Písomná informácia pre používateľov


Príloha č.2 k rozhodnutiu o zmene v registrácii, ev. č. 2010/04611,
2010/04451
Príloha č.2 k notifikácii zmeny v registrácii, ev.č. 2010/04620, 2010/04622
Príloha č.1 k notifikácii zmeny v registrácii, ev.č. 2010/04448, 2010/04449



PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

HALOPERIDOL-RICHTER 1,5 mg
tablety
HALOPERIDOL-RICHTER
2 mg/ml perorálne kvapky

haloperidol


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete používať
Váš liek.
1. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
2. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
3. Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Haloperidol-Richter 1,5 mg tablety a 2 mg/ml perorálne kvapky
(ďalej Haloperidol) na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Haloperidol
3. Ako užívať Haloperidol
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Haloperidol
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE HALOPERIDOL A NA ČO SA POUŽÍVA

Haloperidol je liek, ktorý ovplyvňuje centrálny nervový systém a používa sa
na liečbu určitých ochorení, ktoré súvisia s poruchami správania a
myslenia. Ďalej sa Haloperidol v niektorých prípadoch používa v liečbe
nevoľnosti a vracania, ako aj na zvýšenie analgetického účinku (účinku
proti bolesti) niektorých liekov.


2. SKÔR AKO UŽIJETE HALOPERIDOL

Neužívajte Haloperidol
- keď ste alergický (precitlivený) na haloperidol alebo na ktorúkoľvek
z ďalších zložiek Haloperidolu.
- keď máte Parkinsonovu chorobu
- keď ste nedávno prekonali srdcový infarkt, máte nekompenzované
srdcové zlyhanie alebo máte určité druhy ochorenia srdca, ktoré môžu
spôsobovať to, že Vaše srdce bije abnormálne (arytmia) alebo neobvykle
pomaly.
- keď máte arytmiu (porucha srdcového rytmu) liečenú antiarytmikami,
ktoré ovplyvňujú Váš tlkot srdca
- keď užívate lieky, ktoré regulujú rytmus tlkotu srdca
- keď máte abnormálne nízku hladinu draslíka v krvi
- pri ospalosti alebo spomalenosti spôsobenej alkoholom, liekmi alebo
inými ochoreniami
- počas tehotenstva a dojčenia (pozri „Tehotenstvo a dojčenie”)
- deti mladšie ako 3 roky

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Haloperidolu
- ak máte problémy so srdcom (alebo ktokoľvek vo Vašej blízkej rodine
náhle umrel na srdcové problémy alebo mal predĺžený QT-interval na EKG)
- ak máte obehové poruchy
- ak máte ochorenia mozgu
- ak máte nízku hladinu draslíka, vápnika alebo horčíka vo Vašej krvi,
preto sa odporúča pravidelné sledovanie rovnováhy tekutín a
elektrolytov (elektrolytovej rovnováhy)
- ak máte problémy s pečeňou alebo obličkami
- ak máte epilepsiu alebo iné ochorenia, ktoré môžu vyvolávať kŕče
(záchvaty)
- ak máte depresiu
- ak máte problémy so štítnou žľazou (nadmerne aktívna štítna žľaza)
- pri alkoholizme, ukončení užívania alkoholu
- ak máte nezhubný nádor nadobličiek (feochromocytóm)
- pri dlhom hladovaní
- ak Vy alebo niekto iný z Vašej rodiny má v minulosti údaj o krvných
zrazeninách, pretože lieky, ako sú tieto, sa spájajú s tvorbou krvných
zrazenín

Užívanie iných liekov
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, oznámte to,
prosím, svojmu lekárovi.

Haloperidol môže ovplyvniť účinky niektorých súčasne užívaných liekov
(napr. liekov na spanie, trankvilizérov (sedatív), liekov proti
depresii, liekov na liečbu vysokého krvného tlaku), preto informujte
lekára, ktorý Vám predpisuje Haloperidol, ak užívate niektorý z týchto
alebo iných liekov.
Súčasné užívanie liekov spôsobujúcich nerovnováhu elektrolytov (poruchy
rovnováhy tekutín a elektrolytov) vyžaduje zvýšenú opatrnosť. Užívanie
liekov, ktoré ovplyvňujú tlkot srdca (spôsobujúce predĺženie QT
intervalu), sa neodporúča. Ďalšie lieky sa môžu užívať súčasne len s
vedomím lekára.
Existujú interakcie medzi haloperidolom a karbamazepínom, fenobarbitalom,
lítiom, rifampicínom.

Užívanie Haloperidolu s jedlom a nápojmi
Počas liečby haloperidolom (liečivo lieku Haloperidol) je zakázaná
konzumácia alkoholu, pretože haloperidol zosilňuje účinok alkoholu.

Tehotenstvo a dojčenie
Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom.

Ak ste tehotná alebo plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom,
ktorý rozhodne po starostlivom zvážení prínosov a rizík, či sa
Haloperidol môže užívať počas tehotenstva.

Haloperidol prechádza do materského mlieka, preto sa poraďte so svojím
lekárom, či môžete užívať Haloperidol počas dojčenia.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Haloperidol môže spôsobovať ospalosť alebo oslabovať bdelosť, čo znižuje
schopnosť viest vozidlá alebo obsluhovať stroje. Preto na začiatku
liečby Haloperidolom je zakázané vedienie vozidiel a obsluha strojov,
až kým lekár nezmení alebo neodvolá tieto obmedzenia po zhodnotení
vplyvu lieku na Vás.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Haloperidolu

Jedna tableta Haloperidolu obsahuje tiež 157 mg mliečneho cukru laktózy. Ak
viete o Vašej neznášanlivosti niektorých druhov cukrov, poraďte sa so
svojím lekárom ešte pred začiatkom liečby.


Haloperidol perorálne kvapky obsahujú tiež 0,5 mg metylparabénu a 0,05 mg
propylparabénu, ktorý môže neskôr spôsobiť alergické reakcie.


3. AKO UŽÍVAŤ HALOPERIDOL

Vždy užívajte Haloperidol tablety a Haloperidol kvapky presne tak, ako Vám
povedal Váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára
alebo lekárnika. Haloperiol sa môže užívať len pod pravidelným lekárskym
dohľadom.

Presné množstvo kvapiek Haloperidolu sa má dať do pohára s vodou alebo
džúsom pomocou kvapkadla a potom vypiť.

Tablety Haloperidolu sa majú zapiť vodou.

Je dôležité vedieť, že musí uplynúť určitá doba, kým sa neobjaví plný
účinok Haloperidolu. Tento liek sa musí užívať v takej dávke a počas doby,
ktorú určil lekár. Predčasné ukončenie liečby môže viesť k opätovnému
výskytu príznakov.

V priebehu liečby Haloperidolom môže byť nevyhnutné niekoľkokrát upraviť
dávkovanie, aby sa dosiahol želaný účinok, preto počas podávania je
nevyhnutná pravidelná lekárska kontrola.

Ak užijete viac Haloperidolu, ako máte
Kontaktujte svojho lekára, službukonajúceho lekára alebo okamžite choďte do
najbližšej pohotovosti v nemocnici. Ak je to možné, zoberte so sebou
balenie lieku, aby nemocničný personál videl, aký druh lieku ste užili.

Ak zabudnete užiť Haloperidol
Užite Vašu ďalšiu dávku ako obvykle, potom užívajte Váš liek tak ako Vám
povedal lekár.
Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.
Predsa sa však poraďte so svojím lekárom.

Ak prestanete užívať Haloperidol
Užívanie lieku sa má ukončiť postupne, najmä ak sa jedná o dlhodobé
podávanie vyšších dávok.
Nikdy neprestaňte užívať liek bez toho, aby ste sa poradili so svojím
lekárom.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho
lekára alebo lekárnika.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Haloperidol môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci
sa neprejavia u každého.

Vedľajšie účinky, ktoré sa vyskytujú počas liečby Haloperidolom, sú
zvyčajne zriedkavé a mierneho charakteru.
Je pravdepodobnejšie, že vyššie dávky alebo dlhodobá liečba spôsobia určité
vedľajšie účinky.

