Písomná informácia pre používateľov
                     PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV
                   LAPOZAN 5 mg orodispergovateľné tablety
                  LAPOZAN 10 mg orodispergovateľné tablety
                                  Olanzapín
Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
    . Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
      ju znovu prečítali.
    . Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa  na  svojho  lekára  alebo
      lekárnika.
    . Tento liek bol predpísaný iba Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže  mu
      uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
    . Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako  závažný  alebo  ak
      spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené  v  tejto  písomnej
      informácii pre používateľov,  povedzte  to,  prosím,  svojmu  lekárovi
      alebo lekárnikovi.
V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je LAPOZAN orodispergovateľné tablety a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete LAPOZAN orodispergovateľné tablety
3. Ako užívať LAPOZAN orodispergovateľné tablety
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať LAPOZAN orodispergovateľné tablety
6. Ďalšie informácie
1. ČO JE LAPOZAN ORODISPERGOVATEľNÉ TABLETY A NA ČO SA POUŽÍVA
LAPOZAN patrí do skupiny liekov nazývaných antipsychotiká.
LAPOZAN sa používa na  liečbu  ochorenia  s  príznakmi  ako  sú  pocity,  že
počujete, vidíte alebo cítite veci, ktoré neexistujú,  chybné  presvedčenia,
nezvyčajná podozrievavosť a následné uzatvorenie  sa.  Ľudia  trpiaci  týmto
ochorením môžu tiež cítiť skľúčenosť (depresiu), úzkosť alebo napätie.
LAPOZAN  sa  tiež  používa  na  liečbu  stavu  s  príznakmi  ako  sú   pocit
povznesenej, expanzívnej nálady, nezvyčajné množstvo energie, omnoho  menšia
potreba spánku ako zvyčajne, rýchly tok reči a myšlienok a  niekedy  závažná
podráždenosť.   Je   taktiež   stabilizátorom   nálady,   ktorý    zabraňuje
znovuobjaveniam sa zneschopňujúcich extrémov  nálady  v  zmysle  povznesenej
alebo skľúčenej (depresívnej) nálady, ktoré tento stav sprevádzajú.
2. SKÔR AKO UŽIJETE LAPOZAN ORODISPERGOVATEľNÉ TABLETY
Neužívajte LAPOZAN orodispergovateľné tablety
    . keď ste alergický (precitlivený)  na  olanzapín  alebo  ktorúkoľvek  z
      ďalších zložiek prípravku LAPOZAN . Alergická reakcia sa môže prejaviť
      ako vyrážka, svrbenie, opuchnutá tvár, opuchnuté  pery  alebo  sťažené
      dýchanie. Ak toto u vás nastane, povedzte to svojmu lekárovi.
    . keď Vám boli predtým diagnostikované očné problémy,  ako  sú  niektoré
      druhy glaukómu (vysoký vnútroočný tlak).
Buďte zvlášť opatrný pri užívaní prípravku LAPOZAN orodispergovateľné
tablety
    . Lieky tohto typu môžu spôsobovať mimovoľné pohyby tváre alebo  jazyka.
      Ak k tomu dôjde počas užívania LAPOZANU , oznámte to lekárovi.
    . Veľmi zriedkavo môžu lieky  tohto  typu  spôsobiť  horúčku,  zrýchlené
      dýchanie, potenie, tuhnutie svalov a otupenie  alebo  ospalosť.  Ak  k
      tomuto dôjde, oznámte to ihneď lekárovi.
    . Užitie LAPOZANU  u  starších  pacientov  s  demenciou  sa  neodporúča,
      pretože môže mať vážne vedľajšie účinky.
Keď  trpíte  niektorou  z  nasledujúcich  chorôb,  oznámte  to  čo   najskôr
ošetrujúcemu lekárovi:
    . cukrovka
    . srdcové ochorenie
    . ochorenie pečene alebo obličiek
    . Parkinsonova choroba
    . epilepsia
    . problémy s prostatou
    . črevná nepriechodnosť (paralytický ileus)
    . poruchy krvi
    . mozgová porážka  alebo  „malá  mozgová  príhoda“  (prechodné  príznaky
      porážky)
Ak ste mali mozgovú porážku alebo „malú  mozgovú  príhodu“,  oznámte  to  Vy
alebo Váš príbuzný, prípadne opatrovník svojmu lekárovi.
Ak ste starší ako 65 rokov, môže Vám lekár rutinne merať krvný tlak.
LAPOZAN nie sú určené pre pacientov vo veku do 18 rokov.
Užívanie iných liekov
Počas liečby LAPOZANOM užívajte iné lieky  len  so  súhlasom  Vášho  lekára.
Súbežné užívanie LAPOZANU s antidepresívami alebo liekmi  proti  úzkosti  či
nespavosti (trankvilizéry) môže spôsobovať ospalosť.
Musíte informovať  lekára,  ak  užívate  fluvoxamín  (antidepresívum)  alebo
ciprofloxacín (antibiotikum), pretože  v  takomto  prípade  môže  byť  nutné
upraviť Vašu dávku LAPOZANU .
Ak užívate alebo ste v  poslednom  čase  užívali  ešte  iné  lieky,  vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky  predpis,  prosím,  oznámte
to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi. Zvlášť oznámte  lekárovi,  ak  užívate
lieky na Parkinsonovu chorobu.
Užívanie LAPOZANU orodispergovateľné tablety s jedlom a nápojmi
Počas liečby LAPOZANOM nepite žiaden alkohol, keďže LAPOZAN v  kombinácii  s
alkoholom môže spôsobovať ospalosť.
Tehotenstvo a dojčenie
V prípade tehotenstva alebo podozrenia na tehotenstvo informujte čo  najskôr
lekára. Počas tehotenstva tento liek neužívajte,  ak  ste  sa  neporadili  s
lekárom. Tento liek Vám nemá byť podaný v prípade, ak  dojčíte,  keďže  malé
množstvá LAPOZANU môžu prejsť do materského mlieka.
Vedenie vozidla a obsluha strojov
Liečba LAPOZANOM môže spôsobovať pocit ospalosti. V  tomto  prípade  neveďte
vozidlá alebo neobsluhujte stroje. Oznámte to lekárovi.
Dôležité informácie o niektorých zložkách prípravku LAPOZAN
orodispergovateľné tablety
LAPOZAN obsahuje monohydrát laktózy. Ak Vám  lekár  povedal,  že  trpíte  na
neznášanlivosť niektorých cukrov, pred podaním lieku sa  obráťte  na  svojho
lekára.
3. AKO UŽÍVAŤ LAPOZAN ORODISPERGOVATEľNÉ TABLETY
Vždy užívajte LAPOZAN presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si  nie  ste
niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.
Lekár Vám povie, koľko tabliet LAPOZANU máte užívať  a  ako  dlho  ich  máte
užívať. Denná dávka LAPOZANU sa pohybuje v rozmedzí 5 až 20 mg. Ak  sa  Vaše
príznaky vrátia, poraďte  sa  so  svojím  lekárom,  ale  neprestaňte  užívať
LAPOZAN , pokiaľ tak lekár nerozhodne.
LAPOZAN by ste mali užívať raz denne, podľa rady lekára. Pokúste  sa  užívať
tablety vždy v rovnakú dennú dobu. Nie je dôležité,  či  ich  užívate  počas
jedla alebo nalačno. LAPOZAN sú určené na vnútorné užitie.
Tablety  LAPOZAN  sa  ľahko  lámu,  preto  s  nimi  zaobchádzajte   opatrne.
Nechytajte tablety s vlhkými rukami, pretože sa môžu ľahko  polámať.  Vložte
si tablety do úst. Rozpustia sa  priamo  v ústach,  takže  ich  budete  môcť
ľahko prehltnúť
Tabletu môžete vhodiť aj do pohára  vody,  pomarančového  džúsu,  jablkového
džúsu, mlieka alebo kávy a zamiešať.  U  niektorých  nápojov  môže  dôjsť  k
zmene farby a zakaleniu. Nápoj okamžite vypite.
Ak užijete viac LAPOZANU orodispergovateľné tablety ako máte
U pacientov, ktorí užili viac LAPOZAN , ako  mali,  sa  objavili  nasledovné
príznaky:  rýchly  tlkot  srdca,  vzrušenie/agresivita,  problémy  s  rečou,
nezvyčajné pohyby (hlavne tváre alebo jazyka) a  zníženie  hladiny  vedomia.
Ďalšie príznaky: akútna zmätenosť, záchvaty  (epilepsia),  kóma,  kombinácia
horúčky, rýchlejšieho dýchania, potenia, svalovej stuhnutosti  a  malátnosti
alebo ospalosti, spomalenie dýchania, prídych, vysoký tlak krvi alebo  nízky
tlak krvi, abnormálny rytmus srdca.  Upovedomte  ihneď  Vášho  lekára  alebo
priamo nemocnicu. Ukážte lekárovi Vaše balenie tabliet.
Ak zabudnete užiť LAPOZAN orodispergovateľné tablety
Užite tablety hneď, ako si to uvedomíte. Neberte dve dávky za deň.
Ak prestanete užívať LAPOZAN orodispergovateľné tablety
Neprestaňte s užívaním Vašich tabliet len preto, že  sa  cítite  lepšie.  Je
dôležité, aby ste LAPOZAN užívali tak dlho, ako Vám povedal Váš lekár.
Ak náhle prestanete užívať LAPOZAN, môžu sa objaviť  príznaky  ako  potenie,
neschopnosť zaspať, triaška, úzkosť, nevoľnosť  alebo  vracanie.  Váš  lekár
môže navrhnúť postupné znižovanie dávky pred ukončením Vašej liečby.
Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho
lekára alebo lekárnika.
