Písomná informácia pre používateľov

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č. 1 k notifikácii zmeny v registrácii lieku, ev. č. 2010/00698



SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU



1. NÁZOV LIEKU


Trandolapril Mylan 0,5 mg

Trandolapril Mylan 2 mg
Trandolapril Mylan 4 mg
Tvrdé kapsuly


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá kapsula Trandolapril Mylan 0,5 mg obsahuje 0,5 mg trandolaprilu.
Každá kapsula Trandolapril Mylan 2 mg obsahuje 2 mg trandolaprilu.
Každá kapsula Trandolapril Mylan 4 mg obsahuje 4 mg trandolaprilu.

Každá kapsula obsahuje 24 mg monohydrátu laktózy.
Každá kapsula Trandolapril Mylan 0,5 mg a 2 mg obsahuje 1,26 mg oranžovej
žlti (E 110).

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Tvrdá kapsula.


Trandolapril Mylan 0,5 mg: svetlošarlátové / sýtožlté kapsuly


Trandolapril Mylan 2 mg: svetlošarlátové / svetlošarlátové kapsuly


Trandolapril Mylan 4 mg: svetlohnedooranžové / svetlošarlátové kapsuly



4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Mierna až stredne závažná hypertenzia.
Dysfunkcia ľavej komory po akútnom infarkte myokardu.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Trandolapril Mylan sa môže užívať pred jedlom, počas jedla alebo po jedle.


Dospelí

/Hypertenzia:/
U dospelých pacientov bez kongestívneho zlyhania srdca a bez renálnej alebo
hepatálnej insuficiencie, ktorí neužívajú diuretiká, je odporúčaná
začiatočná dávka 0,5 mg trandolaprilu jedenkrát denne. S dávkou 0,5 mg sa
terapeutická odpoveď dosiahne iba u menšiny pacientov. Dávkovanie sa má
postupne zdvojnásobovať v intervaloch 2 až 4 týždne na základe odpovede
pacienta až na dávku maximálne 4 mg trandolaprilu užitú ako jednorazová
denná dávka.

Zvyčajná udržiavacia dávka sa pohybuje v rozmedzí od 1 až 2 mg ako
jednorazová denná dávka. Pokiaľ odpoveď pacienta nie je dostačujúca ani pri
dávke 4 mg trandolaprilu, má sa zvážiť kombinovaná liečba s diuretikami
a blokátormi vápnikového kanála.

/Dysfunkcia ľavej komory po akútnom infarkte myokardu:/
Po akútnom infarkte myokardu sa liečba môže začať už na tretí deň, akonáhle
sa dosiahnu potrebné podmienky na liečbu (stabilná hemodynamika a manažment
akejkoľvek doznievajúcej ischémie). Začiatočná dávka musí byť nízka (pozri
časť 4.4), obzvlášť ak má pacient pri zahájení liečby normálny alebo nízky
krvný tlak. Začiatočná liečba má byť 0,5 mg na deň (24 hodín). Dávku je
možné postupne zvyšovať na maximálne 4 mg denne ako jednorazovú dávku. Táto
riadená titrácia sa môže dočasne prerušiť, napríklad v prípade
symptomatickej hypotenzie.
Liečba sa má zahájiť v nemocnici pod prísnym dohľadom, hlavne krvného tlaku
(pozri časť 4.4).

V prípade hypotenzie sa všetky súbežné hypotenzné liečby (napríklad
vazodilatanciami, ako sú nitráty, diuretiká) musia starostlivo prehodnotiť
a pokiaľ možno znížiť ich dávku. Dávka trandolaprilu sa má znížiť iba, ak
tieto opatrenia nie sú postačujúce alebo ak nemôžu byť vykonané.

V prípade predchádzajúcej liečby diuretikami sa musia vykonať osobitné
opatrenia:
Odporúča sa buď prerušiť liečbu diuretikami minimálne 72 hodín pred
začiatkom liečby trandolaprilom a/alebo začať liečbu s 0,5 mg trandolaprilu
denne. V takom prípade sa dávka musí upraviť podľa odpovede pacienta na
liečbu. Ak je nevyhnutné pokračovať v diuretickej liečbe, je potrebný
lekársky dohľad.

/Predchádzajúca liečba diuretikami:/
U pacientov, ktorí sú vystavení riziku z dôvodu stimulovaného renín-
angiotenzínového systému (napr. pacienti s depléciou vody alebo sodíka), sa
diuretikum má vysadiť 2-3 dni pred začiatkom liečby s 0,5 mg trandolaprilu,
aby sa znížila pravdepodobnosť symptomatickej hypotenzie. Liečba diuretikom
sa v prípade potreby môže neskôr obnoviť.

/Zlyhanie srdca:/
U hypertenzných pacientov, ktorí majú aj kongestívne zlyhanie srdca,
s alebo bez pridruženej renálnej insuficiencie, sa po liečbe ACE
inhibítormi pozorovala symptomatická hypotenzia. U týchto pacientov sa má
liečba začať dávkou 0,5 mg trandolaprilu jedenkrát denne pod starostlivým
lekárskym dohľadom v nemocnici.

/Poškodenie funkcie obličiek:/
Pri klírense kreatinínu 0,2 – 0,5 ml/s (10-30 ml/min) sa má liečba začať s
dennou dávkou 0,5 mg. V prípade potreby je možné dávku zvýšiť na 1 mg
jedenkrát denne. V prípade klírensu kreatinínu pod 0,2 ml/s (10 ml/min) a u
pacientov na hemodialýze sa podáva 0,5 mg denne ako jednorazová dávka. U
týchto pacientov je nevyhnutná pravidelná kontrola sérového draslíka
a sérového kreatinínu.

