Písomná informácia pre používateľov



Príloha č.1 k notifikácii zmeny v registrácii, ev.č.: 2012/00063


PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Clexane Forte 9000 anti-Xa IU/0,6 ml
Clexane Forte 12 000 anti-Xa IU/0,8 ml
Clexane Forte 15 000 anti-Xa IU/1,0 ml


Injekčný roztok

enoxaparín sodný


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete
používať Váš liek.
1. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
2. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
3. Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Clexane forte a na čo sa používa
2. Skôr ako použijete Clexane forte
3. Ako používať Clexane forte
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Clexane forte
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE CLEXANE FORTE A NA ČO SA POUŽÍVA

Clexane forte obsahuje liečivo, ktoré sa nazýva enoxaparín sodný. Patrí do
skupiny liekov nazývaných nízkomolekulové heparíny.

Clexane forte účinkuje dvomi spôsobmi:
1) zabraňuje zväčšovaniu vytvorených krvných zrazenín, čím pomáha ľudskému
organizmu odbúravať ich a zabraňuje poškodeniu organizmu.
2) zabraňuje tvorbe krvných zrazenín v krvi.

Clexane forte sa môže použiť na:
. liečbu krvných zrazenín, ktoré sa už v krvi vytvorili
. zabránenie tvorbe krvných zrazenín v nasledujúcich situáciach:
o nestabilná angina (silná bolesť na hrudníku, ak sa nedostáva do srdca
dostatočné množstvo krvi)
o ak ste mali srdcový záchvat


2. SKÔR AKO POUŽIJETE CLEXANE FORTE

Nepoužívajte tento liek a informujte svojho lekára, lekárnika alebo
zdravotnú sestru
. ak ste alergický (precitlivený) na enoxaparín sodný alebo na
ktorúkoľvek z ďalších zložiek Clexane forte uvedených v časti 6. Ďalšie
informácie. Medzi príznaky alergickej reakcie patrí vyrážka, problémy
s prehĺtaním alebo s dýchaním, opuch pier, tváre, hrdla alebo jazyka.
. ak ste alergický na heparín alebo na iné nízkomolekulové heparíny ako
napríklad tinzaparín alebo dalteparín
. ak máte problémy s tým, že sa Vám ľahko tvoria modriny alebo príliš
ľahko začnete krvácať
. ak máte žalúdočný alebo črevný vred
. ak ste mali mozgovú príhodu spôsobenú krvácaním do mozgu

Neužívajte tento liek v prípade, že sa čokoľvek z vyššie uvedeného vzťahuje
na Vás. Ak nie ste si istý, povedzte to svojmu lekárovi, lekárnikovi
alebo zdravotnej sestre.

Buďte zvlášť opatrný pri používaní Clexane forte
Skôr ako použijete tento liek, prekonzultujte to so svojím lekárom,
lekárnikom alebo zdravotnou sestrou v prípade, že:
. máte vysoký krvný tlak
. máte problémy s obličkami
. máte mechanickú srdcovú chlopňu
. ste niekedy mali modriny a krvácanie spôsobené liekom „heparín“
. ste niekedy mali mozgovú príhodu (mŕtvica)
. ste niekedy mali žalúdočný vred
. ste sa nedávno podrobili operácii oka alebo mozgu
. máte cukrovku alebo ochorenie nazývané ‘diabetická retinopatia’ (problémy
s krvnými cievami v oku spôsobenými cukrovkou)
. máte akékoľvek problémy s krvou
. ste podvýživený alebo máte nadváhu
. máte viac ako 80 rokov.

Ak nie ste si istý, či sa niečo z vyššie uvedeného vzťahuje na Vás,
povedzte to svojmu lekárovi, lekárnikovi alebo zdravotnej sestre skôr,
ako začnete používať Clexane forte.

Používanie iných liekov
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis
alebo rastlinných liekov, oznámte to, prosím, svojmu lekárovi,
lekárnikovi alebo zdravotnej sestre. Je to kvôli tomu, že Clexane forte
môže ovplyvniť spôsob účinku iných liekov. A taktiež niektoré lieky
môžu ovplyvniť spôsob účinku Clexane forte.

Neužívajte tento liek a informujte svojho lekára najmä v prípade, že:
. užívate liek nazývaný heparín na liečbu krvných zrazenín

Povedzte svojmu lekárovi, ak užívate niektorý z týchto liekov:
. warfarín – používa sa na riedenie krvi
. aspirín, dipyridamol, tiklopidín, klopidogrel alebo iné lieky –
používajú sa na zastavenie tvorby krvných zrazenín
. injekcia dextranu – používa sa ako náhrada objemu krvi
. ibuprofén, diklofenak, ketorolak alebo iné lieky – používajú sa na
liečbu bolesti a opuchu pri artritíde alebo pri iných ochoreniach
. prednizolón, dexametazón alebo iné lieky používajú sa na liečbu astmy,
reumatoidnej artritídy (zápal kĺbov) a iných stavov
. odvodňovacie tablety (diuretiká) ako napríklad spironolaktón,
triamterén alebo amilorid. Tieto môžu spôsobiť zvýšenie hladiny
draslíka v krvi pri užívaní súčasne s Clexane forte.

Váš lekár Vám môže zmeniť niektorý z týchto liekov alebo robiť pravidelne
krvné testy na kontrolu, či Vám užívanie niektorého z nich súčasne
s Clexane forte neškodí.

Operácie a anestetiká
Ak sa chystáte podstúpiť spinálnu punkciu alebo operáciu, pri ktorej sa
použijú epidurálne alebo spinálne anestetiká, povedzte svojmu lekárovi,
že užívate Clexane forte.

Tehotenstvo a dojčenie
Skôr ako použijete tento liek, informujte svojho lekára v prípade, že ste
tehotná, mohli by ste byť tehotná alebo si myslíte, že môžete byť tehotná.
Tento liek sa nemá užívať počas tehotenstva v prípade, že máte mechanickú
srdcovú chlopňu pre možné zvýšené riziko tvorby krvných zrazenín. Váš lekár
sa musí s Vami o tom porozprávať. Počas užívania Clexane forte sa nemá
dojčiť. Ak plánujete dojčiť, povedzte to svojmu lekárovi, lekárnikovi alebo
zdravotnej sestre. Skôr ako užijete akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím
lekárom.


3. AKO POUŽÍVAŤ CLEXANE FORTE

Ak máte tento liek
. Skôr ako použijete Clexane forte, môže Vám lekár alebo zdravotná sestra
urobiť krvný test.
. Keď ste v nemocnici, Clexane forte Vám bude podávať lekár alebo
zdravotná sestra. Je to preto, že je nutné, aby bol podaný formou
injekcie.
. Po prepustení z nemocnice môže byť naďalej potrebné pokračovať
v používaní Clexane forte a budete si ho podávať sám (pozri nižšie
návod na používanie, ako postupovať)
. Clexane forte sa obvykle podáva podkožnou injekciou (subkutánne).

Ak nie ste si istý prečo dostávate Clexane forte alebo máte akúkoľvek
otázku týkajúcu sa množstva Clexane forte, ktoré Vám dávajú,
porozprávajte sa o tom so svojím lekárom, lekárnikom alebo zdravotnou
sestrou.

Koľko Clexane forte sa Vám má podať
. O tom, koľko Clexane forte sa Vám má podať, rozhodne lekár. Množstvo
podaného Clexane forte bude závisieť od dôvodu, pre ktorý sa má
podávať.
. Ak máte problémy s obličkami, môže Vám byť podané menšie množstvo
Clexane forte.

