Písomná informácia pre používateľov
MINIDIAB(
(glipizidum)
tablety
Zloženie lieku
Liečivo :   glipizidum (glipizid) 5 mg v 1 tablete
Pomocné látky :
            lactosum monohydricum (monohydrát laktózy),
            maydis amylum (kukuricový škrob)
            cellulosum microcristallinum (mikrokryštalická celulóza)
            acidum  stearicum (kyselina stearová)
Držiteľ rozhodnutia o registrácii
Pfizer Europe MA EEIG, Sandwich, Kent CT13 9NJ, Veľká Británia
Farmakoterapeutická  skupina
Perorálne antidiabetikum
Charakteristika
MINIDIAB( je liek na liečbu diabetes mellitus (cukrovky) 2. typu zo  skupiny
derivátov sulfonylurey.  Obsahuje  liečivo  glipizid.  Užíva  sa  perorálne.
Hlavným  mechanizmom  účinku  lieku  je  stimulácia  (-buniek  pankreasu   k
produkcii inzulínu. K zvýšenej produkcii inzulínu (inzulínotropnej  reakcii)
na príjem potravy dochádza u diabetických pacientov v priebehu  30 minút  po
podaní dávky glipizidu perorálne, ale zvýšenie hladiny inzulínu  nepretrváva
dlhšie, ako je potrebné, vzhľadom na  prijatú  potravu.  Regulácia  kontroly
hladiny cukru (glukózy) v krvi pretrváva  po  dobu  až  24  hodín  po  užítí
jednej dávky glipizidu.Glipizid je metabolizovaný hlavne v pečeni.  Glipizid
a jeho metabolity sa vylučujú hlavne močom. V moči  sa  nachádza  menej  ako
10% nezmeneného glipizidu. Jedna štúdia ukázala, že nemá škodlivé účinky  na
profily lipoproteínov v krvi u pacientov liečených na diabetes  mellitus  2.
typu.
Indikácie
MINIDIAB( je indikovaný na  liečbu  diabetes  mellitus  2.typu  ako  doplnok
k diéte v prípade, keď zlyhala predchádzajúca liečba  diabetickou  diétou  a
úpravou pohybového režimu.
Kontraindikácie
Rovnako ako iné deriváty sulfonylurey,  MINIDIAB(  sa  nesmie  používať  (je
kontraindikovaný)  pri  inzulín-dependentnom  diabete   (diabetes   mellitus
1.typu),  diabete  s  ketoacidózou,  diabetickej  prekóme  alebo   kóme,   v
tehotenstve,  u  pacientov  s výrazne  zhoršenou   funkciou   pečene   alebo
obličiek, a v prípadoch s potvrdenou individuálnou precitlivenosťou na  liek
alebo pomocné látky v ňom obsiahnuté.
Nežiaduce účinky
Počas liečby derivátmi  sulfonylurey  sa  môžu,  hoci  zriedkavo,  vyskytnúť
hypoglykemické epizódy, a to hlavne u  mentálne  zaostalých  alebo  starších
pacientov, po mimoriadnej fyzickej námahe, pri nepravidelnom príjme  stravy,
pri požívaní alkoholických  nápojov  a  ak  je  zhoršená  funkcia  obličiek,
a/alebo  pečene,  a/alebo  nedostatočnosť  kóry  nadobličiek   (pozri   časť
Špeciálne  upozornenia).  Účinok   MINIDIABu(  na  zníženie   hladiny  cukru
v krvi   môžu  zvýšiť  aj  niektoré  súčasne  užívané   lieky - pozri   časť
Interakcie. Ďalej sa môžu vyskytnúť žalúdočné  alebo  črevné  ťažkosti  (ako
napr. pocit na vracanie, hnačky,  zápcha),  porucha  funkcie  pečene,  zápal
pečene (hepatitída) a žltačka vyvolaná stázou žlče (cholestatická  žltačka).
Bol zaznamenaný pokles bielych krviniek, červených  krviniek  alebo  krvných
doštičiek. Z ďalších nežiaducich účinkov boli hlásené:  rozmazané  videnie*,
dvojité videnie, abnormálne videnie vrátane poškodenia zraku* a  zhoršenia
zraku, závraty, ospanlivosť, bolesti  hlavy,  tras  rúk,  nevoľnosť  a
zmätenosť  (  označený  príznak  alebo  znak  je  zvyčajne   prechodný   a
nevyžaduje si prerušenie liečby; avšak môže  sa  taktiež  jednať  o  príznak
hypoglykémie.) Pacienti liečení derivátmi sulfonylurey sa občas  sťažujú  na
prechodné  kožné  reakcie  alergického  typu,  ktoré  obvykle  počas  liečby
vymiznú.
Interakcie
U pacientov  liečených  derivátmi  sulfonylurey  treba  myslieť  na  možnosť
reakcie  podobnej  antabusovému  efektu  po  požití  alkoholických  nápojov.
Hypoglykemizujúci účinok derivátov sulfonylurey môžu zvýšiť lieky na  liečbu
hubovitých  infekcií  mykonazol  a  flukonazol,  z ďalších  ACE  inhibítory,
H2  blokátory,  inhibítory  monoaminooxidázy,  sulfónamidy,  chloramfenikol,
probenecid, kumaríny, nesteroidové  antiflogistiká,  napríklad  fenylbutazón
a salicyláty.  Hypoglykemizujúci  účinok  môže  oslabiť  napríklad   súčasné
podávanie   adrenalínu,   kortikosteroidov,   perorálnych    antikoncepčných
prípravkov a tiazidových diuretík. Potrebná je tiež  zvýšená  opatrnosť  pri
súčasnom podávaní betablokátorov, ktoré môžu zastrieť prejavy hypoglykémie.