4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY
Tak ako všetky lieky, LAPOZAN môže  spôsobovať  vedľajšie  účinky,  hoci  sa
neprejavia u každého.
Veľmi časté vedľajšie účinky: vyskytujúce sa u 1 z 10 používateľov
    . nárast telesnej hmotnosti
    . ospalosť
    . zvýšenie hladiny prolaktínu v krvi
Časté vedľajšie účinky: vyskytujúce sa u 1 až 10 zo 100 používateľov
    . zmeny hladín niektorých krvných buniek a cirkulujúcich tukov
    . zvýšené hladiny cukrov v krvi a v moči
    . pocit väčšieho hladu
    . závrat
    . nepokoj
    . tras
    . svalová strnulosť alebo kŕč (vrátane pohybov oka)
    . problémy s rečou
    . nezvyčajné pohyby (hlavne tváre alebo jazyka)
    . zápcha
    . sucho v ústach
    . vyrážka
    . strata sily
    . extrémna únava
    . zadržiavanie vody, ktoré  môže  viesť  k  opuchu  rúk,  členkov  alebo
      chodidiel
    . na začiatku liečby môžu niektorí pacienti pociťovať závrat alebo pocit
      na omdlenie (s pomalou srdcovou činnosťou), najmä pri vstávaní z  ľahu
      alebo sedu. Zvyčajne tieto ťažkosti samé vymiznú, ak nie,  oznámte  to
      svojmu lekárovi.
Menej časté vedľajšie účinky: vyskytujúce sa u 1 až 10 z 1 000 používateľov
    . pomalá srdcová činnosť
    . citlivosť na slnečné svetlo
    . vypadávanie vlasov
Zriedkavé vedľajšie účinky: vyskytujúce sa u 1 až 10 z 10 000 používateľov
    . zväčšenie prsníkov u mužov alebo žien
Ďalšie možné vedľajšie účinky: frekvencia  sa  nedá  odhadnúť  z  dostupných
údajov
    . alergická reakcia (napr. opuch v ústach a krku, svrbenie, vyrážka)
    .  cukrovka  alebo   zhoršenie   cukrovky,   príležitostne   spojené   s
      ketoacidózou (ketolátky v krvi a v moči) alebo kómou
    . zníženie normálnej telesnej teploty
    . záchvaty, zvyčajne u pacientov, ktorí už záchvaty mali (epilepsia)
    . kombinácia horúčky, zrýchleného dýchania, potenia, svalovej strnulosti
      a únavy alebo ospalosti
    . kŕče očných svalov, ktoré spôsobujú kruhové pohyby očí
    . nezvyčajný srdcový rytmus
    . náhle nevysvetliteľné úmrtie
    . krvné zrazeniny ako je hlboká žilová trombóza dolných  končatín  alebo
      krvná zrazenina v pľúcach
    . zápal podžalúdkovej žľazy,  ktorý  spôsobuje  silné  bolesti  žalúdka,
      horúčku a vracanie
    . ochorenie pečene, ktoré sa prejavuje zožltnutím kože a očných bielkov
    . postihnutie svalov prejavujúce sa nevysvetliteľnými bolesťami
    . problémy pri močení
    . predĺžená a/alebo bolestivá erekcia
Počas  užívania  olanzapínu  sa  môžu  u  starších  pacientov  s   demenciou
vyskytnúť mozgová porážka, pneumónia,  inkontinencia  moču,  pády,  extrémna
únava, zrakové halucinácie, vzostup telesnej  teploty,  sčervenanie  kože  a
ťažkosti pri chôdzi. V tejto skupine pacientov bolo v  niekoľkých  prípadoch
hlásené úmrtie.
U pacientov s Parkinsonovou chorobou môže LAPOZAN zhoršovať jej príznaky.
Užívanie liekov tohto typu dlhšiu dobu zriedkavo vyvoláva u niektorých  žien
tvorbu  mlieka,  vynechanie  alebo  nepravidelnosť  menštruačného  cyklu.  V
prípade pretrvávania týchto účinkov oznámte túto skutočnosť lekárovi.  Veľmi
zriedkavo sa u detí narodených matkám, ktoré  užívali  LAPOZAN  v  najvyššom
štádiu  tehotenstva  (tretí  trimester),  objavil   tras,   ospalosť   alebo
otupenosť.
Ak  začnete  pociťovať  akýkoľvek  vedľajší  účinok  ako  závažný  alebo  ak
spozorujete  vedľajšie  účinky,  ktoré  nie  sú  uvedené  v  tejto  písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi.
5. AKO UCHOVÁVAŤ LAPOZAN ORODISPERGOVATEľNÉ TABLETY
Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.
Nepoužívajte LAPOZAN po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli.
LAPOZAN sa musí uchovávať  v  pôvodnom  obale  na  ochranu  pred  svetlom  a
vlhkosťou.
Nepoužitý  liek,  prosím,  vráťte  do  lekárne.  Nepoužitý  liek  vráťte  do
lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.
6. ĎALŠIE INFORMÁCIE
Čo LAPOZAN orodispergovateľné tablety obsahuje
    . Liečivo je olanzapín. Každá tableta LAPOZANU obsahuje 5 mg alebo 10 mg
      liečiva.
    .   Ďalšie   zložky   sú    monohydrát    laktózy,    nízkosubstituovaná
      hydroxypropylcelulóza, cyklamát sodný, levomenthol a magnéziumstearát.
Ako vyzerá LAPOZAN orodispergovateľné tablety a obsah balenia
LAPOZAN 5  mg  orodispergovateľné  tablety:  žlté  okrúhle,  bikonvexné,  na
jednej strane vyznačené „5“, druhá strana hladká.
LAPOZAN 10 mg  orodispergovateľné  tablety:  žlté  okrúhle,  bikonvexné,  na
jednej strane vyznačené „10“, druhá strana hladká.
LAPOZAL orodispergovateľné tablety sú dodávané v škatuli po 20, 30 alebo  50
tabliet v blistroch.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené do obehu.
Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca
MEDOCHEMIE Ltd., Limassol, Cyprus
Tento liek bol schválený v členských štátoch EEA (Európskeho ekonomického
priestoru) pod nasledovnými názvami:
Nemecko: Lapozan 5mg, 10mg, 15mg Schmelztabletten
Cyprus: Lapozan 5mg, 10mg, 15mg orodispersible tablets
Česká republika: Lapozan 5mg, 10mg tablety dispergovatelné vústech
Litva: Lapozan 5mg, 10mg burnoje disperguojamosios tabletés
Rumunsko: Lapozan 5mg, 10mg, 15mg comprimate orodispersabile
Bulharsko: Lapozan 5mg, 10mg, 15mg orodispersible tablets
Slovenská republika: Lapozan 5mg, 10mg orodispergovateľné tablety
Lotyšsko: Lapozan 5mg, 10mg, 15mg mut? disper??jam?s tabletes
Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v
novembri 2009.
 
Súhrn charakteristických vlastnosti lieku
                  SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU
1. NÁZOV LIEKU
LAPOZAN 5 mg orodispergovateľné tablety
LAPOZAN 10 mg orodispergovateľné tablety
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
LAPOZAN 5 mg orodispergovateľné tableta:  každá  orodispergovateľná  tableta
obsahuje 5 mg olanzapínu.
LAPOZAN 10 mg orodispergovateľné tableta: každá  orodispergovateľná  tableta
obsahuje 10 mg olanzapínu.
Pomocné látky
Každá tableta LAPOZAN 5 mg  orodispergovateľné  tablety  obsahuje  35,96  mg
laktózy.
Každá tableta LAPOZAN 10 mg orodispergovateľné  tablety  obsahuje  71,92  mg
laktózy.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Orodispergovateľná tableta
LAPOZAN 5  mg  orodispergovateľné  tablety:  žlté  okrúhle,  bikonvexné,  na
jednej strane vyznačené „5“, druhá strana hladká.
LAPOZAN 10 mg  orodispergovateľné  tablety:  žlté  okrúhle,  bikonvexné,  na
jednej strane vyznačené „10“, druhá strana hladká.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
   1. Terapeutické indikácie
Dospelí
Olanzapín je indikovaný na liečbu schizofrénie.
Olanzapín je účinný pri  udržaní  klinického  zlepšenia  počas  pokračujúcej
terapie u pacientov, ktorí na začiatku liečby odpovedali zlepšením.
Olanzapín je indikovaný na  liečbu  stredne  ťažkých  až  ťažkých  manických
epizód.
Olanzapín je indikovaný na prevenciu rekurencie  u  pacientov  s  bipolárnou
poruchou, u ktorých liečba manickej epizódy olanzapínom bola  účinná  (pozri
časť 5.1).
   2. Dávkovanie a spôsob podávania
Dospelí
/Schizofrénia/: Odporúčaná počiatočná dávka olanzapínu je 10 mg/deň.
/Manická  epizóda/:  Počiatočná  dávka  je  15  mg  v  jednej  dávke  denne  v
monoterapii alebo 10 mg denne pri kombinovanej terapii (pozri časť 5.1).
/Prevencia rekurencie bipolárnej poruchy/: Odporúčaná počiatočná dávka  je  10
mg/deň. U pacientov, ktorí boli  v  manickej  epizóde  liečení  olanzapínom,
pokračujte pre prevenciu rekurencie v terapii  rovnakou  dávkou.  Pokiaľ  sa
objaví nová manická, zmiešaná alebo depresívna epizóda,  liečba  olanzapínom
má pokračovať (s optimalizáciou dávky podľa potreby)  s  prídavnou  terapiou
príznakov poruchy nálady podľa klinickej indikácie.