1)Liečba krvných zrazenín, ktoré sa už vytvorili v krvi
. Obvyklá dávka je 150 anti-Xa IU/kg (1,5 mg/kg) podkožne jedenkrát denne
alebo dávka 100 anti-Xa IU/kg (1 mg/kg) podkožne dvakrát denne.
. Clexane forte sa podáva priemerne 10 dní


2)Zabránenie tvorbe krvných zrazenín v týchto situáciach:
a)nestabilná angina a srdcový záchvat typu NSTEMI (alebo non-Q)
. obvykle sa podáva dávka 100 anti-Xa IU/kg (1 mg/kg), každých 12 hodín
. Clexane forte sa obvykle podáva 2 až 8 dní. Lekár Vás požiada, aby ste
užívali taktiež kyselinu acetylsalicylovú.

Ako máte podávať injekciu Clexane forte sám sebe – NÁVOD NA POUŽÍVANIE
Ak ste schopný podávať injekcie Clexane forte sám sebe, lekár alebo
zdravotná sestra Vám ukáže, ako to máte robiť. Nepokúšajte sa podávať
injekciu sám sebe bez toho, aby ste boli o tom poučený. Ak nie ste si
istý, čo máte robiť, ihneď sa spýtajte svojho lekára alebo zdravotnej
sestry.
Správne podkožné podanie injekcie je veľmi dôležité z dôvodu predchádzania
bolesti a vzniku modrín v mieste vpichu injekcie.
Súčasťou naplnených injekčných striekačiek je automatický bezpečnostný
systém, ktorý zabraňuje náhodnému poraneniu ihlou.

Skôr ako si podáte injekciu Clexane forte
Skontrolujte si dátum exspirácie lieku. Po tomto dátume ho už nepoužívajte.
. Skontrolujte injekčnú striekačku, či nie je poškodená. Ďalej
skontrolujte, či je naplnený roztok číry. Ak nie je, použite inú
naplnenú injekčnú striekačku.
. Musíte presne vedieť, aké množstvo lieku si idete podať.
. Skontrolujte si brucho, či posledná injekcia nespôsobila sčervenanie,
zmenu farby kože, opuch, mokvanie alebo či nie je ešte bolestivé. Ak
áno, povedzte to svojmu lekárovi alebo zdravotnej sestre.
. Clexane forte sa má vpichnúť priamo pod kožu v brušnej časti, ale nie
v blízkosti pupku alebo prípadnej jazvy (aspoň 5 cm ďalej)

[pic]

. Rozhodnite sa, do ktorého miesta si podáte injekciu. Pri každej
injekcii zmeňte miesto vpichu z pravej strany brucha na ľavú a opačne.
. Pred podaním injekcie si umyte ruky. Alkoholovým tampónom očistite (nie
trením) vybraté miesto vpichu injekcie.
. Odstráňte z ihly ochranný uzáver.
. Nastavte si dávku, ktorú si máte podať (ak je potrebné dávku
nastavovať):
o Množstvo lieku, ktoré je potrebné podať, závisí od hmotnosti pacienta;
preto nadbytočné množstvo lieku sa musí pred injekciou odstrániť. Držte
injekčnú striekačku smerom dolu (aby vzduchová bublina zostala
v injekčnej striekačke) a odstreknite nadbytočné množstvo lieku do
vhodnej nádoby.

/Zapamätajte si/: ak sa nadbytočné množstvo lieku pred podaním injekcie
neodstráni, bezpečnostný systém sa po ukončení injekcie neaktivuje.

. Ak nie je potrebné nastavovať dávku, naplnená injekčná striekačka je
pripravená na použitie. Pred podaním injekcie neodstrekujte z injekčnej
striekačky vzduchovú bublinu.
. Na hrote ihly sa môže objaviť kvapka. Ak sa objaví, odstráňte ju
poklopaním na injekčnú striekačku otočenú ihlou smerom dolu.
[pic]


Ako postupovať pri podávaní podkožnej injekcie (všetky dávky: (9 000 anti-
Xa IU (0,6 ml), 12 000 anti-Xa IU (0,8 ml) a 15 000 anti-Xa IU (1,0 ml)):

. Pohodlne si ľahnite alebo sadnite, uchopte kožu palcom a ukazovákom a
vytvorte kožný záhyb.

[pic]

. Držte injekčnú striekačku tak, aby ihla smerovala kolmo na kožný záhyb
a vpichnite ju do kožného záhybu. Kožný záhyb treba držať počas celého
podávania injekcie. Celý obsah injekčnej striekačky sa injekciou musí
vyprázdniť. Miesto vpichu injekcie sa po podaní nemá masírovať.

[pic]

. Úplným stlačením piestu sa automaticky aktivuje bezpečnostný systém,
ktorým sa zabezpečuje použitá ihla.
/Zapamätajte si/: na aktiváciu bezpečnostného systému je potrebné, aby bol
piest stlačený úplne dolu (na doraz).

[pic]

Injekčnú striekačku hneď po injekcii odhoďte do nádoby pripravenej na tento
druh odpadu.
Ak máte ďalšie otázky, spýtajte sa svojho lekára.

Ak si podáte viac Clexane forte, ako máte
Ak si myslíte, že ste si podali príliš veľa alebo príliš málo Clexane
forte, okamžite to povedzte svojmu lekárovi alebo zdravotnej sestre
a to aj vtedy, ak nepociťujete žiadny problém. Pri náhodnom použití
(vpichnutí alebo prehltnutí) Clexane forte dieťaťom, okamžite choďte
s ním na pohotovosť do nemocnice.

Ak si zabudnete podať Clexane forte
Ak si zabudnete podať dávku, podajte si ju hneď ako si spomeniete.
Nepodávajte si dvojnásobnú dávku v ten istý deň, aby ste nahradili
vynechanú dávku. Ak si budete viesť denné záznamy, pomôže Vám to
predísť vynechaniu dávky.

Ak si prestanete podávať Clexane forte
Je pre Vás dôležité, aby ste pokračovali v podávaní Clexane forte, až kým
lekár nerozhodne o ukončení. Ak prestanete skôr, mohla by sa Vám
vytvoriť krvná zrazenina, čo môže byť veľmi nebezpečné.

Krvné testy
Používanie Clexane forte môže ovplyvniť výsledky niektorých krvných testov.
Ak idete na vyšetrenie krvi, je dôležité povedať lekárovi, že používate
Clexane forte.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho
lekára, lekárnika alebo zdravotnej sestry.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Clexane forte môže spôsobovať vedľajšie účinky,
hoci sa neprejavia u každého.

Okamžite povedzte, prosím, svojmu lekárovi alebo zdravotnej sestre, ak
spozorujete niektorý z nasledujúcich vedľajších účinkov:
. Ak máte alergickú reakciu. Môže sa prejaviť ako: vyrážka, problémy
s prehĺtaním alebo s dýchaním, opuch pier, tváre, hrdla alebo jazyka.
. Ak ste sa niekedy podrobili spinálnej punkcii alebo ste mali spinálnu
anestéziu a spozorovali ste brnenie, tŕpnutie a svalovú slabosť, najmä
v spodnej časti tela. Taktiež ak ste stratili kontrolu močového mechúra
alebo čriev (takže ste nemali kontrolu nad tým, kedy ísť na toaletu)
. Náhla silná bolesť hlavy. Mohol by to byť príznak krvácania do mozgu.
. Silné krvácanie z rany
. Na pocit citlivé alebo vyduté brucho. Môžete mať krvácanie v brušnej
časti.
. Bolestivá vyrážka alebo tmavočervené bodky pod kožou, ktoré nezmiznú,
keď ich stlačíte. Taktiež sa môžu vyskytnúť ružové fľaky na koži.
Najpravdepodobnejšie sa objavujú v miestach, kde ste si podávali
Clexane forte.