Dávkovanie a spôsob podávania
Dávkovanie  treba  prispôsobiť  individuálne  pre  každého  pacienta   podľa
výsledkov pravidelnej kontroly glykozúrie (prítomnosti a množstva glukózy  v
moči) a glykémie (hladiny glukózyv krvi). Odporúčaná štartovacia dávka je  5
mg/deň podávaná približne  30 minút  pred  raňajkami  alebo  obedom.  Starší
pacienti a iní pacienti s rizikom hypoglykémie môžu začať  s dávkou  2,5 mg.
Úprava dávkovania má obyčajne  prebiehať  postupne  so  zvyšovaním  o 2,5 mg
alebo 5 mg podľa zmeny hladiny glukózy v krvi. Medzi  jednotlivými  úpravami
dávky má uplynúť aspoň niekoľko dní. Celková denná dávka nad 15 mg sa má  za
normálnych okolností rozdeľovať. Pri dávkovaní dvakrát denne  bola  dlhodobo
liečeným pacientom bezpečne podávaná celková dávka nad 30 mg.  Pacientov  je
zvyčajne možné stabilizovať pri dávke v rozsahu od 2,5 mg do  30  mg  denne.
Maximálna odporúčaná denná dávka je 40 mg.
Bezpečnosť a účinnosť u detí nebola stanovená.
V prípade  nedostatočného  účinku  liečby  samotným  MINIDIABom(  je   možné
doplniť  terapiu  o liek z inej  skupiny  antidiabetík  užívaných  perorálne
napr. zo skupiny bigvanidov. V indikovaných prípadoch je  možná   kombinácia
aj s inzulínom.
O spôsobe liečby  a dávke  vždy  rozhodne  lekár.  V prípade,  že  sa  pridá
k liečbe ďalšie perorálne antidiabetikum alebo  inzulín,  je  vždy  potrebná
intenzívnejšia kontrola hladín cukru v krvi (glykémie).
Použitie u starších a vysokorizikových pacientov
Aby sa znížilo riziko hypoglykémie u rizikových pacientov, vrátane  starších
pacientov, oslabených, podvýživených pacientov,  pacientov  s  nepravidelným
príjmom kalórií a pacientov  s  poruchami  funkcie  obličiek  alebo  pečene,
úvodná  a  udržiavacia  dávka  nemá  byť  príliš  vysoká,  aby  sa  predišlo
hypoglykemickým reakciám.
Špeciálne upozornenia
Súčasný výskyt nedostatočnej funkcie obličiek a/alebo  pečene  a/alebo  kôry
nadobličiek   pri    liečbe    MINIDIABOM(    zvyšuje    riziko    závažných
hypoglykemických reakcií (stavov, pri ktorých klesá hladina  glukózy  v krvi
pod normálne hodnoty a môže byť spojená až so stratou vedomia). Toto  riziko
sa zvyšuje u starších, oslabených alebo podvyživených  pacientov.  Rozpoznať
hypoglykémiu  u  starších  pacientov  a  u  ľudí  užívajúcich  betablokátory
(skupina liekov používaná najčastejšie na liečbu vysokého tlaku  krvi  alebo
ischemickej  choroby  srdca)  môže  byť  ťažké.   Výskyt   hypoglykémie   je
pravdepodobnejší pri nedostatočnom príjme potravy, po náročnom alebo  dlhšom
cvičení, pri konzumácii alkoholu, alebo keď sa užíva  viac  ako  jeden  liek
znižujúci hladinu glukózy v krvi.
Ak  vznikne  hypoglykémia,  je   potrebné   podať   sacharidy   (cukor).   V
závažnejších prípadoch,  ktoré  veľmi  zriedkavo  môžu  viesť  až  k  strate
vedomia, sa podáva pomalá intravenózna infúzia roztoku glukózy.
Ak je pacient stabilizovaný na diabetickej liečbe vystavený stresu,  ako  je
napríklad horúčka, úraz,  infekcia  alebo  operácia,  môže  dôjsť  k  strate
kontroly regulácie. Je možné, že v takýchto prípadoch  bude  nutné  prerušiť
liečbu glipizidom a podať inzulín.
Počas dojčenia pre riziko vzniku hypoglykémie u dojčaťa je nutné buď  liečbu
MINIDIABom( prerušiť, alebo v prípade, že sa ukáže  liečba  len  diabetickou
diétou nedostatočná, prejsť u dojčiacej matky na liečbu inzulínom.
Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje.
Vplyv glipizidu na schopnosť viesť motorové vozidlá alebo obsluhovať  stroje
nebol skúmaný, avšak neexistujú žiadne dôkazy naznačujúce, že glipizid  môže
mať vplyv na tieto  schopnosti.  Pacienti  si  musia  byť  vedomí  symptómov
hypoglykémie a musia dávať pozor pri vedení motorových  vozidiel  a  obsluhe
strojov.
Varovanie
Je potrebné, aby  pacient  presne  dodržiaval  príkazy  lekára  vzhľadom  na
diétu, dávky lieku
a dobu  podania  lieku.  Pacient  má  byť  dostatočne  poučený,  aby  rýchlo
rozoznal  skoré  príznaky  hypoglykémie  (zvyčajne  je  to   bolesť   hlavy,
podráždenosť, poruchy spánku, tras  a  silné  potenie)  a  včas  konzultoval
lekára.