Môžu sa vyskytnúť nasledovné vedľajšie účinky:

|Poruchy krvi a lymfatického |prechodný pokles počtu krviniek v krvnom |
|systému |obraze, znížený počet bielych krviniek, |
| |znížený počet krvných doštičiek |
|Poruchy imunitného systému |anafylaxia (reakcia precitlivenosti) |
|Poruchy endokrinného systému|zvýšená hladina hormónu prolaktínu |
|Poruchy metabolizmu a výživy|strata chuti do jedla, znížená hladina |
| |cukru v krvi, zníženie vylučovania |
| |antidiuretického hormónu (ADH) |
|Psychické poruchy |depresia, nepokoj, nespavosť, poruchy |
| |spánku, stav zmätenosti, pokles duševnej |
| |výkonnosti, halucinácie, sexuálna |
| |dysfunkcia (poruchy sexuálnych funkcií) |
|Poruchy nervového systému |nespavosť, bolesť hlavy, závrat, zriedkavo|
| |sa môžu vyskytnúť epileptické záchvaty. |
| |Príznaky takzvaného neuroleptického |
| |malígneho syndrómu zahŕňajú: |
| |veľmi vysokú telesnú teplotu, stuhnutie |
| |svalov, rýchly tlkot srdca, abnormálne |
| |potenie, znížený stav vedomia. Ďalej |
| |tras, mimovoľné pohyby očí, úst, jazyka, |
| |tváre, čeľuste, pomalosť, zmeny v |
| |pohyboch. |
|Poruchy oka |Rozmazané videnie, glaukóm s uzatvoreným |
| |uhlom, príležitostný kŕč pohybových svalov|
| |oka |
|Poruchy srdca a srdcovej |rýchly tlkot srdca, poruchy srdcového |
|činnosti |rytmu* |
|Poruchy ciev |nízky krvný tlak, zriedkavo vysoký krvný |
| |tlak, žilový trombembolizmus (upchanie |
| |žily krvnou zrazeninou) |
|Poruchy gastrointestinálneho|nevoľnosť, vracanie, tráviace ťažkosti, |
|traktu |zápcha, pálenie záhy, sucho v ústach, |
| |slinenie |
|Poruchy pečene a žlčových |abnormálna funkcia pečene, žltačka, |
|ciest |ochorenie žlčníka |
|Poruchy kože a podkožného |alergické (hypersensitívne) reakcie, |
|tkaniva |svrbenie, kožná vyrážka, opuch, citlivosť |
| |kože na slnečné svetlo, olupovanie kože, |
| |zapálené kožné erupcie, zvýšené potenie |
|Poruchy kostrovej a svalovej|svalová rigidita (tuhosť) |
|sústavy | |
|a spojivového tkaniva | |
|Poruchy obličiek a močových |problémy s močením |
|ciest | |
|Poruchy reprodukčného |poruchy menštruácie, zväčšenie prsníkov, |
|systému |chorobné (patologické) vylučovanie mlieka,|
|a prsníkov |zníženie sexuálnej funkcie, problémy pri |
| |erekcii, problémy pri ejakulácii, |
| |pretrvávajúca erekcia penisu |
|Celkové poruchy a reakcie |únava |
|v mieste podania | |
|Laboratórne a funkčné |prírastok hmotnosti, úbytok hmotnosti, |
|vyšetrenia |výkyvy telesnej teploty, |
| |znížená hladina antidiuretického hormónu v|
| |krvi, |
| |EKG zmeny, znížený počet bielych krviniek,|
| |znížený počet červených krviniek |

Poraďte sa okamžite so svojím lekárom, ak dostanete vysokú horúčku, budete
mať tuhnutie svalstva, budete sa nadmerne potiť alebo budete mať veľmi
rýchly a nepravidelný tlkot srdca alebo zníženú bdelosť. V takýchto
prípadoch môže Vaše telo zle reagovať na tento liek.

*Boli hlásené tiež prípady zastavenia srdca, náhleho úmrtia, preto povedzte
svojmu lekárovi, ak ktokoľvek vo Vašej blízkej rodine náhle zomrel na
srdcové problémy alebo mal iné ochorenie srdca.

Haloperidol môže zvyšovať výskyt epileptických záchvatov u pacientov s
údajom epilepsie v minulosti.

Krvné zrazeniny v žilách, najmä v nohách (príznaky zahŕňajú opuch, bolesť a
začervenanie v nohe), sa môžu dostať cez krvné cievy do pľúc, čo
spôsobuje bolesť na hrudníku a ťažkosti pri dýchaní.
Ak spozorujete akýkoľvek z týchto príznakov, okamžite vyhľadajte lekársku
pomoc.

U starších ľudí s demenciou sa hlásilo u pacientov užívajúcich
antipsychotiká malé zvýšenie počtu úmrtí v porovnaní s tými, ktorí
antipsychotiká neužívajú.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ HALOPERIDOL

Tablety: Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.
Perorálne kvapky: Uchovávajte pri teplote medzi 15-25 oC v pôvodnom obale
na ochranu pred svetlom.

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Nepoužívajte Haloperidol po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli.
Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý
liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné
prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Haloperidol obsahuje

/Liečivo je/
Tablety: 1,5 mg haloperidolu v jednej tablete.
Perorálne kvapky: 2 mg haloperidolu v 1 ml roztoku (10 kvapiek = 1 mg)

/Ďalšie zložky sú/
Tablety: koloidný oxid kremičitý, želatína, magnéziumstearát, mastenec,
kukuričný škrob, monohydrát laktózy
Perorálne kvapky: metylparabén, propylparabén, kyselina mliečna, čistená
voda

Ako vyzerá Haloperidol a obsah balenia

Tablety:
Okrúhle ploché tablety so zošikmenými okrajmi, biele alebo takmer biele
s vytlačenou značkou
na jednej strane.

V Al/PVC blistri a škatuli
Veľkosti balenia: 50, 250 tabliet

Perorálne kvapky:
Číry bezfarebný alebo slabozelenkavý roztok.
10 ml hnedá liekovka s PE uzáverom a priloženým kvapkadlom.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

Gedeon Richter Plc.
H-1103 Budapešť
Gyömrői út 19-21.
Maďarsko

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v marci
2011.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č.1 k rozhodnutiu o zmene v registrácii, ev. č. 2010/04611
Príloha č.1 k notifikácii zmeny v registrácii, ev.č. 2010/04620


SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

HALOPERIDOL-RICHTER
2 mg/ml perorálne kvapky


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE LIEKU

20 mg haloperidolu v 10 ml roztoku (2 mg/ml, zodpovedá 20 kvapkám).

Pomocné látky:
0,5 mg propylparabénu, 5,0 mg metylparabénu v 10 ml.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Perorálne kvapky: číry bezfarebný až slabo zelenkastý roztok.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1. Terapeutické indikácie

Dospelí

/Ako neuroleptikum pri:/
. Bludoch a halucináciách pri
- akútnej a chronickej schizofrénii;
- paranoji;
- akútnej zmätenosti, alkoholizme (Korsakovov syndróm).
. Hypochondrických bludoch.
. Poruchách osobnosti: paranoidné, schizoidné, schizofrenického typu,
antisociálne, niektoré „hraničné“ a iné osobnosti.

/Ako psychomotorický antiagitačný liek pri:/
. Mánii, mentálnej retardácii, alkoholizme.
. Poruchách osobnosti: kompulzívne, paranoidné, histrionické a iné
osobnosti.
. Agitovanosti, agresivite a nutkaní na potulovanie v staršom veku.
. Krátkodobom adjunktívnom manažmente psychomotorickej agitácie pri
násilnom
alebo nebezpečnom impulzívnom konaní.
. Choreatických pohyboch.
. Singulte (čkaní), ak sa nedá zmierniť inými prostriedkami
. Tikoch, Gilles de la Tourettovom syndróme, koktaní.

/Ako adjuvans v liečbe závažnej chronickej bolesti:/
Na základe svojej limbickej aktivity haloperidol často umožňuje redukovať
dávkovanie analgetík (zvyčajne morfínomimetík).