Čo najskôr povedzte, prosím, svojmu lekárovi alebo zdravotnej sestre, ak
spozorujete niektorý z nasledujúcich vedľajších účinkov:
. Ak máte mechanickú srdcovú chlopňu, liečba Clexane forte by nemusela
byť dostatočná na to, aby zabránila vytvoreniu krvných zrazenín. Môžete
pociťovať ťažkosti s dýchaním, únavu alebo ťažkosti pri cvičení, bolesť
na hrudníku, tŕpnutie, nevoľnosť alebo stratu vedomia. Mohlo by to byť
spôsobené krvnou zrazeninou na srdcovej chlopni.
. Modriny sa Vám tvoria ľahšie ako obvykle. Dôvodom by mohla byť porucha
krvi (trombocytopénia)
. Cítite bolesť, opuch alebo dráždenie v mieste, kde si podávate Clexane
forte. Za normálnej situácie sa po niekoľkých dňoch tento stav zlepší.

Ďalšie vedľajšie účinky, o ktorých sa musíte s lekárom porozprávať,
v prípade, že Vás znepokojujú:
. Zmeny vo výsledkoch krvných testov, ktoré sa robia na kontrolu funkcie
pečene. Tieto zmeny sa obvykle vrátia na normál po ukončení podávania
Clexane forte.
. Zmeny hladiny draslíka v krvi. S väčšou pravdepodobnosťou nastávajú
u ľudí, ktorí majú problémy s obličkami alebo ktorí majú cukrovku.
Lekár Vám to môže zistiť na základe krvného testu.


5. AKO UCHOVÁVAŤ CLEXANE FORTE

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Nepoužívajte Clexane forte po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na
škatuli po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.
Uchovávať pri teplote do 25(C. Naplnené injekčné striekačky neuchovávať
v mrazničke.
Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý
liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné
prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Clexane forte obsahuje

Liečivo je enoxaparín sodný.

Každá naplnená injekčná striekačka Clexane forte 9000 anti-Xa IU/0,6 ml
obsahuje 9000 anti-Xa IU/0,6 ml (zodpovedá 90 mg) enoxaparínu sodného.
Každá naplnená injekčná striekačka Clexane forte 12 000 anti-Xa IU/0,8 ml
obsahuje 12 000 anti-Xa IU/0,8 ml (zodpovedá 120 mg) enoxaparínu sodného.
Každá naplnená injekčná striekačka Clexane forte 15 000 anti-Xa IU/1,0 ml
obsahuje 15 000 anti-Xa IU/1,0 ml (zodpovedá 150 mg) enoxaparínu sodného.


Ako vyzerá Clexane forte a obsah balenia

Clexane forte je číry injekčný roztok. Je dostupný v baleniach 2 alebo 10
naplnených injekčných striekačiek na jedno použitie.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

Držiteľ rozhodnutia o registrácii
sanofi-aventis Slovakia s.r.o., Bratislava, Slovenská republika

Výrobca
Sanofi Winthrop Industrie, Maisons - Alfort, Francúzsko
FAMAR HEALTHCARE SERVICES MADRID, S.A.U., Avenida Leganes, Alcorcon,
Madrid, Španielsko


Ak potrebujete akúkoľvek informáciu o tomto lieku, kontaktujte, prosím,
miestneho zástupcu držiteľa rozhodnutia o registrácii.

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v januári
2012.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č.1 k rozhodnutiu o zmene v registrácii, ev.č. 2010/02091

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Clexane Forte 9 000 anti-Xa IU/0,6 ml
Clexane Forte 12 000 anti-Xa IU/0,8 ml
Clexane Forte 15 000 anti-Xa IU/1,0 ml


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOžENIE

Liečivo: enoxaparinum natricum 150 mg (ekvivalent 15 000 IU anti-Xa
aktivity) v 1 ml.
V jednej naplnenej striekačke 9000 anti-Xa IU, 12000 anti-Xa IU alebo 15000
anti-Xa IU enoxaparínu sodného.


3. LIEKOVÁ FORMA

Injekčný roztok.
Sterilný nepyrogénny injekčný roztok v naplnených striekačkách pripravených
na použitie.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1. Terapeutické indikácie

. Liečba hlbokej venóznej trombózy s pľúcnou embolizáciou alebo bez nej.
. Liečba nestabilnej anginy pectoris a non-Q infarktu myokardu pri súčasnom
podávaní kyseliny acetylsalicylovej

4.2. Dávkovanie a spôsob podávania

Liečba hlbokej venóznej trombózy s pľúcnou embolizáciou alebo bez nej
Enoxaparín sodný sa podáva subkutánne buď v dávke 150 anti-Xa IU/kg
jedenkrát denne alebo dvakrát denne v dávke 100 anti-Xa IU/kg. Pacientom s
komplikovanými tromboembolickými poruchami sa odporúča podávať 100 anti-Xa
IU/kg dvakrát denne.
Liečba enoxaparínom sodným sa zvyčajne predpisuje na obdobie priemerne
10 dní. Podľa potreby sa má začať perorálna antikoagulačná liečba a
pokračovať v podávaní enoxaparínu sodného, až kým sa nedosiahne liečebný
antikoagulačný efekt (medzinárodný normalizačný pomer INR 2 až 3).

Liečba nestabilnej anginy pectoris a non-Q infarktu myokardu
Odporúčaná dávka enoxaparínu sodného je 100 anti-Xa IU/kg každých 12 hodín
subkutánnou injekciou pri súčasnom perorálnom podávaní kyseliny
acetylsalicylovej (100 až 325 mg jedenkrát denne).
Liečba enoxaparínom sodným u týchto pacientov trvá minimálne dva dni a
pokračuje až do klinickej stabilizácie pacienta. Zvyčajná dĺžka liečby je 2
až 8 dní.

Špeciálne skupiny pacientov


/Starší pacienti/

U starších pacientov nie je nutná úprava dávkovania s výnimkou prípadov so
zhoršenou funkciou obličiek (pozri časť 4.4 Osobitné upozornenia
a opatrenia pri používaní, Krvácanie u starších pacientov; 5.2
Farmakokinetické vlastnosti, Starší pacienti;4.2 Dávkovanie a spôsob
podávania, Pacienti so zhoršenou funkciou obličiek).


/Deti/

Bezpečnosť a účinnosť enoxaparínu sodného u detí nebola stanovená.


/Pacienti so zhoršenou funkciou obličiek/

(pozri aj časť 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní, Zhoršená
funkcia obličiek; 5.2 Farmakokinetické vlastnosti, Zhoršená funkcia
obličiek)

- Závažne zhoršená funkcia obličiek: Podávanie enoxaparínu pacientom
so závažne zhoršenou funkciou obličiek (klírens kreatinínu <30 ml/min) si
vyžaduje úpravu dávkovania podľa nasledujúcich tabuliek, nakoľko táto
skupina papientov je vystavená výrazne vyššiemu účinku lieku.
Pri terapeutickom podávaní enoxaparínu sa odporúča upraviť dávky
enoxaparínu takto:

|Bežná dávka |Dávka pri zhoršenej funkcii|
| |obličiek |
|100 anti-Xa IU/kg dvakrát|100 anti-Xa IU/kg jedenkrát|
|denne |denne |
|150 anti-Xa IU/kg |100 anti-Xa IU/kg jedenkrát|
|jedenkrát denne |denne |


- Stredne alebo mierne zhoršená funkcia obličiek: Pacientom so stredne
(klírens kreatinínu 30-50 ml/min) alebo mierne (klírens kreatinínu 50-80
ml/min) zhoršenou funkciou obličiek nie je nutné dávku upravovať,
odporúča sa však dôsledné klinické sledovanie.