Liek sa nesmie používať po uplynutí času použiteľnosti vyznačenom na obale.
Balenie
Balenie obsahuje  30  alebo  75  tabliet.  Každá  tableta  s deliacou  ryhou
obsahuje 5 mg glipizidu.
Uchovávanie
Uchovávajte pri teplote do 25°C.
Uchovávajte mimo dosahu detí.
Dátum poslednej revízie textu 05/2009
 
Súhrn charakteristických vlastnosti lieku
1.          NÁZOV LIEKU
MINIDIAB®
2.          KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE LIEKU
Liečivo: glipizidum 5 mg v 1 tablete s deliacou ryhou.
3.          LIEKOVÁ FORMA
Tableta.
4.          KLINICKÉ ÚDAJE
4.1        Terapeutické indikácie
Ako doplnok k diéte v prípade diabetes mellitus 2. typu, keď zlyhala  liečba
samotnou diabetickou  diétou.
       4.2       Dávkovanie a spôsob podávania
Ako v prípade  ktoréhokoľvek  hypoglykemického  lieku,  dávkovanie  sa  musí
prispôsobiť každému jednotlivému prípadu.
Krátkodobé podávanie glipizidu môže byť dostačujúce v  obdobiach  prechodnej
straty kontroly u pacientov,  ktorí  sú  zvyčajne  účinne  liečení  samotnou
diétou.
Vo všeobecnosti sa má glipizid podávať približne 30 minút pred  jedlom,  aby
sa dosiahlo najväčšie zníženie postprandiálnej hyperglykémie.
Úvodná dávka
Odporúčaná štartovacia dávka je 5  mg/deň,  podávaná  pred  raňajkami  alebo
obedom. Starší pacienti a iní pacienti s rizikom hypoglykémie môžu  začať  s
dávkou 2,5 mg (pozri Starší a vysokorizikoví pacienti).
Úprava dávkovania
Úprava dávkovania má obyčajne  prebiehať  postupne  so  zvyšovaním  dávky  o
2,5 mg alebo 5 mg podľa zmeny hladiny glukózy  v  krvi.  Medzi  jednotlivými
úpravami dávky má uplynúť aspoň niekoľko dní.
Udržiavacia dávka
Je možné, že niektorí pacienti budú účinne liečení  pri  podávaní  jedenkrát
denne. Maximálna odporúčaná jednotlivá dávka je 15 mg. Ak sa ukáže, že  toto
nie je dostatočne účinné, ako efektívne sa môže osvedčiť  rozdelenie  dennej
dávky.  Celková  denná  dávka  nad  15 mg  sa  má  za  normálnych  okolností
rozdeľovať. Pri dávkovaní dvakrát denne  bola  dlhodobo  liečeným  pacientom
bezpečne podávaná celková dávka  nad  30 mg.  Pacientov  je  zvyčajne  možné
stabilizovať pri dávke v rozsahu  od  2,5  mg  do  30  mg  denne.  Maximálna
odporúčaná denná dávka je 40 mg.
Použitie u detí
Bezpečnosť a účinnosť u detí nebola stanovená.
Použitie u starších a vysokorizikových pacientov
Aby sa znížilo riziko hypoglykémie u rizikových pacientov  vrátane  starších
pacientov, oslabených, podvýživených pacientov,  pacientov  s  nepravidelným
príjmom kalórií a pacientov  s  poruchami  funkcie  obličiek  alebo  pečene,
úvodná  a  udržiavacia  dávka  nemá  byť  príliš  vysoká,  aby  sa  predišlo
hypoglykemickým  reakciám  (pozri  Úvodná  dávka  a  časť   4.4    Špeciálne
upozornenia).
Pacienti užívajúci inzulín
Ako  v  prípade  iných  hypoglykemických  prípravkov  zo  skupiny  derivátov
sulfonylurey môžu byť mnohí stabilní pacienti s diabetes  mellitus  2.  typu
užívajúci  inzulín   bezpečne   prestavení   na   liečbu   glipizidom.   Pri
prestavovaní pacientov z inzulínu na  glipizid  sa  majú  zvážiť  nasledovné
všeobecné zásady:
U pacientov, ktorí denne potrebujú 20 jednotiek  inzulínu  alebo  menej,  sa
môže  liečba  inzulínom  prerušiť  a  môže  sa  začať  liečba  glipizidom  v
obvyklých  dávkach.  Pri  titrácii  má  medzi  jednotlivými  úpravami  dávky
uplynúť aspoň niekoľko dní.
U pacientov, ktorí denne potrebujú viac ako 20  jednotiek  inzulínu,  sa  má
dávka inzulínu znížiť o 50 % a liečba glipizidom sa môže začať  v  obvyklých
dávkach. Následné zníženie dávky inzulínu by malo závisieť od  individuálnej
odpovede pacienta. Pri titrácii má medzi jednotlivými krokmi  uplynúť  aspoň
niekoľko dní.
Je potrebné, aby si pacient počas obdobia, kedy  sa  mu  postupne  vysadzuje
inzulín, sám sledoval hladiny glukózy. Je  potrebné,  aby  pacienti  dostali
pokyny  okamžite  kontaktovať  predpisujúceho  lekára,  ak  sú  tieto  testy
abnormálne. V niektorých prípadoch, obzvlášť, ak pacient užíval viac ako  40
jednotiek inzulínu denne, sa počas obdobia  prestavovania   odporúča  zvážiť
hospitalizáciu.