/Renovaskulárna hypertenzia:/
Začiatočná liečba má byť 0,5 mg denne. Dávka sa má upraviť podľa odpovede
krvného tlaku.

/Úprava dávkovania pri poškodení funkcie pečene:/
U pacientov so závažne poškodenou funkciou pečene vedie pokles
metabolického klírensu materskej zlúčeniny, trandolaprilu a aktívneho
metabolitu trandolaprilátu k značnému zvýšeniu plazmatických hladín
trandolaprilu a v menšom rozsahu i k zvýšeniu hladín trandolaprilátu.
Liečba trandolaprilom sa má preto začať s dávkou 0,5 mg jedenkrát denne pod
starostlivým lekárskym dohľadom (pozri časť 4.4 a 5.2).


Deti

Liek sa nemá podávať deťom, keďže skúsenosti s liečbou u detí sú
nedostatočné.


Starší pacienti

Zvyčajne nie je potrebné žiadne zníženie dávky. Farmakokinetické štúdie
hypertenzných pacientov vo veku nad 65 rokov, ktorí majú na svoj vek
normálnu funkciu obličiek, naznačujú, že úprava dávky nie je potrebná.
Avšak keďže niektorí starší pacienti môžu byť obzvlášť citliví na ACE
inhibítory, na začiatku liečby sa odporúča použiť nízke dávky a sledovať
odpoveď krvného tlaku a funkciu obličiek.

Opatrnosť je potrebná u starších pacientov so súbežnou diuretickou liečbou,
kongestívnym zlyhaním srdca a insuficienciou obličiek alebo pečene. Dávka
sa má upraviť podľa odpovede krvného tlaku.

4.3 Kontraindikácie

. Známa precitlivenosť na trandolapril, iné ACE inhibítory alebo na
ktorúkoľvek z pomocných látok lieku.
. Angioneurotický edém v anamnéze (napr. Quinckeho edém), súvisiaci s
predchádzajúcim podaním ACE inhibítora.
. Hereditárny alebo idiopatický angioneurotický edém.
. Druhý alebo tretí trimester gravidity (pozri časť 4.4 a 4.6).
. Laktácia.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní


/Riziko hypotenzie a/alebo renálnej insuficiencie/

U pacientov s nekomplikovanou hypertenziou sa v zriedkavých prípadoch po
prvej dávke alebo po podaní zvýšenej dávky pozorovala symptomatická
hypotenzia. Za istých okolností dochádza k výraznej aktivácii renín-
angiotenzín-aldosterónového systému, obzvlášť v prípade závažnej deplécie
tekutín a sodíka (diéta s nízkym obsahom solí, dlhodobá diuretická liečba,
dialýza, hnačka alebo vracanie), stenózy obličkovej tepny, zlyhania srdca a
cirhózy pečene s edémom a/alebo ascitmi. Supresia renín-angiotenzín-
aldosterónového systému ACE inhibítormi môže spôsobiť závažnú arteriálnu
hypotenziu a/alebo funkčnú renálnu insuficienciu, najmä pri prvej dávke,
pri zvýšení dávky a počas prvých dvoch týždňoch liečby. Závažná hypotenzia
môže viesť k mdlobám a/alebo ischemickým léziám na orgánoch s arteriálnymi
poruchami (napríklad akútny infarkt myokardu, cerebrovaskulárny infarkt).

U takýchto rizikových pacientov, vrátane pacientov s anginou pectoris alebo
cerebrovaskulárnymi poruchami, sa má liečba trandolaprilom zahájiť pod
starostlivým lekárskym dohľadom s nízkymi dávkami s opatrnou úpravou dávky.
V prípade predchádzajúcej diuretickej liečby sa odporúča prerušiť
diuretickú liečbu aspoň 72 hodín pred začiatkom liečby trandolaprilom a
začať s dávkou 0,5 mg denne (pozri časť 4.5).

Deplécia tekutín a solí sa má upraviť pred začiatkom liečby trandolaprilom.


Ak sa u pacienta počas liečby rozvinie arteriálna hypotenzia alebo renálna
insuficiencia, môže byť potrebné zníženie dávky alebo prerušenie liečby
trandolaprilom a/alebo diuretikami.

Prípad arteriálnej hypotenzie vyskytujúcej sa po začiatočnej dávke
nevylučuje následnú liečbu trandolaprilom za predpokladu, že dávka sa
upravuje s opatrnosťou.

Ak sa vyskytne symptomatická hypotenzia, pacient sa má uviesť do polohy
ležmo na chrbát a v prípade potreby má dostať intravenóznu infúziu
fyziologického roztoku. V prípade pridruženej bradykardie môže byť potrebný
intravenózny atropín.


/Pacienti s renovaskulárnou hypertenziou/

Liečba renovaskulárnej hypertenzie sa vykonáva revaskularizáciou.

ACE inhibítory však môžu byť prospešné, až do doby, kým nie je možné
vykonať revaskularizáciu alebo ak sa táto procedúra nedá vykonať. Riziko
závažnej arteriálnej hypotenzie a renálnej insuficiencie je zvýšené, keď sú
pacienti s predchádzajúcou unilaterálnou alebo bilaterálnou stenózou
obličkovej tepny liečení ACE inhibítormi. Diuretiká môžu ďalej zvyšovať
riziko. Strata renálnej funkcie sa môže prejaviť iba malými zmenami
sérového kreatinínu, dokonca aj u pacientov s unilaterálnou stenózou
obličkovej tepny. U týchto pacientov sa má liečba začať v nemocnici
pod starostlivým lekárskym dohľadom s nízkymi dávkami a opatrnou úpravou
dávky. V priebehu prvotných týždňov liečby sa má diuretická liečba prerušiť
a je potrebné sledovať funkciu obličiek a draslík v sére.