/Pacienti so zhoršenou funkciou pečene/

U pacientov so zhoršenou funkciou pečene je nutné postupovať opatrne pre
nedostatok klinických údajov.

4.3. Kontraindikácie

. Hypersenzitivita na enoxaparín sodný, heparín alebo jeho deriváty, alebo
ďalšie nízkomolekulové heparíny.
. Aktívne silné krvácanie, stavy s vysokým rizikom nekontrolovaného
krvácania, vrátane nedávno prekonanej hemoragickej mozgovej
príhody s krvácaním.

4.4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Upozornenia
Nízkomolekulové heparíny nemožno navzájom zamieňať, pretože sa líšia svojím
výrobným postupom, molekulovou hmotnosťou, špecifickou anti-Xa aktivitou,
jednotkami a dávkovaním. Následkom toho majú rozdielnu farmakokinetiku a
biologickú aktivitu (napr. antitrombínovú aktivitu a interakciu s krvnými
doštičkami). Každému jednotlivému lieku je preto potrebné venovať pozornosť
a dodržiavať špecifické pokyny pre používanie.

/Spinálna / Epidurálna anestézia/
Podobne ako pri iných antikoagulanciách, vyskytli sa pri súčasnom použití
enoxaparínu a spinálnej / epidurálnej anestézie prípady lokálnych
epidurálnych hematómov, následkom ktorých môže vzniknúť dlhodobá až trvalá
paralýza. Tieto prípady sú pri dávkovacom režime 4000 anti-Xa IU
jedenkrát denne a menšom zriedkavé. Riziko je vyššie pri vyšších
dávkovacích režimoch enoxaparínu sodného, pri použití pooperačných
epidurálnych katétrov, alebo pri súbežnom užívaní liekov ovplyvňujúcich
hemostázu ako sú NSAID (pozri 4.5 Liekové a iné interakcie). Riziko sa tiež
zdá byť vyššie pri traumatickej alebo opakovanej punkcii miechového kanálu
alebo u pacientov s operáciou chrbtice v anamnéze alebo deformáciou
chrbtice v anamnéze.
Pri súčasnom použití enoxaparínu a epidurálnej alebo spinálnej anestézie /
analgézie je potrebné pre zníženie rizika vzniku krvácania vziať do úvahy
farmakokinetický profil liečiva (pozri 5.2 Farmakokinetické vlastnosti).
Zavedenie a odstraňovanie katétra je najlepšie robiť vtedy, keď je
antikoagulačný účinok enoxaparínu nízky.
Zavedenie alebo odstránenie katétra má byť posunuté o 10 až 12 hodín po
podaní profylaktických dávok enoxaparínu; u pacientov, ktorí dostávajú
vyššie dávky enoxaparínu (100 anti-Xa IU/kg dvakrát denne alebo 150 anti-Xa
IU /kg jedenkrát denne) je potrebný dlhší posun (24 hodín). Ďalšia dávka
enoxaparínu sa má podať najskôr 2 hodiny po odstránení katétra. Pri
súčasnom podaní antikoagulancia spolu s epidurálnou alebo spinálnou
anestéziou, je potrebné pacientovi venovať mimoriadnu pozornosť a často
monitorovať akékoľvek príznaky zhoršenia neurologických funkcií - ako je
bolesť pozdĺž chrbtice, zmyslové a motorické ťažkosti (necitlivosť alebo
slabosť dolných končatín), poruchy činnosti hrubého čreva alebo močového
mechúra. Pacienta je potrebné poučiť, že má ihneď informovať lekára o
objavení sa hociktorého z vyššie spomínaných príznakov. Pri podozrení na
vznik spinálneho hematómu, je potrebná urgentná diagnostika a okamžitá
liečba, vrátane dekompresie miechy.


/Heparínom indukovaná trombocytopénia (HIT)/

Pacientom s anamnézou heparínom indukovanej trombocytopénie s trombózou
alebo bez nej sa musí enoxaparín sodný podávať s mimoriadnou opatrnosťou
(pozri Opatrenia pri podávaní: Monitorovanie počtu krvných doštičiek).
Riziko heparínom indukovanej trombocytopénie môže pretrvávať niekoľko
rokov. V prípade podozrenia na heparínom indukovanú tromocytopéniu
v anamnéze, majú testy agregácie krvných doštičiek /in-vitro/ nedostatočnú
výpovednú hodnotu. V takomto prípade sa enoxaparín pacientovi musí podať
jedine po konzultácii s príslušným odborníkom.

/Perkutánne koronárne revaskularizačné výkony/
Pre minimalizáciu rizika krvácania po použití revaskularizačných techník
pri liečbe nestabilnej anginy pectoris a non-Q infarktu myokardu, musí
puzdro cievneho prístupu (sheath) zostať zavedené po dobu 6 až 8 hodín po
subkutánnom podaní enoxaparínu. Nasledujúca plánovaná dávka sa nesmie podať
skôr ako 6 až 8 hodín po odstránení sheathu. Operačné miesto je nutné
sledovať či nedochádza ku krvácaniu alebo k vzniku hematómu.

/Gravidné ženy s umelou mechanickou srdcovou chlopňou/
Podávanie enoxaparínu sodného gravidným ženám s umelou mechanickou srdcovou
chlopňou za účelom tromboprofylaxie nebolo dostatočne preskúmané.
V klinickej štúdii s gravidnými ženami s umelou mechanickou srdcovou
chlopňou, kde sa podával enoxaparín v dávke 100 anti-Xa IU/kg dvakrát denne
za účelom zníženia rizika tromboembólie, došlo u 2 z 8 žien k tvorbe
krvných zrazenín, ktoré zablokovali chlopňu a spôsobili smrť matky a plodu.
V postmarketingovej praxi sa u gravidných žien s umelou mechanickou
srdcovou chlopňou, ktorým sa podával tromboprofylakticky enoxaparín,
zaznamenali ojedinelé prípady chlopňovej trombózy. Gravidné ženy s umelou
mechanickou srdcovou chlopňou môžu byť vystavené vyššiemu riziku
tromboembólie (pozri 4.4. Opatrenia pri podávaní: Pacienti s umelou
mechanickou srdcovou chlopňou.

/Laboratórne vyšetrenia/
Enoxaparín v dávkach používaných na prevenciu venóznej tromboembolickej
choroby významne neovplyvňuje čas krvácania a hemokoagulačné testy, ani
agregáciu krvných doštičiek, či väzbu fibrinogénu na krvné doštičky.
Pri vyšších dávkach sa môže predĺžiť aPTT (aktivovaný parciálny
tromboplastínový čas) a ACT (čas zrážania). Predĺženia aPTT a ACT nie sú v
lineárnom vzťahu ku zvýšeniu antitrombínovej aktivity enoxaparínu, a preto
nie sú vhodné ani spoľahlivé pre monitorovanie aktivity enoxaparínu.