Pacienti užívajúci iné perorálne antidiabetiká
Ako v prípade iných antidiabetík zo skupiny  derivátov   sulfonylurey,   nie
je  pri  prestavovaní  pacientov  na  glipizid  potrebné  žiadne   prechodné
obdobie. Pacienti sa majú starostlivo sledovať (1-2  týždne)  kvôli  možnému
výskytu hypoglykémie spôsobenej potenciálnym prekrývaním účinku  liekov  pri
prestavovaní z nejakého lieku zo skupiny  derivátov  sulfonylurey  s  dlhším
polčasom (napr. chlórpropamid) na glipizid.
Použitie v kombinácii
Pri pridávaní ďalších  liekov  na  znižovanie  hladiny  glukózy  v  krvi  do
kombinovanej terapie ku glipizidu  sa  má  liečba  takýmto  liekom  začať  s
najnižšou odporúčanou dávkou a pacientov treba  starostlivo  sledovať  kvôli
možnému výskytu hypoglykémie.  Ďalšie  informácie  nájdete  v  informácii  o
lieku dodanej spolu s takýmto perorálnym liekom.
Pri pridávaní glipizidu k iným liekom znižujúcim hladinu glukózy v  krvi  sa
môže liečba glipizidom začať s dávkou 5 mg.  Tí  pacienti,  ktorí  môžu  byť
citlivejší  na   lieky  znižujúce  hladinu  glykémie,  môžu  začať  s nižšou
dávkou. Titrácia (úprava dávky) má vychádzať z klinického posúdenia stavu.
4.3   Kontraindikácie
Glipizid je kontraindikovaný u pacientov:
    . s precitlivenosťou na  glipizide  alebo  na  akúkoľvek  pomocnú  látku
      v tabletách
      . s diabetes mellitus 1. typu, diabetickou ketoacidózou,  diabetickou
        kómou
4.4   Špeciálne upozornenia a opatrenia pri používaní
Hypoglykémia: Všetky deriváty  sulfonylurey  vrátane  glipizidu  sú  schopné
vyvolať závažnú hypoglykémiu, ktorá môže mať za  následok  kómu  a  môže  si
vyžiadať hospitalizáciu.  Pacientov,  u ktorých  ktorých  dôjde  k  závažnej
hypoglykémii, je  potrebné  liečiť  podávaním  primeranej  dávky  glukózy  a
sledovať minimálne počas 24 až 48 hodín.
Správny výber pacientov, správne dávkovanie a pokyny  sú  dôležité,  aby  sa
predišlo  epizódam  hypoglykémie.  Pravidelný,  včasný  príjem   cukrov   je
dôležitý pri predchádzaní epizódam  hypoglykémie,  ktoré  sa  vyskytujú  pri
neskoršom príjme jedla ako má byť, alebo pri nedostatočnom  príjme  potravy,
alebo pri nevyváženom príjme cukrov.
Renálna alebo hepatálna insuficiencia môžu mať vplyv na množstvo  dostupného
glipizidu a hepatálna insuficiencia môže taktiež znížiť  kapacitu  pečene  z
hľadiska  glukoneogenézy,  pričom  oba  stavy   zvyšujú   riziko   závažných
hypoglykemických    reakcií.    Starší,    oslabení    alebo     podvyživení
pacienti a pacienti s nedostatočnou funkciou nadobličiek alebo  hypofýzy  sú
zvlášť  citliví  na  hypoglykemizujúci  účinok  liekov  znižujúcich  hladinu
glukózy  v  krvi.  Rozpoznať  hypoglykémiu u starších  pacientov  a  u  ľudí
užívajúcich  betablokátory  môže   byť   ťažké.   Výskyt   hypoglykémie   je
pravdepodobnejší pri nedostatočnom príjme kalórií, po náročnom alebo  dlhšom
cvičení, pri konzumácii alkoholu, alebo keď sa užíva  viac  ako  jeden  liek
znižujúci hladinu glukózy v krvi.
Strata kontroly regulácie hladiny glukózy v krvi: ak  pacient  stabilizovaný
na diabetickej liečbe je vystavený stresu, ako je napríklad  horúčka,  úraz,
infekcia alebo operácia, môže dôjsť k strate kontroly regulácie.  Je  možné,
že v takýchto prípadoch  bude  nutné  prerušiť  liečbu  glipizidom  a  podať
inzulín.
Účinnosť  ktoréhokoľvek  perorálneho  antidiabetika  vrátane  glipizidu  pri
znižovaní hladiny glukózy v krvi  na  žiadanú  úroveň  sa  postupom  času  u
mnohých pacientov znižuje.  Môže  to  byť  spôsobené  progresiou  závažnosti
diabetu alebo  znížením  odpovede  na  liek.  Tento  fenomén  je  známy  ako
sekundárne zlyhanie, na rozdiel od primárneho zlyhania, pri ktorom  je  liek
neúčinný u daného pacienta už pri prvom podaní. Je potrebné  posúdiť  úpravu
dávky a dodržiavanie diéty skôr,  ako  sa  pacient  označí  za  pacienta,  u
ktorého sa jedná o sekundárne zlyhanie.
Laboratórne testy: pravidelne by sa mala sledovať hladina  glukózy  v  krvi.
Je potrebné vykonať vyšetrenie  glykozylovaného  hemoglobínu  a  dosiahnutie
cieľových hodnôt sa má posúdiť podľa súčasných štandardov starostlivosti.