/Posúdenie funkcie obličiek/

Zhodnotenie stavu pacienta má zahŕňať posúdenie funkcie obličiek pred
začiatkom liečby a v priebehu liečby. Proteinúria sa môže vyskytnúť, ak je
pred začiatkom liečby prítomné poškodenie funkcie obličiek alebo ak sú
použité pomerne vysoké dávky.


/Pacienti s renálnou insuficienciou/

V prípade renálnej insuficiencie sa dávka musí znížiť, ak klírens
kreatinínu je ( 0,5 ml/s (( 30 ml/min) (pozri časť 4.2). U pacientov s
renálnou insuficienciou sa odporúča dôkladne sledovať funkciu obličiek a
draslík v sére počas začiatočných týždňov liečby a následne podľa potreby.
Keď sa trandolapril podáva súbežne s diuretikami, u niektorých
hypertenzných pacientov bez predtým diagnostikovaného renálneho ochorenia
sa môže vyvinúť zvýšenie hladiny močoviny v sére a sérového kreatinínu.
Môže sa vyskytnúť proteinúria.

U pacientov s renálnou insuficienciou, kongestívnym zlyhaním srdca alebo
unilaterálnou alebo bilaterálnou stenózou obličkovej tepny, pacientov s
jednou obličkou, ako aj po transplantácii obličky je riziko poškodenia
funkcie obličiek. Takéto poškodenie funkcie obličiek, ak sa včas rozpozná,
je po prerušení liečby reverzibilné.


/Transplantácia obličky/

Nie sú žiadne skúsenosti týkajúce sa podania trandolaprilu pacientom
s nedávnou transplantáciou obličky. Liečba trandolaprilom sa preto
neodporúča.


/Pacienti s poškodením funkcie pečene/

Keďže trandolapril je proliečivo, ktoré sa metabolizuje na svoju aktívnu
formu v pečeni, pacientom s poškodením funkcie pečene je potrebné venovať
osobitnú opatrnosť a dôkladné sledovanie.


/Zlyhanie pečene/

ACE inhibítory sú v zriedkavých prípadoch spojené so syndrómom, ktorý
začína s cholestatickou žltačkou alebo hepatitídou a postupuje do
fulminantnej hepatickej nekrózy a (niekedy) smrti. Mechanizmus tohto
syndrómu nie je známy. Pacienti užívajúci ACE inhibítory, u ktorých sa
rozvinula žltačka alebo výrazné zvýšenie hladiny pečeňových enzýmov, majú
prerušiť liečbu ACE inhibítorom a je potrebné im poskytnúť primerané
lekárske vyšetrenie.


/Angioedém/

U pacientov liečených ACE inhibítorom, vrátane trandolaprilu, sa
zaznamenali prípady edému tváre, pier, jazyka, hlasiviek a/alebo hrtana,
ako aj končatín. Angioedém sa môže vyvinúť najmä v priebehu začiatočných
týždňov liečby. Iba zriedka sa vyvinie po dlhodobej liečbe ACE inhibítorom.


V takýchto prípadoch sa má prerušiť liečba trandolaprilom a pacient má byť
sledovaný až do vymiznutia edému. Ak je edém lokalizovaný iba na tvár,
obvykle vymizne bez liečby, hoci antihistaminiká boli prospešné na
zmiernenie symptómov.

Kombinácia opuchu tváre a hrtana môže byť život ohrozujúca. Opuch jazyka,
hlasiviek alebo hrtana môže spôsobiť obštrukciu dýchania. Urýchlene sa musí
podať 0,1% adrenalín (0,3-0,5 ml) subkutánne a podniknúť ostatné náležité
terapeutické opatrenia.

Po takejto reakcii sa nesmie obnoviť liečba ACE inhibítorom. Pacienti s
predchádzajúcim Quinckeho edémom, nevyskytujúcim sa v súvislosti s liečbou
ACE inhibítorom, majú vyššie riziko vzniku nového Quinckeho edému, ak sú
liečení ACE inhibítorom (pozri časť 4.3).

Ukázalo sa, že ACE inhibítory zapríčiňujú angioedém u pacientov čiernej
pleti častejšie ako u pacientov inej ako čiernej pleti.

Intestinálny angioedém sa zaznamenal veľmi zriedkavo u pacientov liečených
ACE inhibítormi. Títo pacienti mali abdominálnu bolesť (s alebo bez nauzey
alebo vracania); v niektorých prípadoch bez predošlého angioedému tváre
a s normálnymi hladinami C-1 esterázy. Angioedém bol diagnostikovaný
prostredníctvom procedúr, zahŕňajúcich abdominálny CT počítačový tomogram,
alebo ultrazvuk alebo pri chirurgickom zákroku, a symptómy vymizli po
ukončení liečby ACE inhibítorom. Intestinálny angioedém má byť zahrnutý do
diferenciálnej diagnostiky pacientov liečených ACE inhibítormi, ktorí majú
abdominálnu bolesť (pozri časť 4.8).


/Etnické rozdiely/

Tak ako v prípade iných ACE inhibítorov, trandolapril môže byť menej účinný
pri znižovaní krvného tlaku u pacientov čiernej pleti než u pacientov inej
ako čiernej pleti. To môže byť pravdepodobne v dôsledku vyššej incidencie
nízkorenínových stavov u hypertenzných pacientov čiernej pleti.


/Kašeľ/

Počas liečby ACE inhibítorom sa môže objaviť suchý a neproduktívny kašeľ,
ktorý vymizne po prerušení liečby. Ak sa liečba ACE inhibítorom považuje za
nevyhnutnú, je možné zvážiť opätovné obnovenie liečby.
Kašeľ vyvolaný ACE inhibítorom sa má považovať za súčasť diferenciálnej
diagnostiky kašľa.


