Písomná informácia pre používateľov


Príloha č.2 k rozhodnutiu o zmene v registrácii lieku, ev.č.: 2009/01507,
2009/01508
Príloha č.1 k notifikácii o zmene v registrácii lieku, ev.č.: 2009/12297
Príloha č. 3 k rozhodnutiu o predĺžení registrácii lieku, ev.č.:
2010/00502, 2010/00503


PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV


Prenessa 2 mg
Prenessa 4 mg
tablety
erbumínová soľ perindoprilu

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
1. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
2. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
3. Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Prenessa a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Prenessu
3. Ako užívať Prenessu
4. Možné vedľajšie účinky
5 Ako uchovávať Prenessu
6. Ďalšie informácie



1. ČO JE PRENESSA A NA ČO SA POUŽÍVA

Liečivo, ktoré je v Prenesse, patrí do skupiny inhibítorov angiotenzín
konvertujúceho enzýmu (ACE).

Tablety Prenessa sa používajú:
- na liečbu vysokého krvného tlaku (hypertenzie),
- na liečbu symptomatického srdcového zlyhania (stav, keď srdce nie je
schopné dostatočne krvou zásobovať telo),
- na zníženie rizika srdcových príhod, akými je infarkt u pacientov so
stabilnou formou ischemickej choroby srdca (stav pri ktorom je
zásobovanie srdca obmedzené alebo zastavené) a u tých ktorí už
prekonali infarkt a/alebo operáciu, ktorou sa rozširujú srdcové cievy,
aby sa zlepšilo zásobovanie srdca krvou.


2. SKÔR AKO UŽIJETE PRENESSU

Neužívajte Prenessu
- keď ste alergický (precitlivený) na perindopril, na ktorúkoľvek
z ďalších zložiek Prenessy alebo na iný ACE inhibítor,
- keď ste už niekedy mali reakciu z precitlivenosti s náhlym opuchom
pier a tváre, hrdla, prípadne tiež rúk a chodidiel, alebo ak sa
objavilo dusenie a chrapot (angioedém) po užití ACE inhibítorov,
- keď mal niekto z Vašej rodiny angioedém alebo ste Vy mali angioedém
z nejakej inej príčiny,
- keď ste tehotná viac ako 3 mesiace. (Je tiež lepšie vyhnúť sa
užívaniu Prenessy v skorom štádiu tehotenstva – pozri časť „Tehotenstvo
a dojčenie“).


Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Prenessy
Je možné, že Vám Prenessa nebude vyhovovať alebo bude potrebné, aby ste sa
pravidelne kontrolovali. Z tohto dôvodu, ešte pred začatím liečby
Prenessou, povedzte svojmu lekárovi o nasledujúcom:
- ak Vám bolo povedané, že máte zhoršené alebo zablokované zásobovanie
srdca krvou (stabilná forma ischemickej choroby srdca),
- ak Vám bolo povedané, že Vaše srdce je zväčšené alebo že máte problém
so srdcovými chlopňami,
- ak Vám bolo povedané, že máte zúžené cievy zásobujúce obličky krvou
(stenóza renálnej artérie),
- ak máte cukrovku,
- ak trpíte na akékoľvek iné ochorenie obličiek, pečene alebo srdca,
- ak chodíte na dialýzu alebo Vám prednedávnom transplantovali obličku,


- ak máte diétu s obmedzeným príjmom soli alebo ak ste v nedávnej
minulosti trpeli neprimeraným vracaním alebo hnačkou alebo ak ste
užívali lieky na zvýšenie močenia (diuretiká),
- ak užívate lítium, liek určený na liečbu mánie alebo depresie,
- ak užívate doplnky draslíka alebo náhrady solí obsahujúce draslík.

Ak si myslíte, že ste (alebo môžete byť) tehotná, musíte to povedať svojmu
lekárovi. Prenessa sa neodporúča na začiatku tehotenstva a nesmie sa
užívať, keď ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace, pretože môže spôsobiť
vážne poškodenie Vášho dieťaťa, ak sa užíva v tomto štádiu tehotenstva
(pozri časť „Tehotenstvo a dojčenie“).

Počas toho ako užívate Prenessu
Ak sa u Vás objaví niektorý z nasledujúcich príznakov, okamžite to oznámte
svojmu lekárovi:
- Pocit závratu po úvodnej dávke. Niektorí ľudia po prvej dávke alebo
po zvýšení dávky pociťujú závrat, slabosť, mdlobu a nevoľnosť.
- Náhly opuch pier a tváre, hrdla, prípadne tiež rúk a chodidiel, alebo
dusenie alebo chrapot. Tento stav sa nazýva angioedém. Toto sa môže
prihodiť kedykoľvek počas liečby. ACE inhibítory zapríčiňujú častejšie
angioedém u pacientov čiernej rasy než u pacientov iných rás.
- Vysoké teploty, bolesť v krku alebo vriedky v ústach (tieto príznaky
môžu signalizovať infekciu zapríčinenú znížením počtu bielych
krviniek).
- Zožltnutie pokožky a očných bielok (žltačka), ktoré môžu byť známkami
ochorenia pečene.
- Suchý kašeľ, ktorý pretrváva dlhý čas. Kašeľ sa zaznamenal
v súvislosti s užívaním ACE inhibítorov, ale taktiež môže byť príznakom
nejakého iného ochorenia horných dýchacích ciest.

Na začiatku liečby a/alebo pri úprave dávkovania môže byť potrebná vyššia
frekvencia lekárskych kontrol. Aj keď sa cítite lepšie, nemali by ste
tieto kontroly vynechávať. Váš lekár Vám určí, kedy máte prísť na
kontrolu.

Aby ste predišli prípadným komplikáciám počas liečby Prenessou, mali by ste
informovať Vášho lekára, že užívate Prenessu:
- ak sa chystáte podstúpiť anestéziu (narkózu) a/alebo operáciu
(dokonca aj u zubného lekára),
- ak sa máte podrobiť liečbe na zníženie prejavov alergie na
poštipnutie včelou alebo osou (desenzibilizácia),
- ak ste dialyzovaný alebo sa podrobujete LDL cholesterolovej aferéze
(odstraňovanie cholesterolu z Vášho tela prístrojom).

Užívanie iných liekov
Neužívajte lieky, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis bez toho, aby
ste sa poradili so svojím lekárom. Toto sa týka najmä:
4. prostriedkov proti chrípke, ktoré obsahujú liečivo pseudoefedrín
alebo fenylefrín,
5. lieky na tíšenie bolesti , vrátane kyseliny acetylsalicylovej (účinná
látka, ktorá je prítomná v mnohých liekov používaných na tíšenie
bolesti a znižovanie teploty ako aj proti zrážanlivosti krvi),
6. doplnky draslíka,
7. náhrady solí obsahujúce draslík.

Aby ste si boli istý, že užívanie Prenessy je pre Vás bezpečné, povedzte,
prosím, Vášmu lekárovi, ak užívate niektorý z nasledujúcich liekov:
8. iné lieky určené na liečbu vysokého tlaku krvi a/alebo srdového
zlyhania, vrátanie liekov, ktoré spôsobujú zvýšené vylučovanie moču
(diuretiká),
9. lieky na liečbu nepravidelného srdcového rytmu (prokaínamid),
10. lieky na liečbu cukrovky (inzulín alebo perorálne (ústami užívané)
antidiabetiká),
11. lieky na liečbu dny (alopurinol),
12. nesteroidové protizápalové lieky (NSAIDs, ako sú ibuprofén, diklofenak)
vrátane kyseliny acetylsalicylovej v dávkach používaných na miernenie
bolesti),
13. protizápalové lieky (systémové kortikosteroidy),
14. lieky na potlačenie rastu nádorov (cytostatiká),
15. lieky na zníženie imunitnej odpovede organizmu (imunosupresíva),
16. lieky stimulúce činnosť niektorých častí nervového systému, ako sú
efedrín, noradrenalín alebo adrenalín (sympatomimetiká),
17. lieky na liečbu mánie alebo depresie (lítium),
18. lieky na psychické choroby, akými sú depresia, úzkosť, schizofrénia
alebo iné psychózy (tricyklické antidepresíva a antipsychotiká),
19. lieky obsahujúce draslík,
20. zlato podávané injekčne na liečbu artritídy (nátriumaurotiomalát).