Ochorenia obličiek a pečene: poškodenie funkcie obličiek alebo  pečene  môže
mať vplyv  na  farmakokinetiku  a/alebo  farmakodynamiku  glipizidu.  Ak  by
prišlo k výskytu hypoglykémie u takýchto pacientov, môže byť prolongovaná  a
 potrebné je zahájiť primeranú liečbu.
Informácie pre pacientov: riziká  hypoglykémie,  jej  symptómy  a  liečba  a
stavy, ktoré  spôsobujú  zvýšenú  náchylnosť  pre  jej  vznik,  by  sa  mali
vysvetliť  pacientom  a  zodpovedným  členom  rodiny.  Taktiež  je  potrebné
vysvetliť primárne a sekundárne zlyhanie.
Pacienti  majú  byť  informovaní  o  potenciálnych   rizikách   a   výhodách
glipizidu, ako aj o  alternatívnych  spôsoboch  terapie.  Taktiež  majú  byť
informovaní  o  dôležitosti  dodržiavania  pokynov  týkajúcich   sa   diéty,
programu  pre  pravidelné  cvičenie  a  pravidelného  vyšetrovania   hladiny
glukózy v krvi.
5.     Liekové a iné interakcie
Je pravdepodobné, že nasledujúce produkty zvýšia hypoglykemický účinok:
/Mikonazol/:  zvýšenie  hypoglykemického  účinku,  môže  viesť   k   symptómom
hypoglykémie alebo dokonca kóme.
/Flukonazol:/ boli zaznamenané prípady hypoglykémie  nasledujúce  po  súčasnom
podaní  glipizidu a flukonazolu,  pravdepodobne  ako  následok   predĺženého
polčasu glipizidu.
/Nesteroidové   antiflogistiká    (NSAR)    (napr.fenylbutazón):/     zvýšenie
hypoglykemického účinku derivátov sulfonylurey (odstránenie väzby  derivátov
sulfonylurey na plazmatické proteíny a/alebo zníženie  eliminácie  derivátov
sulfonylurey).
/Salicyláty (kyselina acetylosalicylová):/  zvýšenie  hypoglykemického  účinku
vysokými  dávkami   kyseliny   acetylosalicylovej   (hypoglykemický   účinok
kyseliny acetylosalicylovej).
/Alkohol:/   zvýšenie   hypoglykemickej   reakcie,   ktorá   môže   viesť   ku
hypoglykemickej kóme.
/Betablokátory:/ všetky betablokátory maskujú niektoré symptómy  hypoglykémie,
napr.     palpitácie a   tachykardiu.      Väčšina      nekardioselektívnych
betablokátorov zvyšuje incidenciu a závažnosť hypoglykémie.
/Inhibítory   angiotenzínkonvertujúceho    enzýmu:/    použitie    inhibítorov
angiotenzínkonvertujúceho enzýmu môže  viesť  k  zvýšenému  hypoglykemickému
účinku u diabetických pacientov  liečených  derivátmi  sulfonylurey  vrátane
glipizidu. Preto je možné, že bude potrebné zníženie dávky glipizidu.
/Antagonisti  H//2/  /receptorov:/  použitie  antagonistov  H2  receptorov  (napr.
cimetidínu) môže potencovať  hypoglykemický  účinok  derivátov  sulfonylurey
vrátane glipizidu.
Hypoglykemický  účinok  derivátov  sulfonylurey  môže  byť  vo  všeobecnosti
taktiež potencovaný inhibítormi  monoaminooxidázy  a  liekmi,  ktoré  sa  vo
veľkej miere viažu na proteíny, ako napríklad  sulfonamidy,  chloramfenikol,
probenecid a kumaríny.
Pri podávaní (alebo vysadzovaní) takýchto  liekov  pacientovi,  ktorý  užíva
glipizid, je potrebné takéhoto pacienta starostlivo sledovať  kvôli  možnému
výskytu hypoglykémie (alebo strate kontroly regulácie).
/In vitro/ štúdie zaoberajúce sa vytváraním väzieb  so  sérovými  proteínmi  u
ľudí  naznačujú,  že  glipizid  sa  viaže  odlišne  ako  tolbutamid,  a   že
nedochádza  k  interakcii  so  salicylátmi  alebo  dikumarolom.  Avšak   pri
extrapolácii týchto zistení do klinickej praxe a  na  použitie  glipizidu  s
týmito liekmi je potrebná opatrnosť.
Nasledujúce produkty by mohli viesť k hyperglykémii:
/Fenotiazíny (napr.  chlorpromazín)  vo  vysokých  dávkach  (>  100 mg  denne/
/chlorpromazínu):/  zvýšenie  hladiny  glukózy  v  krvi   (zníženie   sekrécie
inzulínu).
/Kortikosteroidy:/ zvýšenie hladiny glukózy v krvi.
/Sympatomimetiká (napr. ritodrín, salbutamol, terbutalín):/  zvýšenie  hladiny
glukózy v krvi následkom stimulácie beta-2-adrenoreceptorov.
Medzi ďalšie lieky, ktoré by mohli spôsobiť hyperglykémiu a viesť ku  strate
kontroly regulácie, patria tiazidy a  iné  diuretiká,  tyroidálne  produkty,
estrogény,  progestagény,  perorálne   kontraceptíva,   fenytoín,   kyselina
nikotínová, blokátory kalciových kanálov a izoniazid.
Pri vysadzovaní (alebo podávaní) takýchto  liekov  pacientovi,  ktorý  užíva
glipizid, je potrebné takéhoto pacienta starostlivo sledovať  kvôli  možnému
výskytu hypoglykémie (alebo strate kontroly regulácie).
