávkovaní vyskytnúť
nasledujúce, prevažne prechodné nežiaduce účinky:
Hematologické nežiaduce účinky
V každom prípade sa musí počítať s nasledujúcimi nežiaducimi účinkami:
- zníženie počtu bielych krviniek s nebezpečenstvom život ohrozujúcich
infekcií
- zníženie počtu krvných doštičiek s nebezpečenstvom zvýšeného rizika
krvácania
- zníženie počtu červených krviniek s poklesom hemoglobínu viac ako 2 g/100
ml oproti pôvodnej hodnote.
Najnižšie hodnoty bielych krviniek a krvných doštičiek sa vyskytujú
spravidla v 1. až 2. týždni po začiatku liečby a po 3 - 4 týždňoch sa
vrátia na normálne hodnoty.
Pri kombinovanej liečbe s inými myelosupresívnymi liekmi sa musí dávkovanie
individuálne upraviť.
Gastrointestinálne nežiaduce účinky
Často nevoľnosť a dávenie - zriedkavo nechutenstvo, hnačka, zápcha a zápal
ústnej dutiny.
Existujú ojedinelé správy o zápale hrubého čreva s krvácaním a vredoch
sliznice úst.
Urogenitálny trakt
Po podaní Endoxanu je častý výskyt liečbou podmienených zápalov močového
mechúra,  často sprevádzaných krvácaním, ktoré vyžadujú prerušenie liečby.
Cyklofosfamid a jeho metabolity vyvolávajú po vylúčení do moču v mechúre
zmeny ako je edém mechúra, suburetrálne krvácanie, intersticiálne zápaly so
zmnožením kolagénového tkaniva ako aj prípadnú stuhnutosť steny mechúra.
Zápal močového mechúra je najskôr abakteriálny, môže nasledovať sekundárne
osídlenie choroboplodnými mikroorganizmami. Existujú ojedinelé hlásenia
hemoragického zápalu močového mechúra so smrteľným koncom. Poškodenia
obličiek následkom vysokého dávkovania (najmä pri už existujúcej poruche
funkcie obličiek) sú zriedkavé.
Upozornenie: Silná hydratácia a alkalizácia moču, príp. užívanie
uroprotektíva, môžu zreteľne znížiť častosť a stupeň prejavu týchto
urotoxických nežiaducich účinkov.
Hepatotoxicita
Zriedkavo boli hlásené poruchy pečeňových funkcií, ktoré sa prejavovali
vzostupom príslušných laboratórnych hodnôt (AST, ALT, gamma-
glutamyltransferázy, alkalickej fosfatázy, bilirubínu).
Srdce a krvný obeh
Bolo referované o druhotnom, cytostatikami indukovanom onemocnení srdcovej
svaloviny najmä po vysokých dávkach cyklofosfamidu (120 -240 mg/kg telesnej
hmotnosti). Existujú správy o zvýšenom kardiotoxickom účinku cyklofosfamidu
pri predchádzajúcom liečebnom ožiarení srdcovej krajiny a pri súčasnej
liečbe antracyklínmi alebo pentostatínom.
Sekundárne nádory
Ako všeobecne pri cytostatickej liečbe aj pri podaní cyklofosfamidu
existuje riziko vzniku sekundárnych nádorov ako neskorého následku liečby.
Je zvýšené riziko výskytu akútnej leukémie a karcinómu močových ciest. Toto
riziko je možné špeciálne pri karcinóme mechúra významne znížiť adekvátnym
podaním uroprotektíva.
Iné nežiaduce účinky
Často sa vyskytujúce padanie vlasov je spravidla reverzibilné. Vyskytli sa
zmeny pigmentu dlaní, nechtov rúk a nôh.
Okrem toho sa pozorovali nasledovné nežiaduce účinky:
- čiastočne nevratné poruchy tvorby spermií (azoospermia, oligospermia),
zriedkavejšie nevratné poruchy ovulácie spolu z toho vyplývajúcim
vynechaním menštruačného cyklu.
- chronická intersticiálna pneumónia až fibróza pľúc
- SIADH (syndróm neadekvátnej sekrécie antidiuretického hormónu ADH,
 Schwartz-Bartterov syndróm)
- zápaly kože a slizníc
- reakcie z precitlivenosti, v ojedinelých prípadoch až šok
- prechodné nezreteľné videnie a závrate
- v zriedkavých prípadoch akútna pankreatitída
- vo veľmi zriedkavých prípadoch boli  hlásené  ťažké  reakcie  ako  Stevens
 Johnsonov Syndróm a toxická epidermálna nekrolýza
Interakcie
Účinky niektorých liekov môže ovplyvniť súčasné podanie iných liekov. Ak
nejaký iný liek užívate stále, užívali ste prednedávnom alebo chcete užívať
súčasne s Endoxanom, poraďte sa s lekárom. Dozviete sa od neho, či za
týchto okolnosti je potrebné rátať s neznášanlivosťou, alebo či sú potrebné
osobitné opatrenia pri užívaní tohto lieku, napr. nové stanovenie
dávkovania.
Môže sa zosilniť účinok derivátov sulfonylmočoviny, znižujúci hladinu cukru
v krvi. Pri súčasnom podaní alopurinolu alebo hydrochlorotiazidu sa zvyšuje
myelosupresívny účinok.
Predchádzajúca alebo súčasná liečba fenobarbitalom, fenytoinom,
benzodiazepínmi alebo chloralhydrátom môže indukovať mikrozomálne pečeňové
enzýmy.