/Hyperkaliémia/

Zvýšenie hladiny draslíka v sére sa pozorovalo u niektorých pacientov
liečených ACE inhibítormi, vrátane trandolaprilu. Rizikové faktory rozvoja
hyperkaliémie zahŕňajú renálnu insuficienciu, zhoršenie stavu obličiek, vek
(> 70 rokov), diabetes mellitus, pridružené príhody, obzvlášť dehydratáciu,
akútnu dekompenzáciu srdca, metabolickú acidózu, a súbežné použitie
diuretík šetriacich draslík (napr. spironolaktón, eplerenón, triamteren
alebo amilorid), doplnky draslíka alebo náhrady soli s obsahom draslíka;
alebo takých pacientov, ktorí užívajú iné lieky spojené so zvýšením
sérového draslíka (napr. heparín). Použitie doplnkov draslíka, diuretík
šetriacich draslík alebo náhrad soli s obsahom draslíka, obzvlášť
u pacientov s poruchou funkcie obličiek, môže viesť k signifikantnému
zvýšeniu sérového draslíka. Hyperkaliémia môže spôsobiť závažné, niekedy
fatálne arytmie. Ak sa súbežné použitie trandolaprilu a niektorého z vyššie
uvedených látok pokladá za nevyhnutné, majú sa použiť s opatrnosťou a za
pravidelného sledovania hladiny draslíka v sére (pozri časť 4.5).


/Chirurgický zákrok / anestézia/

U pacientov, ktorí sa podrobujú veľkému chirurgickému zákroku alebo počas
anestézie s potenciálne hypotenznými látkami, môžu ACE inhibítory vyvolať
pravdepodobne závažnú arteriálnu hypotenziu, ktorú je možné upraviť
expandérmi plazmy. Pokiaľ nie je možné prerušiť liečbu ACE inhibítorom,
liečba na zväčšenie objemu sa má podávať s opatrnosťou.


/Aortálna stenóza / hypertrofická kardiomyopatia/

ACE inhibítory sa majú používať s veľkou opatrnosťou u pacientov s
aortálnou stenózou alebo obštrukciou výtoku z ľavej komory.


/Neutropénia / agranulocytóza/

Vo veľmi zriedkavých prípadoch sa po liečbe ACE inhibítormi podávanými vo
vysokých dávkach a/alebo pacientom s renálnou insuficienciou pozorovala
neutropénia / agranulocytóza, najmä v súvislosti s ochoreniami spojivového
tkaniva (napr. diseminovaný lupus erythematosus a sklerodermia), ako aj s
imunosupresívnou liečbou látkami s potenciálnym rizikom leukopénie.
Neutropénia je reverzibilná po prerušení liečby ACE inhibítorom. Najlepšou
prevenciou je starostlivo dodržiavať odporúčanú dávku. Ak sa liečba ACE
inhibítorom u takýchto rizikových pacientov považuje za nevyhnutnú, musí sa
starostlivo zvážiť pomer rizika k prínosu liečby. U pacientov
s kolagenóznym ochorením ciev (napr. lupus erythematosus a sklerodermia) sa
musí zvážiť pravidelné sledovanie bielych krviniek a bielkovín v moči,
najmä ak je spojené s poškodením funkcie obličiek a súbežnou liečbou,
obzvlášť kortikosteroidmi a antimetabolitmi, alebo liečbou alopurinolom
alebo prokaínamidom.


/Proteinúria/

Proteinúria sa môže vyskytnúť najmä u pacientov s existujúcim poškodením
funkcie obličiek alebo pri relatívne vysokých dávkach ACE inhibítorov.
Trandolapril sa má podať len po kritickom zhodnotení pomeru rizika /
prínosu liečby pacientov s klinicky relevantnou proteinúriou (viac ako
1 g/deň).


/Anafylaktoidné reakcie počas desenzibilizácie voči blanokrídlemu hmyzu/

Zriedkavo sa u pacientov užívajúcich ACE inhibítory počas desenzibilizácie
jedom branokrídleho hmyzu vyskytli život ohrozujúce anafylaktoidné reakcie.
Týmto reakciám sa predišlo dočasným vysadením liečby ACE inhibítorom pred
každou desenzibilizáciou.

/Anafylaktoidné reakcie počas aferézy lipoproteínov s nízkou hustotou (LDL)/
Zriedkavo sa u pacientov užívajúcich ACE inhibítory počas aferézy
lipoproteínov s nízkou hustotou (LDL) s dextránsulfátom vyskytli život
ohrozujúce anafylaktoidné reakcie. Týmto reakciám sa predišlo dočasným
vysadením liečby ACE inhibítorom pred každou aferézou.


/Hemodialyzovaní pacienti/

Anafylaktoidné reakcie sa zaznamenali u pacientov dialyzovaných cez vysoko
prietokové membrány (napr. AN 69®) a súbežne liečených ACE inhibítorom.
U týchto pacientov je potrebné zvážiť použitie iného typu dialyzačnej
membrány alebo použitie inej skupiny antihypertenzív.


/Diabetickí pacienti/

U diabetických pacientov liečených perorálnym antidiabetikom alebo
inzulínom sa má počas prvého mesiaca liečby ACE inhibítorom starostlivo
sledovať kontrola glykémie (pozri časť 4.5).


/Gravidita/

Liečba ACE inhibítormi sa nemá začať počas tehotenstva. Pokiaľ pokračujúca
liečba ACE inhibítorom nie je nevyhnutná, pacientky plánujúce otehotnenie
je potrebné prestaviť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má
potvrdený bezpečnostný profil pre použitie v gravidite. Ak sa diagnostikuje
gravidita, liečba ACE inhibítormi sa má okamžite ukončiť, a v prípade
potreby sa má začať alternatívna liečba (pozri časť 4.3 a 4.6).


