Detail:
Vancomycin PharmaSwiss 500 mg plv ifo 1x500 mg (liek. Inj.skl.)
Názov lieku:
Vancomycin PharmaSwiss 500 mg
Doplnok názvu:
plv ifo 1x500 mg (liek. Inj.skl.)
Písomná informácia:
[X] Zatvoriť

Písomná informácia pre používateľov


Príloha č. 3 k rozhodnutiu o registrácii lieku, ev. č.: 2010/01116,
2010/01118

PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Vancomycin PharmaSwiss 500 mg
Vancomycin PharmaSwiss 1000 mg

prášok na infúzny roztok

vankomycín

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
1. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
2. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
3. Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Vancomycin PharmaSwiss a na čo sa používa
2. Skôr ako použijete Vancomycin PharmaSwiss
3. Ako používať Vancomycin PharmaSwiss
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Vancomycin PharmaSwiss
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE VANCOMYCIN PHARMASWISS A NA ČO SA POUŽÍVA

Vankomycín patrí do skupiny antibiotík (glykopeptidových). Tieto sa
používajú na liečbu infekcií spôsobené baktériami.

Vancomycin PharmaSwiss sa používa na liečbu závažných infekcií, ktorých
pôvodcom sú baktérie rezistentné na iné antibiotiká. Používa sa u
pacientov, ktorí nereagovali na liečbu alebo mal zlé reakciu na iné
antibiotiká.

Používa sa na liečbu rôznych závažných infekcií sliznice alebo chlopní
srdca, pľúc, kostí alebo mäkkých tkanív.

Tiež sa Vám môže podávať pred niektorými chirurgickými výkonmi, aby sa
predišlo infekcii.

Vancomycin PharmaSwiss môže byť tiež podávaný perorálne (ústami) pri liečbe
závažných prípadov zápalu hrubého čreva (pseudomembranózna kolitída).


2. SKÔR AKO POUŽIJETE VANCOMYCIN PHARMASWISS

Nepoužívajte Vancomycin PharmaSwiss
- keď ste alergický (precitlivený) na vankomycín.

Ak ste v minulosti mali problémy spojené s týmto alebo akýmkoľvek iným
liekom, povedzte to svojmu lekárovi.

Buďte zvlášť opatrný pri používaní Vancomycin PharmaSwiss
Predtým ako začnete liečbu s vankomycínom, uistite sa, že Váš lekár pozná
Váš predchádzajúci zdravotný stav, najmä ak:
- máte problémy s obličkami
- máte problémy so sluchom
- ste tehotná alebo plánujete otehotnieť
- dojčíte
- ste starší pacient a vo veku nad 60 rokov
- ide o predčasne narodené dieťa alebo dojča
- plánujete podstúpiť operáciu


Rýchla injekcia Vankomycinu PharmaSwiss môže spôsobiť zníženie krvného
tlaku, šok a zriedkavo zástavu srdca. Prerušenie infúzie zvyčajne vedie k
rýchemu zastaveniu reakcií. Môžu sa prejaviť bolesti v mieste vpichu, zápal
žilnej steny a zrážanie krvi, niekedy závažné. Pomalé podanie znižuje tieto
nežiaduce účinky.

Ak ste precitlivený na iné antibiotikum – teikoplanín, môžete byť
precitlivený aj na vankomycín. Povedzte to prosím Vášmu lekárovi.

Ak máte poruchu funkcie obličiek alebo súbežne užívate iné látky, ktoré sú
toxické pre obličky, možnosť rozvoja toxického účinku je oveľa vyššia.

Váš lekár môže previesť niekoľko vyšetrení aby sa presvedčil či sú Vaše
obličky a pečeň v poriadku. Ak ste starší, alebo máte problémy s obličkami,
lekár Vám môže vyšetriť sluch a stanoví množstvo vankomycínu vo Vašej krvi.

Prechodná alebo trvalá strata sluchu, ktorej predchádza hučanie v ušiach,
sa môže objaviť u pacientov so stratou sluchu v minulosti, ktorým sa podali
vysoké dávky alebo ktorí sa súbežne liečia s inými liečivami, ktoré
poškodzujú sluch. Pre zníženie tohto rizika sa majú pravidelne stanovovať
hladiny liečiva v krvi a odporúča sa pravidelné vyšetrenie sluchu.

Predĺžené užívanie Vankomycinu PharmaSwiss môže mať za následok nárast
rezistencie Vášho organizmu; Váš lekár to bude sledovať.

Užívanie iných liekov
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, rastlinných
liekov alebo vitamínov a minerálov, oznámte to, prosím, svojmu lekárovi
alebo lekárnikovi, pretože niektoré môžu reagovať s vankomycínom. Okrem
toho, neužívajte nové lieky bez konzultácie so svojim lekárom.

Nesledujúce lieky môžu reagovať s vankomycínom:
. gentamycín (antibiotikum)
. amfotericín B (antibiotikum)
. streptomycín (antibiotikum)
. neomycín (antibiotikum)
. kanamycín (antibiotikum)
. amikacín (antibiotikum)
. tobramycín (antibiotikum)
. bacitracín (antibiotikum)
. polymixín B (antibiotiká)
. colistín (antibiotikum)
. viomycín (antibiotikum)
. cisplatina (liek určený na liečbu niektorých druhov rakoviny)

Nesledujúce lieky môžu reagovať s vankomycínom, ak sa podávaja v rovnakom
čase:
. anestetiká (ak sa chystáte podstúpiť celkovú anestéziu)
. myorelaxanciá (ktoré sa používajú pri celkovej anestézií)

Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, oznámte to,
prosím, svojmu lekárovi alebo zdravotnej sestre.

Ak sa vankomycín podáva v rovnakom čase s inými liekmi, možno bude pre
Vášho lekára potrebné sledovať Vašu krv a upraviť dávkovanie.

Tehotenstvo a dojčenie
/Tehotenstvo/
Ak ste alebo si myslíte, že môžete byť tehotná, povedzte to svojmu
lekárovi. Váš lekár rozhodne či budete užívať Vancomycin PharmaSwiss.

/Dojčenie/
Ak dojčíte, povedzte to svojmu lekárovi pretože Vancomycin PharmaSwiss
prestupuje do materského mlieka. Váš lekár sa rozhodne, či je používanie
vankomycínu nevyhnutné alebo či musíte prestať dojčiť.

Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo
lekárnikom.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Vancomycin PharmaSwiss nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť
viesť vozidlá a obsluhovať stroje.


3. AKO POUŽÍVAŤ VANCOMYCIN PHARMASWISS

Vancomycin PharmaSwiss Vám bude podávať zdravotnícky personál pokiaľ budete
v nemocnici infúziou, čo znamená, že liek bude tiecť z infúznej fľaše alebo
vaku hadičkou do jednej z Vašich žíl do tela. Váš lekár alebo zdravotná
sestra Vám vždy podá vankomycín do žily, nikdy nie do svalu. Pred podaním
sa Vancomycin PharmaSwiss nariedi a podá sa Vám pomaly do žily po dobu
najmenej 60 minút.
Výnimočne sa môže podať vankomycín perorálne (ústami).

Váš lekár rozhodne koľko lieku budete dostávať každý deň a ako dlho bude
liečba trvať.

/Dávkovanie/
Dávka, ktorú Vám podajú bude závisieť od Vášho veku, infekcie ktorú máte,
ako dobre pracujú Vaše obličky, Vášho sluchu a akýchkoľvek iných liekov,
ktoré môžete užívať.

Dospelí a deti staršie ako 12 rokov: zvyčajná dávka je 2000 mg denne v
dvoch alebo štyroch dávkach.

Deti mladšie ako 12 rokov: podávajú sa im menšie dávky v závislosti od ich
telesnej hmotnosti.

Pacienti s poškodenou činnosťou obličiek, starší pacienti a predčasne
narodení novorodenci: lekár zníži dávku alebo predĺži časový odstup medzi
dvoma dávkami.

Perorálne podanie (ústami): jediná indikácia na perorálne podanie je liečba
niektorých infekcií čriev (psedomembranózna kolitída). Zvyčajná dávka je
125 mg (2,5 ml) denne v štyroch dávkach počas 7 až 10 dní.
Deťom sa podávajú nižšie dávky v závislosti od ich telesnej hmotnosti.
Celková denná dávka nesmie presiahnuť 2000 mg.