Keďže  Endoxan  potláča  imunitné  reakcie  organizmu,   možno   u pacientov
očakávať  zníženú  odpoveď  na  akékoľvek  očkovanie;  očkovanie   aktívnymi
vakcínami môže byť sprevádzané vakcinačnou infekciou.
Pri súčasnom podaní depolarizujúcich myorelaxancií (napr. halogenidu
suxametónia) môže pre zníženie koncentrácie pseudocholínesterázy dôjsť
k dlhšie trvajúcemu apnoe.
Súčasné podanie chloramfenikolu spôsobuje predĺženie biologického polčasu
cyklofosfamidu a spomalenie metabolizovania.
Antracyklíny (Doxorubicín) a pentostatín zosilňujú potenciálnu
kardiotoxicitu cyklofosfamidu. Zosilnenie kardiotoxického účinku sa
predpokladá tiež po predchádzajúcom ožiarení srdcovej krajiny.
Je nutná zvýšená opatrnosť pri súčasnom  podávaní  indometacínu,  pretože  v
jednom prípade bola hlásená akútna intoxikácia vodou.
Vo všeobecnosti by  sa  mali  pacienti  liečení  Endoxanom  zdržiavať  pitia
alkoholických nápojov.
Keďže grapefruit obsahuje zložku narúšajúcu aktiváciu  Endoxanu,  a  tým  aj
jeho účinnosť, pacienti nesmú jesť  toto  ovocie,  ani  piť  nápoje  z  neho
pripravené.
 Dávkovanie
Dávkovanie sa stanovuje vždy individuálne.
Ak nie je predpísané inak, platí odporúčané dávkovanie:
 - Ako dlhodobá liečba u dospelých a detí 3 –  6  mg/kg  telesnej  hmotnosti
   denne (zodpovedá 120 až 240 mg/m2 povrchu tela)
 - Ako intermitentná liečba 10 – 15 mg/kg telesnej hmotnosti (zodpovedá  400
   až 600 mg/m2 povrchu tela) v intervaloch 2 až 5 dní.
 - Ako vysoko dávková intermitentná liečba napr.  20  –  40  mg/kg  telesnej
   hmotnosti (zodpovedá 800 až 1600  mg/m2  povrchu  tela)  a  vyššie  dávky
   (napr. na prípravu pred transplantáciou kostnej drene) v  intervaloch  21
   až 28 dní.
Tieto  dávkovacie  schémy  platia  pre  monoterapiu   cyklofosfamidom.   Pri
kombinácii s  inými  chemoterapeutikami  podobnej  toxicity,  môže  dôjsť  k
potrebe redukovať dávky alebo predĺžiť intervaly medzi podávaním lieku.
Redukcia  dávok  je  nevyhnutná  pri  ťažkej  pečeňovej   alebo   obličkovej
insuficiencii. Zvyčajne  sa  odporúča  redukcia  dávky  o  25%  pri  hodnote
bilirubínu v sére 3,1 až 5 mg/100 ml  a  o  50%  pri  hodnote  glomerulárnej
filtrácie pod 10 ml/min. Cyklofosfamid je dialyzovateľný.
U pacientov s myelosupresiou je odporúčaná redukcia dávok podľa tabuľky:
|Leukocyty [(l]     |Trombocyty [(l]    |Dávka                         |
|( 4000             |( 100 000          |100 % plánovanej dávky        |
|4000 – 2500        |100 000 - 50 000   |50 % plánovanej dávky         |
|( 2500             |( 50 000           |Prispôsobenie dávky, kým sa   |
|                   |                   |hodnoty normalizujú alebo     |
|                   |                   |vykonanie špecifického        |
|                   |                   |rozhodnutia                   |
Spôsob a dĺžka podávania
Liek smie podávať výlučne len skúsený onkológ.
Je  potrebné  dbať  na  dostatočný  prívod  tekutín,  prípadne  pri   vyššom
dávkovaní podávať uroprotektívum. Je  dôležité  sa  uistiť,  či  má  pacient
pravidelnú diurézu.
Pre prípravu cytostatík a  zaobchádzanie  s  nimi  platia  všeobecne  platné
predpisy.
Príprava roztoku
Pre prípravu injekčného roztoku sa pridá k suchej  substancii  zodpovedajúce
množstvo fyziologického roztoku.
Endoxan                                  200 mg
Fyziolog. roztok                  10 ml
Endoxan                            500 mg
Fyziolog. roztok                  25 ml
Endoxan                              1 g
Fyziolog. roztok                  50 ml
Prášok sa ľahko rozpúšťa, ak sa liekovkou po  vstreknutí  rozpúšťadla  silno
potrasie. Ak sa látka hneď nerozpustí bezo zvyšku, je vhodné  roztok  nechať
stáť niekoľko minút.
Tento roztok je určený na  intravenózne  podanie,  ktoré  sa  má  prednostne
uskutočniť  pomocou  infúzie.  Na   krátkodobú   intravenóznu   infúziu   sa
pripravený roztok Endoxanu doplní  do  500  ml  napr.  Ringerovým  roztokom,
fyziologickým roztokom alebo roztokom glukózy.
Infúzia môže trvať podľa jej objemu 30 minút až 2 hodiny.
Dĺžka   a   intervaly   terapie   závisia   od   indikácie,   od    zvolenej
chemoterapeutickej schémy, od aktuálneho zdravotného stavu pacienta  a  jeho
laboratórnych parametrov (vrátane krvného obrazu).