/Interakcie/

Použitie tohto lieku sa VŠEOBECNE NEODPORÚČA v kombinácii s diuretikami
šetriacimi draslík, draselnými soľami a lítiom (pozri časť 4.5).


/Obsahuje laktózu/

Pacienti s dedičnými problémami intolerancie galaktózy, osobitnou formou
dedičného deficitu laktázy (lapónsky deficit laktázy) alebo glukózo-
galaktózovou malabsorpciou nemajú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

/Neodporúčané kombinácie (pozri časť 4.4)/

/Draslík alebo diuretiká šetriace draslík:/ Amilorid, kanrenoát draselný,
spironolaktón, triamteren, draslík (soli):
Súbežné podávanie draslíka alebo diuretík šetriacich draslík zvyšuje riziko
hyperkaliémie, obzvlášť pri zlyhaní obličiek. Ak sa táto kombinácia
považuje za nevyhnutnú, je potrebné časté sledovanie hladiny draslíka v
sére.

/Lítium:/
Zvýšená koncentrácia lítia, potenciálne až na toxické hodnoty (znížená
renálna exkrécia lítia).
Použitie trandolaprilu s lítiom sa neodporúča, avšak ak sa táto kombinácia
preukáže potrebná, má sa zabezpečiť starostlivé sledovanie hladiny lítia
v sére.


/Kombinácie vyžadujúce si osobitné opatrenia pri používaní/


/Tiazidy a kľučkové diuretiká:/
U pacientov s diuretickou liečbou, najmä u pacientov, ktorí nedávno začali
liečbu alebo pacientov s depléciou objemu a/alebo solí, sa môže vyvinúť
závažný pokles krvného tlaku a/alebo prerenálne zlyhanie po začiatočnej
liečbe ACE inhibítorom. Riziko hypotenzných epizód sa môže znížiť vysadením
diuretík, zvýšením príjmu solí pred začiatkom liečby a začatím liečby s
nižšími začiatočnými dávkami ACE inhibítora. Ďalšie zvyšovanie dávky sa má
vykonať s opatrnosťou. Trandolapril môže zmierniť stratu draslíka spôsobenú
diuretikami tiazidového typu a kľučkovými diuretikami.

/Antihypertenzné látky:/
Kombinácia trandolaprilu a iných antihypertenzných látok môže zosilniť
antihypertenznú odpoveď na ACE inhibítory.

/Antipsychotiká:/
Pri súbežnom podaní sa môže vyskytnúť posturálna hypotenzia.

/Alopurinol, prokaínamid, cytostatiká alebo imunosupresíva, systémové/
/kortikosteroidy:/
Ak sa používajú súbežne s ACE inhibítormi, môžu zvyšovať riziko leukopénie.


/Nesteroidné antiflogistiká (NSAID):/
Keď sa ACE inhibítory podávajú súbežne s nesteroidnými antiflogistikami
(napr. kyselina acetylsalicylová v antiflogistických dávkovacích režimoch,
COX-2 inhibítory a neselektívne NSAID), môže dôjsť k zmierneniu
antihypertenzného účinku. Súbežné použitie ACE inhibítorov a NSAID môže
viesť k zvýšenému riziku zhoršenia renálnej funkcie, vrátane možného
akútneho zlyhania obličiek, a k zvýšeniu hladiny draslíka v sére, obzvlášť
u pacientov s existujúcou oslabenou funkciou obličiek. Kombinácia sa má
podávať s opatrnosťou, najmä u starších pacientov. Pacienti majú byť
primerane hydratovaní a je potrebné zvážiť sledovanie renálnej funkcie po
začiatku súbežnej liečby a potom v pravidelných intervaloch.

/Antidiabetiká (inzulín, hypoglykemiká typu sulfónamidov):/
Hoci sa počas klinických štúdií nepozorovalo zvýšené riziko hypoglykémie u
diabetikov liečených inzulínom alebo perorálnymi antidiabetikami súbežne s
ACE inhibítorom, u takýchto pacientov sa zaznamenali prípady hypoglykémie.
Preto sa má u diabetikov dôkladne sledovať hladina glukózy v krvi, najmä na
začiatku liečby alebo pri zvyšovaní dávky ACE inhibítora.

/Antacidá:/
Súbežné podávanie môže viesť k zníženej absorpcii ACE inhibítorov. Preto
medzi podaním trandolaprilu a antacíd majú uplynúť najmenej dve hodiny.

/Použitie vysokoprietokových polyakrylonitrilových membrán pri hemodialýze:/
U pacientov liečených ACE inhibítormi sa hlásili anafylaktoidné reakcie na
vysokoprietokové polyakrylonitrilové membrány používané pri hemodialýze.
Tak ako pri iných antihypertenzívach tejto chemickej triedy, tejto
kombinácii sa má vyhnúť pri predpisovaní ACE inhibítorov pacientom
podstupujúcim renálnu dialýzu.

/Neprítomnosť interakcií s inými liekmi:/
V štúdiách so zdravými dobrovoľníkmi sa nepozorovali farmakokinetické
interakcie, keď sa trandolapril kombinoval s digoxínom, furosemidom,
nifedipínom, glibenklamidom, propranololom alebo cimetidínom. Po súbežnom
podaní s trandolaprilom neboli ovplyvnené antikoagulačné vlastnosti
warfarínu.

Klinické interakcie sa nepozorovali u pacientov s dysfunkciou ľavej komory
po akútnom infarkte myokardu, keď sa trandolapril podával súbežne s
trombolytikami, kyselinou acetylsalicylovou, betablokátormi, antagonistami
vápnika, nitrátmi, antikoagulanciami, diuretikami alebo digoxínom.