V priebehu liečby schizofrénie,  manických  epizód  a  prevencie  rekurencie
bipolárnej poruchy môže byť  denné  dávkovanie  následne  prispôsobované  na
základe individuálneho klinického stavu v rozmedzí 5-20 mg/deň. Zvýšenie  na
vyššiu  ako  odporúčanú  počiatočnú  dávku  sa  odporúča  len  po  patričnom
opätovnom klinickom zhodnotení a nemá sa  spravidla  objaviť  v  intervaloch
kratších ako 24 hodín.
Olanzapín môže byť podávaný bez ohľadu na jedlo, pretože  absorpcia  nie  je
ovplyvňovaná potravou. Pri vysadzovaní  olanzapínu  sa  má  zvážiť  postupné
znižovanie dávky.
LAPOZAN orodispergovateľnú tabletu je potrebné vložiť do úst, kde sa  rýchlo
rozpustí  v  slinách,  takže  sa  dá   ľahko   prehltnúť.   Odstrániť   túto
orodispergovateľnú tabletu z úst bez porušenia je veľmi obtiažne.  Keďže  je
táto orodispergovateľná  tableta  krehká,  musí  sa  užiť  bezprostredne  po
otvorení obalu. Tiež je možné  ju  bezprostredne  pred  užitím  rozpustiť  v
pohári  plnom  vody  alebo  iného  vhodného  nápoja  (pomarančového   džúsu,
jablkového džúsu, mlieka alebo kávy).
Dávkovanie  a  frekvencia  podávania  sú  rovnaké  ako  u  obalenej  tablety
olanzapínu.  Orodispergovateľné  tablety  olanzapínu  je  možné  užívať  ako
náhradu obalených tabliet olanzapínu.
Deti a mladiství
Olanzapín sa neodporúča používať u detí a mladistvých vo veku  do  18  rokov
kvôli  nedostatočným  údajom  o  bezpečnosti  a  účinnosti.   Vyšší   stupeň
prírastku  na  hmotnosti,  zmien  lipidov  a  prolaktínu  boli   hlásené   v
krátkodobých štúdiách u adolescentných pacientov v porovnaní so  štúdiami  s
dospelými pacientami (pozri časti 4.4, 4.8, 5.1 a 5.2).
Starší
Podanie nižšej počiatočnej dávky (5  mg/deň)  nie  je  zvyčajne  indikované,
avšak malo by sa zvážiť u pacientov vo veku 65  rokov  a  viac,  ak  to  ich
klinický stav vyžaduje (pozri časť 4.4).
Poškodenie funkcie obličiek a/alebo pečene
U týchto pacientov je vhodné  zvážiť  nižšiu  počiatočnú  dávku  (5  mg).  V
prípade mierneho poškodenia pečene (cirhóza, Child-Pugh trieda  A  alebo  B)
má byť počiatočná dávka 5 mg a zvyšovať sa má len so zvýšenou opatrnosťou.
Pohlavie
Ženám, v porovnaní s mužmi,  nie  je  zvyčajne  nutné  upravovať  počiatočnú
dávku a dávkovacie rozpätie.
Fajčiari
Nefajčiarom, v porovnaní s fajčiarmi, nie  je  zvyčajne  potrebné  upravovať
počiatočnú dávku a dávkovacie rozpätie.
Pri  prítomnosti  viac  ako   jedného   faktora,   ktorý   môže   spomaľovať
metabolizmus (ženské pohlavie, vyšší vek, nefajčiar) sa má  zvážiť  zníženie
počiatočnej dávky. Zvyšovanie dávky u týchto osôb, ak je indikované, má  byť
opatrné.
V prípadoch, kedy je za nevyhnutné pokladané zvýšenie dávky o 2,5  mg,  majú
sa použiť filmom obalené tablety LAPOZAN. (Pozri časti 4.5 a 5.2)
   3. Kontraindikácie
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.
Pacienti so známym rizikom glaukómu s úzkym uhlom.
   4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Počas antipsychotickej liečby môže trvať niekoľko dní až týždňov, kým  dôjde
k zlepšeniu klinického stavu pacienta. V tomto  období  musia  byť  pacienti
podrobení starostlivej kontrole.
Psychóza súvisiaca s demenciou a/alebo poruchy správania
Olanzapín nie  je  schválený  na  liečbu  psychózy  súvisiacej  s  demenciou
a/alebo porúch  správania  a  jeho  podávanie  tejto  skupine  pacientov  sa
neodporúča z dôvodu zvýšenej mortality a rizika cerebrovaskulárnych  príhod.
V placebom kontrolovaných  klinických  štúdiách  (trvanie  6-12  týždňov)  u
starších pacientov  (priemerný  vek  78  rokov)  s  psychózou  súvisiacou  s
demenciou  a/alebo  poruchami   správania   bola   u   pacientov   liečených
olanzapínom  2-násobná  incidencia   úmrtia   v   porovnaní   s   pacientami
užívajúcimi placebo (3,5% vs. 1,5%). Vyššia incidencia úmrtia  nesúvisela  s
dávkou olanzapínu (priemerná denná dávka 4,4  mg)  alebo  s  dĺžkou  liečby.
Rizikové faktory, ktoré sa môžu  podieľať  na  zvýšenej  mortalite  u  tejto
skupiny pacientov, sú vek nad 65 rokov,  dysfágia,  sedácia,  malnutrícia  a
dehydratácia, pľúcne ochorenia  (napr.  pneumónia  s  alebo  bez  aspirácie)
alebo  súčasné  užívanie  benzodiazepínov.  Vyššia   incidencia   úmrtia   u
pacientov  liečených  olanzapínom  v  porovnaní  s  pacientami   užívajúcimi
placebo bola však od týchto rizikových faktorov nezávislá.
V rovnakých klinických štúdiách  boli  hlásené  cerebrovaskulárne  nežiaduce
príhody (CVAE napr. mozgová porážka, tranzitórny ischemický  atak),  vrátane
úmrtí. U pacientov  liečených  olanzapínom  bol  v  porovnaní  s  pacientami
užívajúcimi placebo 3-násobný  nárast  CVAE  (1,3%  vs.  0,4%).  U  všetkých
pacientov liečených  olanzapínom  alebo  placebom,  u  ktorých  sa  vyskytla
cerebrovaskulárna príhoda, boli už predtým prítomné rizikové faktory. Vek  >
75 rokov a vaskulárna/zmiešaná demencia boli zistené  ako  rizikové  faktory
pre CVAE v súvislosti s liečbou olanzapínom. Účinnosť  olanzapínu  v  týchto
štúdiách nebola stanovená.
Parkinsonova choroba
Neodporúča  sa  použitie  olanzapínu  na  liečbu  psychózy  v  súvislosti  s
podávaním dopamínového agonistu u  pacientov  s  Parkinsonovou  chorobou.  V
klinických štúdiách boli veľmi často a s vyššou frekvenciou  ako  u  placeba
zaznamenané zhoršenie  parkinsonovskej  symptomatiky  a  halucinácie  (pozri
časť  4.8),  pričom  olanzapín  nebol  v  liečení  psychotických   príznakov
účinnejší ako placebo. V týchto štúdiách museli  mať  pacienti  na  začiatku
štúdie  stabilnú  najnižšiu  účinnú   dávku   antiparkinsonika   (dopamínový
agonista) a rovnaké antiparkinsonikum im bolo podávané v rovnakej  dávke  po
celú zostávajúcu dobu štúdie. Počiatočná dávka olanzapínu bola 2,5 mg/deň  a
podľa uváženia vyšetrujúceho lekára bola titrovaná do  maximálnej  dávky  15
mg/deň.
Neuroleptický malígny syndróm (NMS)
NMS je potenciálne život ohrozujúci stav, ktorý sa objavil  v  súvislosti  s
podávaním antipsychotík. Zriedkavé  prípady  označené  ako  NMS  sa  rovnako
vyskytli v súvislosti s olanzapínom. Klinické prejavy NMS  sú  hyperpyrexia,
svalová rigidita, zmenený duševný stav  a  príznaky  autonómnej  instability
(nepravidelný  pulz  alebo  tlak  krvi,  tachykardia,  potenie   a   srdcová
dysrytmia). Ďalšími príznakmi môžu byť zvýšená  hladina  kreatínfosfokinázy,
myoglobinúria (rabdomyolýza) a akútne renálne zlyhanie.  Ak  sa  u  pacienta
vyvinú znaky a príznaky, ktoré naznačujú prítomnosť NMS, alebo ak má  vysokú
horúčku nevysvetleného pôvodu bez ďalších klinických známok  NMS,  musia  sa
vysadiť všetky antipsychotiká vrátane olanzapínu.
Hyperglykémia a diabetes
Zriedkavo bola hlásená  hyperglykémia  a/alebo  exacerbácia  preexistujúceho
diabetu, príležitostne spojená s  ketoacidózou  alebo  kómou,  v  niekoľkých
prípadoch vedúcou aj k úmrtiam  pacientov  (pozri  časť  4.8).  V niektorých
prípadoch tomu  predchádzalo  zvýšenie  telesnej  hmotnosti,  čo  mohlo  byť
predispozičným faktorom. Odporúča  sa  príslušné  klinické  monitorovanie  s
využitím  zavedených  smerníc  pre  antipsychotickú  liečbu.   U   pacientov
liečených akýmkoľvek antipsychotikom vrátane LAPOZANU je  potrebné  sledovať
príznaky a symptómy hyperglykémie (akými sú napríklad polydipsia,  polyúria,
polyfágia  a  slabosť).  Pacientov  s  diabetom  a  pacientov  s  rizikovými
faktormi  pre  vývoj  diabetu  treba  pravidelne  sledovať   kvôli   možnému
zhoršovaniu sa glukózovej regulácie. Hmotnosť sa má sledovať pravidelne.