Opatrenia pri podávaní
Nepodávať intramuskulárne.

/Krvácanie/
Tak ako aj pri iných antikoagulanciách môže sa vyskytnúť na ktoromkoľvek
mieste krvácanie (pozri 4.8. Nežiaduce účinky).
Ak sa krvácanie vyskytne, musí sa vyšetriť jeho pôvod a začať vhodná
liečba.

Podobne ako iné antikoagulanciá, aj enoxaparín je potrebné podávať so
zvýšenou opatrnosťou pri stavoch so zvýšeným rizikom krvácania, ako sú:
. porucha hemostázy,
. peptický vred v anamnéze,
. nedávno prekonaná ischemická mozgová príhoda,
. nekontrolovaná ťažká hypertenzia,
. diabetická retinopatia,
. nedávny neurochirurgický výkon alebo očná operácia,
. súbežné podávanie liekov ovplyvňujúcich hemostázu (pozri časť 4.5 Liekové
a iné interakcie)

/Pacienti s umelou mechanickou srdcovou chlopňou/
Podávanie enoxaparínu sodného pacientom s umelou mechanickou srdcovou
chlopňou za účelom tromboprofylaxie nebolo dostatočne preskúmané.
U pacientov s umelou mechanickou srdcovou chlopňou, ktorým bol podávaný
enoxaparín za účelom tromboprofylaxie, sa zaznamenali ojedinelé prípady
trombózy umelej srdcovej chlopne. Nejasné okolnosti, vrátane základného
ochorenia a nedostatočných klinických údajov, obmedzujú zhodnotenie týchto
prípadov. Niektoré z týchto prípadov boli gravidné ženy, u ktorých trombóza
spôsobila smrť matky a plodu. Gravidné ženy s umelou srdcovou chlopňou môžu
byť vystavené vyššiemu riziku tromboembólie (pozri 4.4. Osobitné
upozornenia a opatrenia pri používaní, Gravidné ženy s umelou mechanickou
srdcovou chlopňou).

/Krvácanie u starších pacientov/
Starší pacienti (hlavne 80-roční a starší) môžu byť pri podávaní
terapeutických dávok enoxaparínu vystavení vyššiemu riziku komplikácií
s krvácaním. Odporúča sa preto starostlivé klinické sledovanie (pozri 4.2.
Dávkovanie a spôsob podávania: Starší pacienti, 5.2. Farmakokinetické
vlastnosti: Starší pacienti).

/Zhoršená funkcia obličiek/
Pacienti so zhoršenou funkciou obličiek sú vystavení vyššiemu účinku
enoxaparínu sodného, čím sa zvyšuje riziko krvácania. Pacienti so závažne
zhoršenou funkciou obličiek (klírens kreatinínu <30 ml/min) sú vystavení
výrazne vyššiemu účinku enoxaparínu sodného, preto sa odporúča úprava
terapeutických a profylaktických dávkovacích režimov. Aj keď pacientom so
stredne (klírens kreatinínu 30-50 ml/min) a mierne zhoršenou funkciou
obličiek (klírens kreatinínu 50-80 ml/min) nie je nutné upravovať dávku,
odporúča sa starostlivé klinické monitorovanie (pozri 4.2. Dávkovanie
a spôsob podávania: Pacienti so zhoršenou funkciou obličiek, 5.2.
Farmakokinetické vlastnosti: Zhoršená funkcia obličiek).

/Pacienti s nízkou hmotnosťou/
Pacienti s nízkou hmotnosťou (ženy < 45 kg, muži < 57 kg) boli pri podávaní
profylaktických dávok enoxaparínu sodného (neupravených podľa hmotnosti
pacienta) vystavení vyššiemu účinku lieku, čo môže viesť k vyššiemu riziku
krvácania. Preto sa odporúča starostlivé klinické sledovanie takýchto
pacientov (pozri 5.2. Farmakokinetické vlastnosti, Telesná hmotnosť).

/Monitorovanie počtu krvných doštičiek/
Pri nízkomolekulových heparínoch existuje riziko vzniku heparínom
indukovanej trombocytopénie sprostredkovanej protilátkami. Týmto
mechanizmom vyvolaná trombocytopénia sa zvyčajne objaví medzi 5. až 21.dňom
od začiatku liečby enoxaparínom. Preto sa odporúčajú pravidelné kontroly
hodnoty trombocytov pred začatím liečby a počas nej. Pri významnom poklese
počtu krvných doštičiek (30 až 50 % počiatočnej hodnoty), sa musí liečba
enoxaparínom hneď prerušiť a pacientovi podať iná antikoagulačná liečba.

4.5. Liekové a iné interakcie

Pred začiatkom terapie enoxaparínom sa odporúča vysadiť lieky ovplyvňujúce
hemostázu, pokiaľ nie sú absolútne indikované. Sú to napríklad:
. systémové salicyláty, kyselina acetylsalicylová a NSAID, vrátane
ketorolaku,
. dextran 40, tiklopidín a klopidogrel,
. systémové glukokortikoidy,
. trombolytiká a antikoagulanciá,
. iné lieky ovplyvňujúce aktivitu krvných doštičiek vrátane antagonistov
glykoproteínu IIb/IIIa.
Ak je indikované podávanie týchto liekov, je potrebné pozorné klinické
a laboratórne monitorovanie hemokoagulačných parametrov.

4.6. Gravidita a laktácia

/Gravidita/
Štúdie na zvieratách nepreukázali žiadne známky fetálnej toxicity alebo
teratogenity. Pri gravidných potkanoch je prechod 35S-enoxaparínu cez
placentu do plodu minimálny.
U človeka nie sú žiadne dôkazy o prechode enoxaparínu placentárnou bariérou
v druhom trimestri gravidity. O prvom a treťom trimestri nie sú k
dispozícii žiadne informácie.
Keďže sa nevykonali zodpovedajúce kontrolované štúdie u gravidných žien a
štúdie na zvieratách nie sú plne aplikovateľné na odpoveď u ľudí,
enoxaparín možno používať počas gravidity len ak lekár potvrdí jednoznačnú
potrebu podania (pozri časť 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri
používaní, Gravidné ženy s umelou mechanickou srdcovou chlopňou a Opatrenia
pri podávaní, Pacienti s umelou mechanickou srdcovou chlopňou).

/Laktácia/
Koncentrácia 35S-enoxaparínu alebo jeho značených metabolitov je v mlieku
laktujúcich potkanov veľmi nízka. Nie je známe, či sa nezmenený enoxaparín
vylučuje do ľudského materského mlieka. Perorálna absorpcia enoxaparínu je
nepravdepodobná. Napriek tomu sa dojčiacim matkám odporúča, aby počas
liečby enoxaparínom dojčenie prerušili.

4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Enoxaparín sodný nemá žiadny vplyv na schopnosť riadiť motorové vozidlo a
obsluhovať stroje.