4.6 Gravidita a laktácia


Gravidita

Použitie ACE inhibítorov počas prvého trimestra gravidity sa neodporúča
(pozri časť 4.4).
Použitie ACE inhibítorov počas druhého a tretieho trimestra gravidity je
kontraindikované (pozri časť 4.3 a 4.4).

Epidemiologické dôkazy týkajúce sa rizika teratogenicity po expozícii ACE
inhibítorom počas prvého trimestra gravidity neboli jednoznačné; avšak malé
zvýšenie rizika nie je možné vylúčiť. Pokiaľ pokračujúca liečba ACE
inhibítorom sa nepovažuje za nevyhnutnú, pacientky plánujúce otehotnenie je
potrebné prestaviť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má
potvrdený bezpečnostný profil pre použitie v gravidite. Ak sa diagnostikuje
gravidita, liečba ACE inhibítormi sa má okamžite ukončiť, a v prípade
potreby sa má začať alternatívna liečba.

Je známe, že expozícia liečbou ACE inhibítorom počas druhého a tretieho
trimestra vyvoláva fetotoxicitu u ľudí (znížená renálna funkcia,
oligohydramnion, retardácia osifikácie lebky) a neonatálnu toxicitu
(zlyhanie obličiek, hypotenzia, hyperkaliémia). (Pozri tiež časť 5.3
Predklinické údaje o bezpečnosti).

Ak má dôjsť k expozícii ACE inhibítorom od druhého trimestra gravidity,
odporúča sa ultrazvukové vyšetrenie renálnej funkcie a lebky. Dojčatá,
ktorých matky užívali ACE inhibítory, je potrebné starostlivo sledovať pre
hypotenziu (pozri tiež časti 4.3 a 4.4).


Laktácia

Z dôvodu nedostatočných skúseností je trandolapril kontraindikovaný počas
laktácie.
Nie je známe, či sa trandolapril vylučuje do materského mlieka.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Vzhľadom na individuálne rozdiely v reakcii na ACE inhibítor môže byť
schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje znížená.
Predovšetkým na začiatku liečby, po zvýšení dávky alebo počas súbežného
požívania alkoholu môže mať trandolapril malý alebo mierny vplyv na
schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

|Nežiaduce účinky sú zoradené nižšie podľa nasledujúcej konvencie |
|frekvencie výskytu: |
|Veľmi časté (? 1/10) |
|Časté (? 1/100, < 1/10) |
|Menej časté (? 1/1000, < 1/100) |
|Zriedkavé (? 1/10000, < 1/1000) |
|Veľmi zriedkavé (< 1/10000), neznáme (nie je možné odhadnúť z dostupných|
|údajov) |
|Abnormálne laboratórne a funkčné | |
|vyšetrenia |Zvýšenie hladiny močoviny v sére |
|Frekvencia neznáma |a sérového kreatinínu, znížený |
| |počet trombocytov, zvýšené hodnoty |
| |pečeňových enzýmov (vrátane |
| |aspartát-transaminázy ASAT |
| |a alaníntransaminázy ALAT) |
|Ochorenia srdca a poruchy srdcovej | |
|činnosti |Palpitácie |
|Menej časté (? 1/1000 až < 1/100) | |
|Ochorenia krvi a lymfatického | |
|systému |Agranulocytóza, leukopénia |
|Frekvencia neznáma | |
|Poruchy nervového systému | |
|Časté (? 1/100 až < 1/10) |Bolesti hlavy, závraty |
| | |
|Ochorenia dýchacej sústavy, | |
|hrudníka a mediastína | |
|Časté (? 1/100 až < 1/10) |Kašeľ |
| | |
|Zriedkavé – veľmi zriedkavé |Podráždenie hrdla, rinorea |
|(< 1/1000) | |
| |Dyspnoe, bronchitída |
|Frekvencia neznáma | |
|Poruchy a ochorenia | |
|gastrointestinálneho traktu | |
|Menej časté (? 1/1000 až < 1/100) |Nauzea |
| | |
|Zriedkavé – veľmi zriedkavé |Vracanie, abdominálna bolesť, |
|(< 1/1000) |hnačka, zápcha, dyspepsia |
| | |
| |Sucho v ústach, pankreatitída |
|Frekvencia neznáma | |
|Poruchy obličiek a močovej sústavy | |
|Frekvencia neznáma |Funkčná renálna insuficiencia, |
| |proteinúria |
|Poruchy kože a podkožného tkaniva | |
|Menej časté (? 1/1000 až < 1/100) |Pruritus, kožná vyrážka |
| | |
|Zriedkavé – veľmi zriedkavé |Angioedém, tendencia k poteniu, |
|(< 1/1000) |urtikária |
| | |
|Frekvencia neznáma |Alopécia |
| | |
|Poruchy kostrovej a svalovej | |
|sústavy a spojivového tkaniva |Myalgia |
|Zriedkavé – veľmi zriedkavé | |
|(< 1/1000) | |
|Poruchy metabolizmu a výživy | |
|Frekvencia neznáma |Hyperkaliémia |
| | |
|Cievne poruchy | |
|Časté - menej časté (> 1/100) |Arteriálna hypotenzia |
| | |
|Frekvencia neznáma |Cerebrovaskulárny infarkt, synkopa |
| | |
|Celkové ochorenia a reakcie | |
|v mieste podania |Asténia |
|Časté (? 1/100 až < 1/10) | |
| |Nevoľnosť |
|Menej časté (? 1/1000 až < 1/100) | |
| |Návaly horúčavy |
|Zriedkavé – veľmi zriedkavé | |
|(< 1/1000) |Horúčka |
| | |
|Frekvencia neznáma | |
|Poruchy imunitného systému | |
|Frekvencia neznáma |Alergické reakcie, vrátane pruritu |
| |a kožnej vyrážky |
|Psychiatrické poruchy a ochorenia | |
|Zriedkavé – veľmi zriedkavé |Nervozita, poruchy spánku, |
|(< 1/1000) |somnolencia |
| | |


/Nežiaduce účinky hlásené u ACE inhibítorov ako triedy (frekvencia nie je/
/udaná):/

/Abnormálne laboratórne a funkčné vyšetrenia:/
Pokles hemoglobínu a hematokritu.