4.6   Gravidita a  laktácia
Gravidita:
Zistilo sa, že glipizid bol v reproduktívnych  štúdiách  s  potkanmi  mierne
fetotoxický. V štúdiách  s potkanmi  alebo  zajacmi  neboli  zistené  žiadne
teratogénne účinky.
Glipizid sa má použiť v gravidite len vtedy, ak  potenciálny  prínos  liečby
prevýši potenciálne riziko pre plod.
Keďže  údaje  naznačujú,  že  abnormálna  hladina  glukózy  v   krvi   počas
tehotenstva sa spája s vyššou incidenciou kongenitálnych  abnormalít,  mnohí
experti odporúčajú použitie  inzulínu  počas  tehotenstva,  aby  sa  hladina
glukózy v krvi udržiavala tak blízko k normálnej hodnote, ako sa len dá.
Prolongovaná,  závažná  hypoglykémia  (4  až  10 dní)  bola  zaznamenaná   u
novorodencov, ktorí sa narodili matkám, ktoré v čase pôrodu užívali  derivát
sulfonylurey. Ak sa glipizid používa počas  gravidity,  táto  liečba  sa  má
prerušiť aspoň jeden mesiac pred  predpokladaným  dátumom  pôrodu a majú  sa
zahájiť iné formy terapie, aby sa hladina glukózy v krvi udržala tak  blízko
normálnej hodnoty, ako sa len dá.
Laktácia
Hoci nie  je  známe,  či  sa  glipizid  vylučuje  do  materského  mlieka,  o
niektorých derivátoch sulfonylurey  sa  vie,  že  sa  do  materského  mlieka
vylučujú. Keďže  u  dojčených  detí  môže  existovať  potenciál  pre  výskyt
hypoglykémie, je potrebné urobiť rozhodnutie, či prestať  s  dojčením  alebo
prerušiť podávanie lieku s prihliadnutím na dôležitosť lieku pre  matku.  Ak
sa preruší podávanie lieku a samotná diéta nepostačuje k  regulácii  hladiny
glukózy v krvi, treba zvážiť inzulínovú terapiu.
4.7         Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Vplyv glipizidu na schopnosť viesť motorové vozidlá alebo obsluhovať  stroje
nebol skúmaný, avšak neexistujú žiadne dôkazy naznačujúce, že glipizid  môže
mať vplyv na tieto  schopnosti.  Pacienti  si  musia  byť  vedomí  symptómov
hypoglykémie a musia dávať pozor pri  vedení  motorových  vozidiel a obsluhe
strojov.
4.8         Nežiaduce účinky
Väčšina nežiaducich účinkov bola závislá od veľkosti  dávky, bola  prechodná
a reagovala na zníženie dávky alebo vysadenie  lieku.  Avšak  klinická  prax
dosiaľ ukazála, že ako v  prípade  iných  derivátov  sulfonylurey,  niektoré
nežiaduce  účinky  súvisiace  s  precitlivenosťou  môžu  byť  závažné  a   v
niektorých prípadoch boli zaznamenané úmrtia.
/Poruchy  krvi  a  lymfatického  systému:/  boli  zaznamenané  agranulocytóza,
leukopénia, trombocytopénia, hemolytická anémia a  pancytopénia.  Aplastická
anémia bola zaznamenaná u iných derivátov sulfonylurey.
/Poruchy metabolizmu a výživy:/ hypoglykémia (pozri časť 4.4 a časť 4.9 ).
Bola zaznamenaná hyponatrémia.
Reakcie podobné reakciám, ktoré sa môžu vyskytnúť  pri  použití  disulframu,
boli zaznamenané aj u iných derivátov sulfonylurey.
/Psychické poruchy:/ zmätenosť.*
/Poruchy  nervového  systému:/   u   pacientov   liečených   glipizidom   boli
zaznamenané závraty, ospanlivosť, bolesti hlavy a tremor.
/Poruchy oka:/ poruchy zraku ako  rozmazané  videnie,  diplopia,  abnormálne
videnie  vrátane  poškodenia  zraku  a  zhoršenia   zraku*   boli   všetky
zaznamenané u pacientov liečených glipizidom.
/Poruchy gastrointestinálneho traktu:/ nauzea, hnačky,  zápcha  a  gastralgia.
Zdá sa, že sú závislé od veľkosti dávky a zvyčajne  vymiznú,  keď  sa  dávka
rozdelí alebo zníži. Abdominálna bolesť a vracanie.
/Poruchy pečene a žlčových ciest:/  bola  zaznamenaná  cholestatická  žltačka,
porucha funkcie pečene
a hepatitída. Ak sa vyskytne cholestatická žltačka,  prerušte  liečbu.  Boli
zaznamenané aj pečeňová porfýria a porphyria cutanea tarda.
/Poruchy kože a podkožného tkaniva:/ zaznamenané boli alergické kožné  reakcie
vrátane erytému, morbiliformné  alebo  makulopapulózne  reakcie,  urtikária,
pruritus a ekzém.  Tieto  počas   liečby  veľmi  často  vymiznú.  Avšak,  ak
pretrvávajú,   podávanie   lieku   sa   má   prerušiť.   Boli    zaznamenané
fotosenzitívne reakcie, podobne ako v prípade iných derivátov  sulfonylurey.
/Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:/  nevoľnosť*
/Laboratórne a funkčné vyšetrenia:/ príležitostne bolo  zaznamenané  ľahké  až
stredne závažné zvýšenie AST, LDH,  alkalickej  fosfatázy,  nebielkovinového
dusíka a kreatinínu. Vzťah medzi týmito poruchami a glipizidom je  neistý  a
zriedka sa spájali s klinickými symptómami.