Užívanie Prenessy s jedlom a nápojmi
Prenessa sa odporúča užívať pred jedlom, aby sa, vzhľadom na spôsob účinku
lieku, znížil vplyv jedla na účinok lieku.
Pitie alkoholu môže počas liečby Prenessou spôsobiť závrat a mdloby.
Poraďte sa s Vaším lekárom, či je pre Vás vhodné piť alkohol.

Tehotenstvo a dojčenie
Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo
lekárnikom.

Tehotenstvo
Musíte povedať svojmu lekárovi, keď ste (alebo môžete byť) tehotná.
Zvyčajne Vám Váš lekár odporučí, aby ste ukončili užívanie Prenessy
pred tým, ako otehotniete alebo ihneď po tom, ako zistíte, že ste
tehotná a odporučí Vám iný liek namiesto Prenessy. Prenessa sa
neodporúča užívať na začiatku tehotenstva a nesmie sa užívať, ak
tehotenstvo trvá viac ako 3 mesiace, pretože môže spôsobiť závažné
poškodenie Vášho dieťaťa po treťom mesiaci tehotenstva.

Dojčenie
Oznámte svojmu lekárovi, ak dojčíte alebo plánujete dojčiť. Prenessa sa
neodporúča u matiek, ktoré dojčia a Váš lekár Vám môže vybrať inú
liečbu, ak chcete dojčiť, obzvlášť ak je Vaše dieťa novorodenec alebo
sa narodilo predčasne.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Nemali by ste viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje, kým nebudete vedieť,
ako na Vás Prenessa pôsobí. U niektorých pacientov sa môžu objaviť
individuálne reakcie, ako sú závrat alebo únava, najmä na začiatku
liečby alebo ak sa súčasne užívajú iné lieky na zníženie krvného tlaku.
Následkom toho sa môže znížiť schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Prenessy
Prenessa obsahuje aj monohydrát laktózy. Ak Vám Váš lekár povedal, že
neznášate niektoré cukry, kontaktujte svojho lekára pred užitím tohto
lieku.


3. AKO UŽÍVAŤ PRENESSU

Vždy užívajte Prenessu presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si nie ste
niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Zvyčajná dávka pri liečbe vysokého krvného tlaku je 4 mg perindoprilu
(1 tableta Prenessy 4 mg) jedenkrát denne. Ak je to nevyhnutné možno ju
zvýšiť na 8 mg perindoprilu (2 tablety Prenessy 4 mg) jedenkrát denne.

Zvyčajná dávka pri liečbe symptomatického srdcového zlyhania je 2 mg
perindoprilu (1 tableta Prenessy 2 mg) jedenkrát denne. Ak je to nevyhnutné
možno ju zvýšiť na 4 mg perindoprilu (1 tableta Prenessy 4 mg alebo
2 tablety Prenessy 2 mg) jedenkrát denne.

Zvyčajná úvodná dávka pri liečbe stabilnej formy ischemickej choroby srdca
je 4 mg perindoprilu (1 tableta Prenessy 4 mg) jedenkrát denne. Ak je dávka
dobre tolerovaná, možno ju zvýšiť na 8 mg perindoprilu (2 tablety Prenessy
4 mg) jedenkrát denne.

Tablety užívajte v rovnakom čase, pokiaľ možno ráno pred raňajkami, a
zapite ich pohárom vody.

V priebehu ďalšej liečby Vám lekár upraví dávku podľa účinku liečby
a taktiež podľa Vašich potrieb.

Dávkovanie môže byť nižšie ako zvyčajné a určí ho lekár:
- starším pacientom,
- pacientom s poškodením funkcie obličiek,
- pacientom, ktorí majú vysoký tlak zapríčinený zúžením ciev zásobujúcich
krvou obličky (renovaskulárna hypertenzia),
- pacientom, ktorí súčasne užívajú lieky na zvýšenie objemu moču
(diuretiká),
- pacientom, ktorí majú vysoký tlak a nie je možné, aby prerušili liečbu
diuretikami,
- pacientom so závažným srdcovým zlyhaním a
- pacientom, ktorí súčasne užívajú lieky na rozšírenie ciev.

Dĺžku liečby Vám určí Váš lekár na základe Vášho zdravotného stavu.

Účinnosť a bezpečnosť použitia u detí a mladistvých mladších ako 18 rokov
sa nestanovovala. Preto sa užívanie u detí a mladistvých neodporúča.

Ak máte dojem, že účinok lieku je priveľmi silný alebo priveľmi slabý,
povedzte to Vášmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Ak užijete viac Prenessy, ako máte
Ak ste užili nadmernú dávku, okamžite sa poraďte so svojím lekárom alebo
lekárnikom.

Najpravdepodobnejším znakom predávkovania je pokles krvného tlaku
(hypotenzia). Ďalšie príznaky môžu zahŕňať zrýchlený alebo spomalený
tep srdca, nepríjemný pocit z nepravidelných a/alebo silných úderov
srdca, neprimeraná rýchlosť a hĺbka dýchania, mdloby, úzkosť a/alebo
kašeľ.

Ak je pokles krvného tlaku výrazný, ľahnite si s hlavou umiestnenou na
nízkom vankúši a nohy si dajte do vyvýšenej polohy.

Ak zabudnete užiť Prenessu
Je dôležité, aby ste liek užívali každý deň.
Ak predsa len zabudnete užiť jednu dávku, pokračujte v užívaní s ďalšou
dávkou. Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili tú vynechanú.
Ak zabudnete užiť viac ako jednu dávku, zoberte si ďalšiu hneď, ako si
spomeniete a potom pokračujte v predpísanom dávkovaní.

Ak prestanete užívať Prenessu
Po prerušení liečby sa krvný tlak môže opäť zvýšiť, čo môže viesť
k zvýšenému riziku komplikácií súvisiacich s vysokým krvným tlakom,
najmä na srdci, mozgu a obličkách. U pacientov so zlyhaním srdca sa
stav môže natoľko zhoršiť, že si vyžaduje hospitalizáciu. Preto, ak
uvažujete o prerušení liečby Prenessou, mali by ste sa najskôr
porozprávať so svojim lekárom.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, spýtajte sa svojho
lekára alebo lekárnika.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Prenessa môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa
neprejavia u každého.

Vedľajšie účinky boli zoradené podľa početnosti výskytu nasledovne:

|Veľmi časté |postihuje viac ako 1 pacienta z 10 |
|Časté |postihuje 1 až 10 pacientov zo 100 |
|Menej časté |postihuje 1 až 10 pacientov z 1 000 |
|Zriedkavé |postihuje 1 až 10 pacientov z 10 000 |
|Veľmi |postihuje menej ako 1 pacienta z 10 000 |
|zriedkavé | |
|Neznáme |z dostupných údajov |

Časté
- bolesť hlavy, závraty, pocit točenia hlavy (vertigo), mravčenie
a pálenie/pichanie v rukách a nohách (parestézie),
- porucha videnia,
- zvonenie, bzučanie, hučanie, klopkanie v ušiach, atď. (tinnitus),
- nízky krvný tlak (hypotenzia) a účinky súvisiace s hypotenziou,
- kašeľ, dýchavičnosť (dyspnoe),
- nutkanie na vracanie (nauzea), vracanie, bolesť brucha, poruchy chute,
poruchy trávenia (dyspepsia), hnačka a zápcha,
- vyrážka, svrbenie (pruritus),
- svalové kŕče,
- slabosť (asténia).