/Ochorenia srdca a poruchy srdcovej činnosti:/
Angina pectoris, infarkt myokardu, AV blokáda, bradykardia, zástava srdca,
tachykardia.

/Ochorenia krvi a lymfatického systému:/
Pancytopénia.

/Ochorenia dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:/
Sínusitída, rinitída, glositída, bronchospazmus.

/Poruchy a ochorenia gastrointestinálneho traktu:/
Ileus.

/Poruchy obličiek a močovej sústavy:/
Zvýšený sérový bilirubín, hemolytická anémia s kongenitálnym deficitom
týkajúcim sa G-6 PDH (glukóza-6-fosfát-dehydrogenáza).

/Poruchy kože a podkožného tkaniva:/
Multiformný erytém, Stevens-Johnsonov syndróm, toxická epidermálna
nekrolýza, eflorescencia typu psoriázy a alopécia.


/Cievne poruchy:/
Krvácanie do mozgu, tranzitórna ischémia.

/Ochorenia pečene a žlčových ciest:/
Cholestatická žltačka, hepatitída.

4.9 Predávkovanie

Symptómy:
Najvyššie dávky použité v klinických štúdiách sú 32 mg (jednorazové dávky
podané zdravým dobrovoľníkom) a 16 mg (opakované dávky podané hypertenzným
pacientom).
Príznaky predávkovania sú závažná hypotenzia, šok, stupor, bradykardia,
poruchy elektrolytov a zlyhanie obličiek.

Liečba:
Po užití nadmernej dávky má byť pacient dôkladne sledovaný, najlepšie na
jednotke intenzívnej starostlivosti. Je potrebné často merať hladinu
elektrolytov v sére a sérový kreatinín. Liečebné procedúry závisia od
závažnosti príznakov. Ak k požitiu došlo nedávno, je potrebné zvážiť
vyprázdnenie obsahu žalúdka. V prípade symptomatickej hypotenzie je
potrebné pacienta uviesť do šokovej polohy. Závažnú hypotenziu je možné
upraviť fyziologickým roztokom alebo inými formami na expanziu plazmy.
Liečbu angiotenzínom II je možné zvážiť v referenčnom centre.

Trandolaprilát je možné vylúčiť z organizmu prostredníctvom hemodialýzy.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: ACE inhibítory, samotné - ATC kód: C09AA10

Trandolapril je proliečivo, ktoré sa rýchlo, nešpecificky hydrolyzuje na
svoj účinný, dlhopôsobiaci, aktívny metabolit - trandolaprilát (ďalšie
metabolity nie sú aktívne) a účinkuje ako perorálne aktívny inhibítor
angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE inhibítor) bez sulfhydrylovej
skupiny. Okrem inhibície ACE v plazme sa experimentálne preukázalo, že
trandolapril inhibuje tkanivový ACE (obzvlášť cievny, kardiálny
a nadobličkový). Klinický význam inhibície ACE v tkanivách nebol stanovený
u ľudí.

Angiotenzín konvertujúci enzým je peptidyl-dipeptidáza, ktorá katalyzuje
premenu angiotenzínu I na vazokonstriktívny angiotenzín II a podporuje
metabolizmus bradykinínu na inaktívne štepy.

Už malé dávky trandolaprilu vyvolávajú silnú inhibíciu ACE, čo znižuje
tvorbu angiotenzínu II, znižuje sekréciu aldosterónu a zvyšuje aktivitu
plazmatického renínu inhibíciou negatívnej spätnej regulácie.

Trandolapril tak moduluje systém renín-angiotenzín-aldosterón, ktorý
zohráva signifikantnú úlohu v regulácii krvného objemu a krvného tlaku.

Inhibícia degradácie bradykinínu, uvoľňovanie prostaglandínov a znížená
aktivita sympatického nervového systému sú ďalšie mechanizmy účinku, ktoré
môžu mať význam pre vazodilatačnú aktivitu ACE inhibítorov.

Vlastnosti trandolaprilu môžu vysvetliť výsledky získané pri regresii
hypertrofie srdca so zlepšením diastolickej funkcie a zlepšením
roztiahnuteľnosti artérií u ľudí. Zmenšenie vaskulárnej hypertrofie sa
okrem toho preukázalo aj u zvierat.

Pokles periférnej rezistencie navodený trandolaprilom nie je sprevádzaný
ani retenciou tekutín a solí, ani tachykardiou.

Trandolapril u hypertonikov znižuje systolický i diastolický krvný tlak.
Trandolapril má antihypertenznú aktivitu, ktorá nie je závislá od hladiny
renínu v plazme.

U ľudí je antihypertenzný účinok trandolaprilu zjavný asi po 1 hodine po
podaní a pretrváva najmenej 24 hodín, čo umožňuje dávkovanie jedenkrát
denne. Trandolapril neovplyvňuje denný (24-hodinový) rytmus krvného tlaku.

Antihypertenzný účinok sa udržiava počas dlhodobej liečby bez vzniku
tolerancie. Po prerušení liečby nedochádza k príznakom z vynechania liečby
(rebound fenomén). Liečba trandolaprilom je sprevádzaná vysokým skóre v
hodnotení kvality života.