      Adekvátnu  pozornosť  treba  venovať  primeranej  hydratácii,  ako  aj
podávaniu uroprotektíva.
Pripravený roztok sa musí spotrebovať do 24 hodín (pri skladovaní do 8°C).
Upozornenie
Vplyvom kolísania teplôt pri preprave  alebo  uchovávaní  suchej  substancie
Endoxanu môže dôjsť k roztečeniu účinnej látky – cyklofosfamidu. Liekovky  s
roztečenou substanciou sa  dajú  ľahko  opticky  rozpoznať  od  liekoviek  s
neporušenou  látkou.  Roztečený  cyklofosfamid  je  číra,  žltkastá,   hustá
tekutina, ktorá sa nachádza ako rovnorodá fáza  alebo  vo  forme  kvapiek  v
príslušnej liekovke. Injekčné liekovky s  roztečeným  obsahom  sa  už  nesmú
použiť.
Počas liečby sa musia pravidelne vykonávať kontroly krvného obrazu: na
začiatku liečby v intervaloch 5 - 7 dní, pri hodnotách pod 3000 na mm3 v
dvojdenných intervaloch, prípadne denne. Pri dlhodobej liečbe zvyčajne
postačujú kontroly v 14-dňových intervaloch. Pravidelne sa má kontrolovať
aj močový sediment na prítomnosť erytrocytov.
Upozornenie pre účastníkov cestnej premávky:
U pacientov liečených cyklofosfamidom sa môže vyskytnúť obehová slabosť
následkom nežiaducich účinkov, ako nevoľnosť a dávenie, preto o aktívnej
účasti na cestnej premávke alebo o obsluhe strojov musí ošetrujúci lekár
rozhodnúť individuálne.
Ak sa počas liečby Endoxanom vyskytne cystitída s mikro- alebo
makrohematúriou, liečba sa musí prerušiť až do normalizácie stavu.
Pred začiatkom liečby sa musia vylúčiť, príp. odstrániť poruchy odtoku moču
v močových cestách, zápal močového mechúra, ako aj infekcie a poruchy
elektrolytovej rovnováhy.
Endoxan sa má, tak ako všeobecne všetky cytostatiká, používať opatrne u
oslabených a starších pacientov, ako aj u pacientov po liečbe ožarovaním.
Zvláštnu opatrnosť si vyžadujú pacienti s oslabeným imunitným systémom ako
napr. pri cukrovke, chronických obličkových a pečeňových ochoreniach.
Mužom, ktorí budú liečení Endoxanom, sa preto odporúča poradiť sa pred
začiatkom liečby o možnom konzervovaní spermy.
Varovanie
Liek sa nesmie použiť po uplynutí času použiteľnosti uvedenom na obale.
Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.
Balenie
Endoxan 200mg: 10 x 200 mg
Endoxan 500mg:   1 x 500 mg
Endoxan 1g:          1 x 1g
Uchovávanie
Uchovávajte pri teplote do 25°C.
Dátum poslednej revízie textu
November 2007
-----------------------
[pic]
 
Súhrn charakteristických vlastnosti lieku
PRÍLOHA 2 K ROZHODNUTIU O ZMENE V REGISTRÁCII LIEKU, EV.Č. 2106/0888
                  Súhrn charakteristických vlastností lieku
   1. Názov lieku
      Endoxan 200 mg
      Endoxan 500 mg
      Endoxan 1 g
   2. Kvalitatívne a kvantitatívne zloženie lieku
      Endoxan 200 mg
      1 injekčná liekovka obsahuje:
      Cyclophosphamidum monohydricum 213,8 mg (ekvivalent  Cyclophosphamidum
      200 mg )
      Endoxan 500 mg
      1 injekčná liekovka  obsahuje:
      Cyclophosphamidum monohydricum 534,5 mg (ekvivalent  Cyclophosphamidum
      500 mg)
      Endoxan 1 g
      1 injekčná liekovka  obsahuje:
         Cyclophosphamidum    monohydricum     1069,0     mg     (ekvivalent
      Cyclophosphamidum 1 g)
3.    Lieková forma
      Prášok na injekčný roztok
4.    Klinické údaje
      4.1. Terapeutické indikácie
       Endoxan  sa  používa  ako  súčasť  kombinovaných  chemoterapeutických
režimov alebo v rámci
      monoterapie pri:
      Leukémiách:
      Akútne alebo chronické lymfatické a myeloidné leukémie
      Malígne lymfómy:
      Hodgkinova choroba, non-Hodgkinove lymfómy, plazmocytóm
      Metastázujúce a nemetastázujúce malígne solídne tumory:
       Ovariálny  karcinóm,   testikulárny   karcinóm,   karcinóm   prsníka,
      malobunkový karcinóm pľúc, neuroblastóm, Ewingov sarkóm.
      Progresívne "autoimúnne ochorenia":
      napr. reumatoidná artritída, psoriatická artropatia,  systémový  lupus
      erythematosus,   sklerodermia,   systémové   vaskulitídy   (napr.    s
      nefrotickým  syndrómom),  niektoré  typy  glomerulonefritíd  (napr.  s
      nefrotickým syndrómom),  myasthenia  gravis,  autoimúnna  haemolytická
      anémia, prítomnosť chladových autoprotilátok
      Imunosupresívna liečba pri transplantáciách orgánov
      4.2. Dávkovanie a spôsob podávania
      Endoxan by mal podávať len skúsený onkológ.