4.8. Nežiaduce účinky

Enoxaparín sa vyhodnocoval u viac ako 15 000 pacientov, ktorí dostávali
enoxaparín v klinickom skúšaní. Z toho 1776 pacientov s rizikom
tromboembolických komplikácií dostávalo enoxaparín ako prevenciu hlbokej
žilovej trombózy po ortopedickej alebo abdominálnej operácii, 1169
pacientov s akútnym interným ochorením s ťažkým obmedzením mobility
dostávalo enoxaparín ako prevenciu hlbokej žilovej trombózy, 559 pacientov
s pľúcnou embóliou alebo bez nej dostávalo enoxaparín na liečbu hlbokej
žilovej trombózy, 1578 pacientov na liečbu nestabilnej anginy a non-Q-
infarktu myokardu a 10 176 pacientov na liečbu akútneho infarktu myokardu s
eleváciou ST-segmentu.
Režim podávania enoxaparínu sodného v klinickom skúšaní sa menil
v závislosti od indikácií. Pri prevencii hlbokej žilovej trombózy po
operácii alebo u pacientov s akútnym interným ochorením s ťažkým obmedzením
mobility bola dávka enoxaparínu sodného 4 000 anti-Xa IU (40 mg) subkutánne
jedenkrát denne. Pri liečbe hlbokej žilovej trombózy (HŽT) s pľúcnou
embóliou (PE) alebo bez nej dostávali pacienti dávku buď 100 anti-Xa IU/kg
(1 mg/kg) subkutánne každých 12 hodín alebo dávku 150 anti-Xa IU/kg
(1,5 mg/kg) subkutánne jedenkrát denne. V klinických štúdiách na liečbu
nestabilnej anginy a non-Q-infarktu myokardu boli dávky 100 anti-Xa IU/kg
(1 mg/kg) subkutánne každých 12 hodín a v klinickej štúdii na liečbu
akútneho infarktu myokardu s eleváciou ST-segmentu sa podával enoxaparín
sodný v dávke 3 000 anti-Xa IU (30 mg) intravenózne ako bolus a potom
nasledovala dávka 100 anti-Xa IU/kg (1 mg/kg) subkutánne každých 12 hodín.
Nežiaduce účinky, ktoré sa pozorovali v týchto klinických štúdiách a tie,
ktoré sa zaznamenali v rámci skúseností po uvedení lieku na trh, sú
podrobnejšie opísané nižšie.
Frekvencie výskytu sú definované takto: veľmi časté (? 1/10); časté
(? 1/100 až < 1/10); menej časté (? 1/1000 až < 1/100); zriedkavé
(? 1/10 000 až < 1/1 000); a veľmi zriedkavé (< 1/10 000).
Nežiaduce účinky, ktoré sa nezaznamenali v klinických štúdiách, ale boli
hlásené z praxe po uvedení lieku na trh, sú zaradené pod frekvenciu
„zriedkavé“.

Krvácanie
Najčastejšie hlásenou reakciou v klinických štúdiách bolo krvácanie.
Patrilo sem veľké krvácanie, zaznamenalo sa u viac ako u 4,2 % pacientov
(chirurgickí pacienti). Niektoré z týchto prípadov boli fatálne.
U chirurgických pacientov sa za veľké krvácanie považovalo to, ktoré
spôsobilo závažnú klinickú udalosť alebo to, pri ktorom bol pokles
hemoglobínu ? 2 g/dl alebo ktoré si vyžiadalo transfúziu 2 alebo viac
jednotiek krvných prípravkov. Retroperitoneálne a intrakraniálne krvácanie
za vždy považovalo za veľké.

Počas terapie enoxaparínom, podobne ako pri podávaní iných antikoagulancií,
sa môže v prítomnosti pridružených rizikových faktorov ako sú organické
poškodenia s tendenciou ku krvácaniu, invazívne zákroky alebo používanie
liekov ovplyvňujúcich hemostázu vyskytnúť krvácanie (pozri časť 4.4
Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní a 4.5 Liekové a iné
interakcie).

|MedDRA |Prevencia |Prevencia |Liečba |Liečba |Liečba |
|triedy |u chirurgických|u interných|pacientov |pacientov |pacientov |
|orgánových |pacientov |pacientov |s HŽT s PE |s nestabilnou |s akútnym IM |
|systémov | | |alebo bez nej |anginou |s eleváciou |
| | | | |a non-Q |ST-segmentu |
| | | | |infarktom | |
| | | | |myokardu | |
|Poruchy |Veľmi časté: |Časté: |Veľmi časté: |Časté: |Časté: |
|ciev |krvácanie |krvácanie |krvácanie |krvácanie |krvácanie* |
| | | | | | |
| |Zriedkavé: | |Menej časté: |Zriedkavé: |Menej časté: |
| |Retroperitoneál| |Intrakraniálne|Retroperitoneá|Intrakraniáln|
| |ne krvácanie | |krvácanie, |lne krvácanie |e krvácanie, |
| | | |retroperitoneá| |retroperitone|
| | | |lne krvácanie | |álne |
| | | | | |krvácanie |


*: napríklad: hematóm, ekchymóza iná ako v mieste vpichu injekcie, hematóm
v rane, hematúria, epistaxa a gastrointestinálne krvácanie.

Okrem toho bolo v praxi po uvedení lieku na trh zaznamenané:

/Zriedkavé//:/ Pri súčasnom použití enoxaparínu sodného a spinálnej /
epidurálnej anestézie alebo spinálnej punkcie sa vyskytli prípady
spinálneho hematómu (alebo neuraxiálneho hematómu). Tieto reakcie mali za
následok rôzne stupne neurologických poškodení vrátane dlhodobej alebo
trvalej paralýzy (pozri časť 4.4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri
používaní).









Trombocytopénia a trombocytóza

|MedDRA |Prevencia |Prevencia |Liečba |Liečba |Liečba |
|triedy |u chirurgický|u interných |pacientov |pacientov |pacientov |
|orgánových |ch pacientov |pacientov |s HŽT s PE |s nestabilnou |s akútnym IM |
|systémov | | |alebo bez nej|anginou |s eleváciou |
| | | | |a non-Q |ST-segmentu |
| | | | |infarktom | |
| | | | |myokardu | |
|Poruchy |Veľmi časté: |Menej časté: |Veľmi časté: |Menej časté: |Časté: |
|krvi |trombocytóza|trombocytopén|trombocytóza|trombocytopéni|trombocytóza*|
|a lymfatick| |ia | |a | |
|ého systému| | | | |trombocytopén|
| |Časté: | |Časté: | |ia |
| |trombocytopén| |trombocytopén| | |
| |ia | |ia | |Veľmi |
| | | | | |zriedkavé: |
| | | | | |Imunoalergick|
| | | | | |á |
| | | | | |trombocytopén|
| | | | | |ia |


*: zvýšenie počtu krvných doštičiek > 400 x 109/l

Okrem toho bolo v praxi po uvedení lieku na trh zaznamenané/:/

Zriedkavé: Prípady imunoalergickej trombocytopénie s trombózou;
v niektorých bola trombóza komplikovaná orgánovým infarktom alebo ischémiou
končatiny (pozri časť 4.4.Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní).