Kvôli zisteniu možných vedľajších účinkov sa počas liečby u Vás môžu
vykonať krvné vyšetrenia, odobratie vzorky moču a prípadne vyšetrenia
sluchu.

/Dĺžka liečby/
Dĺžka liečby závisí od infekcie, ktorú máte a môže trvať niekoľko týždňov.

Ak použijete viac Vankomycinu PharmaSwiss, ako máte
Pretože tento liek Vám bude podávaný počas Vášho pobytu v nemocnici, je
nepravdepodobné, že sa Vám podá príliš veľa vankomycínu. Avšak, ak máte
akékoľvek obavy, povedzte to svojmu lekárovi alebo zdravotnej sestre.

/Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho/
/lekára alebo lekárnika./


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Vankomycin PharmaSwiss môže spôsobovať vedľajšie
účinky, hoci sa neprejavia u každého.
Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, ihneď lekárovi alebo
zdravotnej sestre.

Okamžite prestaňte používať liek a vyhľadajte lekársku pomoc ak sa objavia
príznaky alergickej reakcie:
. žihľavka; opuch Vašej tváre, pier, jazyka alebo hrdla; ťažkosti s
dýchaním alebo prehĺtaním alebo závraty.

/Ak si myslíte, že máte niektorý z nasledujúcich vedľajších účinkov alebo/
/príznakov, hneď ako to bude možné, povedzte to svojmu lekárovi:/

/Časté vedľajšie účinky (postihujú 1 až 10 pacientov zo 100):/
. zníženie krvného tlaku,
. opuch, sčervenanie a bolesť pozdĺž žily,
. dýchavičnosť, vysoký piskľavý zvuk v dôsledku vírivého prúdenia
vzduchu v horných dýchacích cestách,
. rozsiahla vyrážka a zápal sliznice, svrbenie, svrbiaca vyrážka,
. sčervenanie hornej časti tela a tváre, bolesť a kŕče hrudníka a svalov
chrbta,
. problémy s obličkami sa môžu stanoviť hlavne zvýšenou hladinou
kreatinínu alebo močoviny vo Vašej krvi.

/Menej časté vedľajšie účinky (postihujú 1 až 10 pacientov z 1000):/
. dočasná alebo trvalá strata sluchu.

/Zriedkavé vedľajšie účinky (postihujú 1 až 10 pacientov z 10 000)//:/
. anafylaktické (prudké celkové alergické) reakcie, alergické reakcie
. horúčka, zimnica,
. zvýšené alebo znížené (niekedy závažne znížené) vylučovanie moču,
stopy krvi v moči,
. zvýšené alebo znížené množstvo niektorých buniek v krvi,
. zvuky (napr. zvonenie) v ušiach,
. pocit na omdletie,
. červené alebo purpurové zafarbenie kože (možný príznak zápalu krvných
ciev),
. nutkanie na vracanie.

/Veľmi zriedkavé vedľajšie účinky (postihujú menej ako 1 pacienta z 10 000):/

. Poruchy kože zapríčinené alergickou reakciou (mnohopočetné kožné
poranenia, bolesť kĺbov), zástava srdcovej činnosti alebo zápalové
ochorenie čriev, ktoré spôsobuje bolesť brucha alebo krvavú hančku.

5. AKO UCHOVÁVAŤ VANCOMYCIN PHARMASWISS

Pred nariedením:
Uchovávajte pri teplote do 25şC. Uchovávajte injekčnú liekovku v pôvodnom
obale na ochranu pred svetlom.

Po nariedení:
Uchovávajte v chladničke (2(C – 8(C).

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Nepoužívajte Vankomycin PharmaSwiss po dátume exspirácie „EXP“, ktorý je
uvedený na štítku a škatuli. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v
mesiaci.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Vancomycin PharmaSwiss obsahuje

Každá injekčná liekovka obsahuje 500 mg vankomycínu (vo forme
hydrochloridu).
Každá injekčná liekovka obsahuje 1000 mg vankomycínu (vo forme
hydrochloridu).

- Liečivo je vankomycíniumchlorid.
Tento liek neobsahuje ďalšie zložky.

Ako vyzerá Vancomycin PharmaSwiss a obsah balenia

Váš liek je vo forme prášku na prípravu roztoku. Pred použitím sa rozpustí
a zriedi s vhodnou tekutinou a pomaly Vám ju podá do žily lekár alebo
zdravotná sestra.

Homogénny, svetlo hnedý prášok, v priehľadnej sklenenej liekovke s gumovou
zátkou a hliníkovým viečkom, v obaloch s 1 alebo 10 injekčnými liekovkami.

Vancomycin PharmaSwiss 500 mg:
Každá 10 ml injekčná liekovka obsahuje 512,57 mg vankomycínu (vo forme
hydrochloridu), čo zodpovedá 500 mg vankomycínu. Po zriedení s 10 ml vody
na injekciu sa pripraví roztok s obsahom 50 mg/ml.

Vancomycin PharmaSwiss 1 g:
Každá 20 ml injekčná liekovka obsahuje 1025,14 mg vankomycínu (vo forme
hydrochloridu), čo zodpovedá 1000 mg vankomycínu.
Po zriedení s 20 ml vody na injekciu sa pripraví roztok s obsahom 50 mg/ml.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

PharmaSwiss Česká republika s.r.o.
Jankovcova 1569/2c, 17000 Praha 7
Česká republika
Tel: +420 234 719 600
Fax: +420 234 719 619
E-mail: czech.info@pharmaswiss.com


Výrobca
Hikma Italia S.pA.
Viale Certosa, 10
27100 Pavia
Italy
Tel.: +39 0382 527949
Fax: +39 0382 422745
E-mail: info@hikma.it

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru
(EHP)pod nasledovnými názvami:

Bulharsko: Vancomycin PharmaSwiss, 500mg a 1000mg, ???? ?? ??????????
???????
Česká republika: Vancomycin PharmaSwiss, 500mg a 1000mg, prášek pro
přípravu infuzního roztoku
Estónsko: Vancomycin PharmaSwiss, 500mg a 1000mg, infusioonilahuse pulber
Maďarsko. Vancomycin PharmaSwiss, 500mg a 1000mg, Por oldatos infúzióhoz
Litva: Vancomycin PharmaSwiss 500mg milteliai infuziniam tirpalui
Vancomycin PharmaSwiss 1000mg milteliai infuziniam
tirpalui
Lotyšsko: Vancomycin PharmaSwiss 500mg a 1000mg pulveris inf?ziju
š??duma pagatavošanai
Poľsko: Vancomycin PharmaSwiss proszek do sporządzania roztworu do
infuzji, 500 mg a 1000 mg
Portugalsko: Vancomicina Hikma, 500 mg a 1000 mg, Pó para soluçăo para
perfusăo
Rumunsko: Vancomicină PharmaSwiss, 500mg a 1000mg, Pulbere pentru soluţie
perfuzabilă
Slovinsko: Vankomicin PharmaSwiss, 500mg a 1000mg, prašek za raztopino za
infundiranje
Slovensko: Vankomicin PharmaSwiss, 500mg a 1000mg, prášok na infúzny
roztok


Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená
v 11/2010.

-------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------
Nasledujúca informácia je určená len pre lekárov a zdravotníckych
pracovníkov:
Toto je výňatok zo súhrnu charakteristických vlastností lieku, ktorý má byť
pomôckou pri podávaní Vancomycinu PharmaSwiss. Keď sa určí vhodnosť
použitia u individuálneho pacienta má byť predpisujúci lekár oboznámený so
súhrnom charakteristických vlastností lieku.

Dávkovanie a spôsob podávania

Intravenózne podanie
Vankomycín vo forme prášku na infúzny roztok sa musí podávať intravenózne.
Každá dávka sa má podávať pri rýchlosti, ktorá neprekračuje 10 mg/min alebo
v časovom intervale minimálne 60 minút (prípadne dlhšom).
Dávka sa má individuálne nastaviť podľa telesnej hmotnosti, veku a funkcie
obličiek.

Odporúčajú sa nasledovné dávkovacie režimy:

Pacienti s fyziologickou funkciou obličiek

/Dospelí a adolescenti starší ako 12 rokov:/
Odporúčaná denná intravenózna dávka je 2000 mg, rozdelená na 500 mg dávky
každých 6 hodín alebo 1000 mg každých 12 hodín. Celková dĺžka liečby závisí
od druhu a závažnosti infekcie a klinickej odozvy pacienta.