      Dávkovanie musí byť prispôsobené individuálne každému pacientovi.
      Obyčajne sa odporúča nasledovné dávkovanie:
      Endoxan 200 mg/500 mg/1 g prášok na injekčný roztok:
pre kontinuálnu liečbu dospelých a detí 3  až  6  mg/kg  telesnej  hmotnosti
denne (ekvivalent 120 až 240 mg/m˛ povrchu tela)
pre intermitentnú liečbu 10 až 15 mg/kg telesnej hmotnosti  (ekvivalent  400
až 600 mg/m˛ povrchu tela) v intervaloch  2 až 5 dní
pre vysoko-dávkovú intermitentnú liečbu,  napr.  20  až  40  mg/kg  telesnej
hmotnosti (ekvivalent 800 až 1600 mg/m˛ povrchu tela) a vyššie dávky  (napr.
v príprave pred transplantáciou kostnej drene) v intervaloch 21 až 28 dní.
      Príprava roztoku
      Na prípravu injekčného  roztoku  sa  prášok  rozpúšťa  v  nasledujúcom
      množstve fyziologického roztoku:
      |Endoxan inj. liekovka     |200 mg  |500 mg  |1 g       |
|Suchá substancia          |213,8 mg|534,5 mg|1069,0 mg |
|Ekvivalent                |        |        |          |
|Cyclophosphamidu,         |200 mg  |500 mg  |1 g       |
|bezvodého                 |        |        |          |
|Fyziologický roztok       |10 ml   |25 ml   |50 ml     |
      Po pridaní rozpúšťadla sa pri razantnom trepaní liekovky prášok rýchlo
      rozpúšťa. Ak sa substancia nerozpustí rýchlo a  úplne,  je  vhodné  ju
      nechať niekoľko minút stáť.
      Roztok  je  vhodný  na  intravenózne  použitie,  pričom  sa   odporúča
      uprednostniť podávanie formou infúzie. Na krátkodobé i.v.  infúzie  sa
      pripravený   roztok   Endoxanu   pridáva   do   Ringerovho    roztoku,
      fyziologického roztoku, prípadne roztoku dextrózy do celkového  objemu
      napr. 500 ml.
      Dĺžka infúzie môže trvať od 30 min do 2 hodín, v závislosti na objeme.
       Odporúčané  dávkovanie  sa  týka  cyklofosfamidu  v  monoterapii.   V
      kombinácii s inými cytostatikami s podobným profilom toxicity môže byť
      nutné znížiť dávkovanie alebo predĺžiť  prestávky  medzi  jednotlivými
      cyklami chemoterapie.
            /Odporúčaná redukcia dávok u pacientov s myelosupresiou/
|Leukocyty [(l]   |Trombocyty [(l]  |Dávka                       |
|( 4000           |( 100 000        |100 % plánovanej dávky      |
|4000 – 2500      |100 000 - 50 000 |50 % plánovanej dávky       |
|( 2500           |( 50 000         |Prispôsobenie dávky, kým sa |
|                 |                 |hodnoty normalizujú alebo   |
|                 |                 |vykonanie špecifického      |
|                 |                 |rozhodnutia                 |
            /Odporúčaná úprava dávkovania  u  pacientov/  /s  hepatálnou  alebo/
      /renálnou insufficienciou/
      Ťažká hepatálna  alebo  renálna  insuficiencia  si  vyžaduje  redukciu
      dávok. Odporúča sa zníženie dávky o 25% pri sérovom bilirubíne od  3,1
      do 5 mg/100 ml a o 50%  pri  glomerulárnej  filtrácii  pod  10  ml  za
      minútu. Cyklofosfamid je dialyzovateľný.
      Endoxan 200 mg/500 mg/1 g, prášok na injekčný roztok:
       Dĺžka  a  intervaly  terapie  závisia  od  indikácie,   od   zvolenej
      chemoterapeutickej schémy, od aktuálneho zdravotného stavu pacienta  a
      jeho laboratórnych parametrov (vrátane krvného obrazu).
      Adekvátnu  pozornosť  treba  venovať  primeranej  hydratácii,  ako  aj
      podávaniu uroprotektíva.
       Dĺžka  a  intervaly  terapie  závisia  od  indikácie,   od   zvolenej
      chemoterapeutickej schémy, od aktuálneho zdravotného stavu pacienta  a
      jeho laboratórnych parametrov (vrátane krvného obrazu).
      4.3. Kontraindikácie
      Endoxan sa nemá podávať pacientom:
so známou precitlivenosťou na cyklofosfamid
s ťažko poškodenou funkciou kostnej drene (zvlášť u pacientov  predliečených
cytotoxickými liekmi a/alebo rádioterapiou)
so zápalom močového mechúra (cystitídou)
s obštrukciou odtoku moču
s aktívnou infekciou
počas gravidity a laktácie viď časť 4.6.
      4.4. Špeciálne upozornenia
      Pred začatím  liečby  je  nutné  vylúčiť  alebo  skorigovať  akúkoľvek
      obštrukciu v odvodných močových  cestách,  vyliečiť  cystitídu  a  iné
      infekcie, tiež upraviť poruchy v elektrolytovej rovnováhe.
      Vo všeobecnosti by sa mal Endoxan, tak ako iné  cytostatiká,  používať
      obozretne  u  oslabených  a  starších  pacientov  a  u  pacientov   po
      predchádzajúcej rádioterapii.