Kombinácia s diuretikami alebo blokátormi vápnikových kanálov zosilňuje
antihypertenzný účinok trandolaprilu.

U pacientov s dysfunkciou ľavej komory po akútnom infarkte myokardu sa
vykonala multicentrická, placebom kontrolovaná klinická štúdia. Celkovo
bolo randomizovaných 1749 pacientov na podanie buď placeba, alebo
trandolaprilu od tretieho dňa po akútnom infarkte myokardu, ktorí boli
následne sledovaní aspoň 24 mesiacov.

Liečba trandolaprilom mala za následok 22% zníženie celkovej mortality, 25%
zníženie kardiovaskulárnej mortality, 24% zníženie rizika náhlej smrti, 29%
zníženie incidencie závažnej alebo rezistentnej kardiálnej insuficiencie a
14% zníženie rekurentného infarktu myokardu.

Pacienti liečení trandolaprilom mali v porovnaní s placebom významne menej
klinických príznakov kardiálnej insuficiencie, periférneho edému, dyspnoe,
ortopnoe, paroxyzmálneho nokturálneho dyspnoe a únavy.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

/Absorpcia:/
Trandolapril sa po perorálnom podaní rýchlo absorbuje. Absorbované množstvo
sa rovná 40 až 60% podanej dávky a nie je ovplyvnené príjmom potravy.
Približne 36% absorbovaného množstva sa konvertuje na trandolaprilát.
Biologická dostupnosť trandolaprilátu je asi 13% po perorálnom podaní
trandolaprilu.


/Distribúcia – biotransformácia – vylučovanie:/
Maximálne plazmatické koncentrácie trandolaprilu sa dosahujú približne 30
minút po podaní. Trandolapril sa rýchlo vylučuje z plazmy s polčasom menej
ako jedna hodina.

Trandolapril sa hydrolyzuje na aktívny metabolit trandolaprilát, špecifický
inhibítor ACE (angiotenzín konvertujúceho enzýmu). Množstvo vzniknutého
trandolaprilátu nie je ovplyvnené príjmom potravy. Maximálna plazmatická
koncentrácia trandolaprilátu sa dosahuje 4 až 6 hodín po podaní.

V plazme sa viac ako 80% trandolaprilátu viaže na bielkoviny. Väzba je
saturovateľná s vysokou afinitou k ACE. Trandolapril sa viaže aj
nesaturačne na albumín.

Po opakovanom podávaní jednorazových denných dávok trandolaprilátu sa
rovnovážny stav dosiahol v priemere za štyri dni tak u zdravých
dobrovoľníkov, ako aj u mladších i starších hypertonikov i pacientov s
kardiálnou insuficienciou. Efektívny polčas akumulácie trandolaprilátu je
medzi 16 až 24 hodín.

Vylučovanie nemetabolizovaného trandolaprilátu do moču zodpovedá 10-15%
podanej dávky. Po perorálnom podaní rádioaktívne značeného lieku sa 33%
rádioaktivity zistilo v moči a 66% v stolici.

/Renálna insuficiencia:/
Renálny klírens trandolaprilátu (približne 70 ml/min) je úmerný klírensu
kreatinínu. Plazmatické koncentrácie trandolaprilátu sú signifikantne
vyššie u pacientov s klírensom kreatinínu ( 30 ml/min a u hemodialyzovaných
pacientov. U týchto pacientov sa odporúča úprava dávky (pozri časť 4.2).

Po opakovanom podávaní pacientom s chronickým zlyhaním obličiek sa
rovnovážny stav dosiahol tiež asi za štyri dni, bez ohľadu na stupeň
zlyhania obličiek.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Účinky v predklinických štúdiách sa pozorovali iba pri expozíciách
považovaných za dostatočne vyššie, než je maximálna expozícia u ľudí, čo
poukazuje na malý význam týchto zistení pre klinické použitie. Tieto účinky
zahŕňajú anémiu a podráždenie žalúdka a ulceráciu.

V štúdiách reprodukčnej toxicity sa zistilo ovplyvnenie renálneho vývinu u
mláďat potkanov so zvýšenou incidenciou dilatácie obličkovej panvičky po
dávkach najmenej 10 mg/kg/deň, avšak normálny vývin potomstva nebol
ovplyvnený.

Trandolapril nebol mutagénny alebo karcinogénny.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Dimetikón, mikrokryštalická celulóza, monohydrát laktózy, hydrolyzát
kukuričného škrobu, koloidný oxid kremičitý, magnéziumstearát

Obal kapsuly 0,5 mg
Želatína, oxid titaničitý (E 171), erytrozín (E 127), oranžová žlť (E 110),
chinoleínová žlť (E 104)

Obal kapsuly 2 mg
Želatína, oxid titaničitý (E 171), erytrozín (E 127), oranžová žlť (E 110)

Obal kapsuly 4 mg
Želatína, oxid titaničitý (E 171), erytrozín (E 127), červený oxid železitý
(E 172), čierny oxid železitý (E 172), žltý oxid železitý (E 172)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25°C.
Uchovávajte v pôvodnom obale.

6.5 Druh obalu a obsah balenia


Blister (PVC/PE/PVDC/Al)

0,5 mg, 2 mg, 4 mg:
Veľkosti balenia: 14, 20, 28, 30, 50, 56, 84, 90 a 100 kapsúl.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Generics [UK] Ltd.
Station Close, Potters Bar, Hertfordshire, EN6 1TL, Veľká Británia


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO:

Trandolapril Mylan 0,5 mg: 58/0001/08-S
Trandolapril Mylan 2 mg: 58/0002/08-S
Trandolapril Mylan 4 mg: 58/0003/08-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

14.02.2008


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Marec 2010