Pri bakteriálnej endokarditíde je všeobecne akceptovateľný dávkovací režim
1000 mg vankomycínu intravenózne každých 12 hodín počas 4 týždňov
samostatne alebo v kombinácii s inými antibiotikami (gentamycín
s rifampicínom, gentamycín, streptomycín). Endokarditída spôsobená
enterokokmi sa lieči počas 6 týždňov pomocou vankomycínu v kombinácii
s aminoglykozidovým antibiotikom – v súlade s národnými odporúčaniami.

Perioperatívna profylaxia: Dospelým sa podáva 1000 mg vankomycínu
intravenózne pred chirurgickým zákrokom (pred začiatkom anestézie)
a v závislosti od trvania a typu chirurgického zákroku sa 12 hodín po
chirurgickom zákroku môže podať i.v. dávka 1000 mg vankomycínu.

/Deti vo veku od 1 mesiaca do 12 rokov:/
Odporúčaná intravenózna dávka je 40 až 60 mg/kg denne rozdelených na
každých 6 až 8 hodín.

/Dojčatá a novorodenci:/
Odporúčaná úvodná dávka je 15 mg/kg, následne 10 mg/kg každých 12 hodín
počas prvého týždňa života a potom každých 8 hodín do konca prvého mesiaca
života. Odporúča sa pozorné sledovanie koncentrácií vankomycínu v sére
(pozri nižšie).

/Starší pacienti:/
V dôsledku zníženej funkcie obličiek zapríčinenej vekom sa môžu vyžadovať
nižšie udržiavacie dávky.

/Obézni pacienti:/
Môže sa vyžadovať úprava zvyčajných denných dávok.

/Pacienti s insuficienciou pečene:/
Neexistuje dôkaz o tom, že u pacientov s insuficienciou pečene sa musí
dávka znížiť.

/Pacienti s poškodením funkcie obličiek:/
U pacientov s poškodením funkcie obličiek sa musí dávka upraviť – ako návod
môže poslúžiť nasledujúci nomogram. Odporúča sa pozorné sledovanie
koncentrácie vankomycínu v sére (pozri nižšie).
Klírens kreatinínu (ml/s)



|Denn|
|á |
|dávk|
|a |
|vank|
|omyc|
|ínu |
|(mg)|





















Klírens kreatinínu (ml/min)

Dávkovací nomogram pre dospelých s poškodenou funkciou obličiek

Úvodná dávka u pacientov s miernym až stredne závažným zlyhávaním obličiek
nesmie byť menšia ako 15 mg/kg. U pacientov so závažným zlyhávaním obličiek
sa pred podaním nízkych denných dávok uprednostňuje podávať udržiavaciu
dávku v rozmedzí 250 mg a 1000 mg počas niekoľkých dní.

Pacientom s /anúriou/ (s takmer žiadnou funkciou obličiek) sa má podávať
dávka 15 mg/kg telesnej hmotnosti do dosiahnutia terapeutickej koncentrácie
v sére. Udržiavacie dávky sú 1,9 mg/kg telesnej hmotnosti počas 24 hodín.
Pre zjednodušenie režimu môžu dospelí pacienti s vážne poškodenou funkciou
obličiek namiesto denných dávok dostávať udržiavaciu dávku 250 – 1000 mg
v intervale niekoľkých dní.

Dávkovanie v prípade hemodialýzy
U pacientov bez akejkoľvek funkcie obličiek, dokonca u tých, ktorí
pravidelne podstupujú hemodialýzu, je tiež možné nasledovné dávkovanie:

Saturačná dávka 1000 mg, udržiavacia dávka 1000 mg každých 7 – 10 dní.

Ak sa pri hemodialýze používajú polysulfónové membrány (vysokoprietoková
dialýza), polčas vankomycínu je znížený. U pacientov s pravidelnou
hemodialýzou môže byť potrebná ďalšia udržiavacia dávka.

Monitorovanie koncentrácií vankomycínu v sére:
Koncentrácia vankomycínu v sére sa má monitorovať počas druhého dňa liečby
krátko pred podaním nasledujúcej dávky a jednu hodinu po infúzii.
Terapeutické hladiny vankomycínu v krvi majú byť v rozmedzí 30 až 40 mg/l
(čo zodpovedá 20 a 26,9 mmol/l) (maximálne 50 mg/l (čo zodpovedá 33,6
mmol/l)) jednu hodinu po ukončení infúzie, minimálna hladina (krátko pred
podaním nasledujúcej dávky) v rozmedzí 5 až 10 mg/l.
Koncentrácie sa majú zvyčajne monitorovať 2 až 3-krát týždenne.

Pri dlhodobej liečbe je potrebné pravidelné sledovanie hladiny vankomycínu
v krvi, najmä u pacientov s poruchou funkcie obličiek alebo sluchu ako aj
pri súbežnom podávaní nefrotoxických alebo ototoxických látok.

Dávky sa titrujú na základe hladiny v sére. Pravidelne sa testujú hladiny
v krvi a funkcia obličiek.
Vo všeobecnosti sa odporúča sledovanie koncentrácií 2-3 krát týždenne.
Pacienti nad 60 rokov sú náchylnejší na poškodenie sluchu a je potrebné
testovanie sluchových funkcií. Vyvarovať sa treba súbežnému alebo
následnému použitiu iných neurotoxických látok.

Vankomycín sa má používať so špeciálnou starostlivosťou u predčasne
narodených dojčiat a detí, pretože ich obličky sú nevyvinuté a môže dôjsť k
zvýšenej sérovej koncentrácii vankomycínu. Koncentrácia vankomycínu v krvi
sa má preto starostlivo monitorovať. Súbežné podávanie vankomycínu s
anestetikami u detí bolo spojené s erytémom a anafylaktoidnou reakciou. Ak
sa vankomycín podáva ako profylaxia pred chirurgickým zákrokom, je vhodné
aplikovať anestetiká po dokončení infúzie vankomycínu.

Perorálne použitie
Jedinou indikáciou na perorálnu liečbu vankomycínom je pseudomembranózna
kolitída vo zvyčajnej dávke 125 mg (2,5 ml) každých 6 hodín počas 7 až 10
dní. Celková denná dávka nemá prekročiť 2000 mg.
Na liečbu pseudomembranóznej kolitídy u detí zvyčajná denná dávka je 40
mg/kg rozdelená do troch až štyroch podaní počas 7 až 10 dní. Celková denná
dávka nemá prekročiť 2g.


Spôsob podávania:
Vankomycín sa má parenterálne podávať vo forme pomalej intravenóznej
infúzie (nie viac ako 10 mg/min – počas minimálne 60 minút), ktorá je
dostatočne zriedená (500 mg minimálne v 100 ml a 1000 mg minimálne v 200
ml.)
Pacientom, u ktorých sa vyžaduje obmedzenie príjmu tekutín, sa môže podávať
roztok 500 mg/50 ml alebo 1000 mg/100 ml. Pri týchto zvýšených
koncentráciách môže byť zvýšené riziko nežiaducich účinkov spojených s
podaním infúzie.

Dávka na perorálne podanie vankomycínu sa má rozpustiť v 30 ml vody a môže
sa dať pacientovi buď vypiť alebo podať nazogastrickou sondou.

Informácie o príprave roztoku, prosím pozri časť 6.6.

Dĺžka liečby:
Dĺžka liečby závisí od závažnosti infekcie ako aj klinického
a bakteriologického vývoja.

Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25şC.
Uchovávajte injekčnú liekovku vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.

Doba použiteľnosti rekonštituovaného/zriedeného lieku:
Fyzikálna a chemická stabilita lieku po rekonštitúcií/nariedení bola
preukázaná do 48 hodín pri izbovej teplote (? 25şC) a medzi 2ş - 8şC.

Z mikrobiologického hľadiska sa má liek podať okamžite. Ak sa nepodá
okamžite, čas a podmienky uchovávania pred podaním sú v zodpovednosti
užívateľa a nesmie presiahnuť 24 hodín pri teplote 2ş - 8şC, ak
rekonštitúcia / riedenie boli vykonané za kontrolovaných a validovaných
aseptických podmienok.

Rekonštitúcia a stabilita, pozri časť ‘Špeciálne opatrenia na likvidáciu a
iné zaobchádzanie s liekom’.

( Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Tento liek sa musí pripraviť a výsledná koncentrácia sa pred použitím musí
zriediť.

Príprava roztoku:
Rozpustite Vancomycin PhamaSwiss 500 mg prášok na infúzny roztok v 10 ml
sterilnej vody na injekciu.
Rozpustite Vancomycin PhamaSwiss 1000 mg prášok na infúzny roztok v 20 ml
sterilnej vody na injekciu.
1 ml pripraveného roztoku obsahuje 50 mg vankomycínu.

Vzhľad pripraveného roztoku
Po príprave je roztok číry a bezfarebný až jemne žltohnedý bez viditeľných
častíc.

Podmienky na uchovávanie pripraveného lieku, pozri časť 6.3.

Príprava konečného zriedeného infúzneho roztoku
Pripravené roztoky obsahujúce 50 mg vankomycínu v 1 ml sa majú ďalej
zriediť.

/Vhodné rozpúšťadlá na riedenie sú:/
5 % glukóza na injekciu alebo
0,9 % chlorid sodný na injekciu

/Intermitentná infúzia:/
Pripravený roztok obsahujúci 500 mg vankomycínu (50 mg/ml) sa musí zriediť
s ďalšími minimálne 100 ml rozpúšťadla na riedenie (na 5 mg/ml).
Pripravený roztok obsahujúci 1000 mg vankomycínu (50 mg/ml) sa musí zriediť
s ďalšími minimálne 200 ml rozpúšťadla na riedenie (na 5 mg/ml).
Koncentrácia vankomycínu v infúznom roztoku nesmie prekročiť 5 mg/ml.
Požadovaná dávka sa má podávať pomalou intravenóznou aplikáciou rýchlosťou
nie viac ako 10 mg/minútu, počas minimálne 60 minút alebo dlhšie.

/Pokračujúca infúzia:/
Táto sa má použiť len vtedy, ak liečba intermitentnou infúziou nie je
možná. Zrieďte 1000 až 2000 mg rozpusteného vankomycínu v dostatočnom
množstve vyššie uvedeného vhodného rozpúšťadla na riedenie a podajte vo
forme kvapkovej infúzie, takže pacientovi sa podá predpísaná denná dávka
počas 24 hodín.

/Perorálne podanie:/ Rekonštituovaný roztok obsahujúci 500 mg a 1000 mg
vankomycínu môže byť rozriedený v 30 ml vody a podaný pacientovi na vypitie
alebo podaný nasogastrickou sondou.

Vzhľad zriedeného roztoku
Po zriedení je roztok číry a bezfarebný bez viditeľných častíc.

Podmienky na uchovávanie zriedeného lieku, pozri časť 6.3.

Pred podaním sa majú pripravené a zriedené roztoky vizuálne skontrolovať na
prítomnosť častíc a zmenu zafarbenia. Použiť sa má len číry a bezfarebný
roztok bez prítomnosti častíc.

Likvidácia
Liekovky sú len na jednorazové použitie. Nepoužitý liek sa musí
zlikvidovať.
Všetky nepoužité lieky alebo odpad vzniknutý z liekov majú byť zlikvidované
v súlade s národnými požiadavkami.




[X] Zatvoriť
Súhrn vlastností:
[X] Zatvoriť

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č. 2 k rozhodnutiu o registrácii lieku, ev. č.: 2010/01116,
2010/01118

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ


1. NÁZOV LIEKU

Vancomycin PharmaSwiss 500 mg
Vancomycin PharmaSwiss 1000 mg

prášok na infúzny roztok

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

10 ml injekčná liekovka obsahuje 512,57 mg vankomycínu (vo forme
hydrochloridu), čo zodpovedá 500 mg vankomycínu.

20 ml injekčná liekovka obsahuje 1025,14 mg vankomycínu (vo forme
hydrochloridu), čo zodpovedá 1000 mg vankomycínu.

Jeden ml rekonštituovaného roztoku obsahuje 50 mg vankomycínu.

Úplný zoznam pomocných látok pozri časť 6.1


3. LIEKOVÁ FORMA

Prášok na infúzny roztok.
Homogénny biely až svetlo hnedý prášok.

Po príprave sa získa roztok s hodnotou pH 2,5 – 4,5.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Vancomycin PharmaSwiss, používaný intravenózne, je indikovaný pri liečbe
závažných, potenciálne život ohrozujúcich infekcií vyvolaných
grampozitívnymi mikroorganizmami, ktoré nemožno liečiť alebo ktoré
neodpovedajú na liečbu inými účinnými, menej toxickými antimikrobiálnymi
liekmi ako sú penicilíny a cefalosporíny.

Aby sa minimalizovala možnosť vzniku rezistencie, má sa vankomycín
rezervovať pre prípady špecifických indikácií.

Vankomycín sa používa pri liečbe nasledujúcich závažných infekcií
zapríčinených citlivými mikroorganizmami (pozri časť 5.1):
- endokarditída,
- infekcie kostí (osteomyelitída),
- pneumónia,
- infekcie mäkkých tkanív.

Endokarditída zapríčinená enterokokmi, /Streptococcus viridans/ alebo /S./
/bovis/ sa má liečiť pomocou kombinácie vankomycínu a aminoglykozidového
antibiotika.

Vankomycín sa môže používať ako perioperatívna profylaxia proti
bakteriálnej endokarditíde u pacientov s vysokým rizikom vzniku
bakteriálnej endokarditídy, ktorí podstupujú rozsiahly chirurgický zákrok
(napr. kardiovaskulárne zákroky a pod.) a netolerujú iné beta-laktámové
antibiotiká

Vancomycin PharmaSwiss sa môže tiež užívať perorálne na liečbu:

- závažné prípady pseudomembranóznej kolitídy, spojenej s liečbou
antibiotikami, zvyčajne zapríčinená /Clostridium difficile/.

Poznámka: intravenózne podanie vankomycínu nie je účinné pri liečbe
pseudomembranóznej kolitídy.

/Do úvahy sa majú vziať štandardné postupy pre vhodné použitie/
/antibakteriálnych liečiv./

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Intravenózne podanie
Vankomycín vo forme prášku na infúzny roztok sa musí podávať intravenózne.
Každá dávka sa má podávať pri rýchlosti, ktorá neprekračuje 10 mg/min alebo
v časovom intervale minimálne 60 minút (prípadne dlhšom).
Dávka sa má individuálne nastaviť podľa telesnej hmotnosti, veku a funkcie
obličiek.

Odporúčajú sa nasledovné dávkovacie režimy:

Pacienti s fyziologickou funkciou obličiek

/Dospelí a adolescenti starší ako 12 rokov:/
Odporúčaná denná intravenózna dávka je 2000 mg, rozdelená na 500 mg dávky
každých 6 hodín alebo 1000 mg každých 12 hodín. Celková dĺžka liečby závisí
od druhu a závažnosti infekcie a klinickej odozvy pacienta.

Pri bakteriálnej endokarditíde je všeobecne akceptovateľný dávkovací režim
1000 mg vankomycínu intravenózne každých 12 hodín počas 4 týždňov
samostatne alebo v kombinácii s inými antibiotikami (gentamycín
s rifampicínom, gentamycín, streptomycín). Endokarditída spôsobená
enterokokmi sa lieči počas 6 týždňov pomocou vankomycínu v kombinácii
s aminoglykozidovým antibiotikom – v súlade s národnými odporúčaniami.

Perioperatívna profylaxia: Dospelým sa podáva 1000 mg vankomycínu
intravenózne pred chirurgickým zákrokom (pred začiatkom anestézie)
a v závislosti od trvania a typu chirurgického zákroku sa 12 hodín po
chirurgickom zákroku môže podať i.v. dávka 1000 mg vankomycínu.

/Deti vo veku od 1 mesiaca do 12 rokov:/
Odporúčaná intravenózna dávka je 40 až 60 mg/kg denne rozdelených na
každých 6 až 8 hodín.

/Dojčatá a novorodenci:/
Odporúčaná úvodná dávka je 15 mg/kg, následne 10 mg/kg každých 12 hodín
počas prvého týždňa života a potom každých 8 hodín do konca prvého mesiaca
života. Odporúča sa pozorné sledovanie koncentrácií vankomycínu v sére
(pozri nižšie).