      Pacienti s oslabeným imunitným systémom, napr.  s  diabetes  mellitus,
      chronickým poškodením pečene alebo obličiek, tak isto vyžadujú pozorné
      sledovanie.
      Ak sa objaví cystitída s  mikro  alebo  makrohematúriou  počas  liečby
      Endoxanom, podávanie sa musí  sa  prerušiť  až  do  úpravy  klinického
      stavu.
      Počas liečby je potrebné pravidelne kontrolovať hodnotu  leukocytov  v
      intervaloch 5-7 dní po začatí liečby a každé 2 dni, ak hodnota  klesne
      pod 3000 leukocytov/mm3. V určitých prípadoch je potrebné  kontrolovať
      hodnoty každý deň. U pacientov  s  dlhodobou  liečbou  stačí  zvyčajne
      vykonávať kontrolu každé dva týždne. Ak sa prejavy myelosupresie stanú
      evidentné,  odporúča  sa  skontrolovať  aj   hladinu   erytrocytov   a
      trombocytov (viď časť 4.2.). Rovnako by sa mal pravidelne  kontrolovať
      močový sediment na prítomnosť erytrocytov.
      Vo všeobecnosti by sa mali pacienti liečení  cyklofosfamidom  zdržovať
      pitia alkoholických nápojov, pretože môžu  potencovať  cyklofosfamidom
      indukovaný vomitus a nauseu.
      Ďalšie upozornenia pozri v častiach 4.5., 4.6. a 4.7.
      4.5. Liekové a iné interakcie
     Môže sa zosilniť účinok derivátov sulfonylmočoviny, znižujúci  hladinu
     cukru v krvi. Pri súčasnom podaní alopurinolu alebo hydrochlorotiazidu
     sa zvyšuje myelosupresívny účinok.
     Predchádzajúca  alebo  súčasná  liečba   fenobarbitalom,   fenytoínom,
     benzodiazepínmi  alebo  chloralhydrátom  môže  indukovať  mikrozomálne
     pečeňové enzýmy.
     Keďže  cyklofosfamid  má  imunosupresívny  účinok,  možno  u pacientov
očakávať zníženú
     odpoveď na akékoľvek očkovanie; očkovanie aktívnymi vakcínami môže byť
     sprevádzané iatrogénnou vakcinačnou infekciou.
     Pri súčasnom podaní depolarizujúcich myorelaxancií  (napr.  halogenidu
     suxametónia) môže pre zníženie koncentrácie pseudocholínesterázy dôjsť
     k dlhšie trvajúcemu apnoe.
     Súčasné  podanie  chloramfenikolu  spôsobuje  predĺženie  biologického
     polčasu cyklofosfamidu a spomalenie metabolizmu.
     Antracyklíny a pentostatín môžu zosilňovať potenciálnu  kardiotoxicitu
     cyklofosfamidu. Zosilnenie kardiotoxického účinku sa predpokladá  tiež
     po predchádzajúcom ožiarení srdcovej krajiny.
            Je nutná zvýšená opatrnosť pri súčasnom  podávaní  indometacínu,
      pretože v jednom prípade bola hlásená akútna intoxikácia vodou.
             Keďže   grapefruit   obsahuje   zložku   narúšajúcu   aktiváciu
      cyklofosfamidu, a tým aj  jeho  účinnosť,  pacienti  nesmú  jesť  toto
      ovocie, ani piť nápoje z neho pripravené.
      4.6. Používanie v gravidite a počas laktácie
     Liečba cyklofosfamidom môže spôsobiť anomálie genotypu u mužov a žien.
     Vitálna indikácia na  liečbu  počas  l.  tretiny  gravidity  absolútne
     vyžaduje,  aby  lekár  konzultoval  s pacientkou  možnosť   prerušenia
     gravidity. Po prvej tretine gravidity, ak je liečba neodkladná a  žena
     si  dieťa  praje,  má  sa  chemoterapia  vykonať  po   predchádzajúcom
     objasnení rizika vrodených vád dieťaťa, ktoré je síce nízke, ale  nedá
     sa vylúčiť.
     Ženy by počas liečby Endoxanom nemali otehotnieť. Ak by  napriek  tomu
     počas  liečby  otehotneli,  je  potrebné  využiť  možnosť  genetického
     poradenstva.
     Keďže cyklofosfamid prechádza do materského mlieka, žena nesmie  počas
     liečby dojčiť.
     Trvanie antikoncepčných opatrení po ukončení liečby žien aj  mužov  sa
     riadi prognózou základného ochorenia a želaním rodičov mať dieťa.
     Muži, vyžadujúci terapiu Endoxanom, by mali byť informovaní o možnosti
     odberu a konzervovania spermií ešte pred zahájením liečby.
      4.7. Ovplyvnenie  schopnosti  riadiť  motorové  vozidlo  a  obsluhovať
stroje:
     U  pacientov  liečených  cyklofosfamidom  sa  môže  vyskytnúť  obehová
     slabosť následkom nežiaducich účinkov, ako  je  nevoľnosť  a  dávenie,
     preto o aktívnej účasti na cestnej premávke alebo  o  obsluhe  strojov
     musí ošetrujúci lekár rozhodnúť individuálne.