Zmeny lipidov
Nežiaduce zmeny lipidov sa pozorovali u pacientov  liečených  olanzapínom  v
placebom kontrolovaných klinických štúdiách (pozri časť 4.8). Zmeny  lipidov
sa majú liečiť  tak,  ako  je  to  klinicky  vhodné,  najmä  u  pacientov  s
dyslipidémiou  a  u  pacientov  s  rizikovými  faktormi  pre  vývoj   porúch
lipidového  spektra.  U pacientov   liečených   akýmkoľvek   antipsychotikom
vrátane LAPOZANU majú byť pravidelne sledované lipidy s využitím  zavedených
smerníc pre antipsychotickú liečbu.
Anticholinergný účinok
Aj keď olanzapín in vitro  prejavil  anticholinergný  účinok,  skúsenosti  z
klinických štúdií odhalili nízky výskyt s tým súvisiacich príhod.  Keďže  sú
však klinické skúsenosti s podávaním olanzapínu pacientom s inými  súbežnými
ochoreniami obmedzené, pri predpisovaní pacientom  s  hypertrofiou  prostaty
alebo paralytickým ileom a podobnými stavmi sa odporúča postupovať opatrne.
Funkcia pečene
Často, najmä na začiatku liečby, bolo  pozorované  prechodné  asymptomatické
zvýšenie hladiny pečeňových transamináz, alanín transferáz (ALT) a  aspartát
transferáz (AST). Zvýšená opatrnosť je potrebná  u  pacientov  so  zvýšenými
hodnotami ALT a/alebo AST, u pacientov  so  znakmi  a  príznakmi  poškodenia
pečene,  u  pacientov  s  preexistujúcimi  stavmi  spojenými  s   obmedzenou
funkčnou   rezervou   pečene   a   u   pacientov    liečených    potenciálne
hepatotoxickými liekmi. V prípade  vyššej  hladiny  ALT  a/alebo  AST  počas
liečby, je potrebné hladinu sledovať  a  zvážiť  zníženie  dávok.  Ak  sa  u
pacientov    diagnostikuje    hepatitída     (vrátane     hepatocelulárneho,
cholestatického  alebo  zmiešaného  poškodenia   pečene),   má   sa   liečba
olanzapínom ukončiť.
Neutropénia
Opatrnosť je potrebná u pacientov  so  zníženým  počtom  leukocytov  a/alebo
neutrofilov z akéhokoľvek dôvodu, u pacientov užívajúcich lieky,  o  ktorých
je  známe,  že  spôsobujú  neutropéniu,  u  pacientov  s  anamnézou   liekmi
navodeného  útlmu/toxicity  kostnej  drene  alebo   útlmom   kostnej   drene
spôsobeným súbežným ochorením, radiačnou  terapiou  alebo  chemoterapiou,  u
pacientov  s  hypereozinofíliou  alebo  s   myeloproliferatívnou   chorobou.
Neutropénia bola často hlásená pri súbežnom užívaní olanzapínu  a  valproátu
(pozri časť 4.8).
Ukončenie liečby
Pri náhlom ukončení  liečby  olanzapínom  boli  veľmi  zriedkavo  (<  0,01%)
hlásené akútne príznaky ako  potenie,  nespavosť,  tras,  úzkosť,  nevoľnosť
alebo vracanie.
QT interval
V klinických  štúdiách  bolo  u  pacientov  liečených  olanzapínom  klinicky
významné predĺženie QTc intervalu (korekcia QT podľa Fridericii [QTcF]  ?500
milisekúnd [msec] kedykoľvek po vstupnom vyšetrení u pacientov  so  vstupnou
hodnotou QTcF<500 msec)  menej  časté  (0,1%  až  1%),  bez  signifikantných
rozdielov v sprievodných kardiálnych príhodách v porovnaní s  placebom.  Tak
ako u ostatných antipsychotík, je však potrebná opatrnosť, ak  sa  olanzapín
predpisuje s liekom predlžujúcim QTc interval, najmä u  starších  pacientov,
u pacientov s vrodeným syndrómom predĺženého  QT,  s  kongestívnou  srdcovou
nedostatočnosťou, hypertrofiou srdca, hypokaliémiou alebo hypomagneziémiou.
Tromboembólia
Časová súvislosť liečby olanzapínom  a  venóznej  tromboembólie  (VTE)  bola
hlásená  veľmi  zriedkavo  (<  0,01%).  Príčinná  súvislosť  medzi  výskytom
venóznej tromboembólie  a  liečbou  olanzapínom  nebola  stanovená.  Napriek
tomu, keďže sú u pacientov so schizofréniou často prítomné získané  rizikové
faktory  venóznej  tromboembólie,  je  nutné  brať  do  úvahy  všetky  možné
rizikové faktory VTE, napr. imobilizácia pacientov,  a  vykonať  preventívne
opatrenia.
Celkový účinok na CNS
Vzhľadom na primárny účinok olanzapínu na  CNS  je  potrebná  opatrnosť  pri
súbežnom užívaní s inými centrálne pôsobiacimi liekmi či alkoholom.  Pretože
pôsobí in vitro ako dopamínový  antagonista,  môže  olanzapín  antagonizovať
účinky priamych a nepriamych agonistov dopamínu.
Záchvaty
Olanzapín sa má používať opatrne u pacientov so záchvatmi v  anamnéze  alebo
u tých, ktorí sú vystavení faktorom, ktoré môžu znižovať prah pre  záchvaty.
U pacientov  liečených  olanzapínom  boli  záchvaty  hlásené  zriedkavo.  Vo
väčšine  týchto  prípadov  boli  v  anamnéze  prítomné  záchvaty  alebo  iné
rizikové faktory.
Tardívna dyskinéza
V ročných alebo kratších porovnávacích štúdiách  bol  olanzapín  štatisticky
významne  menej  často  spojený  so  vznikom  dyskinézy  vyvolanej  liečbou.
Napriek tomu riziko tardívnej dyskinézy pri  dlhodobom  užívaní  narastá,  a
preto, ak sa u pacienta, ktorý je liečený olanzapínom, objavia  znaky  alebo
príznaky tardívnej dyskinézy, sa má zvážiť zníženie  dávky  alebo  vysadenie
liečby. Tieto  prejavy  sa  môžu  prechodne  zhoršiť  alebo  aj  objaviť  po
prerušení liečby.
Posturálna hypotenzia
V klinických štúdiách olanzapínu sa zriedka u starších pacientov  pozorovala
posturálna hypotenzia. U pacientov starších ako  65  rokov  sa,  tak  ako  u
ostatných antipsychotík, odporúča pravidelne merať krvný tlak.
Používanie u detí a mladistvých do 18 rokov
Olanzapín  nie  je  indikovaný  na  liečbu  detí  a  mladistvých.  Štúdie  s
pacientami vo  veku  13-17  rokov  preukázali  rozličné  nežiaduce  reakcie,
vrátane  zvýšenia  telesnej  hmotnosti,  zmien  metabolických  parametrov  a
zvýšenia hladín prolaktínu. Dlhodobé výsledky súvisiace s týmito  udalosťami
neboli skúmané a teda nie sú známe (pozri časti 4.8 a 5.1).
Laktóza
LAPOZAN orodispergovateľné tablety obsahuje monohydrát laktózy. Pacienti  so
zriedkavými  dedičnými  problémami   galaktózovej   intolerancie,   Lappovej
deficiencie  laktázy  alebo  malabsorpcie  glukózo-galaktózy  nemajú  užívať
tento liek.
   5. Liekové a iné interakcie
Štúdie sledujúce interakcie boli uskutočnené len u dospelých.
Možné interakcie ovplyvňujúce olanzapín.
Vzhľadom na fakt, že olanzapín je metabolizovaný izoenzýmom  CYP1A2,  látky,
ktoré špecificky indukujú alebo  inhibujú  tento  izoenzým,  môžu  ovplyvniť
farmakokinetiku olanzapínu.
Indukcia CYP1A2.
Fajčenie a karbamazepín môžu  indukovať  metabolizmus  olanzapínu,  čo  môže
následne  viesť  ku  zníženiu   koncentrácie   olanzapínu.   Pozorovali   sa
zanedbateľné, prípadne len mierne zvýšené hodnoty klírensu olanzapínu.  Hoci
klinický  dopad   je   pravdepodobne   minimálny,   odporúča   sa   klinické
monitorovanie a v nevyhnutných prípadoch  je  možné  zvážiť  zvýšenie  dávok
olanzapínu (pozri časť 4.2).
Inhibícia CYP1A2.
Preukázalo  sa,  že  fluvoxamín,  špecifický  inhibítor   CYP1A2,   významne
spomaľuje   metabolizmus   olanzapínu.   Priemerné    zvýšenie    maximálnej
koncentrácie (Cmax) olanzapínu fluvoxamínom bolo 54% u  žien  nefajčiarok  a
77% u mužov fajčiarov. Priemerné zvýšenie plochy  pod  krivkou  koncentrácie
(AUC) olanzapínu bolo 52% u žien nefajčiarok a 108%  u  mužov  fajčiarov.  U
pacientov užívajúcich fluvoxamín, prípadne iný inhibítor CYP1A2,  ako  napr.
ciprofloxacín, sa má  zvážiť  zníženie  počiatočnej  dávky  olanzapínu.  Pri
zahájení liečby inhibítorom CYP1A2 sa má zvážiť zníženie dávok olanzapínu.
Zníženie biologickej dostupnosti.
Aktívne uhlie znižuje biologickú dostupnosť olanzapínu po perorálnom  podaní
o 50 až 60%, preto sa má užívať minimálne 2 hodiny  pred,  resp.  po  podaní
olanzapínu.
Fluoxetín  (inhibítor  CYP2D6),  jednorazové  dávky  antacida   (s   obsahom
hliníka,  horčíka)  alebo   cimetidín,   nemali   signifikantný   vplyv   na
farmakokinetiku olanzapínu.