Menej časté
- poruchy nálady alebo spánku,
- dýchavičnosť (bronchospazmus),
- sucho v ústach,
- reakcie z precitlivenosti s náhlym opuchom tváre, hrdla, pier, slizníc,
jazyka alebo hrdla (s chrapotom alebo dusením), prípadne tiež rúk
a chodidiel (angioedém), žihľavka (urtikária),
- zhoršená funkcia obličiek,
- neschopnosť dosiahnuť uspokojivú erekciu (impotencia),
- potenie.

Veľmi zriedkavé
- zmätenosť,
- neobvyklý srdcový rytmus (arytmia), bolesť na prsiach (angina
pectoris), infarkt myokardu a cievna mozgová príhoda v dôsledku
nadmernej hypotenzie u vysokorizikových pacientov,
- zápal pľúc v dôsledku nazhromaždenia určitých krvných buniek
(eozinofilov) v pľúcnom tkanive (eozinofilná pneumónia), zápal sliznice
nosovej dutiny (rinitída),
- zápal pankreasu (pankreatitída),
- zápal pečene (hepatitída),
- alergická vyrážka prejavujúca sa ružovo-červenými škvrnami (multiformný
erytém),
- akútne zlyhanie obličiek.

Neznáme
- nízka hladina cukru v krvi (hypoglykémia),
- zápal ciev, často s kožnou vyrážkou (vaskulitída).

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ PRENESSU

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.
Uchovávajte v pôvodnom obale.
Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30°C.

Dátum exspirácie

Nepoužívajte Prenessu po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuľke.
Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý
liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné
prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Prenessa obsahuje

- Liečivo je erbumínová soľ perindoprilu.
/- Prenessa 2 mg:/
- Každá tableta obsahuje 2 mg erbumínovej soli perindoprilu, čo
zodpovedá 1,67 mg perindoprilu.
/- Prenessa 4 mg:/
- Každá tableta obsahuje 4 mg erbumínovej soli perindoprilu, čo
zodpovedá 3,34 mg perindoprilu.
- Ďalšie zložky sú monohydrát laktózy, mikrokryštalická celulóza,
hydrogénuhličitan sodný, koloidný oxid kremičitý bezvodý,
magnéziumstearát.

Ako vyzerá Prenessa a obsah balenia
Prenessa 2 mg - biele, okrúhle, obojstranne vypuklé tablety so skosenými
hranami.
Prenessa 4 mg - biele, podlhovasté, obojstranne vypuklé tablety so
skosenými hranami a s deliacou ryhou na jednej strane.
Prenessa 2 mg, Prenessa 4 mg: v jednom balení lieku nájdete 7, 14, 28, 30,
50, 60, 90 alebo 100 tabliet balených v blistroch.

Nie všetky veľkosti balenia sa musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii
KRKA Polska Sp.z.o.o, ul. Równolegla 5, 02-235 Varšava, Poľsko

Výrobca
1. KRKA Polska Sp.z.o.o, ul. Równolegla 5, 02-235 Varšava, Poľsko
2. KRKA, d.d., Novo mesto, Šmarješka cesta 6, Novo mesto, Slovinsko
3. TAD Pharma GmBH, Heinz-Lohman Str. 5, 27472 Cuxhaven, Nemecko (iba
Prenessa 2 mg)

Ak potrebujete akékoľvek iné informácie o tomto lieku, obráťte sa na
zastúpenie držiteľa registrácie lieku na Slovensku: KRKA Slovensko,
s.r.o., Moyzesova 4, 811 05 Bratislava, tel.: 02/57104501,
krka.slovakia@krka.biz.

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená vo
februári 2011.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku



Príloha č.1 k rozhodnutiu o zmene v registrácii lieku, ev.č.: 2009/01507,
2009/01508
Príloha č. 1 k notifikácii o zmene v registrácii lieku, ev.č.: 2009/10874,
2009/10873
Príloha č. 2 k rozhodnutiu o predĺžení registrácii lieku, ev.č.:
2010/00502, 2010/00503

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

Prenessa 2 mg
Prenessa 4 mg
tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

/Prenessa 2 mg/
Každá tableta obsahuje:
2 mg erbumínovej soli perindoprilu, čo zodpovedá 1,669 mg perindoprilu.

/Prenessa 4 mg/
Každá tableta obsahuje:
4 mg erbumínovej soli perindoprilu, zodpovedá 3,338 mg perindoprilu.

Pomocné látky: monohydrát laktózy.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Tablety.
/2 mg tablety:/ biele, okrúhle, bikonvexné tablety so skosenými hranami.
/4 mg tablety:/ biele, podlhovasté, bikonvexné tablety so skosenými hranami
a s deliacou ryhou na jednej strane.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Hypertenzia:
Liečba hypertenzie.
Srdcové zlyhanie:
Liečba srdcového zlyhania.
Stabilné formy ischemickej choroby srdca:
Zníženie rizika kardiovaskulárnych príhod u pacientov s infarktom myokardu
a/alebo revaskularizáciou v anamnéze.


4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Perindopril sa odporúča užívať raz denne ráno pred jedlom.

Dávku je potrebné určiť individuálne podľa profilu pacienta (pozri časť
4.4) a miery poklesu tlaku krvi.

Hypertenzia:
Perindopril môže byť používaný v monoterapii alebo v kombinácii s inými
triedami antihypertenzív.
Úvodná odporúčaná dávka je 4 mg raz denne ráno.
U pacientov so silno aktivovaným systémom renín-angiotenzín-aldosterón
(najmä s renovaskulárnou hypertenziou, depléciou solí a/alebo objemu,
srdcovou dekompenzáciou alebo závažnou hypertenziou) môže dôjsť k
nadmernému poklesu tlaku krvi po úvodnej dávke. U takýchto pacientov sa
odporúča úvodná dávka 2 mg a s liečbou treba začínať pod lekárskym
dohľadom.
Po jednom mesiaci liečby môže byť dávka zvýšená na 8 mg raz denne.
Po začatí liečby perindoprilom môže dôjsť k symptomatickej hypotenzii;
najmä u pacientov súčasne liečených diuretikami. Odporúča sa zvýšená
opatrnosť, pretože títo pacienti môžu mať depléciu solí a/alebo objemu.
Ak je to možné, diuretikum by malo byť vysadené 2-3 dni pred začatím liečby
perindoprilom (pozri časť 4.4).
U hypertenzných pacientov, u ktorých nie je možné diuretikum vysadiť, sa má
liečba perindoprilom začínať dávkou 2 mg. Renálne funkcie a hladina
draslíka v sére majú byť monitorované. Ďalšie dávkovanie perindoprilu sa má
prispôsobiť miere poklesu tlaku krvi. Ak je to potrebné, môže sa znovu
začať s diuretickou liečbou.

U starších pacientov sa má liečba začínať dávkou 2 mg, ktorú je možné
postupne zvýšiť na 4 mg po jednom mesiaci, v prípade potreby až na 8 mg
v závislosti od renálnych funkcií (pozri tabuľku uvedenú nižšie).