      4.8. Nežiaduce účinky
     Počas liečby Endoxanom sa môžu v  závislosti  na  dávkovaní  vyskytnúť
     nasledujúce, prevažne reverzibilné nežiaduce účinky:
     Hematologické nežiaduce účinky
     V každom prípade sa musí počítať s nasledujúcimi nežiaducimi účinkami:
     - leukocytopénia s alebo bez teploty, s rizikom sekundárnych  (niekedy
     život ohrozujúcich) infekcií
     - trombocytopénia a nebezpečenstvo zvýšeného rizika krvácania
     - anémia s poklesom hemoglobínu viac ako 2 g/100  ml  oproti  pôvodnej
     hodnote (zvyčajne až po niekoľkých cykloch liečby).
     Najnižšie hodnoty leukocytov a trombocytov sa vyskytujú spravidla v 1.
     až 2. týždni po začiatku liečby a zvyčajne sa upravia po 3-4 týždňoch.
     Výraznejšiu   myelosupresiu    môžeme    očakávať    u pacientov    po
     predchádzajúcej   chemoterapii   alebo   rádioterapii    a u pacientov
     s poškodením obličiek.
     Pri kombinovanej liečbe  s  inými  myelosupresívnymi  liekmi  sa  musí
     dávkovanie individuálne upraviť. Treba zohľadniť príslušné tabuľky  na
     prispôsobenie dávkovania cytostatík podľa  hodnôt  krvného  obrazu  na
     začiatku cyklu a taktiež  prispôsobenie  dávkovania  podľa  najnižších
     hodnôt.
     Gastrointestinálne nežiaduce účinky
     Často nevoľnosť a dávenie, ktorých intenzita závisí od  dávky.  Mierne
     až ťažké formy sa vyskytujú zhruba u 50% pacientov.  Zriedkavejšie  sú
     anorexia, hnačka, obstipácia a stomatitída, prípadne mukozitída.
     Existujú  ojedinelé  správy  o  hemoragickej  kolitíde  a  ulceráciách
     sliznice úst.
      Obličky a odvodové močové cesty
     Cyklofosfamid a jeho metabolity vyvolávajú po vylúčení do  moču  zmeny
     v odvodných močových cestách a zvlášť v močovom mechúre. Najčastejšie,
     od veľkosti dávky závislé nežiaduce účinky, sú hemoragická  cystitída,
     mikro až makrohematúria a sú dôvodom na prerušenie  liečby.  Cystitída
     je  najskôr  nebakteriálna,  môže  nasledovať   sekundárne   osídlenie
     choroboplodnými   mikroorganizmami.   Existujú   ojedinelé    hlásenia
     hemoragickej cystitídy so smrteľným koncom. Ďalej boli pozorované edém
     mechúra, suburetrálne krvácanie, intersticiálne zápaly s fibrózou, ako
     aj prípadná skleróza  steny  mechúra.  Poškodenia  obličiek  následkom
     vysokého  dávkovania  (najmä  pri  už  existujúcej   poruche   funkcie
     obličiek) sú zriedkavé.
     Poznámka:
      Liečba uropretektívom  alebo  dôkladná  hyperhydratácia  môžu  výrazne
      znížiť frekvenciu a intenzitu týchto vedľajších účinkov.
      Pohlavné orgány:
     Už pre svoj alkylačný spôsob účinku sa dá očakávať,  že  cyklofosfamid
     bude spôsobovať čiastočne ireverzibilné  poruchy  spermatogenézy  a  z
     toho vyplývajúcu azoospermiu, príp.  pretrvávajúcu  oligospermiu.  Tak
     isto môže spôsobovať poruchy ovulácie, niekedy ireverzibilné, a z toho
     vyplývajúcu amenoreu a zníženú hladinu ženských pohlavných hormónov.
     Hepatotoxicita:
     Zriedkavo  boli  hlásené  poruchy   pečeňových   funkcií,   ktoré   sa
     prejavovali vzostupom  príslušných  laboratórnych  hodnôt  (AST,  ALT,
     gamaglutamyl transansferázy, alkalickej fosfatázy, bilirubínu).
     Veno-okluzívna choroba (VOD) sa objavuje približne u 15-50%  pacientov
     liečených vysokými dávkami  cyklofosfamidu  v kombinácii  s busulfanom
     alebo celotelovým ožiarením  počas  alogénnej  transplantácie  kostnej
     drene.  Naopak,  VOD   je   len   zriedkavo   pozorovaná   u pacientov
     s aplastickou  anémiou,  ktorí  boli  liečení   len   vysokodávkovaným
     cyklofosfamidom. Syndróm sa v typických prípadoch vyvinie  1-3  týždne
     po  transplantácii  a je   charakterizovaný   náhlym   prírastkom   na
     hmotnosti, hepatomegáliou, ascitom a hyperbilirubinémiou. Tak isto  sa
     môže rozvinúť hepatálna encefalopatia.
      Známe rizikové faktory predisponujúce pacienta k rozvinutiu VOD sú pre-
      existujúce poruchy hepatálnych funkcií, liečba hepatotoxickými  liekmi
      súbežne s vysokodávkovanou chemoterapiou, zvlášť ak  je  jej  súčasťou
      alkylačná látka busulfan.
      Kardiovaskulárny a respiračný systém:
      V ojedinelých prípadoch môže vzniknúť intersticiálna pneumónia,  ktorá
      môže progredovať do chronickej intersticiálnej fibrózy.