*Nežiaduci účinkok je zvyčajne prechodný a nevyžaduje si prerušenie  liečby;
avšak môže sa taktiež jednať o príznak hypoglykémie.
4.9   Predávkovanie
Predávkovanie  derivátmi  sulfonylurey  vrátane  glipizidu   môže   spôsobiť
hypoglykémiu.  Mierne  symptómy  hypoglykémie  bez  straty   vedomia   alebo
neurologických príznakov treba agresívne liečiť perorálnym  podaním  glukózy
a  úpravou  dávok  lieku   a/alebo   rozvrhu   jedál.   Pokračovať   sa   má
v starostlivom monitorovaní, až kým sa lekár neuistí,  že  pacient  je  mimo
nebezpečenstva. Závažné hypoglykemické reakcie sprevádzané kómou,  kŕčovitým
stavom alebo inými neurologickými poruchami sa vyskytujú  zriedkavo,  ale  z
lekárskeho hľadiska  predstavujú  stav  ohrozenia  a  vyžadujú  si  okamžitú
hospitalizáciu.  Ak  hrozí  alebo  sa  diagnostikuje  hypoglykemická   kóma,
pacientovi treba podať rýchlu intravenóznu injekciu koncentrovaného  (50  %)
roztoku glukózy. Potom  má  nasledovať  nepretržitá  infúzia  zriedenejšieho
(10%) roztoku glukózy pri rýchlosti, ktorá udrží hladinu glukózy v  krvi  na
úrovni vyššej ako 100 mg/dl (5, 55 mmol/l).  Pacienti  sa  majú  starostlivo
sledovať minimálne 24 až 48 hodín a v závislosti od stavu pacienta  v  danom
momente sa  musí  lekár  rozhodnúť,  či  je  ďalší  monitoring  potrebný.  U
pacientov s ochorením pečene môže byť predĺžený klírens glipizidu. Keďže  sa
glipizid výrazne viaže na plazmatické proteíny, nie je pravdepodobné, že  by
dialýza bola účinná.
5.    FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1   Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: perorálne antidiabetiká
ATC: A10BB07
Glipizid je perorálne podávaný liek na znižovanie hladiny glukózy v krvi  zo
skupiny derivátov sulfonylurey.
Primárnym mechanizmom  účinku  glipizidu  je  stimulácia  sekrécie  inzulínu
betabunkami nachádzajúcimi  sa  v  Langerhansových  ostrovčekoch  pankreasu.
Stimulácia sekrécie  inzulínu  ako  odpovede  na  príjem  potravy  má  veľký
význam. Hladina inzulínu nalačno  sa  nezvýši  dokonca  ani  pri  dlohodobom
podávaní  glipizidu,  ale  odpoveď  v  podobe  zvýšenej  sekrécie   inzulínu
pretrváva po minimálne 6 mesiacoch  liečby.  K  inzulínotropnej  reakcii  na
príjem potravy dochádza u diabetických pacientov  v  priebehu  30  minút  po
perorálnom  podaní  dávky   glipizidu,   ale   zvýšenie   hladiny   inzulínu
nepretrváva dlhšie, ako je potrebné vzhľadom  na  prijatú  potravu.  Taktiež
stúpa  počet  dôkazov,  že  extrapankreatické  účinky - vrátane   zosilnenia
účinku inzulínu - predstavujú signifikantnú zložku účinnosti glipizidu.
Regulácia kontroly hladiny glukózy v krvi pretrváva po dobu až 24  hodín  po
užití jednej dávky glipizidu, hoci jeho hladina  v  plazme  v  tomto  období
poklesla  na  len  malú  časť  jeho  maximálnej  hodnoty  (pozri  časť   5.2
Farmakokinetické vlastnosti).
U niektorých  pacientov  liečba  derivátmi  sulfonylurey  vrátane  glipizidu
zlyhá už  na  začiatku,  alebo  pacienti  postupne  prestávajú  reagovať  na
podávaný liek. Eventuálne je možné, že glipizid  bude  účinný  u  niektorých
pacientov, ktorí  neodpovedali  alebo  prestali  odpovedať  na  iný  derivát
sulfonylurey.
Iné účinky: Jedna  štúdia  ukázala,  že  liečba  glipizidom  je  účinná  pri
regulácii  hladiny  glukózy  v  krvi  bez  škodlivých  účinkov  na   profily
plazmatických lipoproteínov u pacientov liečených pre diabetes  mellitus  2.
typu. Tieto zmeny  dobre  korelovali   so  znížením  dosiahnutým  v  prípade
hladiny glukózy nalačno.
V trojročnej  placebom  kontrolovanej  štúdii  s nízkymi  dávkami  glipizidu
u pacientov  s  poruchou  glukózovej  tolerancie  sa   použila   ako   index
diabetickej vaskulopatie  v  jej  rannom  štádiu  hrúbka  bazálnej  membrány
kapilár. V glipizidovej skupine bolo zaznamenané  zníženie  hrúbky  bazálnej
membrány,  kým  v  kontrolnej  skupine  došlo  k  jej  zvýšeniu.  V placebom
kontrolovanej  skríženej  štúdii  so  zdravými   dobrovoľníkmi   nepreukázal
glipizid žiadnu antidiuretickú účinnosť a v  skutočnosti  viedol  k miernemu
zvýšeniu vylučovania voľnej vody obličkami.