Symptomatické srdcové zlyhanie:
Odporúča sa, aby sa liečba perindoprilom, zvyčajne v kombinácii spolu
s draslík nešetriacimi diuretikami a/alebo digoxínom a/alebo beta-
blokátorom, začala pod starostlivým lekárskym dohľadom v odporúčanej
úvodnej dávke 2 mg ráno. Táto dávka môže byť zvýšená pridaním 2 mg najmenej
v dvojtýždňovom intervale na 4 mg raz denne, ak je táto dávka dobre
znášaná.
Úprava dávkovania by mala byť založená na klinickej odpovedi individuálneho
pacienta.
Pri závažnom srdcovom zlyhaní a u ďalších pacientov považovaných za
vysokorizikových (pacienti s poškodenou funkciou obličiek a tendenciou
k vzniku nerovnováhy elektrolytov, pacienti súčasne užívajúci diuretiká
a/alebo vazodilatanciá), liečba by sa mala začínať pod starostlivým
dohľadom (pozri časť 4.4).
Pacienti s vysokým rizikom symptomatickej hypotenzie, napr. pacienti
s depléciou solí s alebo bez hyponatriémie, pacienti s hypovolémiou alebo
pacienti, ktorí užívali intenzívnu liečbu diuretikami, majú byť
stabilizovaní, pokiaľ možno ešte pred začatím liečby perindoprilom. Pozorne
treba sledovať tlak krvi, renálne funkcie a hladinu draslíka v sére pred
začatím liečby perindoprilom a aj počas nej (pozri časť 4.4).

Stabilné formy ischemickej choroby srdca
Perindopril sa má začať podávať v dávke 4 mg raz denne počas dvoch týždňov,
potom zvýšiť na 8 mg raz denne v závislosti od stavu renálnych funkcií a za
predpokladu, že 4 mg dávka je dobre tolerovaná.

Starší pacienti majú dostať 2 mg raz denne počas jedného týždňa, potom 4 mg
raz denne ďalší týždeň, pred zvýšením dávky až na 8 mg raz denne
v závislosti od renálnych funkcií (pozri Tabuľka č. 1 “Úprava dávkovania
pri poškodení obličiek“). Dávka sa má zvyšovať iba ak sú predchádzajúce
nižšie dávky dobre tolerované.

Úprava dávkovania pri poškodení funkcie obličiek
U pacientov s poškodením funkcie obličiek sa má dávka upraviť podľa
klírensu kreatinínu, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Tabuľka č.1: Úprava dávkovania pri poškodení funkcie obličiek

|klírens kreatinínu (ml/min) |odporučená dávka |
|ClCR ?60 |4 mg denne |
|30< ClCR <60 |2 mg denne |
|15< ClCR <30 |2 mg každý druhý deň |
|hemodialyzovaní pacienti *, |2 mg v deň dialýzy |
|ClCR <15 | |


* Dialyzačný klírens perindoprilátu je 70 ml/min. Hemodialyzovaným
pacientom sa má dávka podávať po dialýze.

Úprava dávkovania pri poškodení funkcie pečene
U pacientov s poškodením funkcie pečene nie je potrebná úprava dávkovania
(pozri časť 4.4 a 5.2).

Deti a mladiství (mladší ako 18 rokov)
Účinnosť a bezpečnosť použitia u detí a mladistvých sa nestanovovala.
Použitie u detí a mladistvých sa preto neodporúča.

4.3 Kontraindikácie

. Precitlivenosť na perindopril, na ktorúkoľvek zložku alebo na
akýkoľvek iný ACE inhibítor;
. angioedém v súvislosti s predchádzajúcou liečbou inhibítorom ACE v
anamnéze;
. dedičný alebo idiopatický angioedém/;/
. druhý a tretí trimester gravidity (pozri časť 4.4 a 4.6).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Stabilné formy ischemickej choroby srdca:
Ak sa v priebehu prvého mesiaca liečby perindoprilom objaví epizóda
nestabilnej anginy pectoris (závažnejšia alebo aj menej závažná), pred
pokračovaním liečby sa má starostlivo zvážiť miera úžitku voči riziku.

Hypotenzia:
ACE inhibítory môžu spôsobiť náhly pokles tlaku krvi. Symptomatická
hypotenzia je vzácna u pacientov s hypertenziou bez komplikácií a s väčšou
pravdepodobnosťou k nej môže dôjsť u pacientov so zníženým objemom, napr.
po liečbe diuretikami, obmedzením príjmu soli v potrave, dialýzou, hnačkou
alebo vracaním, alebo u pacientov, so závažnou renín-dependentnou
hypertenziou (pozri časť 4.5 a 4.8). U pacientov so symptomatickým srdcovým
zlyhaním so sprievodnou renálnou insuficienciou alebo bez nej bola
zaznamenaná symptomatická hypotenzia. Najväčšia pravdepodobnosť jej vzniku
je u pacientov s vážnejšími stupňami srdcového zlyhania, ako dôsledok
liečby vysokými dávkami kľučkových diuretík, alebo u pacientov s
hyponatriémiou alebo s poškodením renálnych funkcií. U pacientov so
zvýšeným rizikom symptomatickej hypotenzie treba začiatok liečby a úpravu
dávkovania starostlivo monitorovať (pozri časť 4.2 a 4.8). Podobné
opatrenia platia pre pacientov s ischemickou chorobou srdca alebo
cerebrovaskulárnym ochorením, u ktorých by výrazný pokles tlaku krvi mohol
vyústiť do infarktu myokardu alebo cievnej mozgovej príhody.

Ak dôjde k hypotenzii, pacienta treba uložiť do polohy ležmo a ak je to
nutné, aplikovať intravenóznu infúziu fyziologického roztoku. Prechodná
hypotenzná odpoveď nie je kontraindikáciou na podávanie ďalších dávok,
ktoré je možno podať zvyčajne bez ťažkostí, keď sa tlak krvi zvýši po
zväčšení objemu.

U niektorých pacientov s kongestívnym srdcovým zlyhaním, ktorí majú
normálny alebo nízky tlak krvi, môže pri liečbe perindoprilom nastať ďalšie
zníženie celkového tlaku krvi. Takýto účinok sa predpokladá a zvyčajne nie
je dôvodom na ukončenie liečby. Ak sa hypotenzia stane symptomatickou, môže
byť nutné zníženie dávky, alebo vysadenie perindoprilu.

Aortálna a mitrálna stenóza, hypertrofická kardiomyopatia:
Rovnako ako aj iné ACE inhibítory, perindopril by mal byť podávaný opatrne
pacientom so stenózou mitrálnej chlopne a obštrukciou prietoku ľavej komory
(ako je aortálna stenóza alebo hypertrofická kardiomyopatia).

Poškodenie obličiek:
V prípade poškodenia funkcie obličiek (klírens kreatinínu <60 ml/min) má
byť počiatočné dávkovanie perindoprilu upravené podľa pacientovho klírensu
kreatinínu (pozri časť 4.2) a následne podľa pacientovej odpovede na
liečbu. U týchto pacientov je rutinné monitorovanie hladín draslíka a
kreatinínu súčasťou bežnej lekárskej praxe (pozri časť 4.8).

U pacientov so symptomatickým srdcovým zlyhaním môže hypotenzia po začatí
terapie ACE inhibítormi viesť k ďalšiemu poškodeniu obličkových funkcií.
V takejto situácii bolo zaznamenané akútne, zvyčajne reverzibilné zlyhanie
obličiek.

U niektorých pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo
stenózou renálnej artérie solitérnej obličky, ktorí boli liečení ACE
inhibítormi, boli zaznamenané zvýšené hladiny hodnôt urey v krvi a sérového
kreatinínu, ktoré boli zvyčajne reverzibilné po ukončení liečby. Toto je
zvlášť pravdepodobné u pacientov s renálnou insuficienciou. Ak je prítomná
aj renovaskulárna hypertenzia, je tu zvýšené riziko závažnej hypotenzie a
renálnej insuficiencie. U týchto pacientov je potrebné liečbu začať pod
prísnym lekárskym dohľadom nízkymi dávkami a dávky zvyšovať opatrne.
Vzhľadom na to, že liečba diuretikami môže napomáhať vzniku vyššie
uvedených prejavov, diuretiká sa majú vysadiť a počas prvých týždňov liečby
perindoprilom má byť monitorovaná funkcia obličiek.