     Existujú   referencie   o   sekundárnej,   cytostatikami   indukovanej
     kardiomyopatii (najmä po vysokých  dávkach  cyklofosfamidu:  120  -240
     mg/kg telesnej hmotnosti), ktorá sa prejavovala ako arytmie, zmeny EKG
     a LVEF, v ojedinelých prípadoch infarkt myokardu. Tak isto  sú  dôkazy
     o možnom   zvýšenom   kardiotoxickom    účinku    cyklofosfamidu    po
     predchádzajúcom liečebnom  ožiarení  srdcovej  krajiny  a  adjuvantnej
     liečbe antracyklínmi alebo pentostatínom. V tomto kontexte je potrebné
     mať  na  mysli  pravidelné  kontroly  elektrolytov, zvlášť  je   nutná
     obozretnosť u pacientov s preexistujúcim srdcovým ochorením.
      Sekundárne tumory:
     Ako všeobecne pri cytostatickej liečbe aj  pri  podaní  cyklofosfamidu
     existuje riziko výskytu sekundárnych nádorov, ako  neskorého  následku
     liečby. Existuje zvýšené riziko  vzniku  karcinómu  močových  ciest  a
     myelodysplastických  stavov,  ktoré  môžu   progredovať   do   akútnej
     leukémie. Toto riziko je možné špeciálne pri  karcinóme  mechúra,  ako
     dokázali pokusy na  zvieratách,  významne  znížiť  adekvátnym  podaním
     uroprotektíva.
     Iné nežiaduce účinky:
     Často sa vyskytujúca alopécia je spravidla reverzibilná.  Vyskytli  sa
     zmeny pigmentu dlaní, nechtov rúk a nôh.
     Okrem toho sa pozorovali nasledovné nežiaduce účinky:
      -  SIADH  (syndróm  neadekvátnej  sekrécie  antidiuretického  hormónu
        (AHD), Schwartz-Bartterov syndróm)  s  hyponatriémiou  a  retenciou
        vody
      - zápaly kože a slizníc
      - reakcie z precitlivenosti s teplotou, v  ojedinelých  prípadoch  až
        šok
      - prechodné hmlisté videnie a závrate
      - v izolovaných prípadoch akútna pankreatitída
      - vo veľmi zriedkavých prípadoch ((0.01%) boli hlásené ťažké  reakcie
        ako Stevens Johnsonov syndróm a toxická epidermálna nekrolýza
            Upozornenie:
            Existujú niektoré komplikácie, ako je  tromboembolická  choroba,
      DIC  (diseminovaná  intravaskulárna  koagulácia)  alebo   hemolyticko-
      uremický syndróm (HUS), ktoré môžu byť indukované základným ochorením,
      ale ktoré  sa  môžu  objaviť  so  zvýšenou  frekvenciou  počas  liečby
      chemoterapiou s použitím Endoxanu.
       Adekvátnu  pozornosť  je   nutné   venovať   pravidelnému   podávaniu
      antiemetík a starostlivej hygiene dutiny ústnej.
     Počas liečby sa musia pravidelne vykonávať kontroly krvného obrazu: na
     začiatku liečby v intervaloch 5 - 7 dní, pri  hodnotách  pod  3000  na
     mm3 v dvojdenných intervaloch, prípadne denne.  Pri  dlhodobej  liečbe
     zvyčajne  postačujú  kontroly  každé  dva  týždne.  Pravidelne  sa  má
     kontrolovať aj močový sediment na prítomnosť erytrocytov.
      4.9. Predávkovanie
      Keďže pre cyklofosfamid nie je známe žiadne  antidotum,  je  nutné  ho
      podávať s veľkou opatrnosťou. Cyklofosfamid je však možné  dialyzovať,
      takže pri suicidálnom alebo náhodnom predávkovaní alebo intoxikácii je
      indikovaná rýchla hemodialýza. V jednom  prípade  bol  z  koncentrácie
      nemetabolizovaného cyklofosfamidu v  dialyzáte  vypočítaný  dialyzačný
      klírens 78 ml/min (normálny renálny klírens je okolo 5 -  11  ml/min).
      Iná skupina udávala hodnotu 194 ml/min. Po 6 hodinách dialýzy  bolo  v
      dialyzáte  zistených  72%  podanej  dávky  cyklofosfamidu.  V  prípade
      predávkovania  je  nutné  očakávať,  okrem  iných  reakcií,   príznaky
      myelosupresie,   hlavne   leukocytopéniu.    Závažnosť    a    trvanie
      myelosupresie závisia od množstva podaného cyklofosfamidu. Sú potrebné
      pravidelné časté kontroly krvného obrazu a  monitoring  pacienta.  Pri
      vzniku neutropénie musia byť zabezpečené profylaktické opatrenia proti
      vzniku infekcie a prípadnú infekciu  liečiť  adekvátnou  antibiotickou
      terapiou. Pri vzniku trombocytopénie má  byť  zabezpečená  substitučná
      terapia trombocytmi  podľa  potreby.  Zdôrazňujeme  nutnosť  podávania
      uroprotektíva (mesny) ako profylaxiu cystitídy a ďalších  urotoxických
      účinkov.
      Poznámka/:/
      Ak dôjde  k  náhodnému  paravenóznemu  úniku  roztoku  cyklofosfamidu,
      obvykle nehrozí, že dôjde k cytostatickému poškodeniu tkaniva, pretože
      liek nadobúda účinnosť až po bioaktivácii v pečeni. Napriek tomu je  v
      takomto prípade potrebné ihneď zastaviť infúziu,  aspirovať  paravazát
      pôvodnou  kanylou,  prepláchnuť  miesto   fyziologickým   roztokom   a
      imobilizovať končatinu.