Deti a adolescenti

. Poruchy správania u detí, najmä v súvislosti s hyperaktivitou a
agresiou
. Gilles de la Tourettov syndróm
. Detská schizofrénia


4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie, ako je navrhnuté nižšie, predstavuje iba priemerné dávky, ktoré
sa má vždy upraviť podľa odpovede pacienta. Často sa začína s vyššou dávkou
v akútnej fáze a postupným znižovaním v udržiavacej fáze, aby sa určila
minimálna účinná dávka. Vysoké dávky sa môžu podávať iba pacientom, ktorí
slabo odpovedajú na dávky nižšie.

Starší alebo oslabení pacienti alebo pacienti, u ktorých už boli
zaznamenané nežiaduce účinky na neuroleptiká, môžu vyžadovať menšiu dávku
haloperidolu. Zvyčajnú úvodnú dávku je potrebné znížiť na polovicu s
následným postupným zvýšením dávky, aby sa dosiahla optimálna odpoveď.

Na perorálne podanie.

Dospelí

/Ako neuroleptikum/
0. Akútna fáza. Akútne epizódy schizofrénie, delirium tremens, paranoja,
akútna zmätenosť, Korsakovov syndróm, akútna paranoja: 2,1 mg až 18 mg
denne rozdelených do troch dávok, napr. 7-60 kvapiek trikrát denne. Pri
rezistentnej schizofrénii môže byť potrebná dávka až do 30 mg denne.
1. Chronická fáza. Chronická schizofrénia, chronický alkoholizmus,
chronické poruchy osobnosti: Vo všeobecnosti sa odporúča denná dávka
2,1 mg - 9 mg rozdelená do troch dávok (3-krát 7-30 kvapiek), ktorá sa
môže zvýšiť až na 18 mg denne v závislosti od terapeutickej odpovede.

/Ako psychomotorický antiagitačný liek/
. Odporúča sa denná dávka 2,1-9 mg rozdelená do troch dávok (3-krát 7-30
kvapiek) v závislosti od terapeutickej odpovede.
. Hyperkinéza (choreické pohyby ako Huntingtonova chorea a Gilles de la
Tourettov syndróm; singultus; tiky; koktanie): nízke, postupne
zvyšujúce sa dávky až na perorálnu dennú dávku približne 1-1,5 mg (3-
krát 3-5 kvapiek) upravenú podľa odpovede.
. Pri Tourettovom syndróme je možná denná udržiavacia dávka až do 10 mg.

Starší pacienti

Liečba sa má začať polovičnou dávkou stanovenou pre dospelých a má sa
upraviť podľa výsledkov, ak je to potrebné. Vo všeobecnosti je postačujúca
denná dávka 1-1,5 mg (2-krát 5-7 kvapiek).

Zvláštna opatrnosť je potrebná pri poškodení funkcie pečene, kedy musia byť
dávky znížené.

Deti a adolescenti

/Injekcia sa u detí nemá použiť./

U adolescentov sa odporúča použiť najnižšiu účinnú dávku.
1,5 mg tablety nie sú vhodné pre deti s telesnou hmotnosťou menšou ako 60
kg kvôli vysokému obsahu liečiva. U detí sa majú sa použiť perorálne kvapky
haloperidolu.

Deti staršie ako 3 roky
U detí sa odporúča podanie kvapiek haloperidolu, spočiatku denne 0,025-0,05
mg/kg/deň rozdelené do dvoch dávok (1 kvapka = 0,1 mg).

4.3 Kontraindikácie

. Precitlivenosť na haloperidol alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok a
iné deriváty butyrofenónu;
. komatózny stav;
. útlm CNS v dôsledku alkoholu a iných útlmovo pôsobiacich látok
. extrapyramídové ochorenia spojené s muskulárnou rigiditou alebo
zníženou mobilitou (Parkinsonova choroba a lézie bazálnych ganglií);
. klinicky signifikantné ochorenia srdca (napr. nedávny infarkt myokardu,
dekompenzované zlyhanie srdca, srdcové arytmie liečené antiarytmikami
triedy IA a III), prolongácia QTc intervalu, údaj o ventrikulárnej
arytmii alebo /Torsades de pointes/, bradykardia alebo srdcová blokáda
2/3 stupňa, nekorigovaná hypokaliémia, iné lieky predlžujúce QT
interval;
. deti do 3 rokov veku.

4.4 Osobitné upozornenia alebo opatrenia pri používaní

/Neuroleptický malígny syndróm/
Neuroleptický malígny syndróm (charakterizovaný hypertermiou, celkovou
svalovou rigiditou, vegetatívnou instabilitou, poruchou vedomia a zvýšenou
hladinou kreatinínfosfokinázy) bol hlásený v súvislosti s podaním
antipsychotík. Ďalšie príznaky môžu zahŕňať myoglobinúriu (rabdomyolýzu) a
akútne zlyhanie obličiek. Ak sa tieto príznaky vyskytnú, antipsychotická
liečba sa musí okamžite ukončiť a treba začať s vhodnou podpornou liečbou
(napr. intravenózna infúzia Dantrolenom).

/Kardiovaskulárne účinky/
U psychiatrických pacientov liečených antipsychotikami vrátane haloperidolu
boli hlásené zriedkavé prípady náhlych úmrtí. Keďže počas liečby
haloperidolom sa pozorovala QT-prolongácia, odporúča sa opatrnosť u
pacientov s ochoreniami s predlžením QT-intervalu (QT-syndróm,
hypokaliémia, lieky, o ktorých je známe, že predlžujú QT-interval), najmä
ak sa haloperidol podáva parenterálne. Pred liečbou je nutné vyšetriť EKG
(pozri časť 4.3). Počas liečby sa má individuálne stanoviť nutnosť
vyšetrenia EKG. Najmä počas úvodnej fázy liečby sa majú starostlivo
vyšetriť (EKG a koncentrácie draslíka) pacienti so subarachnoideálnou
hemorágiou, hladovaním, alkoholovým abúzom a neupravenými poruchami
elektrolytovej rovnováhy, aby sa dosiahli rovnovážne hladiny v plazme.
Porucha elektrolytovej rovnováhy môže zvýšiť riziko vzniku ventrikulárnych
arytmií, preto sa odporúča pravidelné sledovanie elektrolytov. Počas liečby
je potrebné zníženie dávky, ak je QT-interval predĺžený, a ak QTc presiahne
500 ms, haloperidol treba vysadiť.
Odporúča sa pravidelné sledovanie elektrolytov, najmä u pacientov liečených
diuretikami a počas niektorého interkurentného ochorenia.

/Cerebrovaskulárne nežiaduce účinky/
Približne 3-násobné zvýšenie rizika vzniku cerebrovaskulárnych nežiaducich
udalostí sa pozorovalo v randomizovaných placebom kontrolovaných klinických
štúdiách v populácii s demenciou s niektorými atypickými antipsychotikami.
Mechanizmus vzniku tohto zvýšeného rizika nie je známy. Zvýšené riziko nie
je možné vylúčiť u iných antipsychotík alebo u inej populácii pacientov.
Haloperidol sa má
používať s opatrnosťou u pacientov s rizikovými faktormi pre mŕtvicu.

/Venózny trombembolizmus/
Pri liečbe antipsychotikami boli hlásené prípady venózneho trombembolizmu
(VTE). Keďže u pacientov liečených antipsychotikami sú často prítomné
získané rizikové faktory VTE, všetky možné
rizikové faktory VTE majú byť identifikované pred liečbou a počas liečby
liekom Haloperidol-Richter 2 mg/ml perorálne kvapky a je potrebné podniknúť
preventívne opatrenia.

/Zvýšená mortalita u starších pacientov s demenciou/
Údaje z dvoch rozsiahlych pozorovacích štúdii ukázali, že starší pacienti s
demenciou, ktorí sú liečení
antipsychotikami, sú v malom zvýšení rizika úmrtia v porovnaní s
neliečenými pacientmi. Neexistujú dostatočné údaje, ktoré by poskytli jasný
odhad veľkosti rizika, a príčina zvýšeného rizika nie je známa.
Haloperidol-Richter, 2 mg/ml perorálne kvapky nie je schválený na liečbu
porúch správania v spojitosti s demenciou.