5.2   Farmakokinetické vlastnosti
Gastrointestinálna absorpcia glipizidu u človeka je konštantná, rýchla  a  v
podstate úplná.
K  vrcholovým  plazmatickým  koncentráciám  dochádza  1   až   3 hodiny   po
perorálnom podaní jednej dávky. Eliminačný polčas  sa  pohybuje  u  zdravých
jedincov  v  rozsahu  od  2 do  4 hodín,  či  už  ide  o intravenózne  alebo
perorálne  podanie.  Metabolizmus  a  vylučovanie  sú  pri  oboch  spôsoboch
podania  podobné,  čo  nasvedčuje  tomu,  že  nie  je   signifikantný   jeho
metabolizmus pri prvom prechode pečeňou. Po opakovanom perorálnom podaní  sa
glipizid v plazme nehromadí. U zdravých dobrovoľníkov nemal  príjem  potravy
po perorálnej dávke vplyv na dostupnosť a celkovú absorpciu,  ale  absorpcia
sa oneskorila asi o 40 minút. Preto bol glipizid  u  diabetických  pacientov
účinnejší, keď sa podal asi 30 minút pred jedlom, ako keď sa podal  spolu  s
testovacím jedlom.  Vytváranie  väzby  na  proteíny  v  sére  sa  skúmalo  u
dobrovoľníkov, ktorí dostali glipizid či  už  perorálne  alebo  intravenózne
a zistilo sa, že 1 hodinu po akomkoľvek spôsobe podania  predstavuje  98 % -
 99 %. Zdanlivý distribučný objem po intravenóznom podaní bol 11 litrov,  čo
svedčí o tom, že sa nachádza  v extracelulárnom  priestore.  Glipizid  alebo
metabolity  neboli  u   samcov   alebo   samičiek   myší   autorádiograficky
detekovateľné ani v mozgu alebo mieche, ani v plodoch  gravidných  samičiek.
Avšak v inej štúdii sa v plodoch potkanov,  ktoré  dostávali  značený  liek,
zistili veľmi malé množstvá rádioaktivity.
Glipizid je významne metabolizovaný a  dochádza  k  tomu  hlavne  v  pečeni.
Primárne metabolity sú polárne konjugáty a neúčinné produkty hydroxylácie  a
vylučujú sa hlavne močom. V moči sa  nachádza  menej  ako  10 %  nezmeneného
glipizidu.
5.3   Predklinické údaje o bezpečnosti
Štúdie  zaoberajúce  sa  akútnou  toxicitou   neukázali   žiadnu   špeciálnu
citlivosť. Akútna toxicita po  perorálnom  podaní  glipizidu  bola  extrémne
nízka  u  všetkých  testovaných  druhov  (LD50  menej  ako  4 g/kg).   Testy
chronickej  toxicity  u  potkanov  a  psov  v  dávkach  až  do   8,0   mg/kg
nepreukázali žiadne dôkazy o toxických účinkoch.
20-mesačná štúdia u potkanov a 18-mesačná štúdia u myší v dávkach až do  75-
násobku maximálnej dávky u človeka neodhalila žiadne dôkazy  karcinogenicity
spojenej s podávaním lieku. Bakteriálne testy a /in vivo/  testy  mutagenicity
boli rovnako negatívne. Štúdie na potkanov oboch pohlaví v dávkach až do 75-
násobku maximálnej ľudskej dávky nepreukázali žiadny vplyv na fertilitu.
6.    FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1   Zoznam pomocných látok
lactosum monohydricum, maydis amylum, cellulosum  microcristallinum,  acidum
stearicum
2.        Inkompatibility
Nie sú známe.
6.3         Čas použiteľnosti
5 rokov
6.4   Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávajte pri teplote do 25°C.
Uchovávajte mimo dosahu detí.
6.5   Druh  obalu a obsah balenia
PVC/Al blister, písomná informácia pre používateľa, papierová skladačka
/Veľkosť balenia:/ balenie obsahuje 30 alebo 75 tabliet.
6.6   Špeciálne opatrenis na likvidáciu a iné  zaobchádzanie s liekom
Nie sú zvláštne upozornenia.
7.    DRŽITEĽ  ROZHODNUTIA  O REGISTRÁCII
Pfizer Europe MA EEIG, Sandwich, Kent CT13 9NJ, Veľká Británia
8.    REGISTRAČNÉ ČÍSLO
18/0211/85-C/S
9.    DÁTUM REGISTRÁCIE/DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum  registrácie:  02.12.1985   Predĺženie   registrácie:   bez   časového
obmedzenia
10.   DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU
Máj 2009
 Veľká británia
  Veľká británia Alternatíva
Grafické sledovanie cien
Najnovšie pridané lieky
- Prístroj načúvací...
- URGOSTERILE -sterilné...
- ALPHA D3 1 µg
- HIRUDOID
- NUTRILON 1 OMNEO
- Kvapalný kyslík...
- Metotrexát Accord 25...
- 131 I JODID SODNÝ EXP:D
- Bifoval tablety 20tbl
- RAMIL 5
- SURROUNDANKLE GEL
- RASILEZ HCT 300 mg/25 mg
- VINPOCETIN-RICHTER
- DURACROL
- Tritace 10
- HARIFEN -...
- Strattera 25mg
- Sedačka do vane 559
- FENISTIL GEL
- ENTONOX

![$array_search[txt_zem]](/system/theme/images/flags/it.png) 
 ![$array_search[txt_zem]](/system/theme/images/flags/none.png)