5.    Farmakologické vlastnosti
      5.1 Farmakodynamické vlastnosti
      Farmakoterapeutická skupina: cytostatiká, ATC L01AA01
      Cyklofosfamid je derivát oxazofosforínov, chemicky príbuzný s nitrózo
     ureou.   Cyklofosfamid   je   /in   vitro/   neaktívny,   aktivuje    sa
     prostredníctvom    pečeňových    mikrozomálnych    enzýmov    na    4-
     hydroxycyklofosfamid,  ktorý  je  v rovnováhe  so  svojim   tautomérom
     aldofosfamidom.
     Cytotoxický  efekt  cyklofosfamidu  je  založený  na  interakcii  jeho
      alkylačných metabolitov s DNA. Táto alkylácia má za následok  zlomy  a
      prepojenie jednotlivých reťazcov DNA a prepojenie DNA s  proteínmi.  V
      bunkovom cykle je narušený prechod G2 fázou. Cytotoxická aktivita  nie
      je špecifická k bunkovej fáze, ale je špecifická k bunkovému cyklu.
       Skrížená  rezistencia  nemôže  byť  vylúčená,  zvlášť  u   štruktúrne
      podobných cytostatík, ako je ifosfamid a iné alkylačné liečivá.
      5.2. Farmakokinetické vlastnosti
      Cyklofosfamid sa takmer  kompletne  resorbuje  z  gastrointestinálneho
      traktu. U človeka dochádza do  24  hodín  po  intravenóznej  aplikácii
      značkovaného  cyklofosfamidu  k  hlbokému  poklesu  jeho  plazmatickej
      koncentrácie, rovnako ako aj jeho metabolitov.  Detekovateľné  hladiny
      môžu pretrvávať do 72 hodín.
      Cyklofosfamid je /in vitro/ neaktívny, aktivuje sa až /in vivo/.
      Priemerný polčas odbúravania je 7 hodín  u  dospelých  a  4  hodiny  u
      detí.
      Cyklofosfamid a jeho metabolity sú vylučované hlavne obličkami.
      Hladiny v krvi sú po i.v. a perorálnom podaní bioekvivalentné.
      5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti
      /Akútna toxicita/
      V porovnaní s inými cytostatikami je  akútna  toxicita  cyklofosfamidu
      relatívne nízka,  ako  dokazujú  experimenty  na  myšiach,  morčatách,
      králikoch a psoch. Po jednorazovom i.v. podaní bola  LD50  u  potkanov
      okolo 160 mg/kg, u myší a morčiat  400 mg/kg, u králikov 130 mg/kg a u
      psov 40 mg/kg.
      /Chronická toxicita/
      Chronické  podávanie  toxických  dávok  viedlo  k  poškodeniu  pečene,
      prejavujúce sa ako tuková degenerácia,  neskôr  s  nekrózou.  Sliznica
      čreva nebola postihnutá. Prah hepatotoxicity bol u králikov 100  mg/kg
      a 10 mg/kg u psov.
      Pri pokusoch so zvieratami  vykazoval  cyklofosfamid  a  jeho  aktívne
      metabolity mutagénny, karcinogénny a teratogénny efekt.
6.    Farmakologické informácie
       6.1 Zoznam pomocných látok
      žiadne
      6.2. Inkompatibility
        Roztoky   obsahujúce   benzylalkohol   môžu   redukovať    stabilitu
      cyklofosfamidu.
      6. 3. Čas použiteľnosti
            36 mesiacov
      Pripravený  roztok  sa  musí  použiť  do  24  hodín  po  rekonštitúcii
      (uchovávať pri teplote do +8°C).
            6.4 Upozornenia na podmienky a spôsob skladovania
      Uchovávajte pri teplote do +25°C.
      Počas transportu a skladovania injekčných  liekovieks  Endoxanom  môže
      vplyvom   teplotných   zmien   dôjsť   k   topeniu   aktívnej   zložky
      cyklofosfamidu. Liekovky  obsahujúce  roztopenú  substanciu  je  možné
      ľahko  vizuálne  oddiferencovať  od  intaktných  liekoviek:  roztopený
      cyklofosfamid má vzhľad  čírej  až  nažltnutej  tekutiny  (zvyčajne  v
      spojitej fáze alebo ako  kvapky  na  stenách  liekovky).  Nepoužívajte
      injekčné liekovky s roztopeným obsahom.
      6.5 Vlastnosti a zloženie obalu, veľkosť balenia
       Injekčné  liekovky  z  bezfarebného  skla,  gumová  zátka,  hliníkový
      uzáver,  kryt  z  plastickej  hmoty,  papierová   skladačka,   písomná
      informácia pre používateľa
      Veľkosť balenia:
      10 x 200 mg
      1 x 500 mg
      1 x 1 g
      6.6. Upozornenia na spôsob zaobchádzania s liekom
       Zaobchádzanie  a  príprava  Endoxanu  musí  byť  vždy  v   súlade   s
      bezpečnostnými predpismi  platnými  pre  manipuláciu  s  cytotoxickými
      prípravkami.
7.    Držiteľ rozhodnutia o registrácii
            Baxter Oncology GmbH
      Kantstrasse 2
      33790 Halle/ Westfalen,
      Nemecko
8.    Registračné číslo
      44/0157/97-S
9.    Dátum registrácie/Dátum predĺženia registrácie
      25.3.1997
10.Dátum poslednej revízie textu
November 2007
 -
  - Alternatíva
Grafické sledovanie cien

![$array_search[txt_zem]](/system/theme/images/flags/none.png)