Možné ovplyvnenie účinku iných liekov olanzapínom.
Olanzapín  môže  antagonizovať  účinky  priamych  a   nepriamych   agonistov
dopamínu.
Olanzapín in vitro neinhibuje hlavné izoenzýmy CYP450 (napr. 1A2, 2D6,  2C9,
2C19, 3A4). Neočakávajú sa preto žiadne osobitné interakcie, čo dokazujú  aj
in  vivo  štúdie,  ktoré  nepreukázali  inhibíciu  metabolizmu  nasledovných
aktívnych  látok:  tricyklických  antidepresív  (reprezentujúcich   prevažne
CYP2D6 cestu metabolizácie), warfarínu (CYP2C9),  teofylínu  (CYP1A2)  alebo
diazepamu (CYP3A4 a 2C19).
Olanzapín nevykazoval žiadnu interakciu so súbežne  podávaným  lítiom  alebo
biperidenom.
Monitorovanie terapeutických plazmatických hladín  valproátu  neukázalo,  že
by pri zahájení  prídavnej  medikácie  olanzapínom  bola  požadovaná  úprava
dávkovania valproátu.
Všeobecná CNS aktivita
Opatrnosť je potrebná u pacientov konzumujúcich  alkohol  alebo  užívajúcich
lieky, ktoré môžu spôsobiť depresiu centrálneho nervového systému.
Súbežné   užívanie   olanzapínu   s   antiparkinsonikami   u   pacientov   s
Parkinsonovou chorobou a demenciou sa neodporúča (pozri časť 4.4).
QTc interval
Opatrnosť je potrebná, ak  sa  olanzapín  podáva  súbežne  s  liekmi,  ktoré
predlžujú QTc interval (pozri časť 4.4).
   6. Gravidita a laktácia
U gravidných žien  sa  nevykonali  žiadne  primerané  a  dobre  kontrolované
štúdie.  Pacientky  je  potrebné  poučiť  o  nutnosti  informovania  svojich
lekárov  vtedy,  ak  počas  liečby  olanzapínom  otehotnejú  alebo   plánujú
tehotenstvo. Avšak,  vzhľadom  na  obmedzené  skúsenosti  u  človeka  sa  má
olanzapín podávať počas gravidity len vtedy, ak jeho potenciálny prínos  pre
matku prevýši možné riziko pre plod.
Veľmi  zriedkavo  boli  spontánne  hlásené  nežiaduce  udalosti  ako   tras,
hypertónia, letargia a ospalosť u  detí  narodených  matkám,  ktoré  užívali
olanzapín v treťom trimestri.
V štúdii sa u zdravých dojčiacich žien  olanzapín  vylučoval  do  materského
mlieka.  Priemerná  expozícia  dieťaťa  (mg/kg)  v  rovnovážnom  stave  bola
odhadnutá na 1,8% z dávky olanzapínu podanej matke (mg/kg).  Pacientky  majú
byť poučené o tom, že počas liečby olanzapínom nesmú dojčiť svoje dieťa.
   7. Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Neuskutočnili sa žiadne štúdie o  účinkoch  na  schopnosť  viesť  vozidlá  a
obsluhovať stroje. Nakoľko  olanzapín  môže  spôsobiť  ospalosť  a  závraty,
pacienti musia byť opatrní pri obsluhe strojov, vrátane  vedenia  motorových
vozidiel.
   8. Nežiaduce účinky
Dospelí
Najčastejšie  hlásené  nežiaduce  reakcie  (pozorované  u  ?  1%  pacientov)
spojené s užívaním olanzapínu v klinických štúdiách  boli  ospalosť,  nárast
telesnej hmotnosti, eozinofília, zvýšenie hladiny prolaktínu,  cholesterolu,
glukózy a triglyceridov  (pozri  časť  4.4),  glukozúria,  zvýšená  chuť  do
jedla,  závrat,  akatízia,  parkinsonizmus  (pozri  časť  4.4),   dyskinéza,
ortostatická hypotenzia, anticholinergné  účinky,  prechodné  asymptomatické
zvýšenie pečeňových transamináz (pozri časť 4.4), vyrážka, asténia, únava  a
edém.
V  nasledujúcej  tabuľke  sú  uvedené  nežiaduce   reakcie   a   laboratórne
vyšetrenia získané zo spontánnych hlásení a z  klinických  štúdií.  V  rámci
jednotlivých skupín frekvencií sú  nežiaduce  účinky  usporiadané  v  poradí
klesajúcej závažnosti. Frekvencia je definovaná nasledovne: Veľmi  časté  (?
10%), časté (? 1% a < 10%), menej časté (? 0,1%  and  <  1%),  zriedkavé  (?
0,01% a < 0,1%), veľmi zriedkavé (<  0,01%),  neznáme  (nemožno  odhadnúť  z
dostupných údajov).
|Veľmi časté       |Časté             |Menej časté       |Neznáme           |
|Poruchy krvi a lymfatického systému                                       |
|                  |Eozinofília       |Leukopénia        |Trombocytopénia   |
|                  |                  |Neutropénia       |                  |
|Poruchy imunitného systému                                                |
|                  |                  |                  |Alergická reakcia |
|Poruchy metabolizmu a výživy                                              |
|Zvýšenie telesnej |Zvýšené hladiny   |                  |Vznik alebo       |
|hmotnosti1        |cholesterolu 2,3  |                  |exacerbácia       |
|                  |Zvýšené hladiny   |                  |diabetu           |
|                  |glukózy 4         |                  |príležitostne     |
|                  |Zvýšené hladiny   |                  |spojená s         |
|                  |triglyceridov 2,5 |                  |ketoacidózou alebo|
|                  |Glukozúria        |                  |kómou, vrátane    |
|                  |Zvýšená chuť do   |                  |niekoľkých        |
|                  |jedla             |                  |fatálnych prípadov|
|                  |                  |                  |(pozri časť 4.4)  |
|                  |                  |                  |Hypotermia        |
|Poruchy nervového systému                                                 |
|Ospalosť          |Závrat            |                  |Záchvaty, pričom  |
|                  |Akatízia 6        |                  |väčšinou bol      |
|                  |Parkinsonizmus 6  |                  |hlásený ich výskyt|
|                  |Dyskinéza 6       |                  |v anamnéze alebo  |
|                  |                  |                  |rizikové faktory  |
|                  |                  |                  |pre ich vznik     |
|                  |                  |                  |Neuroleptický     |
|                  |                  |                  |malígny syndróm   |
|                  |                  |                  |(pozri časť 4.4)  |
|                  |                  |                  |Dystónia (vrátane |
|                  |                  |                  |kruhových pohybov |
|                  |                  |                  |očných gúľ)       |
|                  |                  |                  |Tardívna dyskinéza|
|                  |                  |                  |                  |
|                  |                  |                  |Symptómy          |
|                  |                  |                  |z vysadenia 7     |
|Poruchy srdca a srdcovej činnosti                                         |
|                  |                  |Bradykardia       |Ventrikulárna     |
|                  |                  |Predĺženie QTc    |tachykardia/fibril|
|                  |                  |(pozri časť 4.4)  |ácia, náhle úmrtie|
|                  |                  |                  |(pozri časť 4.4)  |
|Cievne poruchy                                                            |
|                  |Ortostatická      |                  |Tromboembólia     |
|                  |hypotenzia        |                  |(vrátane pľúcnej  |
|                  |                  |                  |embólie a hlbokej |
|                  |                  |                  |žilovej trombózy) |
|Poruchy gastrointestinálneho traktu                                       |
|                  |Mierne, prechodné |                  |Pankreatitída     |
|                  |anticholinergné   |                  |                  |
|                  |účinky vrátane    |                  |                  |
|                  |zápchy a sucha v  |                  |                  |
|                  |ústach            |                  |                  |
|Poruchy pečene a žlčových ciest                                           |
|                  |Prechodné,        |                  |Hepatitída        |
|                  |asymptomatické    |                  |(vrátane          |
|                  |zvýšenie          |                  |hepatocelulárneho,|
|                  |pečeňových        |                  |cholestatického   |
|                  |transamináz (ALT, |                  |alebo zmiešaného  |
|                  |AST), hlavne na   |                  |poškodenia pečene)|
|                  |začiatku liečby   |                  |                  |
|                  |(pozri časť 4.4)  |                  |                  |
|Poruchy kože a podkožného tkaniva                                         |
|                  |Vyrážka           |Fotosenzitívna    |                  |
|                  |                  |reakcia           |                  |
|                  |                  |Alopécia          |                  |
|Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva                |
|                  |                  |                  |Rabdomyolýza      |
|Poruchy obličiek a močových ciest                                         |
|                  |                  |                  |Oneskorené močenie|
|Poruchy reprodukčného systému a prsníkov                                  |
|                  |                  |                  |Priapizmus        |
|Celkové poruchy a reakcie v mieste podania                                |
|                  |Asténia           |                  |                  |
|                  |Únava             |                  |                  |
|                  |Edém              |                  |                  |
|Laboratórne a funkčné vyšetrenia                                          |
|Zvýšené hladiny   |                  |Vysoká kreatinín  |Zvýšená alkalická |
|prolaktínu8       |                  |fosfokináza       |fosfatáza         |
|                  |                  |Zvýšený celkový   |                  |
|                  |                  |bilirubín         |                  |
1 Klinicky signifikantný nárast telesnej hmotnosti sa pozoroval vo  všetkých
kategóriách východiskovej  hodnoty  indexu  telesnej  hmotnosti  (Body  Mass
Index - BMI). Nárast telesnej hmotnosti ?  7%  pôvodnej  telesnej  hmotnosti
bol veľmi častý  a  nárast  telesnej  hmotnosti  ?  15%  bol  častý.  Nárast
telesnej hmotnosti ? 25% pôvodnej  telesnej  hmotnosti  bol  u  pacientov  s
dlhodobou expozíciou veľmi častý.