U niektorých hypertonických pacientov bez zjavného preexistujúceho
renovaskulárneho ochorenia došlo k zvýšeniu hladín urey v krvi a sérového
kreatinínu, ktoré bolo zvyčajne mierne a prechodné, najmä ak bol
perindopril podávaný súčasne s diuretikom. S väčšou pravdepodobnosťou
k tomu môže dôjsť u pacientov s preexistujúcim poškodením obličiek. Môže
byť potrebné zníženie dávky a/alebo vysadenie diuretika a/alebo
perindoprilu.

Hemodialyzovaní pacienti:
Boli zaznamenané anafylaktoidné reakcie u pacientov dialyzovaných pomocou
vysokopriepustných membrán a súčasne liečených ACE inhibítorom. U týchto
pacientov treba zvážiť použitie iného typu dialyzačnej membrány alebo
antihypertenzíva z inej skupiny.

Transplantácia obličiek:
Nie sú skúsenosti s podávaním perindoprilu pacientom po nedávnej
transplantácii obličiek.

Precitlivenosť/angioedém:
Boli hlásené zriedkavé prípady angioedému tváre, končatín, pier, slizníc,
jazyka, hlasiviek a/alebo hrtana u pacientov liečených ACE inhibítormi,
vrátane perindoprilu (pozri časť 4.8). Toto sa môže prejaviť kedykoľvek
počas liečby. V takýchto prípadoch musí byť perindopril okamžite vysadený
a má sa začať príslušné monitorovanie a pokračovať v ňom až do úplného
vymiznutia symptómov. V prípadoch, kde sa opuch obmedzil na oblasť tváre a
pier, sa stav zvyčajne upraví bez liečby, hoci sa antihistaminiká ukázali
byť prospešné pri zmierňovaní symptómov.

Angioedém spojený s edémom hrtana môže byť fatálny. Ak je postihnutý jazyk,
hlasivky alebo hrtan s pravdepodobnou obštrukciou dýchacích ciest, okamžite
treba poskytnúť akútnu liečbu. Tá by mala zahŕňať podanie adrenalínu
a/alebo zachovanie priechodnosti dýchacích ciest. Pacient má byť pod
starostlivým lekárskym dohľadom do úplného a trvalého vymiznutia symptómov.

Inhibítory angiotenzín-konvertujúceho enzýmu spôsobujú vyššie percento
výskytu angioedému u pacientov čiernej rasy než u príslušníkov iných rás.
Pacienti s anamnézou angioedému, nesúvisiaceho s liečbou ACE inhibítormi,
môžu mať zvýšené riziko angioedému pri užívaní ACE inhibítorov (pozri časť
4.3).

U pacientov liečených ACE inhibítormi bol zriedkavo hlásený intestinálny
angioedém. Títo pacienti mali bolesti brucha (s nauzeou a vracaním alebo
bez nich); v niektorých prípadoch bez predchádzajúceho angioedému tváre a
s hladinami C-1 esterázy v norme. Angioedém bol diagnostikovaný pri
vyšetreniach zahŕňajúcich CT brucha alebo ultrazvuk, alebo pri chirurgickom
zákroku a symptómy ustúpili po ukončení podávania ACE inhibítorov.
Intestinálny angioedém sa má zahrnúť do diferenciálnej diagnózy pacientov
s bolesťou brucha užívajúcich ACE inhibítory.

Anafylaktoidné reakcie počas aferézy lipoproteínmi s nízkou hustotou (LDL):
Zriedkavo sa u pacientov užívajúcich ACE inhibítory počas aferézy
lipoproteínmi s nízkou hustotou (LDL), so síranom dextránu vyskytli život
ohrozujúce anafylaktoidné reakcie. Týmto reakciám sa predišlo dočasným
vysadením liečby ACE inhibítormi pred každou aferézou.

Anafylaktoidné reakcie počas desenzibilizácie:
U pacientov užívajúcich ACE inhibítory počas desenzibilizácie (napr. jedom
blanokrídlovcov) sa zaznamenali anafylaktoidné reakcie. U týchto pacientov
sa predišlo spomínaným reakciám dočasným vysadením ACE inhibítorov, ale pri
náhodnej opätovnej expozícii sa tieto objavili znova.

Zlyhanie pečene:
Užívanie ACE inhibítorov zriedkavo súviselo so vznikom syndrómu, ktorý sa
začínal cholestatickou žltačkou a progredoval do fulminantnej pečeňovej
nekrózy a (niekedy) úmrtia. Mechanizmus tohto syndrómu nie je známy. U
pacientov užívajúcich ACE inhibítory, u ktorých sa rozvinie žltačka alebo
výrazné zvýšenie pečeňových enzýmov, je potrebné ukončiť podávanie ACE
inhibítora a zostať pod vhodným lekárskym dohľadom (časť 4.8).

Neutropénia/agranulocytóza/trombocytopénia/anémia:
Neutropénia, agranulocytóza, trombocytopénia a anémia boli zaznamenané u
pacientov užívajúcich ACE inhibítory. U pacientov s normálnou funkciou
obličiek a bez ďalších komplikujúcich faktorov sa neutropénia vyskytuje
zriedkavo. Perindopril sa má používať s najvyššou opatrnosťou u pacientov
s kolagénovým vaskulárnym ochorením, u pacientov užívajúcich
imunosupresívnu liečbu, ktorí sú liečení alopurinolom alebo prokaínamidom,
alebo pri kombinácii týchto komplikujúcich faktorov, najmä ak je známe
preexistujúce poškodenie renálnych funkcií. U niektorých pacientov sa
vyvinuli závažné infekcie, ktoré v ojedinelých prípadoch neodpovedali na
intenzívnu antibiotickú liečbu. Ak sa u takýchto pacientov používa
perindopril, odporúča sa pravidelne monitorovať počet leukocytov a
pacientov poučiť, aby oznámili akúkoľvek známku infekcie (napr. bolesť
hrdla, horúčka). U pacientov s G-6PDH deficienciou sa sporadicky objavila
hemolytická anémia.

Rasa:
ACE inhibítory spôsobujú vyššie percento angioedému u pacientov čiernej
rasy než u pacientov iných rás. Podobne ako iné ACE inhibítory, aj
perindopril môže byť menej účinný na zníženie tlaku krvi u pacientov
čiernej rasy v porovnaní s inými rasami, možno z dôvodu vyššej prevalencie
stavov s nízkou hladinou renínu v hypertenznej černošskej populácii.

Kašeľ:
Pri používaní ACE inhibítorov bol zaznamenaný kašeľ. Tento kašeľ je
zvyčajne neproduktívny, trvalý a ustupuje po ukončení liečby. Kašeľ
vyvolaný ACE inhibítorom má byť braný do úvahy ako súčasť diferenciálnej
diagnostiky kašľa.

Operácia/anestézia:
U pacientov, ktorí sa podrobujú závažnému chirurgickému zákroku, alebo
počas anestézie s látkami vyvolávajúcimi hypotenziu, môže perindopril
blokovať tvorbu angiotenzínu II sekundárne po kompenzačnom uvoľnení renínu.
Liečbu treba vysadiť jeden deň pred chirurgickým zákrokom. Ak sa vyskytne
hypotenzia, ktorá je považovaná za dôsledok tohto mechanizmu, je možné
korigovať ju zvýšením cirkulujúceho objemu.