Ďalšie klinicky významné nežiaduce reakcie
Sú uvedené v tabuľke nižšie a zatriedené bez ohľadu na indikáciu do skupín
podľa triedy orgánových systémov, frekvencie výskytu a v poradí klesajúcej
závažnosti.


|MedDRA triedy orgánových systémov |Všetky indikácie |
|Poruchy imunitného systému |Časté: alergické reakcie |
| |Zriedkavé: |
| |anafylaktická/anafylaktoidná reakcia |
|Poruchy pečene a žlčových ciest |Veľmi časté: zvýšenie pečeňových |
| |enzýmov (najmä transamináz) |
|Poruchy kože a podkožného tkaniva |Časté: urtikária, pruritus, erytém |
| |Menej časté: bulózna dermatitída |
|Celkové poruchy a reakcie v mieste |Časté: hematóm v mieste vpichu |
|podania |injekcie, bolesť v mieste vpichu |
| |injekcie, iné reakcie v mieste vpichu|
| |injekcie* |
| |Menej časté: lokálne podráždenie, |
| |kožná nekróza v mieste vpichu |
| |injekcie |
|Laboratórne a funkčné vyšetrenia |Zriedkavé: hyperkaliémia |


*: napríklad opuch v mieste vpichu injekcie, krvácanie, hypersenzitivita,
zápal, zhrubnutie, bolesť alebo reakcia
: hladiny transamináz > 3-krát horná hranica normálu

Okrem toho boli v praxi po uvedení lieku na trh zaznamenané/:/

Poruchy kože a podkožného tkaniva
/Zriedkavé:/
- kožná vaskulitída, kožná nekróza objavujúca sa obvykle v mieste vpichu
injekcie (predchádza jej zvyčajne purpura alebo erytematózne plaky,
infiltrované a bolestivé). Liečbu enoxaparínom sodným je potrebné ukončiť.
- uzlíky v mieste vpichu injekcie (zapálené uzlíky, ktoré však neboli
cystickým obalom enoxaparínu).
Vymiznú v priebehu niekoľkých dní a nie je potrebné kvôli tomu ukončiť
liečbu.

4.9. Predávkovanie

/Príznaky a závažnosť/
Náhodné predávkovanie enoxaparínom sodným po intravenóznom, mimotelovom
alebo subkutánnom podaní môže viesť ku krvácavým komplikáciám. Po
perorálnom požití nie je pravdepodobná absorpcia enoxaparínu ani pri
vysokých dávkach.

/Antidotum a liečba/
Antikoagulačný účinok možno do veľkej miery neutralizovať pomalým
intravenóznym podaním protamínu. Dávka protamínu závisí od dávky
aplikovaného enoxaparínu sodného, 1mg protamínu neutralizuje antikoagulačný
účinok 100 anti-Xa IU enoxaparínu sodného, ak bol podaný v priebehu
posledných 8 hodín (pozri informáciu pre predpisovanie solí protamínu). 12
hodín po podaní enoxaparínu nemusí byť podanie protamínu potrebné. Avšak
ani pri vysokých dávkach protamínu sa anti-Xa aktivita enoxaparínu sodného
nikdy nezneutralizuje úplne (maximum asi 60 %).

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1. Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antitrombotikum, antikoagulans, skupina
heparínov.
ATC kód: B01AB05

Enoxaparín sodný je nízkomolekulový heparín, so strednou molekulovou
hmotnosťou asi 4500 daltonov.
V purifikovanom systéme /in vitro/ má enoxaparín vysokú anti-Xa aktivitu
(približne 100 IU/mg) a nízku anti-IIa aktivitu alebo antitrombínovú
aktivitu (približne 28 IU/mg).
Tieto antikoagulačné aktivity sú sprostredkované antitrombínom (ATIII) čo
má za následok antitrombotické účinky u ľudí.
Okrem anti-Xa/IIa aktivity boli identifikované u zdravých ľudí
a u pacientov ako aj na predklinických modeloch ďalšie antitrombotické
a protizápalové vlastnosti enoxaparínu. Patrí sem ATIII-dependentná
inhibícia ďalších koagulačných faktorov ako je faktor VIIa, indukcia
uvoľňovania endogénneho inhibítora cesty tkanivového faktora (Tissue Factor
Pathway Inhibitor (TFPI)) a znížené uvoľňovanie von Willebrandovho faktora
(vWF) z vaskulárneho endotelu do krvného obehu. O týchto faktoroch je
známe, že prispievajú k celkovému antitrombotickému účinku enoxaparínu.

5.2. Farmakokinetické vlastnosti

/Všeobecná charakteristika/
Farmakokinetické parametre enoxaparínu sodného sa sledovali najmä vo vzťahu
k časovému priebehu plazmatickej anti-Xa aktivity a tiež anti-IIa
(antitrombínovej) aktivity v dávkach vyších ako 4000 anti-Xa IU/deň.
Kvantitatívne hodnotenie farmakodynamických a farmakokinetických aktivít sa
robilo validovanými amidolytickými metódami so špecifickými substrátmi a so
štandardom enoxaparínu kalibrovaným oproti medzinárodnému štandardu pre
nízkomolekulové heparíny (NIBSC).

/Biologická dostupnosť/
Absolútna biologická dostupnosť enoxaparínu sodného po subkutánnej
injekcii, vychádzajúc z anti-Xa aktivity, je takmer 100%. Injekčný objem
a koncentácia dávky nad 100-200 mg/ml neovplyvňujú farmakokinetické
parametre u zdravých dobrovoľníkov.

/Absorpcia/
Maximálnu plazmatickú anti-Xa aktivitu možno pozorovať 3 až 5 hodín po
subkutánnej injekcii a dosahuje približne 0,2, 0,4, 1,0 a 1,3 anti-Xa IU/ml
po jednorazovej s.c. aplikácii 20 anti-Xa IU/kg, 40 anti-Xa IU/kg, 100 anti-
Xa IU/kg a 150 anti-Xa IU/kg.
Farmakokinetika enoxaparínu sa po podaní dávok vyšších ako sú odporúčané
dávky zdá byť lineárna. Premenlivosť v rámci organizmu alebo medzi
viacerými pacientami je nízka. Po opakovanom subkutánnom podaní dávky
4000 anti-Xa IU raz denne a dávky 150 anti-Xa IU/kg raz denne zdravým
dobrovoľníkom, sa dosiahne ustálený stav na 2.deň a priemerná miera
expozície je asi o 15% vyššia ako po jednorazovom podaní. Aktivita
enoxaparínu v ustálenom stave sa dá dobre predpovedať na základe
farmakokinetiky po jednorazovom podaní. Po opakovanom subkutánnom podaní
dávky 100 anti-Xa IU/kg dvakrát denne sa ustálený stav dosiahne od 3. po
4.deň a má priemernú expozíciu asi o 65% vyššiu ako po jednorazovom podaní,
maximálnu priemernú hodnotu 1,2 IU/ml a minimálnu hodnotu 0,52 IU/ml. Tieto
rozdiely hodnôt ustáleného stavu sa dajú na základe farmakokinetiky
enoxaparínu sodného očakávať a pohybujú sa v rámci terapeutického
rozmedzia.
Plazmatická anti-IIa aktivita enoxaparínu je po subkutánnom podaní
približne 10-krát nižšia ako anti-Xa aktivita. Priemerná maximálna anti-IIa
aktivita sa pozoruje približne 3 - 4 hodiny po subkutánnom podaní 100 anti-
Xa IU/kg dvakrát denne resp. 150 anti-Xa IU/kg raz denne a dosahuje 0,13
resp. 0,19 IU/ml.

/Distribúcia/
Distribučný objem anti-Xa aktivity enoxaparínu sodného je asi 5 litrov a je
blízky krvnému objemu.

/Biotransformácia/
Enoxaparín sodný sa primárne matabolizuje v pečeni (desulfatizáciou a/alebo
depolymerizáciou) na zložky s nižšou molekulovou hmotnosťou s omnoho nižšou
biologickou účinnosťou. Renálny klírens účinných zložiek predstavuje asi
10% podanej dávky a celkovo sa obličkami vylúči asi 40% podanej dávky vo
forme účinných aj neúčinných zložiek.