2 Priemerné zvýšenia lipidových hodnôt  nalačno  (celkový  cholesterol,  LDL
cholesterol a triglyceridy) boli vyššie u pacientov  bez  predtým  dokázanej
lipidovej dysregulácie.
3 Pozorované pri normálnych hladinách nalačno na začiatku (<  5,17  mmol/l),
ktoré  sa  zvýšili  na  hladinu  vysokú  (?  6,2  mmol/l).  Zmeny  celkového
cholesterolu nalačno z východiskovej hraničnej  hodnoty  (?  5,17  -  <  6,2
mmol/l) na hodnotu vysokú (? 6,2 mmol/l) boli veľmi časté. 4 Pozorované  pri
normálnych východiskových  hladinách  nalačno  (<  5,56  mmol/l),  ktoré  sa
zvýšili  na  hladinu  vysokú  (?  7  mmol/l).  Zmeny   glukózy   nalačno   z
východiskovej hraničnej hodnoty (? 5,56 - < 7 mmol/l) na hodnotu  vysokú  (?
7 mmol/l) boli veľmi časté.
5 Pozorované pri normálnych hladinách nalačno na začiatku (<  1,69  mmol/l),
ktoré sa zvýšili na hladinu vysokú  (?  2,26  mmol/l).  Zmeny  triglyceridov
nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (? 1,69 mmol/l -  <  2,26  mmol/l)
na hodnotu vysokú (? 2,26 mmol/l) boli veľmi časté.
6 V klinických štúdiách bol výskyt  parkinsonizmu  a  dystónie  u  pacientov
liečených  olanzapínom  početne  vyšší,  ale  štatisticky  sa  signifikantne
nelíšil od placeba. U pacientov užívajúcich olanzapín bola,  v  porovnaní  s
titrovanými dávkami haloperidolu, menšia incidencia parkinsonizmu,  akatízie
a dystónie. Vzhľadom  na  nedostatok  podrobných  informácií  o  akútnych  a
neskorých extrapyramídových príznakoch v osobnej anamnéze, nie  je  možné  v
súčasnosti dôjsť k záveru,  či  olanzapín  spôsobuje  menej  často  tardívne
dyskinézy a/alebo ďalšie neskoré extrapyramídové syndrómy.
7 Akútne symptómy, ako sú  potenie,  nespavosť,  tremor,  úzkosť,  nauzea  a
vracanie, boli hlásené po náhlom skončení liečby olanzapínom.
8 Súvisiace klinické prejavy (napr.  gynekomastia,  galaktorea  a  zväčšenie
prsníkov) boli  zriedkavé.  U  väčšiny  pacientov  sa  hladiny  upravili  do
normálneho stavu bez ukončenia liečby.
Dlhodobá expozícia (aspoň 48 týždňov)
Pomer pacientov, u ktorých sa  vyskytli  nežiaduce,  klinicky  signifikantné
zmeny  týkajúce  sa  hmotnostného  prírastku,   glukózy,   celkového/LDL/HDL
cholesterolu alebo triglyceridov sa časom  zvýšil.  U  dospelých  pacientov,
ktorí absolvovali 9-12 mesačnú  terapiu,  sa  rýchlosť  zvýšenia  priemernej
hladiny krvnej glukózy spomalila približne po 6 mesiacoch.
Ďalšie informácie o zvláštnych populáciách
V klinických štúdiách u starších  pacientov  s  demenciou  bola  pri  liečbe
olanzapínom   v   porovnaní   s   placebom   vyššia   incidencia   úmrtí   a
cerebrovaskulárnych nežiaducich reakcií (pozri tiež časť 4.4).  Veľmi  časté
nežiaduce reakcie pri užívaní olanzapínu  u  tejto  skupiny  pacientov  boli
abnormálna chôdza a pády. Často boli pozorované pneumónia,  zvýšená  telesná
teplota, letargia, erytém, zrakové halucinácie a inkontinencia moču.
V klinických štúdiách u pacientov s liekmi vyvolanou psychózou  (dopamínovým
agonistom) súvisiacou s Parkinsonovou chorobou, boli veľmi často a s  vyššou
frekvenciou   ako   u   placeba   zaznamenané   zhoršenie    parkinsonovskej
symptomatiky a halucinácie.
V jednej klinickej štúdii u pacientov v  manickej  fáze  bipolárnej  poruchy
bola  pri  liečbe  valproátom  v   kombinácii   s   olanzapínom   incidencia
neutropénie 4,1%; potenciálne prispievajúcim faktorom by  mohli  byť  vysoké
plazmatické hladiny valproátu. Súbežné podanie  olanzapínu  s  lítiom  alebo
valproátom viedlo ku zvýšeniu výskytu (? 10%) tremoru,  suchosti  v  ústach,
zvýšenej  chuti  do  jedla  a  k  nárastu  telesnej  hmotnosti.  Často  boli
zaznamenané aj poruchy reči. Počas liečby olanzapínom v kombinácii s  lítiom
alebo divalproexom došlo v akútnej fáze liečby  (do  6  týždňov)  k  nárastu
telesnej hmotnosti o ?  7%  v  porovnaní  s  počiatočnou  hodnotou  u  17,4%
pacientov.  Dlhodobá  liečba  olanzapínom  (do  12  mesiacov)  na  prevenciu
rekurencie u pacientov  s  bipolárnou  poruchou  bola  spojená  so  zvýšením
telesnej hmotnosti o ?  7%  v  porovnaní  s  počiatočnou  hodnotou  u  39,9%
pacientov.
Deti a mladiství
Olanzapín nie je indikovaný na liečbu detí a  mladistvých  pacientov  do  18
rokov.  Hoci  sa  neuskutočnili   žiadne   klinické   štúdie   porovnávajúce
mladistvých pacientov s dospelými, údaje získané  zo  štúdií  s  mladistvými
pacientami  boli  porovnané  s  údajmi  získanými  zo  štúdií  s   dospelými
pacientami.
V nasledujúcej  tabuľke  sú  uvedené  nežiaduce  reakcie  hlásené  s  vyššou
frekvenciou u mladistvých pacientov (vo veku 13 – 17 rokov) ako u  dospelých
pacientov  alebo  nežiaduce  reakcie,   ktoré   boli   zistené   len   počas
krátkodobých klinických štúdií u mladistvých pacientov. Zdá sa, že  klinicky
významný prírastok na hmotnosti (? 7%) sa vyskytuje častejšie u  mladistvých
v porovnaní s dospelými pri porovnateľných expozíciách.  Výška  hmotnostného
prírastku  a  pomer  adolescentných  pacientov,  u  ktorých   bol   klinicky
signifikantný  hmotnostný  prírastok,  bol  vyšší  pri  dlhodobej  expozícii
(aspoň 24 týždňov) ako pri krátkodobej expozícii.
V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú  nežiaduce  účinky  usporiadané  v
poradí klesajúcej závažnosti.
|Poruchy metabolizmu a výživy                                            |
|Veľmi časté: Hmotnostný prírastok9, zvýšená hladina triglyceridov10,    |
|zvýšená chuť do jedla.                                                  |
|Časté: Zvýšená hladina cholesterolu11                                   |
|Poruchy nervového systému                                               |
|Veľmi časté: Útlm (vrátane: hypersomnie, letargie, somnolencie).        |
|Gastrointestinálne poruchy                                              |
|Časté: Suchosť v ústach.                                                |
|Poruchy pečene a žlčových ciest                                         |
|Veľmi časté: Zvýšenie pečeňových transamináz (ALT/AST; pozri časť 4.4). |
|Vyšetrenia                                                              |
|Veľmi časté: Zníženie celkového bilirubínu, zvýšenie GMT, zvýšenie      |
|plazmatickej hladiny prolaktínu12.                                      |
9 Nárast telesnej hmotnosti ? 7% pôvodnej telesnej hmotnosti (kg) bol  veľmi
častý a nárast telesnej hmotnosti ? 15% bol častý. Pri  dlhodobej  expozícii
(aspoň 24  týždňov),  zhruba  polovica  adolescentov  mala  nárast  telesnej
hmotnosti ? 15% a takmer tretina  ?  25%  pôvodnej  telesnej  hmotnosti.  Vo
skupine adolescentov bol priemerný  nárast  hmotnosti  najväčší  u pacientov
s preexistujúcou nadváhou alebo obezitou.
10  Pozorované  pri  normálnych  počiatočných  hladinách  nalačno  (<  1,016
mmol/l), ktoré sa zvýšili na ? 1,467 mmol/l a zmeny triglyceridov nalačno  z
hraničnej počiatočnej hodnoty (? 1,016 mmol/l - < 1,467 mmol/l) na  ?  1,467
mmol/l.
11 Zmeny hladín  celkového  cholesterolu  nalačno  z  normálnej  počiatočnej
hodnoty (< 4,39 mmol/l) na ? 5,17 mmol/l sa vyskytovali často. Zmeny  hladín
celkového cholesterolu nalačno z hraničnej počiatočnej hodnoty (? 4,39  -  <
5,17 mmol/l) na ? 5,17 mmol/l sa vyskytovali veľmi často.
12  Zvýšenie  plazmatickej  hladiny  prolaktínu   bolo   hlásené   u   47,4%
mladistvých pacientov.
   9. Predávkovanie
Príznaky a symptómy
Medzi veľmi časté príznaky  (výskyt  >  10%)  príznaky  predávkovania  patrí
tachykardia, agitácia/agresivita, dyzartria, rôzne extrapyramídové  príznaky
a nižší stupeň vedomia od útlmu až po kómu.