Hyperkaliémia:
Zvýšenie hladiny draslíka v sére bolo pozorované u niektorých pacientov
liečených ACE inhibítormi, vrátane perindoprilu. Medzi rizikové faktory pre
rozvoj hyperkaliémie patria renálna insuficiencia, zhoršenie renálnych
funkcií, vek (>70 rokov), diabetes mellitus, pridružené udalosti, najmä
dehydratácia, akútna srdcová dekompenzácia, metabolická acidóza a súčasné
užívanie draslík-šetriacich diuretík (napr. spironolaktón, eplerenón,
triamterén, alebo amilorid), doplnkov draslíka alebo soľných náhrad
s obsahom draslíka, ako aj užívanie iných liekov spojených so zvýšením
draslíka v sére (napr. heparín). Použitie doplnkov draslíka, draslík-
šetriacich diuretík alebo soľných náhrad s obsahom draslíka môže, najmä
u pacientov s poškodenou renálnou funkciou, viesť k významnému nárastu
draslíka v sére. Hyperkaliémia môže spôsobiť vážne, niekedy fatálne
arytmie. Ak sa súčasné použitie vyššie uvedených látok považuje za
potrebné, majú sa užívať s opatrnosťou a odporúča sa častá kontrola hladiny
draslíka v sére (pozri časť 4.5).

Diabetickí pacienti:
U pacientov s diabetom, liečených perorálnymi antidiabetikami alebo
inzulínom, musí byť počas prvého mesiaca liečby ACE inhibítorom starostlivo
monitorovaná glykémia (pozri časť 4.5, antidiabetiká).



Lítium:
Všeobecne sa kombinácia lítia a perindoprilu neodporúča (pozri časť 4.5).

Draslík šetriace diuretiká, doplnky draslíka alebo soľné náhrady s obsahom
draslíka
Všeobecne sa kombinácia perindoprilu a draslík šetriacich diuretík,
doplnkov draslíka alebo soľných náhrad s obsahom draslíka neodporúča (pozri
časť 4.5).

/Laktóza/
Prenessa obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami
galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-
galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.

Gravidita:
ACE inhibítory sa nemajú začať podávať počas gravidity. Ak nie je
pokračovanie v liečbe ACE inhibítormi považované za nevyhnutné, pacientkam
plánujúcim graviditu sa má liečba zmeniť na alternatívnu antihypertenznú
liečbu, ktorá má potvrdený bezpečnostný profil pre použitie v gravidite. Po
potvrdení gravidity sa má liečba ACE inhibítormi okamžite ukončiť a, ak je
to vhodné, začať s alternatívnou liečbou (pozri časť 4.3 a 4.6).

4.5 Liekové a iné interakcie

Diuretiká:
U pacientov užívajúcich diuretiká a najmä u tých, ktorí trpia depléciou
objemu a/alebo solí, môže po začatí liečby ACE inhibítorom dôjsť
k nadmernému zníženiu tlaku krvi. Možnosť hypotenzných účinkov sa dá znížiť
vysadením diuretika, zvýšením objemu alebo príjmom soli pred začatím liečby
nízkymi a postupne zvyšovanými dávkami perindoprilu.

Draslík šetriace diuretiká, doplnky draslíka alebo soľné náhrady s obsahom
draslíka:
Aj keď hladina draslíka v sére zvyčajne ostáva v normálnom rozmedzí, u
niektorých pacientov liečených perindoprilom sa môže vyskytnúť
hyperkaliémia. Draslík šetriace diuretiká (napr. spironolaktón, triamterén
alebo amilorid), doplnky draslíka alebo soľné náhrady s obsahom draslíka
môžu viesť k signifikantnému zvýšeniu hladiny draslíka v sére. Preto sa
neodporúča kombinácia perindoprilu s vyššie uvedenými liekmi (pozri časť
4.4). Ak je ich súčasné použitie indikované z dôvodu potvrdenej
hypokaliémie, majú sa užívať s opatrnosťou a s častým monitorovaním hladín
draslíka v sére.

Lítium:
Počas súčasného podávania lítia s ACE inhibítormi boli zaznamenané
reverzibilné zvýšenia sérových koncentrácii lítia a jeho toxicity. Súčasné
použitie tiazidových diuretík môže zvyšovať riziko toxicity lítia a ešte
viac zväčšiť už zvýšené riziko toxicity lítia s ACE inhibítormi. Použitie
perindoprilu spolu s lítiom sa neodporúča, ale ak sa potvrdí, že táto
kombinácia je nutná, je potrebné starostlivo monitorovať hladiny lítia
v sére (pozri časť 4.4).

Nesteroidové antiflogistiká (NSAIDs) vrátane kyseliny acetylsalicylovej
(3 g/deň:
Ak sa ACE inhibítory podávajú súbežne s nesteroidovými antiflogistikami
(t.j. kyselina acetylsalicylová v dávkovacích režimoch antiflogistík,
COX-2 inhibítory a neselektívne NSAIDs), môže sa vyskytnúť zoslabenie
antihypertenzného účinku. Súbežné použitie ACE inhibítorov a NSAIDs
môže viesť k zvýšenému riziku zhoršenia renálnych funkcií, vrátane
možného akútneho renálneho zlyhania a zvýšenia draslíka v sére, najmä
u pacientov s preexistujúcou nedostatočnou renálnou funkciou. Pacienti
majú byť primerane hydratovaní a po začatí súbežnej liečby a potom v
pravidelných intervaloch sa má zvážiť monitorovanie renálnych funkcií.

Antihypertenzíva a vazodilatanciá:
Súčasné použitie týchto liekov môže zvyšovať hypotenzný účinok
perindoprilu. Súčasné použitie s nitroglycerínom a inými nitrátmi alebo
inými vazodilatanciami môže viesť k ďalšiemu zníženiu tlaku krvi.

Antidiabetiká:
Epidemiologické štúdie naznačili, že súčasné podávanie ACE inhibítorov a
antidiabetík (inzulínu, perorálnych hypoglykemík) môže vyvolať zvýšenie
účinku na zníženie glukózy v krvi s rizikom hypoglykémie. Tento účinok sa
zdá byť pravdepodobnejší počas prvých týždňov kombinovanej liečby a u
pacientov s renálnym poškodením.

Acetylsalicylová kyselina, trombolytiká, beta-blokátory, nitráty:
Perindopril sa môže používať spolu s acetylsalicylovou kyselinou (ak sa
používa ako trombolytikum), s trombolytikami, beta-blokátormi a/alebo
nitrátmi.

Tricyklické antidepresíva/antipsychotiká/anestetiká
Súčasné použitie určitých anestetík, tricyklických antidepresív a
antipsychotík spolu s ACE inhibítormi môže viesť k ďalšiemu zníženiu tlaku
krvi (pozri časť 4.4).

Sympatomimetiká
Sympatomimetiká môžu znížiť antihypertenzný účinok ACE inhibítorov.

Zlato:
U pacientov liečených injekčným zlatom (nátriumaurotiomalát) a súbežne ACE
inhibítormi vrátane perindoprilu boli zriedkavo hlásené nitritoidné
reakcie (symptómy zahŕňajú sčervenanie tváre, nauzeu, vracanie a
hypotenziu).

4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita
Užívanie ACE inhibítorov sa neodporúča v prvom trimestri gravidity (pozri
časť 4.4). Užívanie ACE inhibítorov je kontraindikované počas druhého
a tretieho trimestra gravidity (pozri časť 4.3 a 4.4).

Epidemiologické dôkazy týkajúce sa rizika teratogenity po expozícii ACE
inhibítorom počas prvého trimestra gravidity neboli presvedčivé; napriek
tomu nemožno vylúčiť malé zvýšenie rizika. Ak sa však pokračovanie liečby
ACE inhibítormi nepovažuje za nevyhnutné, pacientkam, ktoré plánujú
graviditu sa má liečba zmeniť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá
má preukázaný bezpečnostný profil pre použitie v gravidite. Po potvrdení
gravidity sa má liečba ACE inhibítorom okamžite ukončiť a, ak je to vhodné,
začať s alternatívnou liečbou.