/Starší pacienti:/
V dôsledku zníženej funkcie obličiek zapríčinenej vekom sa môžu vyžadovať
nižšie udržiavacie dávky.

/Obézni pacienti:/
Môže sa vyžadovať úprava zvyčajných denných dávok.

/Pacienti s insuficienciou pečene:/
Neexistuje dôkaz o tom, že u pacientov s insuficienciou pečene sa musí
dávka znížiť.

/Pacienti s poškodením funkcie obličiek:/
U pacientov s poškodením funkcie obličiek sa musí dávka upraviť – ako návod
môže poslúžiť nasledujúci nomogram. Odporúča sa pozorné sledovanie
koncentrácie vankomycínu v sére (pozri nižšie).



Klírens kreatinínu (ml/s)



|Denn|
|á |
|dávk|
|a |
|vank|
|omyc|
|ínu |
|(mg)|





















Klírens kreatinínu (ml/min)

Dávkovací nomogram pre dospelých s poškodenou funkciou obličiek

Úvodná dávka u pacientov s miernym až stredne závažným zlyhávaním obličiek
nesmie byť menšia ako 15 mg/kg. U pacientov so závažným zlyhávaním obličiek
sa pred podaním nízkych denných dávok uprednostňuje podávať udržiavaciu
dávku v rozmedzí 250 mg a 1000 mg počas niekoľkých dní.

Pacientom s /anúriou/ (s takmer žiadnou funkciou obličiek) sa má podávať
dávka 15 mg/kg telesnej hmotnosti do dosiahnutia terapeutickej koncentrácie
v sére. Udržiavacie dávky sú 1,9 mg/kg telesnej hmotnosti počas 24 hodín.
Pre zjednodušenie režimu môžu dospelí pacienti s vážne poškodenou funkciou
obličiek namiesto denných dávok dostávať udržiavaciu dávku 250 – 1000 mg
v intervale niekoľkých dní.

Dávkovanie v prípade hemodialýzy
U pacientov bez akejkoľvek funkcie obličiek, dokonca u tých, ktorí
pravidelne podstupujú hemodialýzu, je tiež možné nasledovné dávkovanie:

Saturačná dávka 1000 mg, udržiavacia dávka 1000 mg každých 7 – 10 dní.

Ak sa pri hemodialýze používajú polysulfónové membrány (vysokoprietoková
dialýza), polčas vankomycínu je znížený. U pacientov s pravidelnou
hemodialýzou môže byť potrebná ďalšia udržiavacia dávka.

Monitorovanie koncentrácií vankomycínu v sére:
Koncentrácia vankomycínu v sére sa má monitorovať počas druhého dňa liečby
krátko pred podaním nasledujúcej dávky a jednu hodinu po infúzii.
Terapeutické hladiny vankomycínu v krvi majú byť v rozmedzí 30 až 40 mg/l
(čo zodpovedá 20 a 26,9 mmol/l) (maximálne 50 mg/l (čo zodpovedá 33,6
mmol/l)) jednu hodinu po ukončení infúzie, minimálna hladina (krátko pred
podaním nasledujúcej dávky) v rozmedzí 5 až 10 mg/l.
Koncentrácie sa majú zvyčajne monitorovať 2 až 3-krát týždenne.

Perorálne použitie
Jedinou indikáciou na perorálnu liečbu vankomycínom je pseudomembranózna
kolitída vo zvyčajnej dávke 125 mg (2,5 ml) každých 6 hodín počas 7 až 10
dní. Celková denná dávka nemá prekročiť 2000 mg.
Na liečbu pseudomembranóznej kolitídy u detí zvyčajná denná dávka je 40
mg/kg rozdelená do troch až štyroch podaní počas 7 až 10 dní. Celková denná
dávka nemá prekročiť 2g.


Spôsob podávania:
Vankomycín sa má parenterálne podávať vo forme pomalej intravenóznej
infúzie (nie viac ako 10 mg/min – počas minimálne 60 minút), ktorá je
dostatočne zriedená (500 mg minimálne v 100 ml a 1000 mg minimálne v 200
ml.)
Pacientom, u ktorých sa vyžaduje obmedzenie príjmu tekutín, sa môže podávať
roztok 500 mg/50 ml alebo 1000 mg/100 ml. Pri týchto zvýšených
koncentráciách môže byť zvýšené riziko nežiaducich účinkov spojených s
podaním infúzie.

Dávka na perorálne podanie vankomycínu sa má rozpustiť v 30 ml vody a môže
sa dať pacientovi buď vypiť alebo podať nazogastrickou sondou.

Informácie o príprave roztoku, prosím pozri časť 6.6.

Dĺžka liečby:
Dĺžka liečby závisí od závažnosti infekcie ako aj klinického
a bakteriologického vývoja.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na vankomycín.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

/Upozornenia:/
Pri výskyte akútnej anúrie alebo poškodenia vnútorného ucha sa vankomycín
môže používať len vtedy, ak je to absolútne nevyhnutné a nie sú dostupné
iné bezpečnejšie alternatívy liečby.

V prípade vážnych akútnych hypersenzitívnych reakcií (napr. anafylaxia)
musí byť liečba vankomycínom okamžite ukončená a má sa začať s vhodnými
bezpečnostnými opatreniami (napr. antihistaminiká, kortikosteroidy
a v prípade potreby umelé dýchanie).

Rýchle bolusové podanie (t.j. počas niekoľkých minút) môže byť spojené
so závažnou hypotenziou (vrátane šoku a zriedkavo zástavy srdca),
histamínovými reakciami a makulopapulárnou alebo erytematóznou vyrážkou
(„syndróm červeného človeka – red man syndrome“ alebo „syndróm červeného
krku – red neck syndrome“). Aby sa zabránilo reakciám v dôsledku rýchleho
infúzneho podania, má sa vankomycín podávať pomalou infúziou v zriedenom
roztoku (2,5 až 5,0 g/l) rýchlosťou nie viac ako 10 mg/min a počas
minimálne 60 minút. Zastavenie infúzie zvyčajne vedie k rýchlemu odzneniu
týchto reakcií.
Kvôli riziku vzniku nekrózy sa musí vankomycín podávať len intravenózne.
Riziko podráždenia žíl sa minimalizuje podávaním vankomycínu vo forme
zriedenej infúzie a obmenou miesta vpichu.

Podávanie vankomycínu intraperitoneálne injekciou počas plynulej
ambulantnej peritoneálnej dialýzy bolo spojené so syndrómom chemickej
peritonitídy.

Nefrotoxicita: vankomycín sa musí používať s opatrnosťou u pacientov so
zlyhávaním obličiek, pretože možnosť vzniku toxických účinkov je pri stave
s dlhodobo vysokými koncentráciami v krvi zvýšená. Pri liečbe týchto
pacientov a tých, ktorí sa súbežne liečia inými nefrotoxickými liečivami
(ako aminoglykozidové antibiotiká), sa musí vykonať séria vyšetrení funkcie
obličiek a dodržiavať vhodné dávkovacie režimy kvôli zníženiu rizika
nefrotoxicity na minimum (pozri časť 4.2).

Ototoxicita: ototoxicita, ktorá môže byť prechodná alebo trvalá (pozri časť
4.8) bola hlásená u pacientov s predchádzajúcou hluchotou, ktorým sa
podávali nadmerné intravenózne dávky alebo ktorí boli súbežne liečení inými
ototoxickými liečivami ako sú napríklad aminoglykozidové antibiotiká.
Hluchote môže predchádzať tinnitus. Skúsenosti s inými antibiotikami
dokazujú, že hluchota môže progredovať aj napriek ukončeniu liečby. Pre
zníženie rizika ototoxicity sa majú pravidelne stanovovať hladiny liečiva
v krvi a odporúča sa pravidelné vyšetrenie funkcie sluchu.

/Bezpečnostné opatrenia:/
Vankomycín pôsobí veľmi dráždivo na tkanivo a spôsobuje nekrózu v mieste
vpichu ak sa podáva intramuskulárne. U viacerých pacientov, ktorým sa
podáva vankomycín, môže vzniknúť bolesť a tromboflebitída, ktoré sú niekedy
závažné. Frekvencia a závažnosť tromboflebitídy sa môže minimalizovať
pomalým podávaním lieku vo forme zriedeného roztoku (pozri časť 6.6)
a pravidelnou obmenou miesta vpichu. Frekvencia nežiaducich účinkov
vzťahujúcich sa na infúzne podanie (hypotenzia, sčervenanie, erytém,
urtikária a pruritus) sa zvyšuje súbežným podaním anestetík. Tento účinok
sa môže znížiť infúznym podávaním vankomycínu viac ako 60 minút pred
navodením anestézie. Vankomycín sa má používať s opatrnosťou u pacientov
s alergickými reakciami na teikoplanín, pretože boli hlásené skrížené
reakcie z precitlivenosti medzi vankomycínom a teikoplanínom.