K ďalším zdravotne významným dôsledkom predávkovania patria delírium,  kŕče,
kóma,  možný  neuroleptický  malígny  syndróm,  útlm  dýchania,   aspirácia,
hypertenzia alebo hypotenzia, srdcová arytmia (< 2% prípadov  predávkovania)
a zástava dýchania a činnosti srdca. Smrteľné  prípady  sa  vyskytli  už  po
akútnom predávkovaní dávkou 450 mg, ale takisto bolo  popísané  prežitie  po
akútnom predávkovaní dávkou približne 2 g perorálneho olanzapínu.
Liečba predávkovania
Pre  olanzapín  neexistuje  žiadne  špecifické  antidotum.   Neodporúča   sa
vyvolávanie vracania. Môžu byť indikované štandardné postupy  používané  pri
liečbe  predávkovania  (tj.  výplach  žalúdka,  podanie  aktívneho   uhlia).
Ukázalo  sa,  že  súbežné  podanie  aktívneho   uhlia   znižuje   biologickú
dostupnosť olanzapínu po perorálnom podaní o 50-60%.
Podľa klinického stavu sa má zahájiť symptomatická  liečba  a  monitorovanie
vitálnych funkcií, vrátane liečby hypotenzie, cirkulačného  šoku  a  podpory
respiračných   funkcií.   Nepoužívajte    adrenalín,    dopamín    či    iné
sympatomimetiká  s  agonistickou  aktivitou  na  ?-receptoroch,  keďže  beta
stimulácia   môže   viesť    ku    zhoršeniu    hypotenzie.    Monitorovanie
kardiovaskulárnych  parametrov  je  nevyhnutné  kvôli  diagnostike   možných
porúch srdcového rytmu. Pacient má byť až do zotavenia pod stálou  lekárskou
kontrolou a majú byť sledované aj jeho vitálne funkcie.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
   1. Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická  skupina:   antipsychotiká,   diazepíny,   oxazepíny   a
tiazepíny, ATC kód: N05A H03.
Olanzapín je antipsychotická,  antimanická  a  náladu  stabilizujúca  látka,
ktorá  vykazuje  široký   profil   farmakologických   účinkov   na   viaceré
receptorové systémy.
V predklinických štúdiách preukázal  olanzapín  afinitu  k  radu  receptorov
(Ki; < 100 nM) - k serotonínovým 5HT2A/2C, 5HT3, 5HT6; dopamínovým  D1,  D2,
D3, D4, D5; cholinergným muskarínovým M1-M5; ?1-adrenergným; a  histamínovým
H1 receptorom. Behaviorálne štúdie na zvieratách  preukázali  antagonistické
pôsobenie olanzapínu na 5HT, dopamínové a cholínergné  receptory,  čo  je  v
súlade s väzbovým  profilom  látky.  Olanzapín  vykazoval  in  vitro  väčšiu
afinitu k serotonínovým 5HT2 receptorom než k dopamínovým D2 a  vyššiu  5HT2
ako D2 aktivitu na in vivo modeloch. Elektrofyziologické štúdie ukázali,  že
olanzapín selektívne znižuje aktivitu  mezolimbických  (A10)  dopaminergných
neurónov  bez  výraznejšej   interakcie   so   striatálnymi   (A9)   dráhami
ovládajúcimi motoriku. Olanzapín znižoval podmienenú reakciu  úniku,  čo  je
test  na  zistenie  antipsychotického  účinku,   v   dávkach,   ktoré   ešte
nevyvolávajú katalepsiu, účinok naznačujúci motorické nežiaduce  účinky.  Na
rozdiel od niektorých iných antipsychotík, olanzapín  zvyšuje  reaktivitu  v
„anxiolytickom“ teste.
V štúdii s jednorazovou perorálnou  dávkou  (10  mg)  a  sledovaním  pomocou
pozitrónovej emisnej tomografie (PET) u  zdravých  dobrovoľníkov  obsadzoval
olanzapín viac 5HT2A  receptory  ako  dopamínové  D2  receptory.  Navyše,  v
zobrazovacej štúdii Single Photon Emission Computed Tomography (SPECT)  bola
miera   obsadzovania   D2   receptorov    u    schizofrenických    pacientov
odpovedajúcich na olanzapín nižšia ako u  pacientov  odpovedajúcich  na  iné
antipsychotiká  a  pacientov  odpovedajúcich  na  risperidón,  zatiaľ  čo  u
pacientov odpovedajúcich na klozapín bola porovnateľná.
V dvoch z  dvoch  placebo  kontrolovaných  a  dvoch  z  troch  porovnávacích
kontrolovaných štúdií  s  viac  ako  2  900  schizofrenickými  pacientami  s
pozitívnymi  i  negatívnymi  symptómami  vykazoval   olanzapín   štatisticky
významne  väčšie  zlepšenie  ako  u  negatívnych,  tak  aj   u   pozitívnych
symptómov.
V medzinárodnej, dvojito zaslepenej, porovnávacej štúdii zahŕňajúcej  1  481
pacientov so schizofréniou, schizoafektívnymi a  príbuznými  poruchami  a  s
rôznymi   stupňami   pridružených    depresívnych    symptómov    (priemerné
východiskové  skóre  16,6  škály  MADRS  /the  Montgomery-Asberg  Depression
Rating Scale/) preukázala prospektívna sekundárna  analýza  zmenu  skóre  od
východiskovej po konečnú hodnotu štatisticky významné zlepšenie  (p=  0,001)
v prospech olanzapínu (-6,0) oproti haloperidolu (-3,1).
U  pacientov  s  manickou  alebo  zmiešanou  epizódou   bipolárnej   poruchy
preukázal olanzapín  v  znížení  manických  symptómov  za  3  týždne  vyššiu
účinnosť ako placebo a valproát semisodium (divalproex).  Olanzapín  taktiež
preukázal porovnateľnú účinnosť s haloperidolom v zmysle  podielu  pacientov
v symptomatickej remisii mánie a depresie po  6  a  12  týždňoch.  V  štúdii
kombinovanej terapie u pacientov liečených lítiom alebo valproátom  po  dobu
minimálne 2 týždne viedlo pridanie olanzapínu v dávke 10 mg (v kombinácii  s
lítiom alebo valproátom) ku väčšej redukcii symptómov mánie  ako  tomu  bolo
pri liečbe lítiom alebo valproátom v rámci monoterapie za 6 týždňov.
V 12-mesačnej štúdii prevencie rekurencie u pacientov s  manickou  epizódou,
ktorí dosiahli remisiu pri liečbe olanzapínom a boli potom randomizovaní  na
užívanie olanzapínu  alebo  placeba,  preukázal  olanzapín  voči  placebu  v
primárnom koncovom bode rekurencie bipolárnej poruchy  štatisticky  významnú
nadradenosť. Olanzapín taktiež vykázal v porovnaní  s  placebom  štatisticky
významnú výhodu buď z hľadiska prevencie rekurencie  mánie  alebo  prevencie
rekurencie depresie.
V druhej 12-mesačnej štúdii prevencie  rekurencie  u  pacientov  s  manickou
epizódou, ktorí dosiahli remisiu pri liečbe kombináciou olanzapínu  a  lítia
a boli potom randomizovaní na užívanie  samotného  olanzapínu  alebo  lítia,
nebol  olanzapín  v  primárnom  parametre  rekurencie   bipolárnej   poruchy
štatisticky podradený  voči  lítiu  (olanzapín  30,0%,  lítium  38,3%;  p  =
0,055).
V 18-mesačnej štúdii s kombinovanou liečbou u  pacientov  s  manickou  alebo
zmiešanou epizódou, ktorí boli stabilizovaní pri  liečbe  olanzapínom  spolu
so  stabilizátorom  nálady  (lítium   alebo   valproát),   nebola   dlhodobá
kombinovaná liečba olanzapínom spolu s lítiom alebo  valproátom  štatisticky
významne  superiorná  voči  liečbe  samotným  lítiom  alebo   valproátom   v
predĺžení  doby  do  rekurencie   bipolárnej   poruchy   definovanej   podľa
syndrómových (diagnostických) kritérií.
Pediatrická populácia
Skúsenosti s mladistvými (vo veku 13 až 17 rokov) sú obmedzené  na  údaje  o
krátkodobej  účinnosti  v  prípade  schizofrénie  (6  týždňov)  a  mánie   v
súvislosti s bipolárnou poruchou I (3 týždne), ktoré zahŕňali menej ako  200
mladistvých. Olanzapín sa podával vo flexibilnej dávke od 2,5 mg  až  do  20
mg denne.  Počas  liečby  olanzapínom  sa  zvýšila  hmotnosť  u  mladistvých
podstatne  viac  ako  u  dospelých.  Rozsah  zmien  celkového   cholesterolu
nalačno, LDL cholesterolu, triglyceridov a prolaktínu  (pozri  časti  4.4  a
4.8) bol väčší u mladistvých ako u dospelých. Nie sú k  dispozícii  údaje  o
pretrvávaní účinku a údaje  o  dlhodobej  bezpečnosti  sú  obmedzené  (pozri
časti 4.4 a 4.8).
   2. Farmakokinetické vlastnosti
Orodispergovateľná tableta olanzapínu  je  bioekvivalentná  filmom  obalenej
tablete  olanzapínu,  s  podobnou  rýchlosťou   a   rozsahom   vstrebávania.
Orodispergovateľné tablety olanzapínu je možné  užívať  ako  náhradu  filmom
obalených tabliet olanzapínu.