Je známe, že dlhodobejšie vystavenie plodu ACE inhibítorom v druhom a
treťom trimestri spôsobuje humánnu fetotoxicitu (zníženie obličkových
funkcií, oligohydramnión, spomalenie osifikácie lebky) a neonatálnu
toxicitu (zlyhanie obličiek, hypotenzia, hyperkaliémia) (pozri časť 5.3).
Ak by došlo k expozícii ACE inhibítorom od druhého trimestra gravidity,
odporúča sa ultrazvuková kontrola obličkových funkcií a lebky plodu.
Novorodenci, ktorých matky užívali ACE inhibítory, majú byť pozorne
sledovaní kvôli hypotenzii (pozri tiež časť 4.3 a 4.4).

Laktácia
Keďže nie sú dostupné informácie o užívaní Prenessy počas laktácie,
užívanie Prenessy sa neodporúča a odporúča sa alternatívna liečba s lepšie
preukázaným bezpečnostným profilom počas laktácie, a to najmä v prípade
novorodenca alebo predčasne narodeného dieťaťa.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Prenessa nemá žiadny priamy vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať
stroje, ale u niektorých pacientov sa môžu vyskytnúť individuálne reakcie
súvisiace s nízkym tlakom krvi, obzvlášť na začiatku liečby
alebo pri kombinácii s iným antihypertenzným liekom.
Dôsledkom toho môže byť schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje
znížená.

4.8 Nežiaduce účinky

Počas liečby perindoprilom sa pozorovali nasledovné nežiaduce účinky, ktoré
sú zoradené podľa nasledovnej frekvencie:
veľmi časté (>1/10);
časté (>1/100, <1/10);
menej časté (>1/1 000, <1/100);
zriedkavé (>1/10 000, <1/1 000);
veľmi zriedkavé (<1/10 000);
neznáme (z dostupných údajov).

/Poruchy krvi a lymfatického systému:/
Veľmi zriedkavo boli zaznamenané zníženie hemoglobínu a hematokritu,
trombocytopénia, leukopénia/neutropénia a prípady agranulocytózy alebo
pancytopénie. U pacientov s vrodenou deficienciou G-6PDH boli zaznamenané
veľmi zriedkavé prípady hemolytickej anémie (pozri časť 4.4).

/Poruchy metabolizmu a výživy:/
Neznáme: hypoglykémia (pozri časti 4.4 a 4.5).

/Psychické poruchy:/
Menej časté: poruchy nálady alebo spánku.

/Poruchy nervového systému:/
Časté: bolesti hlavy, závraty, vertigo a parestézie.
Veľmi zriedkavé: zmätenosť.

/Poruchy oka:/
Časté: porucha videnia.

/Poruchy ucha a labyrintu:/
Časté: tinnitus.

/Poruchy srdca a srdcovej činnosti:/
Veľmi zriedkavé: arytmia, angína pektoris, infarkt myokardu pravdepodobne
sekundárne v dôsledku nadmernej hypotenzie u vysokorizikových pacientov
(pozri časť 4.4).

/Poruchy ciev:/
Časté: hypotenzia a účinky súvisiace s hypotenziou.
Veľmi zriedkavé: cievna mozgová príhoda pravdepodobne sekundárne v dôsledku
nadmernej hypotenzie u vysokorizikových pacientov (pozri časť 4.4).
Neznáme: vaskulitída.

/Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:/
Časté: kašeľ, dýchavičnosť.
Menej časté: bronchospazmus.
Veľmi zriedkavé: eozinofilná pneumónia, rinitída.

/Poruchy gastrointestinálneho traktu:/
Časté: nauzea, vracanie, abdominálna bolesť, poruchy chuti, dyspepsia,
hnačka a zápcha.
Menej časté: suchosť v ústach.
Veľmi zriedkavé: pankreatitída.

/Poruchy pečene a žlčových ciest:/
Veľmi zriedkavé: cytolytická alebo cholestatická hepatitída (pozri časť
4.4)

/Poruchy kože a podkožného tkaniva:/
Časté: vyrážka, pruritus.
Menej časté: angioedém tváre, končatín, pier, slizníc, jazyka, hlasiviek
a/alebo hrtana, žihľavka (pozri časť 4.4).
Veľmi zriedkavé: multiformný erytém.

/Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:/
Časté: svalové kŕče.

/Poruchy obličiek a močových ciest:/
Menej časté: renálna insuficiencia.
Veľmi zriedkavé: akútne zlyhanie obličiek.

/Poruchy reprodukčného systému a prsníkov:/
Menej časté: impotencia.

/Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:/
Časté: asténia.
Menej časté: potenie.

/Laboratórne a funkčné vyšetrenia:/
Môžu sa vyskytnúť zvýšené hladiny urey v krvi a kreatinínu v plazme a
hyperkaliémia, ktoré sú reverzibilné po prerušení liečby, najmä u pacientov
s renálnou insuficienciou, závažným srdcovým zlyhaním a renovaskulárnou
hypertenziou. Zriedkavo bolo zaznamenané zvýšenie pečeňových enzýmov a
sérového bilirubínu.

/Klinické skúšky:/
Počas náhodne vybranej časti štúdie EUROPA boli zbierané len závažné
nežiaduce účinky. Niekoľko pacientov malo skúsenosť so závažným nežiaducim
účinkom: 16 (0,3 %) z 6 122 pacientov, ktorým bol podávaný perindopril a 12
(0,2 %) zo 6 107 pacientov, ktorým bolo podávané placebo. U pacientov
liečených perindoprilom sa hypotenzia vyskytla u 6 pacientov, angioedém
u 3 pacientov a náhla srdcová zástava u 1 pacienta. Viacero pacientov bolo
vyradených zo štúdie v dôsledku kašľa, hypotenzie alebo inej intolerancie
ku perindoprilu ako ku placebu, 6,0 % (n=366) verzus 2,1 % (n=129).

4.9 Predávkovanie

O predávkovaní u ľudí sú k dispozícii len obmedzené informácie. Medzi
symptómy súvisiace s predávkovaním ACE inhibítormi môžu patriť hypotenzia,
obehový šok, poruchy elektrolytov, zlyhanie obličiek, hyperventilácia,
tachykardia, palpitácie, bradykardia, závraty, anxiozita a kašeľ.
Odporúčanou liečbou pri predávkovaní je intravenózna infúzia fyziologického
roztoku. Ak dôjde k hypotenzii, pacienta treba uložiť do protišokovej
polohy. Ak sú dostupné, môže sa zvážiť liečba infúziou angiotenzínu II
a/alebo intravenózne podanie katecholamínov. Perindopril sa môže zo
systémového krvného obehu odstrániť hemodialýzou (pozri časť 4.4).
Kardiostimulačná liečba sa indikuje pri bradykardii rezistentnej na liečbu.
Nepretržite sa majú monitorovať životne dôležité funkcie, sérové
elektrolyty a koncentrácia kreatinínu.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: ACE inhibítor, samotný, ATC kód: C09AA04.

Perindopril je inhibítor enzýmu, ktorý konvertuje angiotenzín I na
angiotenzín II (angiotenzín- konvertujúci enzým, ACE). Konvertujúci enzým
alebo kináza je exopeptidáza, ktorá umožňuje konverziu angiotenzínu I na
vazokonstrikčný angiotenzín II a zároveň spôsobuje rozpad vazodilatačného
bradykinínu na neaktívny heptapeptid. Inhibícia ACE vedie k redukcii
angiotenzínu II v plazme, čo vedie k zvýšenej aktivite plazmatického renínu
(inhibíciou negatívnej spätnej väzby uvoľnenia renínu) a zníženej sekrécii
aldosterónu. Keďže ACE inaktivuje bradykinín, inhibícia ACE vedie zároveň
k zvýšenej aktivite obehového a lokálneho kalikreín-kinínového systému (a
tým aj k aktivácii prostaglandínového systému). Je možné, že tento
mechanizmus prispieva k účinku ACE inhibítorov na zníženie tlaku krvi a
čiastočne je zodpovedný za ich vedľajšie účinky (napr. kašeľ).
Perindopril pôsobí prostredníctvom svojho aktívneho metabolitu,
perindoprilátu. Ostatné metabolity nemajú /in vitro/ žiadnu ACE inhibičnú
aktivitu.