/Iné/
Keďže haloperidol sa metabolizuje v pečeni, odporúča sa opatrnosť u
pacientov s ochorením pečene.
Počas dlhodobej liečby sa odporúča pravidelná kontrola krvného obrazu a
funkcie pečene.
Haloperidol sa má používať so zvýšenou opatrnosťou u pacientov so známymi
pomalými metabolizérmi CYP2D6 a počas používania inhibítorov cytochrómu
P450. Treba sa vyhnúť súčasnému použitiu antipsychotík.

Bolo hlásené, že u známych už liečených epileptikov môže haloperidol
aktivovať záchvaty epilepsie. Opatrnosť sa odporúča u pacientov s
epilepsiou a pri stavoch s predispozíciou k epileptickým záchvatom (napr.
vylúčenie alkoholu a poškodenie mozgu).

Tyroxín môže zosilniť toxicitu haloperidolu. Preto ho možno použiť iba s
veľkou opatrnosťou u pacientov s hypertyreózou. Antipsychotickú terapiu u
týchto pacientov musí vždy sprevádzať aj príslušná tyreostatická liečba.

Pri schizofrénii sa odpoveď na antipsychotickú liečbu môže oddialiť. Tiež
po ukončení liečby návrat symptómov nemusí byť viditeľný až niekoľko
týždňov alebo mesiacov. Akútne abstinenčné príznaky, vrátane nevoľnosti,
vracania a nespavosti sa veľmi zriedkavo popisovali po náhlom ukončení
podávania vysokých dávok antipsychotických liekov. Môže sa vyskytnúť
relaps, preto sa odporúča postupné vysadenie lieku.

Ako pri všetkých antipsychotikách, haloperidol sa nemá užívať samotný tam,
kde prevláda depresia. Možno ho kombinovať s antidepresívami pri liečbe
stavov, u ktorých sa súčasne vyskytuje depresia a psychóza. Haloperidol
znižuje metabolizmus antidepresív.

Ak treba podávať súčasne antiparkinsonikum, v prípade, že jeho vylučovanie
prebieha rýchlejšie ako vylučovanie haloperidolu, môže byť potrebné
zastaviť podávanie haloperidolu, aby sa predišlo rozvoju alebo zhoršeniu
extrapyramídových symptómov. Lekár má myslieť aj na možné zvýšenie
intraokulárneho tlaku v prípade, keď sa súčasne s haloperidolom podávajú
anticholínergné lieky, vrátane antiparkinsoník.

Zvýšená opatrnosť sa odporúča u pacientov so zlyhaním obličiek a
feochromocytómom.

Haloperidol perorálne kvapky obsahujú metylparabén a propylparabén.

4.5 Liekové a iné interakcie

Rovnako ako všetky neuroleptiká, haloperidol môže prehĺbiť útlm centrálneho
nervového systému, ktorý vyvolali iné lieky tlmiace CNS, vrátane alkoholu,
hypnotík, sedatív alebo silných analgetík. Súčasné podanie môže dokonca
viesť k útlmu respiračných funkcií.
Bol hlásený zosilnený účinok na CNS pri kombinácii s metyldopou.
Haloperidol môže oslabiť antiparkinsonické účinky levodopy.
Haloperidol inhibuje metabolizáciu tricyklických antidepresív, čím zvyšuje
plazmatické hladiny týchto liekov. Toto môže vyústiť do zvýšenia toxicity
tricyklických antidepresív (anticholínergické účinky, kardiovaskulárna
toxicita, zníženie prahu pre epileptické záchvaty).
Metabolické inhibítory cytochrómu P450 a špecificky CYP2D6 môže zvyšovať
hladiny haloperidolu.
Vo farmakokinetických štúdiach mierne až stredne závažné zvýšené hladiny
haloperidolu boli hlásené,
keď sa haloperidol podával súčasne s nasledujúcimi liekmi: chinidín,
buspirón, fluoxetín.
Môže byť nevyhnutné znížiť dávkovanie haloperidolu.
Keď sa k terapii haloperidolom pridá dlhodobá liečba enzým-indukujúcimi
liekmi, ako sú karbamazepín, fenobarbital, rifampicín, výsledkom je
signifikantná redukcia plazmatických hladín haloperidolu. Preto v prípade
kombinovanej liečby, ak je to nutné, treba upraviť dávku haloperidolu. Po
vynechaní takýchto liekov môže byť potrebné dávku haloperidolu redukovať.

V zriedkavých prípadoch, keď sa kombinovala liečba haloperidolu s lítiom,
boli hlásené nasledujúce príznaky: encefalopatia, extrapyramídové symptómy,
tardívna dyskinézia, neuroleptický malígny syndróm, porucha mozgového
kmeňa, akútny mozgový syndróm a kóma. Väčšina týchto príznakov bola
reverzibilná. Zostáva nejasné, či tieto prípady reprezentujú odlišnú
klinickú entitu.
Preto sa odporúča, aby sa u pacientov, ktorých súčasne liečia lítiom a
haloperidolom, okamžite zastavila liečba, ak sa objavia takéto symptómy.

Bol hlásený antagonizmus účinku antikoagulancia fenindiónu.
Haloperidol môže antagonizovať účinok adrenalínu a iných sympatomimetík a
zvrátiť účinky adrenergných blokujúcich látok, ako je guanetidín, ktoré
znižujú krvný tlak.
Vzhľadom na veľké riziko vzniku ventrikulárnych arytmií, najmä /Torsades de/
/pointes/, je kontraindikované súčasné užívanie: antiarytmík triedy Ia
(chinidín, hydrochinidín, disopyramid), antiarytmík triedy III (amiodarón,
sotalol, dofetilid, ibutilid), niekotrých neuroleptík (tioridazín,
chlorpromazín, levomepromazín, trifluoperazín, sulprid, amilsulprid,
triaprid, pimozid, droperidol) a
bepridil, cisaprid, difemanil, erytromycín i.v., mizolastín, vinkamín i.v.,
oxid arzenitý, levometadyl triacetát, mezoridazín, gatifloxacín,
dolansetron mesylát, meflochín, sertindol, anestetiká, indometacín,
metoklopramid, cimetidín.
Veľké riziko vzniku ventrikulárnych arytmií, najmä /Torsades de/
/pointes/ majú tiež halofantrín, pentamidín, sparfloxacín, moxifloxacín.
Diltiazem, verapamil, ?-blokátory, klonidín, guanfacín, digoxín,
anticholinestrázy (donepezil, rivastigmín, takrín, galantamín,
pyridostigmín, neostigmín) vykazujú veľké riziko vzniku ventrikulárnych
arytmií, najmä /Torsades de pointes/. Ak je súčasné podanie absolútne
nevyhnutné, treba ho vykonať pod lekárskym dohľadom a pod kontinuálnym
monitorovaním EKG.
Súčasné podanie liekov, ktoré vyvolávajú poruchy hydroelektrolytovej
rovnováhy, s haloperidolom, môže zvýšiť riziko vzniku ventrikulárnych
arytmií (pozri časť 4.4).
Lieky, ktoré vyvolávajú hypokaliémiu, ako: hypokaliemické diuretiká,
stimulujúce laxatíva, i.v. amfotericín B, glukokortikoidy, tetrakosaktidy,
vykazujú veľké riziko vzniku ventrikulárnych arytmií, najmä /Torsades de/
/pointes/.
Pred podaním liekov sa odporúča úprava hypokaliémie, klinický dohľad,
pravidelná kontrola elektrolytovej rovnováhy a kontinuálne monitorovanie
EKG.
Môže byť potrebné zvýšiť dávkovanie antikonvulzív, tak aby sa zohľadnil
najnižší prah epileptického záchvatu.
Ak sa haloperidol používa súčasne s anestetikami/,/ je možný vznik
hypotenzie, preto je potrebné vyhnúť sa tejto kombinácii. Hypotenzia sa
môže tiež vyskytnúť, keď sa haloperidol používa súčasne
s antihypertenzívami.
Kombinácia indometacínu a haloperidolu môže spôsobiť závažnú ospalosť.
Metoklopramid zvyšuje riziko vzniku extrapyramídových symptómov.