Vplyvom vankomycínu sa môže zvýšiť myokardiálna depresia vyvolaná
anestéziou. Počas anestézie musia byť dávky dobre zriedené a podávané
pomaly za pozorného sledovania činnosti srdca. Kvôli posturálnej úprave sa
zmeny v polohe majú oddialiť dovtedy, kým infúzia nie je ukončená.

U pacientov, ktorí dostávajú vankomycín počas dlhšieho obdobia alebo
súbežne s inými liekmi, ktoré môžu spôsobiť neutropéniu alebo
agranulocytózu, sa má v pravidelných intervaloch monitorovať počet
leukocytov.

Všetkým pacientom, ktorým sa podáva vankomycín, sa majú pravidelne robiť
hematologické vyšetrenia, rozbor moču a vyšetrenia činnosti pečene
a obličiek.

Dlhodobé užívanie vankomycínu môže viesť k superinfekcii rezistentnými
mikroorganizmami, preto takíto pacienti musia byť pravidelne monitorovaní.
Ak superinfekcia prepukne počas liečby, majú sa vykonať náležité opatrenia.
Takmer u všetkých antibakteriálnych liečiv, vrátane vankomycínu, bola
hlásená pseudomembranózna kolitída, ktorej rozsah závažnosti môže byť od
miernej až po život ohrozujúcu. Preto je veľmi dôležité túto diagnózu
zobrať do úvahy u pacientov, u ktorých sa objavila hnačka následne po
podaní vankomycínu. Lieky znižujúce črevnú motilitu sú kontraindikované.

Počas dlhodobého používania vankomycínu je indikované pravidelné sledovanie
hladín vankomycínu v krvi, najmä u pacientov s dysfunkciou obličiek alebo
poškodeným sluchovým vnímaním ako aj pri súbežnom podávaní nefrotoxických
alebo ototoxických liečiv.

Dávky sa majú titrovať na základe hladín v sére. Monitorovanie hladín
v krvi a vyšetrenia funkcie obličiek sa majú vykonávať pravidelne.
Všeobecne sa odporúča monitorovať koncentrácie 2 až 3-krát týždenne.
Starší pacienti sú zvlášť náchylní na poškodenie sluchu, v prípade
pacientov starších ako 60 rokov sa majú vykonať série vyšetrení funkcie
sluchu. Má sa zabrániť súbežnému alebo následnému použitiu iných
neurotoxických liečiv.

Vankomycín sa má zvlášť opatrne používať u predčasne narodených detí
v dôsledku nedostatočne vyvinutej funkcie obličiek a možného zvýšenia
koncentrácie vankomycínu v sére. Koncentrácie vankomycínu v krvi sa preto
musia pozorne sledovať. U detí bolo súbežné používanie vankomycínu
a anestetík spojené s erytémom a anafylaktoidnými reakciami. Ak je podanie
vankomycínu kvôli profylaxii pri chirurgickom zákroku nevyhnutné, odporúča
sa podať anestetikum po ukončení infúzie vankomycínu.

4.5 Liekové a iné interakcie

Iné potenciálne nefrotoxické alebo ototoxické liečivá
Súbežné alebo následné podávanie vankomycínu s inými potenciálne
neurotoxickými a/alebo nefrotoxickými liečivami najmä gentamycínom,
amfotericínom B, streptomycínom, neomycínom, kanamycínom, amikacínom,
tobramycínom, viomycínom, bacitracínom, polymyxínom B, kolistínom alebo
cisplatinou, môže znásobiť nefrotoxicitu a/alebo ototoxicitu vankomycínu
a následne si vyžaduje pozorné sledovanie pacienta.
V dôsledku synergického účinku (napr. s gentamycínom) sa musí maximálna
dávka vankomycínu v týchto prípadoch obmedziť na 500 mg každých 8 hodín.

Anestetiká
Súbežné podávanie vankomycínu a anestetík bolo spojené s erytémom,
sčervenaním ako pri histamínových reakciách a anafylaktoidnými reakciami.
Toto sa môže zmierniť ak sa vankomycín podá 60 minút pred indukciou
anestézie.

Myorelaxanciá
Ak sa vankomycín podáva počas chirurgického zákroku alebo krátko po ňom,
účinok (nervovosvalová blokáda) súbežne podávaných myorelaxancií (napr.
sukcinylcholín) môže byť zvýšený alebo predĺžený.

4.6 Gravidita a laktácia

/Gravidita:/
Nie sú dostupné žiadne skúsenosti týkajúce sa bezpečnosti použitia
vankomycínu počas gravidity u ľudí. Reprodukčné toxikologické štúdie
na zvieratách nepreukázali účinky na vývoj embrya, plodu alebo obdobie
gravidity (pozri časť 5.3).
Avšak vankomycín prestupuje cez placentu, preto sa potenciálne riziko
embryonálnej a neonatálnej ototoxicity a nefrotoxicity nemôže vylúčiť.
Preto sa má vankomycín podávať počas gravidity len v prípade keď je to
nevyhnutné a po dôslednom zvážení prínosu a rizika liečby.

V štúdii uskutočnenej u novorodencov žien, ktorým bol podávaný liek počas
tehotenstva, nebola hlásená percepčná strata sluchu alebo nefrotoxicita. U
jedného dieťa, ktorého matka dostala vankomycínu v treťom trimestri, bola
zaznamenaná strata sluchu, ale nebol stanovený žiadny vzťah príčina /
účinok.

/Laktácia:/
Vankomycín sa vylučuje do ľudského materského mlieka, a preto sa má počas
obdobia laktácie používať len vtedy, ak liečba inými antibiotikami zlyhala.
Kvôli možným nežiaducim účinkom na dojča (poruchy intestinálnej flóry
s hnačkou, kolonizácia hubami podobnými kvasinkám a možná senzibilizácia)
sa má vankomycín podávať dojčiacim matkám s opatrnosťou.
O prerušení dojčenia sa má rozhodnúť na základe posúdenia nevyhnutnosti
tohto lieku pre dojčiacu matku.
Vankomycín sa vylučuje do materského mlieka, a preto sa neodporúča užívanie
u dojčiacich matiek.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Vankomycín nemá alebo má len zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá
alebo obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané
v poradí klesajúcej závažnosti. Nežiaduce účinky uvedené nižšie sú
definované podľa konvencií a tried orgánových systémov podľa databázy
MedDRA:
veľmi časté (( 1/10),
časté (( 1/100 až < 1/10),
menej časté (( 1/1 000 až < 1/100),
zriedkavé (( 1/10 000 až < 1/1000),
veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Najčastejšími nežiaducimi účinkami sú flebitídy a pseudoalergické reakcie
v súvislosti s príliš rýchlym intravenóznym podaním vankomycínu.

Poruchy krvi a lymfatického systému
/Zriedkavé (? 10 000 až ? 1/1000):/ trombocytopénia, neutropénia,
agranulocytóza, eozinofília.

Poruchy imunitného systému
/Zriedkavé (? 10 000 až ? 1/1000):/ anafylaktické reakcie, reakcie z
precitlivenosti.

Poruchy ucha a labyrintu
/Menej časté (( 1/1 000 až < 1/100):/ prechodná alebo trvalá strata sluchu.
Z/riedkavé (( 1/10 000 až < 1/1000):/ tinnitus, závrat.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti
/Veľmi zriedkavé (< 1/10 000):/ zástava srdcovej činnosti.

Poruchy ciev
/Časté (( 1/100 až < 1/10):/ zníženie krvného tlaku, tromboflebitída.
/Zriedkavé (( 1/10 000 až < 1/1 000):/ vaskulitída.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:
/Časté (( 1/100 až < 1/10):/ dyspnoe, chrčanie.

Poruchy gastrointestinálneho traktu
/Zriedkavé (( 1/10 000 až < 1/1000):/ nauzea.
/Veľmi zriedkavé (< 1/10 000):/ pseudomembranózna enterokolitída.