/Hypertenzia/
Perindopril je účinný pri všetkých stupňoch hypertenzie: miernej, stredne
ťažkej, ťažkej; spôsobuje zníženie systolického a diastolického tlaku krvi
v polohe ležmo aj v stoji. Perindopril znižuje periférnu cievnu
rezistenciu, čo vedie k zníženiu tlaku v systéme. Dôsledkom toho sa zvyšuje
periférny prietok krvi bez účinku na srdcovú frekvenciu.
Spravidla sa zvyšuje prietok krvi obličkami, kým rýchlosť glomerulárnej
filtrácie (GFR) sa zvyčajne nemení.
Antihypertenzný účinok je maximálny medzi 4 a 6 hodinou po podaní jednej
dávky a pretrváva najmenej 24 hodín: účinok v čase minimálnej účinnosti
predstavuje približne 87-100 % účinku v čase maximálnej účinnosti.
K zníženiu tlaku krvi dochádza rýchlo. U reagujúcich pacientov sa
normalizácia tlaku dosiahne v priebehu jedného mesiaca a pretrváva bez
výskytu tachyfylaxie.
Ukončenie liečby nevedie k rebound fenoménu.
Perindopril redukuje hypertrofiu ľavej komory.
U ľudí boli potvrdené vazodilatačné vlastnosti perindoprilu. Perindopril
zlepšuje elasticitu veľkých artérií a znižuje pomer média : lúmen malých
artérií.
Súčasná terapia tiazidovými diuretikami má aditívny synergický účinok.
Kombinácia ACE inhibítora a tiazidu znižuje tiež riziko hypokaliémie
vyvolanej liečbou diuretikami.

/Srdcové zlyhanie/
Perindopril znižuje prácu srdca znížením preloadu a afterloadu.
Štúdie u pacientov so srdcovým zlyhaním preukázali:
– zníženie plniaceho tlaku ľavej a pravej komory,
– zníženie celkovej periférnej cievnej rezistencie,
– zvýšenie srdcového výdaja a zlepšenie kardiálneho indexu.

V porovnávajúcich štúdiách podanie prvej 2 mg dávky perindoprilu pacientom
s miernym až stredne závažným srdcovým zlyhaním neviedlo k žiadnemu
významnému zníženiu tlaku krvi v porovnaní s placebom.

/Pacienti so stabilnými formami ischemickej choroby srdca:/
Štúdia EUROPA bola multicentrická, medzinárodná, randomizovaná, dvojito
zaslepená a placebom kontrolovaná klinická štúdia, ktorá trvala 4 roky.
Z 12 218 pacientov starších ako 18 rokov bolo zaradených 6 110 pacientov na
perindopril 8 mg a 6 108 pacientov na placebo.
Populácia v štúdii mala potvrdenú ischemickú chorobu srdca bez potvrdených
klinických príznakov srdcového zlyhania. Celkovo malo 90 % pacientov
preukázaný predchádzajúci infarkt myokardu a/alebo koronárnu
revaskularizáciu. Väčšina pacientov počas štúdie bola liečená aj konvenčnou
terapiou, vrátane antiagregačných látok, hypolipidemík a beta-blokátorov.
Hlavným kritériom účinnosti bola kombinácia kardiovaskulárnej mortality,
nefatálneho infarktu myokardu a/alebo zástavy srdca s úspešnou
resuscitáciou. Liečba perindoprilom v dávke 8 mg raz denne viedla
k výraznému zníženiu absolútneho rizika s výsledným ukazovateľom 1,9 %
(zníženie relatívneho rizika o 20 %, 95 % CI [9,4; 28,6] - p<0,001).
U pacientov s infarktom myokardu a/alebo revaskularizáciou v anamnéze bolo
zaznamenané absolútne zníženie v porovnaní s placebom s výsledným
ukazovateľom 2,2 %, zodpovedajúce zníženiu relatívneho rizika (RRR)
o 22,4 % (95 % CI [12,0; 31,6] - p<0,001).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Po perorálnom podaní sa perindopril absorbuje rýchlo a maximálna
koncentrácia sa dosiahne v priebehu 1 hodiny. Biologická dostupnosť je
priemerne 65 až 70 %.
Asi 20 % celkového množstva absorbovaného perindoprilu sa konvertuje na
aktívny metabolit, perindoprilát. Okrem aktívneho perindoprilátu má
perindopril päť ďalších metabolitov, všetky sú neaktívne. Plazmatický
polčas perindoprilu je 1 hodina. Maximálna koncentrácia perindoprilátu
v plazme sa dosiahne v priebehu 3 až 4 hodín.
Vzhľadom na to, že príjem potravy spomaľuje konverziu perindoprilu na
perindoprilát, a teda aj jeho biologickú dostupnosť, perindopril sa má
užívať perorálne v jednej dennej dávke ráno pred jedlom.
Distribučný objem je približne 0,2 l/kg pre nenaviazaný perindoprilát.
Väzba na bielkoviny je nízka (väzba perindoprilátu na angiotenzín
- konvertujúci enzým je menšia než 30 %), avšak závisí od koncentrácie.
Perindoprilát sa vylučuje močom a polčas nenaviazanej frakcie je približne
3 až 5 hodín. Disociácia perindoprilátu naviazaného na angiotenzín-
konvertujúci enzým vedie k „efektívnemu” eliminačnému polčasu 25 hodín,
vyúsťujúceho po 4 dňoch do rovnovážneho stavu.
Po opakovanom podaní sa nezistila kumulácia perindoprilu.
Eliminácia perindoprilátu je u starších pacientov znížená, rovnako ako u
pacientov so srdcovým zlyhaním alebo zlyhaním obličiek. Úprava dávkovania
pri renálnej insuficiencii je vhodná v závislosti od stupňa poškodenia
obličiek (podľa klírensu kreatinínu).
Klírens perindoprilátu pri dialýze je 70 ml/min.
Kinetika perindoprilu je u pacientov s cirhózou zmenená: hepatálny klírens
pôvodnej molekuly je znížený o polovicu. Avšak množstvo vytvoreného
perindoprilátu nie je znížené, a preto nie je potrebná úprava dávkovania.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V štúdiách chronickej perorálnej toxicity (na potkanoch a opiciach) sú
cieľovým orgánom obličky s reverzibilným poškodením.
Mutagenita sa v /in vitro/ alebo /in vivo/ štúdiách nepozorovala.
Reprodukčné toxikologické štúdie (na potkanoch, myšiach, králikoch
a opiciach) nezistili žiadne známky embryotoxicity alebo teratogenity.
Napriek tomu sa pri inhibítoroch angiotenzín-konvertujúceho enzýmu, ako
skupiny, potvrdilo, že majú nežiaduci vplyv na neskoré štádiá vývoja plodu.
U hlodavcov a králikov to viedlo k úmrtiu plodu a vrodeným abnormalitám
(renálne lézie) ako aj k zvýšenej perinatálnej a postnatálnej mortalite.
V dlhodobých štúdiách na potkanoch a myšiach nebola pozorovaná
karcinogenita.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Monohydrát laktózy
Mikrokryštalická celulóza (E460)
Hydrogénuhličitan sodný
Koloidný oxid kremičitý bezvodý
Magnéziumstearát (E572)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale.
Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30°C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Blistrové balenie (PVC/PE/PVCD/Al fólia) so 7, 14, 28, 30, 50, 60, 90 alebo
100 tabletami v škatuľke.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

KRKA Polska Sp.z.o.o., ul. Równoległa 5, 02-235 Varšava, Poľsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

Prenessa 2 mg: 58/0240/06-S
Prenessa 4 mg: 58/0241/06-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE

24.5.2006


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
|
Február 2011