4.6 Gravidita a laktácia

Haloperidol nevykázal žiadny signifikantný nárast fetálnych anomálií
v širokej populácii. Jednalo sa o izolované hlásenia prípadov pôrodných
defektov po expozícii plodu haloperidolom, hlavne v kombinácii s inými
liekmi. Haloperidol sa môže použiť počas gravidity, iba ak očakávané
prínosy prevažujú potenciálne riziko pre plod. Haloperidol sa vylučuje do
materského mlieka. Ak sa použitie haloperidolu stane nevyhnutným, treba
zvážiť prínos dojčenia oproti možným rizikám. U dojčených detí matiek,
ktoré užívali haloperidol, sa pozorovali extrapyramídové symptómy.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Môže sa objaviť určitý stupeň sedácie alebo oslabenia bdelosti hlavne pri
vyšších dávkach a na začiatku liečby a môže sa zosilňovať alkoholom alebo
inými látkami s tlmivým účinkom na CNS. Počas užívania haloperidolu a
trvania jeho účinku je zakázaná konzumácii alkoholu. Pacientom treba
odporučiť, aby počas liečby neviedli vozidlá a neobsluhovali stroje, až kým
nebude známa ich vnímavosť na liečivo.

4.8 Nežiaduce účinky

Pri nízkych dávkach (1 až 2 mg denne) sú nežiaduce účinky haloperidolu
menej časté, mierne a prechodného charakteru. U pacientov, ktorí dostávajú
vyššie dávky, sa objavujú niektoré nežiaduce účinky častejšie.
Najčastejšie sa vyskytujú neurologické príznaky.

Poruchy krvi a lymfatického systému
Existujú ojedinelé správy o miernom a zvyčajne prechodnom poklese počtu
krviniek v krvnom obraze.
Agranulocytóza, trombocytopénia a prechodná leukopénia boli len zriedkavo
hlásené, zvyčajne keď sa haloperidol podával súčasne s iným liekom.

Poruchy imunitného systému
Hypersenzitívne reakcie, vrátane anafylaktickej reakcie.

Poruchy endokrinného systému
Hormonálne účinky antipsychotických neuroleptík, vrátane
hyperprolaktinémie.

Poruchy metabolizmu a výživy
Hlásil sa ojedinele znížený apetít a veľmi zriedkavé hypoglykémia a
neprimeraná antidiuretická hormonálna sekrécia.

Psychické poruchy
Sú hlásené ojedinele a zahŕňajú: depresiu, agitáciu, insomniu, stav
zmätenosti a jasnú exacerbáciu psychotických symptómov (vrátane
halucinácii), sexuálnu dysfunkciu.

Poruchy nervového systému
Neurologické vedľajšie účinky sú najčastejšie: sedácia, bolesť hlavy,
záchvaty typu grand mal, vertigo, somnolencia.

/Extrapyramídové symptómy/
Tak ako pri všetkých neuroleptikách sa môžu sa vyskytnúť extrapyramídové
symptómy, napr. tremor, svalová rigidita, hypersekrécia slín, bradykinéza,
akinézia, akatízia, dystónia, okulogyrická kríza, laryngeálna dystónia.
Antiparkinsoniká anticholinergického typu sa môžu predpísať tak, ako je to
potrebné, ale nemajú sa predpisovať rutinne ako prevencia, keďže ich
podanie môže znížiť účinnosť haloperidolu.

/Tardívna dyskinézia/
Tak ako pri všetkých antipsychotikách, tardívna dyskinézia sa môže
vyskytnúť u niektorých dlhodobo liečených pacientov alebo po prerušení
užívania lieku. Syndróm je charakterizovaný hlavne rytmickými mimovoľnými
pohybmi jazyka, tváre, úst alebo čeľuste. Táto manifestácia môže byť u
niektorých pacientov permanentná. Bolo hlásené, že jemné točivé pohyby
jazyka môžu byť skorým príznakom tardívnej dyskinézie. Syndróm možno
zakryť, ak sa liečba znova začne, ak sa zvýši dávkovanie alebo ak sa prejde
na iné antipsychotikum. Liečbu treba prerušiť ihneď ako je to možné.

/Neuroleptický malígny syndróm/
Tak ako iné antipsychotiká aj haloperidol sa dostal do spojitosti s
neuroleptickým malígnym syndrómom (NMS): zriedkavou idiosynkratickou
reakciou, ktorá sa prejavuje hypertermiou, celkovou rigiditou svalstva,
vegetatívnou instabilitou nervového systému, poruchou vedomia, kómou a
zvýšenými plazmatickými hladinami kreatínfosfokinázy (CPK). Hypertermia je
často prvý príznak tohto syndrómu. V takýchto prípadoch treba okamžite
ukončiť antipsychotickú liečbu a odporúča sa vhodná podporná terapia a
starostlivé monitorovanie.

Poruchy oka
Ojedinele sa môže vyskytnúť rozmazané videnie a okulogyrická kríza.
U starších pacientov sa môže rozvinúť záchvat pri glaukóme s uzatvoreným
uhlom.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti
Ojedinele boli hlásené: tachykardia, ventrikulárne arytmie, vrátane
ventrikulárnej fibrilácie; ventrikulárna tachykardia a zastavenie srdca
boli hlásené zriedkavo, najmä počas parenterálneho používania haloperidolu.
Tiež sa vyskytli prípady náhleho neobjasneného úmrtia. Tieto vedľajšie
účinky sa môžu vyskytnúť častejšie pri vysokých dávkach a u pacientov s
predispozíciou.

Poruchy ciev
Pri antipsychotikách boli hlásené prípady venózneho trombembolizmu, vrátane
prípadov pulmonálneho embolizmu a infarktu a prípady hlbokej venóznej
trombózy - s neznámou frekvenciou. Ojedinele bola hlásená hypotenzia, menej
často hypertenzia.

Poruchy gastrointestinálneho traktu
Boli hlásené nauzea a vracanie, dyspepsia, sucho v ústach, hypersekrécia
slín a zápcha.

Poruchy pečene a žlčových ciest
Boli hlásené izolované prípady abnormálnej funkcie pečene alebo hepatitídy
(najčastejšie cholestatickej), žĺtačka.

Poruchy kože a podkožného tkaniva
Príležitostne sa môže vyskytnúť hyperhidróza. Pozorovali sa zriedkavé
reakcie z precitlivenosti, ako je kožná vyrážka, urtikária, fotosenzitívna
reakcia, exfoliatívna dermatitída a multiformný erytém.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
Môže sa vyskytnúť svalová rigidita.

Poruchy obličiek a močových ciest
Môže sa príležitostne vyskytnúť retencia moču.

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
Môže sa vyskytnúť oligo- alebo amenorea, galaktorea a gynekomastia.
Príležitostne sa môže rozvinúť priapizmus, erektilná dysfunkcia, porucha
ejakulácie.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Môže sa vyskytnúť periférny edém.

Laboratórne a funkčné vyšetrenia
Kolísanie telesnej teploty, znížená hladina antidiuretického hormónu v
krvi, predĺžený interval QT na elektrokardiograme, /Torsade de pointes/,
znížený počet červených krviniek, znížený počet bielych krviniek, znížená
hmotnosť, zvýšená hmotnosť.