Poruchy kože a podkožného tkaniva
/Časté (( 1/100 až < 1/10):/ exantém a zápal sliznice, pruritus, urtikária.
/Veľmi zriedkavé (< 1/10 000):/ exfoliatívna dermatitída, Stevensov-Johnsonov
syndróm, Lyellov syndróm, bulózna dermatitída indukovaná IgA.

Poruchy obličiek a močových ciest
/Časté (( 1/100 až < 1/10):/ insuficiencia obličiek primárne manifestovaná
zvýšením koncentrácií kreatinínu alebo urey v sére.
/Zriedkavé (( 1/10 000 až < 1/1 000):/ intresticiálna nefritída, akútne
zlyhávanie obličiek.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
/Časté (( 1/100 až < 1/10):/ sčervenanie hornej časti tela a tváre, bolesť
a spazmy hrudníka a svalov chrbta.
/Zriedkavé (( 1/10 000 až < 1/1 000):/ horúčka zapríčinená liekom, triaška.

Počas rýchleho infúzneho podania alebo krátko po ňom sa môžu objaviť
anafylaktické reakcie. Reakcie ustúpia po ukončení podávania, zvyčajne
v intervale 20 minút až 2 hodiny.

Ototoxicita bola primárne hlásená u pacientov, ktorým sa podávali vysoké
dávky alebo súbežná liečba inými ototoxickými liekmi alebo u pacientov s už
existujúcou zníženou funkciou obličiek alebo sluchu.

4.9 Predávkovanie

Bola hlásená toxicita v dôsledku predávkovania. 500 mg i.v. u detí vo veku
2 rokov viedlo k letálnej intoxikácii. Podanie celkovo 56 g dospelému počas
10 dní viedlo k insuficiencii obličiek. Pri niektorých vysoko rizikových
stavoch (napr. v prípade závažného poškodenia obličiek) sa môžu objaviť
vysoké hladiny v sére, oto- a nefrotoxicita.

/Opatrenia v prípade predávkovania:/
. Špecifické antidotum nie je známe.
. Vyžaduje sa symptomatická liečba za súčasného udržiavania funkcie
obličiek.
. Vankomycín sa slabo odstraňuje hemodialýzou alebo peritoneálnou dialýzou.
Pre zníženie koncentrácií vankomycínu v sére bola použitá hemofiltrácia
alebo hemoperfúzia pomocou polysulfónových živíc.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: glykopeptidové antibiotiká
ATC kód: J01XA01

Mechanizmus účinku:
Vankomycín je glykopeptidové antibiotikum. Vankomycín má baktericídny
účinok na proliferujúce baktérie tým, že inhibuje biosyntézu bunkovej
steny. Navyše porušuje permeabilitu bunkovej membrány baktérie a syntézu
RNA.

PK/PD vzťah
Stupeň baktericídnej aktivity vankomycínu závisí od pomeru plochy pod
krivkou (AUC) a minimálnej inhibičnej koncentrácie (MIC)

Mechanizmus (mechanizmy) rezistencie:
Získaná rezistencia na glykopeptidové antibiotiká je založená na získaní
rôznych /van/-génových komplexov. /Van-/gény boli zriedkavo pozorované u
/Staphylococcus aureus,/ u ktorého zmeny v štruktúre bunkovej steny vedú k
„strednej” citlivosti, ktorá je najčastejšie heterogénna.
Neexistuje skrížená rezistencia medzi vankomycínom a inými antibiotikami,
avšak skrížená rezistencia vzniká s inými glykopeptidovými antibiotikami
ako je napríklad teikoplanín. Sekundárny vývoj rezistencie počas liečby je
zriedkavý.
V niektorých krajinách sú pozorované zvyšujúce sa prípady rezistencie,
najmä u enterokokov, zvlášť alarmujúce sú multirezistentné kmene
/Enterococcus feacium./

Synergický účinok
Kombinácia vankomycínu s aminoglykozidovým antibiotikom má synergický
účinok proti mnohým kmeňom /Staphylococcus aureus,/ neenterokokovým D-
streptokokom, enterokokokom a streptokokom zo skupiny /Viridans./ Konbinácia
vankomycínu s cefalosporínom má synergický účinok proti niektorým kmeňom
/Staphylococcus epidermidis/ rezistentným voči oxacilínu a kombinácia
vankomycínu s rifampicínom má synergický účinok proti /Staphylococcus/
/epidermidis/ a čiastočne synergický účinok proti niektorým kmeňom
/Staphylococcus aureus./ Keďže kombinácia vankomycínu s cefalosporínom môže
mať tiež antagonistický účinok proti niektorým kmeňom /Staphylococcus/
/epidermidis/ a v kombinácii s rifampicínom proti niektorým kmeňom
/Staphylococcus aureus,/ vhodné je predchádzajúce testovanie na synergický
účinok.
Kvôli izolácii a identifikácii mikroorganizmu spôsobujúceho infekciu a na
stanovenie jeho citlivosti na vankomycín sa majú odobrať vzorky pre
bakteriálnu kultiváciu.

/Hraničné hodnoty/

Hraničné hodnoty minimálnej inhibičnej koncentrácie (MIC) stanovené
Európskym výborom pre testovanie antimikrobiálnej citlivosti (European
Committee on Antimicrobial Susceptibility Testing, EUCAST) pre
/Staphylococcus sp./ a /Streptococcus sp./ sú: citlivé ? 2 mg/l a rezistentné
> 2 mg/l, pre /Enterococcus sp./ sú: citlivé ? 4 mg/l a rezistentné > 4 mg/l
a pre tie, ktoré sa nevzťahujú na druh sú: citlivé ? 2 mg/l a rezistentné >
4 mg/l.

/Citlivosť/
Výskyt získanej rezistencie môže kolísať v závislosti od geografickej
polohy a času pre vybrané druhy a pri liečbe závažných infekcií sú obzvlášť
potrebné lokálne informácie o rezistencii. Ak je lokálny výskyt rezistencie
taký, že prospešnosť liečiva je prinajmenšom u niektorých typov infekcií
sporná, je potrebné sa poradiť s odborníkom.

Vankomycín má úzke spektrum účinku:
|Najčastejšie citlivé druhy |
|Staphylococcus sp. |
|Streptococcus pneumoniae |
|Streptococcus sp. |
|Corynebacterium sp. |
|Enterococcus spp. |
|Druhy, u ktorých získaná |
|rezistencia môže spôsobiť |
|problémy |
|Enterococcus faecium |
|Clostridium difficile |
|V podstate rezistentné |
|mikroorganizmy |
|Gramnegatívne baktérie, |
|mykobaktérie, huby |

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

. Distribúcia: Po intravenóznom podaní sa vankomycín distribuuje takmer
do všetkých tkanív a preniká do pleurálnej, perikardiálnej, ascitickej
a synoviálnej tekutiny ako aj srdcového svalu a srdcových chlopní.
Dosahujú sa porovnateľne vysoké koncentrácie ako v krvnej plazme.
Údaje o koncentráciách vankomycínu v kosti (špongiózna, kompaktná) sa
veľmi odlišujú. Zdanlivý distribučný objem v rovnovážnom stave sa
udáva ako 0,43 (až do 0,9) l/kg. Ak meningy nie sú postihnuté zápalom,
vankomycín prestupuje hemoencefalickou bariérou len v malom množstve.
Vankomycín je viazaný na plazmatické bielkoviny v 30 – 55 % a niekedy
aj viac.
. Eliminácia: Vankomycín sa metabolizuje len v malom rozsahu. Po
parenterálnom podaní sa vylučuje takmer úplne vo forme mikrobiálne
účinného liečiva (približne 75 – 90 % počas 24 hodín) prostredníctvom
glomerulárnej filtrácie v obličkách. Vylučovanie do žlče nie je
signifikantné (menej ako 5 % dávky).

U pacientov s fyziologickou funkciou obličiek je polčas v sére približne 4
– 6 (5 – 11) hodín, u detí 2,2 – 3 hodiny. Pri poškodenej funkcii obličiek
môže byť polčas vankomycínu výrazne predĺžený (až do 7,5 dní). V takýchto
prípadoch je vzhľadom na ototoxicitu liečby vankomycínom indikované
monitorovanie koncentrácií v plazme.