/Eliminácia/
Enoxaparín sodný je liek s nízkym klírens. Priemerný klírens plazmatickej
anti-Xa aktivity je po podaní dávky 150 anti-Xa IU/kg 6-hodinovou i.v.
infúziou 0,74 l/hod.
Eliminácia sa javí byť jednofázová a eliminačný polčas anti-Xa aktivity je
približne 4 hodiny po jednorazovom subkutánnom podaní až približne 7 hodín
po opakovanom podaní enoxaparínu sodného.


Charakteristiky špecifických skupín pacientov

Starší pacienti
Na základe výsledkov farmakokinetickej analýzy obyvateľstva sa zistilo, že
pokiaľ je zachovaná normálna funkčnosť obličiek, kinetický profil
enoxaparínu sodného sa u starších osôb v porovnaní s mladšími nelíši. Avšak
je známe, že funkčnosť obličiek sa s vekom znižuje a teda eliminácia
enoxaparínu sodného u starších pacientov môže byť znížená (pozri
4.4.Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní, Krvácanie u starších
pacientov, 4.2. Dávkovanie a spôsob podávania: Starší pacienti, 5.2.
Farmakokinetické vlastnosti: Zhoršená funkcia obličiek).

Zhoršená funkcia obličiek
Medzi klírensom plazmatickej anti-Xa aktivity a klírensom kreatinínu bol v
ustálenom stave bol pozorovaný lineárny vzťah, čo naznačuje zníženie
klírensu enoxaparínu sodného u pacientov so zhoršenou funkčnosťou obličiek.
Po opakovanej subkutánnej dávke 4000 anti-Xa IU raz denne je expozícia anti-
Xa aktivity, vyjadrená AUC v ustálenom stave, pri mierne (klírens
kreatinínu 50-80 ml/min) a pri stredne (klírens kreatnínu 30-50 ml/min)
zhoršenej funkcii obličiek okrajovo zvýšená. U pacientov so závažne
zhoršenou funkciou obličiek (klírens kreatinínu <30 ml/min) je AUC
v ustálenom stave, po opakovaných subkutánnych dávkach 4000 anti-Xa IU raz
denne, významne zvýšená (priemerne o 65%) (pozri 4.4. Osobitné upozornenia
a opatrenia pri používaní, Zhoršená funkcia obličiek, 4.2. Dávkovanie
a spôsob podávania: Pacienti so zhoršenou funkciou obličiek).

Telesná hmotnosť
Po opakovanej s.c. dávke 150 anti-Xa IU/kg raz denne je priemerná AUC anti-
Xa aktivity v ustálenom stave u obéznych zdravých dobrovoľníkov (BMI index
30-48 kg/m2) v porovnaní s osobami s normálnou hmotnosťou okrajovo
zvýšená, zatiaľ čo Amax zvýšená nie je. U obéznych pacientov je po
subkutánnom podaní nižší hmotnosťou ovplyvnený klírens.
Po jednorazovom subkutánnom podaní enoxaparínu sodného v dávke 4000 anti-Xa
IU (dávka nebola upravená na základe hmotnosti pacienta) ženám (<45 kg)
a mužom (<57 kg) s nízkou hmotnosťou bolo zistené, že expozícia anti-Xa
aktivity je v porovnaní s osobami s normálnou hmotnosťou u žien o 52%
a u mužov o 27% vyššia (pozri 4.4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri
používaní, Pacienti s nízkou hmotnosťou).

Dialýza
Po jednorazovom i.v. podaní enoxaparínu v dávke 25 alebo 50 anti-Xa IU/kg
v jedinej štúdii sa rýchlosť eliminácie enoxaparínu javí byť podobná, ale
AUC je dvakrát vyššia ako u kontrolovaných osôb.

5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti

Neuskutočnili sa žiadne dlhodobé štúdie na zvieratách, ktoré by zhodnotili
karcinogénne účinky enoxaparínu sodého.
Nasledujúce testy nepreukázali mutagénne účinky enoxaparínu: Amesov test /in-/
/vitro/, progresívny mutačný test na bunkách myšacích lymfómov /in-vitro/,
humánny lymfocytový test chromozomálnych aberácií /in-vitro/
a /in-vivo/ test chromozomálnych aberácií na kostnej dreni potkanov.
Po subkutánnom podaní dávky nižšej ako 2000 anti-Xa IU/kg/deň nemal
enoxaparín vplyv na fertilitu alebo reprodukčné schopnosti potkaních samcov
a samíc. V teratologických štúdiách sa enoxaparín podával s.c. v dávkach do
3000 anti-Xa IU/kg/deň gravidným samiciam potkanov a králikov. Teratogénne
účinky alebo fetotocicita enoxaparínu sa nedokázala.
V 13 – týždňových štúdiach toxicity, kde sa podával s.c. enoxaparín
potkanom a psom v dávke 1500 anti-Xa IU/kg/deň a v 26 týždňových štúdiach
toxicity, kde sa podával enoxaparín s.c. a i.v. potkanom a opiciam v dávke
1000 anti-Xa IU/kg/deň sa iné nežiaduce účinky enoxaparínu okrem
antikoagulačného účinku nedokázali.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1. Zoznam pomocných látok

Voda na injekciu.

6.2. Inkompatibility

Nemiešať s inými liekmi.

6.3. Čas použiteľnosti

24 mesiacov

6.4. Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25°C. Naplnené striekačky nevystavujte teplote
nižšej ako 0°C. Neuchovávajte v mrazničke. Striekačky sú určené na
jednorazové použitie, nepoužité striekačky sa likvidujú podľa platných
predpisov.

6.5. Druh obalu a obsah balenia

Naplnená injekčná striekačka s bezpečnostným systémom na jednorazové
použitie (sklenená) s plastovým piestom a gumovým krytom, vo výlisku z
plastickej hmoty, písomná informácia pre používateľov, papierová škatuľa.



Veľkosť balenia:
2 x 9000 antiXa-IU/0,6 ml
2 x 12000 antiXa-IU/0,8 ml
2 x 15000 antiXa-IU/1,0 ml

10 x 9000 antiXa-IU/0,6 ml
10 x 12000 antiXa-IU/0,8 ml
10 x 15000 antiXa-IU/1,0 ml

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené do obehu.

6.6. Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom


Subkutánne podávania

Naplnené jednorazové injekčné striekačky sú pripravené na okamžité
použitie.
Pri podávaní injekcie je najlepšie, ak pacient leží. Enoxaparín sodný sa
podáva hlbokou subkutánnou injekciou. Podávať sa má striedavo do ľavej
a pravej anterolaterálnej alebo posterolaterálnej časti brušnej steny.
Celá dĺžka ihly sa zavedie kolmo do kožného záhybu jemne uchopeného medzi
palcom a ukazovákom. Ihla sa musí kolmo aj z kožného záhybu vytiahnuť.
Následne sa ihla zakryje ochranným púzdrom, ktoré sa vysunie automaticky.
Kožnú riasu treba držať počas celého podávania. Poznámka: bezpečnostný
systém, ktorý uvoľní ochranné púzdro na zakrytie ihly, sa aktivuje až
vtedy, keď sa injekčná striekačka vyprázdni úplným stlačením piestu až na
doraz. Miesto podania sa nemá masírovať


Samostatné podávanie: Pacienta treba upozorniť, aby si veľmi pozorne
prečítal návod na použitie.

7. DRžITEľ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

sanofi-aventis Slovakia s.r.o., Bratislava, Slovenská republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

16/0033/02-S

9. DÁTUM REGISTRÁCIE / DÁTUM PREDĹžENIA REGISTRÁCIE

5.4.2002 /

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

November 2010