4.9 Predávkovanie

Manifestáciou sú až prehnané príznaky známych farmakologických účinkov a
nežiaducich reakcií haloperidolu. Najvýraznejšie symptómy sú: ťažké
extrapyramídové reakcie, hypotenzia, sedácia. Extrapyramídové symptómy sa
prejavujú rigiditou svalstva, celkovým alebo lokálnym tremorom.
Hypertenzia skôr ako hypotenzia je tiež možná. V extrémnych prípadoch sa u
pacienta môže vyvinúť komatózny stav a útlm dýchania a hypotenzia, ktorá
môže byť taká závažná, že vyvoláva stav podobný šoku. Tiež treba myslieť na
riziko ventrikulárnej arytmie, ktorá môže byť spojená s predĺžením QT
intervalu a kŕče.
Liečba predávkovania: keďže neexistuje špecifické antidotum, liečba je
najmä podporná. U pacientov v kóme treba udržiavať dýchacie cesty v
činnosti použitím orofaryngeálneho dýchania alebo endotracheálnou
intubáciou. Útlm dýchania si môže vyžiadať umelé dýchanie.
EKG a vitálne funkcie treba monitorovať a v monitorovaní treba pokračovať,
až kým EKG nie je normálne. Ťažké arytmie treba liečiť vhodnými
antiarytmikami.
Pri hypotenzii a cirkulačnom kolapse možno podať intravenózne roztoky,
plazmu alebo koncentrovaný albumín a vazopresorické lieky, ako sú dopamín
alebo noradrenalín. Adrenalín sa nemá používať, pretože môže spôsobiť
hlbokú hypotenziu za prítomnosti haloperidolu. V prípade ťažkých
extrapyramídových reakcií sa má podať antiparkinsonická medikácia (napr.
benztropín mesilát 1 až 2 mg i.m. alebo i.v.) parenterálne. S ukončením
podávania tejto medikácie treba postupovať veľmi opatrne, lebo sa môžu
znovu objaviť extrapyramídové symptómy.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1. Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antipsychotiká (Neuroleptiká), deriváty
butyrofenónu
ATC kód: N05AD01

Haloperidol je neuroleptikum patriace do skupiny butyrofenónov. Haloperidol
je silný centrálny antagonista dopamínoveho receptora, a preto sa zaraďuje
medzi veľmi incizívne neuroleptiká. Haloperidol nevykazuje žiadnu
antihistamínergnú alebo anticholínergnú aktivitu.
Ako priamy následok centrálne blokujúceho účinku dopamínu, haloperidol
výrazne ovplyvňuje preludy a halucinácie (pravdepodobne cez interakciu v
mezozokortikálnom a limbickom tkanive) a aktivitu bazálnych ganglií
(nigrostriálne zväzky). Haloperidol navodzuje účinnú psychomotorickú
sedáciu, ktorá vysvetľuje súčasne priaznivý vplyv na mánie a ďalšie
agitačné syndrómy (pozri „Indikácie").
Účinok na bazálne ganglia vytvára pravdepodobne základ pre extrapyramidové
motorické vedľajšie účinky (dystónia, akatízia a parkinsonizmus).
Periférnejšie antidopamínergné účinky vysvetľujú účinnosť proti nevoľnosti
a vracaniu (ovplyvnením chemoreceptorovej spúšťacej zóny), relaxáciu
gastrointestinálnych sfinkterov a zvýšené uvoľňovanie prolaktínu
(prostredníctvom inhibície aktivity prolaktín-inhibujúceho faktora - PIF-
dopamín - na úrovni adenohypofýzy).

5.2. Farmakokinetické vlastnosti

Vrcholové plazmatické koncentrácie haloperidolu sa dosahujú do dvoch až
šiestich hodín po perorálnom podaní a asi dvadsať minút po intramuskulárnej
aplikácii. Po perorálnom podaní je biologická dostupnosť lieku 60-70 %.
Priemerný plazmatický polčas (terminálna eliminácia) je 24 (rozsah 12-38)
hodín po perorálnom podaní a 21 (rozsah:13-36) hodín po intramuskulárnej
aplikácii.
Navrhuje sa, že na terapeutickú odpoveď sú potrebné koncentrácie
haloperidolu v plazme v rozsahu od 4 ?g/l až po horný limit 20 až 25 ?g/l.
Haloperidol ľahko prestupuje cez hematoencefalickú bariéru.
Väzba na plazmatické bielkoviny je 92 %. Vylučovanie prebieha močom (40 %)
a stolicou (60 %).
Asi 1 % dávky sa vylučuje v nezmenenej forme močom. Distribučný objem počas
rovnovážneho stavu (VDss) je veľký (7,9±2,5 l/kg). Existuje veľká inter-
individuálna, ale malá intra-individuálna variabilita v plazmatických
koncentráciách haloperidolu a vo väčšine farmakokinetických parametrov. Ako
pri mnohých iných liekoch, ktoré sa metabolizujú v pečeni, túto variabilitu
možno čiastočne vysvetliť aktivitou reverzibilnej oxidačno-redukčnej
metabolickej dráhy v pečeni; redukovaný haloperidol je farmakologicky
inaktívny. Iné metabolické cesty predstavuje oxidatívna N-dealkylácia a
glukuronizácia.

5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti

Údaje v Tabuľke I. určujú široký rozsah bezpečnosti medzi hodnotami LD50 v
štúdiách akútnej toxicity u zvierat a odporúčanými dávkami pre ľudí, napr.
najnižšie (psi: 90 mg/kg) a najvyššie (potkany: 850 mg/kg) perorálne dávky
sú 300-krát a 2833-krát väčšie ako odporúčaná maximálna denná dávka pre
dospelého s priemernou hmotnosťou (0,3 mg/kg).

Tabuľka I.
|Hodnoty LD50 (mg/kg) v štúdiách akútnej toxicity podľa spôsobu |
|podávania |
|druhy |intravenózne |subkutánne |perorálne |
|myši |13 |54 |144 |
|potkany |22 |63 |850 |
|morčatá |bez údajov |bez údajov |405 |
|králiky |8 |bez údajov |bez údajov |
|psy |18 |(80 |90 |

Počas 18-mesačného hodnotenia bezpečnosti u potkanov sa haloperidol miešal
s normálnou dennou stravou zvierat a potkany ho konzumovali v množstvách v
priemere 33,0; 14,5; 6,5 a 3,5 mg/kg/deň. Žiadna z týchto dávok
haloperidolu nespôsobila abnormality, čo sa dokladovalo opakovaným rozborom
moču, hematologickými vyšetreniami a chemickým rozborom krvi a
makroskopickými a/alebo mikroskopickými vyšetreniami. Avšak na konci
hodnotenia u zvierat s liečbou bola nižšia priemerná telesná hmotnosť a
príjem potravy než u zvierat bez liečby (kontroly). Menší úbytok telesnej
hmotnosti môže byť spôsobený zníženým príjmom potravy; pričom sa
predpokladá, že znížený príjem potravy bol spôsobený trankvilizačným
účinkom lieku.
U psov sa vykonali dve hodnotenia bezpečnosti haloperidolu. V jednom
hodnotení 2 skupiny zvierat (6 zvierat v každej) dostávali 2,0 alebo 0,5
mg/kg/deň počas 6 mesiacov; tiež sa pozorovala neliečená (kontrolná)
skupina 6 zvierat. V druhom hodnotení 3 skupiny zvierat (8 zvierat v
každej) dostávali 12,0; 6,0 alebo 2,0 mg/kg/deň počas 12 mesiacov; tiež sa
pozorovala neliečená (kontrolná) skupina 8 zvierat. Smrteľné prípady sa
nevyskytli v žiadnom hodnotení a ani jeden zo psov v 6-mesačnom hodnotení
nevykázal žiadne liekom podmienené toxické účinky (makroskopické alebo
mikroskopické). V 12-mesačnom hodnotení nebolo vidieť žiadne zmeny v
telesnej hmotnosti alebo v hodnotách hlásených pre hematologické vyšetrenia
a rozbor moču. Jedinou liekom podmienenou zmenou pozorovanou makroskopicky
bol vznik prechodného preplnenia prsníkov a laktácia u 6 z 12 feniek. Tieto
účinky sa vyskytli iba medzi tretím a ôsmym týždňom hodnotenia a neboli
podmienené dávkou. Zvýšenie ALT a mierne hepatocelulárne zmeny sa
pozorovali najprv u zvierat, ktoré dostávali dennú dávku 12 mg/kg
(približne 120-krát a 40-krát vyššiu ako priemerná a maximálna denná dávka
odporúčaná pre dospelých priemernej hmotnosti).
Zmeny ALT v štúdiách na zvieratách boli reverzibilné a vrátili sa k normálu
už mesiac po ukončení podávania dávok; vzorky pečene zo zvierat usmrtených
v tomto čase tiež indikovali, že celulárne zmeny sa vrátili k normálu.
Keď sa haloperidol podával potkanom (0,6-3 mg/kg), králikom (1,0 a 6,0
mg/kg) a psom (1,0-4,0 mg/kg), potomstvo žiadneho z týchto druhov
nevykázalo vyššiu incidenciu teratogénnych účinkov, ako sa pozorovalo v
príslušných kontrolných skupinách. U potkanov, ktoré dostávali množstvá
lieku (4,0 mg/kg) dosť veľké na to, aby vyvolali značný útlm CNS, sa
zaznamenal oneskorený čas vrhu. Dostupné údaje u potkanov svedčia, že veľké
intravenózne dávky (3,0 mg/kg) u tohto druhu snáď môžu znížiť implantáciu.