Olanzapín sa po perorálnom  podaní  dobre  vstrebáva  a  dosahuje  maximálne
koncentrácie v plazme za 5  až  8  hodín.  Vstrebávanie  nie  je  ovplyvnené
jedlom.   Absolútna   perorálna   biologická   dostupnosť   vo   vzťahu    k
intravenóznemu podaniu nebola stanovená.
Olanzapín  sa  metabolizuje  v  pečeni  konjugáciou  a  oxidáciou.   Hlavným
metabolitom    v    obehu    je    10-N-glukuronid,    ktorý    neprestupuje
hematoencefalickou   bariérou.   Cytochrómy   P450-CYP1A2   a    P450-CYP2D6
prispievajú   k   tvorbe   metabolitov   N-desmetylu   a    2-hydroxymetylu,
vykazujúcich in vivo významne nižšiu farmakologickú aktivitu  ako  olanzapín
v  štúdiách  na  zvieratách.  Prevažná  časť  farmakologickej  aktivity   je
spôsobená pôvodným olanzapínom. Po perorálnom podaní,  priemerný  terminálny
polčas vylučovania olanzapínu sa u zdravých  jedincov  líšil  podľa  veku  a
pohlavia.
U zdravých starších jedincov (nad  65  rokov)  sa  v  porovnaní  s  mladšími
jedincami priemerný polčas vylučovania predĺžil (51,8  oproti  33,8  hod)  a
klírens sa  znížil  (17,5  oproti  18,2  l/hod).  Farmakokinetické  odchýlky
pozorované u starších jedincov sú v medziach odchýlok mladších  jedincov.  U
44 schizofrenických pacientov starších ako 65  rokov  sa  pri  dávkach  5-20
mg/deň nepozoroval zvýšený výskyt nežiaducich účinkov.
Priemerný polčas vylučovania u žien sa oproti mužom  predĺžil  (36,7  oproti
32,3 hod) a klírens  sa  znížil  (18,9  oproti  27,3  l/hod).  Napriek  tomu
vykazuje olanzapín (5-20 mg) porovnateľný bezpečnostný  profil  tak  u  žien
(n=467) ako aj u mužov (n=869).
U pacientov s poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu <  10  ml/min)
v  porovnaní  so   zdravými   jedincami   nespôsobovala   významný   rozdiel
priemerného polčasu eliminácie (37,7 oproti32,4 hod)  alebo  klírensu  (21,2
oproti 25,0 l/hod). Štúdia rovnováhy ukázala, že  približne  57%  olanzapínu
označeného rádioaktívnym izotopom sa vylučuje do moča vo forme metabolitov.
U  fajčiarov  s  miernym  poškodením  pečene,  v   porovnaní   so   zdravými
nefajčiarmi, sa priemerný polčas vylučovania (39,3 hod) predĺžil  a  klírens
(18,0 l/hod) sa znížil (48,8 hod resp. 14,1 l/hod).
U  nefajčiarov  oproti  fajčiarom  (ženy  i  muži)   sa   priemerný   polčas
vylučovania predĺžil (38,6 oproti 30,4 hod) a klírens  znížil  (18,6  oproti
27,7 l/hod).
Plazmatický klírens olanzapínu je nižší u starších ako u mladších  jedincov,
u žien ako u mužov a u nefajčiarov oproti fajčiarom. Avšak závažnosť  vplyvu
veku, pohlavia alebo fajčenia na klírens a polčas vylučovania olanzapínu  sú
malé v porovnaní s celkovou variabilitou medzi jednotlivcami.
V klinickej štúdii  neboli  žiadne  rozdiely  farmakokinetických  parametrov
medzi belochmi, Japoncami a Číňanmi.
Pri plazmatickej koncentrácii 7 až 1 000 ng/ml sa olanzapín viaže  približne
z 93% na  plazmatické  bielkoviny,  predovšetkým  na  albumíny  a  ?1-kyslý-
glykoproteín.
Pediatrická populácia
Mladiství (vek 13 až 17 rokov):  Farmakokinetika  olanzapínu  je  podobná  u
mladistvých a dospelých. V  klinických  štúdiách  bola  priemerná  expozícia
olanzapínu približne o  27%  vyššia  u  mladistvých.  Demografické  rozdiely
medzi mladistvými a dospelými zahŕňali nižšiu priemernú telesnú  hmotnosť  a
menší počet fajčiarov medzi mladistvými.  Tieto  faktory  možno  prispeli  k
vyššej priemernej expozícii pozorovanej u mladistvých.
   3. Predklinické údaje o bezpečnosti
Akútna toxicita (po jednorazovom podaní)
Príznaky  toxicity  po  perorálnom   podaní   hlodavcom   obsahovali   silnú
neuroleptickú zložku: hypoaktivitu, kómu, tras, klonické  kŕče,  slinenie  a
pokles telesnej hmotnosti. Stredná letálna dávka u myší bola 210 mg/kg  a  u
krýs 175 mg/kg. Psi tolerovali jednorazovú dávku až do100  mg/kg  s  nulovou
mortalitou. Medzi klinické príznaky patril  útlm,  ataxia,  tras,  zrýchlený
pulz, sťažené dýchanie,  mióza  a  anorexia.  U  opíc  vyvolala  jednorazová
perorálna  dávka  do  100  mg/kg  vyčerpanosť  a  vyššie   dávky   čiastočné
bezvedomie.
Toxicita po opakovanom podaní
Medzi hlavné prejavy toxicity pozorované v 3-mesačnej štúdii  u  myší  a  1-
ročnej štúdii u potkanov a psov patril útlm CNS,  anticholínergné  účinky  a
ochorenia periférnej krvi.
Na útlm CNS sa vyvinula tolerancia. Pri vysokých dávkach poklesli  parametre
rastu. Reverzibilné účinky spojené so zvýšenou hladinou  prolaktínu  u  krýs
zahŕňali pokles hmotnosti ovárií a uteru a  morfologické  zmeny  vaginálneho
epitelu a prsných žliaz.
Hematologická  toxicita:  U  všetkých  druhov  boli  pozorované  účinky   na
hematologické  ukazovatele,  vrátane  na  dávke   závislom   poklese   počtu
leukocytov v krvi u myší a nešpecifickom poklese leukocytov v krvi  u  krýs;
cytotoxický účinok na kostnú dreň sa  však  nedokázal.  U  niekoľkých  psov,
ktorým sa podávalo 8 alebo 10 mg/kg/deň (celková expozícia olanzapínu  [AUC]
je 12- až 15-krát vyššia než pri podaní dávky 12 mg  človeku),  sa  vyvinula
reverzibilná neutropénia, trombocytopénia alebo anémia. U psov s  cytopéniou
sa nepozorovali žiadne nepriaznivé účinky na progenitorové  a  proliferujúce
bunky kostnej drene.
Reprodukčná toxicita
Olanzapín nemá žiadny teratogénne účinky. U  samcov  potkanov  sa  pozoroval
pokles libida ako dôsledok sedácie. Estrálne cykly  boli  ovplyvnené  dávkou
1,1 mg/kg (čo  je  3-násobok  maximálnej  dávky  u  človeka)  a  reprodukčné
parametre boli u  potkanov  ovplyvnené  dávkou  3  mg/kg  (čo  je  9-násobok
maximálnej dávky  u  človeka).  U  potomstva  potkanov,  ktorým  sa  podával
olanzapín, sa pozorovalo oneskorenie fetálneho  vývoja  a  prechodný  pokles
aktivity.
Mutagenita
Olanzapín  nemal  mutanogénne  ani   klastogénne   účinky   v   žiadnom   zo
štandardných testov, vrátane testov  bakteriálnych  mutácií  in  vivo  a  in
vitro testov na cicavcoch.
Karcinogenita
Na základe výsledkov štúdií na myšiach a potkanoch sa zistilo, že  olanzapín
nie je karcinogénny.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
   1. Zoznam pomocných látok
Monohydrát laktózy
Nízkosubstituovaná hydroxypropylcelulóza
Cyklamát sodný
Levomenthol
Magnéziumstearát
   2. Inkompatibility
Neaplikovateľné.
   3. Čas použiteľnosti
2 roky
   4. Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.
   5. Druh obalu a obsah balenia
LAPOZAL orodispergovateľné tablety sú dodávané v škatuli po 20, 30 alebo  50
tabliet v blistroch s hladkou trojvrstvou Al-Al fóliou.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené do obehu.
   6. Špeciálne opatrenia na likvidáciu
Nepoužitý liek musí byť zlikvidovaný v súlade s miestnymi požiadavkami.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
MEDOCHEMIE Ltd., Limassol, Cyprus
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA
LAPOZAN 5 mg orodispergovateľné tablety: 68/0641/09-S
LAPOZAN 10 mg orodispergovateľné tablety: 68/0642/09-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
2009
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
November 2009
 Cyprus
  Cyprus Alternatíva
Grafické sledovanie cien
Najnovšie pridané lieky
- Advanced performance...
- SE 4-point left
- Sigvaris Plus
- PERITOL
- ZOFARIL 30 mg
- INFUSIO GLUCOSI 40%...
- DLP®...
- DRYTEX LATERAL J BUTRESS...
- MEDOSTATIN 40 mg
- Accu- Chek Active Glucose
- náhrada kolenného kĺbu...
- ENALAPRIL 2,5-SL (BLIS.)
- Omnican Lance Soft,...
- F-31
- Molicare Classic medium
- NEBILET 5 mg
- Prevenar
- Rivastigmin ratiopharm...
- 131I SODIUM IODIDE T ...
- Ochranný film

![$array_search[txt_zem]](/system/theme/images/flags/nl.png) 
 ![$array_search[txt_zem]](/system/theme/images/flags/de.png) 
 ![$array_search[txt_zem]](/system/theme/images/flags/es.png) 
 ![$array_search[txt_zem]](/system/theme/images/flags/fr.png)