Priemerné koncentrácie v plazme po i.v. infúznom podaní 1000 mg vankomycínu
počas viac ako 60 minút boli približne 63 mg/l na konci infúzie, približne
23 mg/l po 2 hodinách a približne 8 mg/l po 11 hodinách.

Klírens vankomycínu v plazme úzko koreluje s rýchlosťou glomerulárnej
filtrácie.

Celkový systémový a renálny klírens vankomycínu môže byť u starších
pacientov znížený.

Ako dokazujú štúdie u anefrických pacientov, metabolický klírens sa zdá byť
veľmi nízky.
Doposiaľ neboli u ľudí identifikované metabolity vankomycínu.

Ak sa vankomycín podáva počas peritoneálnej dialýzy itraperitoneálnou
cestou, približne 60 % dosahuje systémovú cirkuláciu počas 6 hodín. Po i.p.
podaní 30 mg/kg telesnej hmotnosti sa v sére dosahujú hladiny približne 10
mg/l.

Vysoko polárny vankomycín sa v prípade perorálneho použitia prakticky
neabsorbuje. Po perorálnom podaní sa v aktívnej forme objavuje v stolici,
preto je vhodným chemoterapeutikom pri pseudomembranóznej a stafylokokovej
kolitíde.

Vankomycín ľahko preniká placentou a distribuuje sa do pupočníkovej krvi.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Neboli vykonané žiadne reprodukčné štúdie s liekom na zvieratách, preto nie
je známe či môže ovplyvniť reprodukciu. Konvenčné reprodukčné štúdie na
samiciach potkanov nepreukázali teratogénny účinok a to isté sa pozorovalo
u samíc králikov. U týchto zvieracích druhov boli cieľovým orgánom toxicity
obličky.

Vankomycín bol skúmaný v sérií štandardných testov, /in vitro/ a /in vivo/, na
stanovenie mutagénneho potenciálu, zahŕňajúcich overenie nešpecifického
poškodenia DNA, príležitostných mutácií, chromozómových odchýlok a straty
chromozómov.
Liek nepreukazal genotoxicitu.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Neaplikovateľné.

6.2 Inkompatibilita

Roztok vankomycínu má nízke pH, čo môže zapríčiniť fyzikálnu alebo chemickú
nestabilitu, keď sa mieša s inými zlúčeninami. Musí sa predísť miešaniu
s alkalickými roztokmi.

Vankomycín je chemicky inkompatibilný s dexametazón fosforečnanom sodným,
heparínom sodným, meticilínom sodným, fenobarbitálom sodným a
hydrogénuhličitanom sodným.

Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi, okrem tých uvedených v časti
6.6.

6.3 Čas použiteľnosti

Prášok:
3 roky

Rekonštituovaný roztok
Fyzikálna a chemická stabilita lieku po rekonštitúcií/nariedení bola
preukázaná do 48 hodín pri izbovej teplote (? 25şC) a medzi 2ş - 8şC.

Z mikrobiologického hľadiska sa má liek podať okamžite. Ak sa nepodá
okamžite, čas a podmienky uchovávania pred podaním sú v zodpovednosti
užívateľa a nesmie presiahnuť 24 hodín pri teplote 2ş - 8şC, ak
rekonštitúcia / riedenie boli vykonané za kontrolovaných a validovaných
aseptických podmienok.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25şC.
Uchovávajte injekčnú liekovku vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.

Rekonštitúcia a stabilita, pozri časť 6.6.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

/Primárne balenie/: 10 alebo 20 ml bezfarebná sklenená liekovka typu I,
s gumovou zátkou a hliníkovým "flip-off" vrchnákom.

/Sekundárne balenie/: papierová škatuľa

Veľkosť balenia: 1 a 10 injekčných liekoviek

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Tento liek sa musí pripraviť a výsledná koncentrácia sa pred použitím musí
zriediť.

Príprava roztoku:
Rozpustite Vancomycin PhamaSwiss 500 mg prášok na infúzny roztok v 10 ml
sterilnej vody na injekciu.
Rozpustite Vancomycin PhamaSwiss 1000 mg prášok na infúzny roztok v 20 ml
sterilnej vody na injekciu.
1 ml pripraveného roztoku obsahuje 50 mg vankomycínu.

Vzhľad pripraveného roztoku
Po príprave je roztok číry a bezfarebný až jemne žltohnedý bez viditeľných
častíc.

Podmienky na uchovávanie pripraveného lieku, pozri časť 6.3.

Príprava konečného zriedeného infúzneho roztoku
Pripravené roztoky obsahujúce 50 mg vankomycínu v 1 ml sa majú ďalej
zriediť.

/Vhodné rozpúšťadlá na riedenie sú:/
5 % glukóza na injekciu alebo
0,9 % chlorid sodný na injekciu

/Intermitentná infúzia:/
Pripravený roztok obsahujúci 500 mg vankomycínu (50 mg/ml) sa musí zriediť
s ďalšími minimálne 100 ml rozpúšťadla na riedenie (na 5 mg/ml).
Pripravený roztok obsahujúci 1000 mg vankomycínu (50 mg/ml) sa musí zriediť
s ďalšími minimálne 200 ml rozpúšťadla na riedenie (na 5 mg/ml).
Koncentrácia vankomycínu v infúznom roztoku nesmie prekročiť 5 mg/ml.
Požadovaná dávka sa má podávať pomalou intravenóznou aplikáciou rýchlosťou
nie viac ako 10 mg/minútu, počas minimálne 60 minút alebo dlhšie.

/Pokračujúca infúzia:/
Táto sa má použiť len vtedy, ak liečba intermitentnou infúziou nie je
možná. Zrieďte 1000 až 2000 mg rozpusteného vankomycínu v dostatočnom
množstve vyššie uvedeného vhodného rozpúšťadla na riedenie a podajte vo
forme kvapkovej infúzie, takže pacientovi sa podá predpísaná denná dávka
počas 24 hodín.

/Perorálne podanie:/ Rekonštituovaný roztok obsahujúci 500 mg a 1000 mg
vankomycínu môže byť rozriedený v 30 ml vody a podaný pacientovi na vypitie
alebo podaný nasogastrickou sondou.

Vzhľad zriedeného roztoku
Po zriedení je roztok číry a bezfarebný bez viditeľných častíc.

Podmienky na uchovávanie zriedeného lieku, pozri časť 6.3.

Pred podaním sa majú pripravené a zriedené roztoky vizuálne skontrolovať na
prítomnosť častíc a zmenu zafarbenia. Použiť sa má len číry a bezfarebný
roztok bez prítomnosti častíc.

Likvidácia
Liekovky sú len na jednorazové použitie. Nepoužitý liek sa musí
zlikvidovať.
Všetky nepoužité lieky alebo odpad vzniknutý z liekov majú byť zlikvidované
v súlade s národnými požiadavkami.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

PharmaSwiss Česká republika s.r.o.
Jankovcova 1569/2c, 17000 Praha 7
Česká republika
Tel: +420 234 719 600
Fax: +420 234 719 619
E-mail: czech.info@pharmaswiss.com

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

15/0735/10-S
15/0736/10-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU






[X] Zatvoriť
Kód lieku:
C01834
Skupina ATC:
J01 - Antibakteriálne látky na systémové použitie
Skupina ATC:
J01XA01 - vancomycin
Spôsob úhrady:
Nehradený - na lekársky predpis - recept
Krajina pôvodu:
CZ Česká republika
Výrobca lieku:
-
Indikačná skupina:
-
Indikačné obmedzenie:
Hradenú liečbu môže indikovať pneumológ z centra pre liečbu cystickej fibrózy alebo alergológ z centra pre liečbu cystickej fibrózy pre ambulantnú intravenóznu liečbu u pacientov s cystickou fibrózou (diagnóza E84 podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb 10) s kultivačným záchytom kmeňov St. aureus.
Predajná cena:
11.16 € / 336.21 SK
Úhrada poisťovňou:
0.00 € / 0.00 SK
Doplatok pacienta:
11.16 € / 336.21 SK
Posledná aktualizácia:
2014-06-01

Alternatíva

Krajina pôvodu $array_search[txt_zem] PC:8.95 € ÚP:0.00 € DP:8.95 €
Pozrieť detaily
Krajina pôvodu $array_search[txt_zem] PC:25.73 € ÚP:0.00 € DP:25.73 €
Pozrieť detaily

Grafické sledovanie cien