6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1. Zoznam pomocných látok

Metylparabén, propylparabén, kyselina mliečna, čistená voda.

6.2. Inkompatibility

Neaplikovateľné

6.3. Čas použiteľnosti

5 rokov

6.4. Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote medzi 15-25 °C v pôvodnom obale na ochranu pred
svetlom.

6.5. Druh obalu a obsah balenia

10 ml hnedá liekovka s PE uzáverom a vloženým kvapkadlom, papierová
škatuľka, písomná informácia pre používateľov.

6.6. Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.
Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII




Gedeon Richter Plc.


H-1103 Budapešť


Gyömrői út 19-21


Maďarsko



8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

68/0093/71-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

07.12.1971/14.12.2006 - bez obmedzenia platnosti


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Marec 2011




Príloha č. 2 k notifikácii o zmene v registrácii, ev. č. 2108/05977



SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU



1. NÁZOV LIEKU
HALOPERIDOL-RICHTER

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE LIEKU
Liečivo: 10 ml roztoku obsahuje haloperidolum 20 mg.

3. LIEKOVÁ FORMA
perorálne kvapky

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1. Terapeutické indikácie
Ako neuroleptikum pri:
- Bludoch a halucináciách pri
- akútnej a chronickej schizofrénii;
- paranoji;
- akútnej zmätenosti, alkoholizme (Korsakoffov syndróm).
- Hypochondrických bludoch.
- Poruchách osobnosti: paranoidné, schizoidné, schizofrenického typu,
antisociálne, niektoré „hraničné“ osobnosti.
Ako psychomotorický antiagitačný liek pri:
- Mánii, demencii, mentálnej retardácii, alkoholizme.
- Poruchách osobnosti: kompulzívne, paranoidné, histrionické osobnosti.
- Agitovanosti, agresivite a nutkaní na potulovanie v staršom veku.
- Poruchách správania a charakteru u detí.
- Choreatických pohyboch.
- Singulte.
- Tikoch, koktaní.
Ako adjuvans v liečbe ťažkej chronickej bolesti:
Na základe svojej limbickej aktivity haloperidol často umožňuje znížiť
dávky analgetík (zvyčajne morfínomimetík).
Ako antiemetikum pri:
Nevoľnosti a vracaní rôzneho pôvodu. Haloperidol je liekom voľby, pokiaľ je
liečba nevoľnosti a vracania klasickými liekmi nedostatočná.

4.2. Dávkovanie a spôsob podávania
Navrhnuté dávkovanie predstavuje iba priemerné dávky, presné dávkovanie je
potrebné vytitrovať podľa odpovede pacienta. Často sa začína s vyššou
dávkou v akútnej fáze, ktorá sa potom postupne redukuje v udržiavacej fáze,
aby sa určila minimálna účinná dávka. Vysoké dávky sa môžu podávať iba
pacientom, ktorí slabo odpovedajú na dávky nižšie.

Dospelí
-ako neuroleptikum
akútna fáza: akútne epizódy schizofrénie, delíria tremens, paranoje, akútna
zmätenosť, Korsakoffov syndróm, akútna paranoja: 2,25-18 mg denne, napr. 7-
60 kvapiek 3krát denne.
chronická fáza: chronická schizofrénia, chronický alkoholizmus, chronické
poruchy osobnosti. 1-3 mg (10-30 kvapiek) perorálne 3krát denne možno
zvýšiť na 10-20 mg 3krát denne, v závislosti od odpovede.
-ako psychomotorický antiagitačný liek
0,5-1 mg (5-10 kvapiek) perorálne 3krát denne možno zvýšiť na 2-3 mg 3krát
denne, ak je potrebné, aby sa dosiahla odpoveď.

Starší pacienti
Liečbu treba začať s polovičnou dávkou určenou pre dospelých a upraviť ju v
prípade potreby podľa výsledkov.

Deti
3-5 rokov: 2krát 2 kvapky denne (ráno a večer)
5-15 rokov: 2krát 5 kvapiek denne (ráno a večer)
Alternatívny výpočet dávky pre deti: 0,1 mg/3 kg telesnej hmotnosti
perorálne 3krát denne; možno upraviť podľa potreby.




4.3. Kontraindikácie

Komatózny stav; útlm CNS spôsobený alkoholom alebo inými utlmujúcimi
liekmi; Parkinsonova choroba; známa hypersenzitivita na haloperidol alebo
ktorúkoľvek zložku lieku; lézia bazálnych ganglií;.




4.4. Špeciálne upozornenia

Boli hlásené zriedkavé prípady náhleho úmrtia u psychiatrických pacientov,
ktorí dostávali antipsychotiká vrátane haloperidolu. Nakoľko sa počas
liečby haloperidolom pozorovalo predĺženie QT intervalu, odporúča sa
opatrnosť u pacientov s predĺženým QT intervalom (QT syndróm, hypokáliémia,
lieky, ktoré predlžujú QT).
Nakoľko sa haloperidol metabolizuje v pečeni, odporúča sa opatrnosť u
pacientov s ochorením pečene.
Bolo hlásené, že haloperidol môže vyvolať epileptický záchvat. Preto sa
odporúča opatrnosť u pacientov so známou epilepsiou alebo stavmi so sklonom
k záchvatom (napr. po odobratí alkoholu a poškodení mozgu). Tyroxín môže
zosilniť toxicitu haloperidolu. Preto ho možno použiť iba s veľkou
opatrnosťou u pacientov s hypertyreózou. Antipsychotickú terapiu u týchto
pacientov musí vždy sprevádzať aj príslušná tyreostatická liečba.
U schizofrénie sa odpoveď na antipsychotickú liečbu môže oddialiť. Tiež po
ukončení liečby návrat symptómov nemusí byť viditeľný až niekoľko týždňov
alebo mesiacov. Akútne abstinenčné príznaky vrátane nevoľnosti, vracania a
nespavosti sa veľmi zriedkavo popisovali po náhlom ukončení podávania
vysokých dávok antipsychotických liekov. Môže sa vyskytnúť relaps, preto sa
odporúča postupné vynechanie lieku. Ako pri všetkých antipsychotikách,
haloperidol by sa nemal užívať samotný tam, kde prevláda depresia. Možno ho
kombinovať s antidepresívami pri liečbe stavov, u ktorých sa súčasne
vyskytuje depresia a psychóza. Ak treba podávať súčasne antiparkinsonikum,
v prípade že jeho vylučovanie prebieha rýchlejšie ako vylučovanie
haloperidolu, môže byť potrebné zastaviť podávanie haloperidolu, aby sa
predišlo rozvoju alebo zhoršeniu extrapyramídových symptómov. Lekár by mal
myslieť aj na možné zvýšenie intraokulárneho tlaku v prípade, keď sa
súčasne s haloperidolom podávajú anticholínergné lieky, vrátane
antiparkinsoník.
Boli hlásené zriedkavé prípady náhleho a neočakávaného úmrtia u
psychiatrických pacientov, ktorí dostávali antipsychotiká vrátane
haloperidolu. Charakter prípadov však neumožňuje určiť, akou mierou liek
prispel k tomuto stavu, ak vôbec prispel.

4.5. Liekové a iné interakcie
Rovnako ako všetky neuroleptiká, haloperidol môže prehĺbiť útlm centrálneho
nervového systému, ktorý vyvolali lieky tlmiace CNS, vrátane alkoholu,
hypnotík, sedatív alebo silných analgetík.
Bol popísaný zosilnený účinok na CNS pri kombinácii s metyldopou.
Haloperidol môže oslabiť antiparkinsonické účinky levodopy.
Haloperidol inhibuje metabolizáciu tricyklických antidepresív, čím zvyšuje
plazmatické hladiny týchto liekov. Toto môže vyústiť do zvýšenia toxicity
tricyklických antidepresív (anticholínergické účinky, kardiovaskulárna
toxicita, zníženie prahu pre záchvaty).
Vo farmakokinetických štúdiách sa pozorovali slabo až mierne zvýšené
hladiny haloperidolu pri jeho súčasnom podávaní s nasledujúcimi liekmi:
chinidín, buspirón, fluoxetín. Môže byť potrebné znížiť dávku haloperidolu.
Keď sa pridá dlhodobá liečba enzým-indukujúcimi liekmi, ako sú
karbamazepín, fenobarbital, rifampicín, k terapii haloperidolom, výsledkom
je signifikantná redukcia plazmatických hladín haloperidolu. Preto v
prípade kombinovanej liečby, ak je to nutné, treba upraviť dávku
haloperidolu. Po vynechaní takýchto liekov môže byť potrebné dávku
haloperidolu redukovať.
V zriedkavých prípadoch, keď sa kombinovala liečba haloperidolu s lítiom,
boli hlásené nasledujúce príznaky: encefalopatia, extrapyramídové symptómy,
tardívna dyskinézia, neuroleptický malígny syndróm, porucha mozgového
kmeňa, akútny mozgový syndróm a kóma. Väčšina týchto príznakov bola
reverzibilná. Zostáva nejasným, či tieto prípady reprezentujú odlišnú
klinickú entitu, alebo či boli v skutočnosti prípadmi neuroleptického
malígneho syndrómu a/alebo neurotoxicity lítia. Preto sa odporúča, aby sa u
pacientov, ktorých súčasne liečia lítiom a haloperidolom, okamžite
zastavila liečba, ak sa objavia takéto symptómy.
Bol hlásený antagonizmus účinku antikoagulancia fenindiónu.
Haloperidol môže antagonizovať účinok adrenalínu a iných sympatomimetík a
zvrátiť účinky adrenergných blokujúcich látok, ako je guanetidín, ktoré
znižujú krvný tlak.

4.6. Používanie v gravidite a počas laktácie
Vo veľkej populácii haloperidol nevykazuje žiadne signifikantné zvýšenie
počtu fetálnych anomálií. Existujú izolované hlásenia prípadov pôrodných
defektov po expozícii plodu haloperidolom, väčšinou v kombinácii s inými
liekmi. Haloperidol možno použiť počas gravidity, iba ak predpokladaný
prospech prevýši možné riziko pre plod. Haloperidol sa vylučuje do
materského mlieka. Ak sa použitie haloperidolu stane nevyhnutným, treba
zvážiť prospech dojčenia oproti možným rizikám. U dojčených detí matiek,
ktoré užívali haloperidol, sa pozorovali extrapyramídové symptómy.

4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje
Môže sa objaviť určitý stupeň sedácie alebo oslabenia bdelosti hlavne pri
vyšších dávkach a na začiatku liečby. Môže sa zosilňovať alkoholom.
Pacientom treba odporučiť, aby počas liečby neviedli motorové vozidlá a
neobsluhovali stroje, až kým nebude známa ich vnímavosť na liečivo.

4.8. Nežiaduce účinky
Pri nízkych dávkach (1 až 2 mg denne) sú nežiaduce účinky lieku HALOPERIDOL-
RICHTER zriedkavé, mierne a prechodného charakteru. U pacientov, ktorí
dostávajú vyššie dávky, sa objavujú niektoré nežiaduce účinky častejšie.
Najčastejšie sa vyskytujú neurologické príznaky.

Extrapyramídové symptómy
Ako vo všeobecnosti pri všetkých neuroleptikách, môžu sa vyskytnúť
extrapyramídové symptómy, napr. tremor, rigidita, hypersalivácia,
bradykinézia, akatízia, akútna dystónia. Antiparkinsoniká
anticholínergického typu by sa nemali predpisovať rutinne ako prevencia,
ale len keď sú potrebné.
Tardívna dyskinézia
Ako pri všetkých antipsychotických liekoch, tardívna dyskinézia sa môže
vyskytnúť u niektorých dlhodobo liečených pacientov, alebo po prerušení
užívania lieku. Syndróm je charakterizovaný hlavne rytmickými mimovoľnými
pohybmi jazyka, tváre, úst a čeľuste. U niektorých pacientov môžu byť tieto
prejavy trvalého charakteru. Syndróm môže byť maskovaný pri znovu zavedení
liečby, keď sa zvýši dávkovanie alebo pri prechode na iný antipsychotický
liek. Liečbu treba čo najskôr prerušiť.
Neuroleptický malígny syndróm
Tak ako iné antipsychotiká aj haloperidol sa dostal do spojitosti s
neuroleptickým malígnym syndrómom (NMS): zriedkavá idiosynkratická reakcia,
ktorá sa prejavuje hypertermiou, generalizovanou rigiditou svalstva,
vegetatívnou instabilitou, poruchou vedomia. Hypertermia je často skorým
príznakom tohto syndrómu.
Ihneď treba prestať podávať antipsychotickú liečbu a odporúča sa vhodná
podporná terapia a starostlivé monitorovanie.
Iné účinky na CNS
Tieto účinky sú hlásené príležitostne a zahŕňajú: depresiu, sedáciu,
agitáciu, ospalosť, nespavosť, bolesti hlavy, zmätenosť, závraty, záchvaty
grand mal a zrejmú exacerbáciu psychotických symptómov.

Gastro-intestinálne symptómy
Boli hlásené : nauzea, vracanie, strata chuti do jedla a dyspepsia.
Môžu sa vyskytnúť zmeny hmotnosti.

Endokrinné účinky
Hormonálne účinky antipsychotických neuroleptík zahŕňajú
hyperprolaktinémiu, ktorá môže spôsobiť galaktoreu, gynekomastiu a oligo-
alebo amenoreu. Boli hlásené veľmi zriedkavé prípady hypoglykémie a
syndrómu neprimeranej sekrécie ADH.

Kardiovaskulárne účinky
Príležitostne boli hlásené tachykardia a hypotenzia. Veľmi zriedkavo bolo
hlásené predĺženie QT-intervalu a/alebo ventrikulárna arytmia, a to hlavne
počas parenterálneho podávania haloperidolu. Kardiovaskulárne nežiaduce
účinky sa môžu vyskytnúť častejšie pri vysokých dávkach a u
predisponovaných pacientov.

Rôzne
Príležitostne bolo hlásené mierne a zvyčajne prechodné zníženie počtu
krviniek. Iba zriedkavo bola hlásená agranulocytóza a trombocytopénia, aj
to v spojitosti s inou medikáciou. Boli hlásené izolované prípady porúch
funkcie pečene alebo hepatitída, najčastejšie cholestatická. Reakcie
precitlivenosti také ako kožná vyrážka, urtikária a anafylaxia sú
výnimočné. Iné príležitostne hlásené nežiaduce účinky sú: zápcha, nejasné
videnie, suchosť v ústach, retencia moču, priapizmus, erektilná dysfunkcia,
periférny opuch, výrazné potenie alebo slinenie, pyróza, disregulácia
telesnej teploty.

4.9. Predávkovanie
Manifestáciou sú až prehnané príznaky známych farmakologických účinkov a
nežiaducich reakcií haloperidolu. Najvýraznejšie symptómy sú: ťažké
extrapyramídové reakcie, hypotenzia, sedácia. Extrapyramídové symptómy sa
prejavujú rigiditou svalstva, celkovým alebo lokálnym tremorom. Môže sa
objaviť hypertenzia. Vo výnimočných prípadoch sa môže vyvinúť komatózny
stav a útlm dýchania sprevádzaný hypotenziou, vedúci k stavu podobnému
šoku. Tiež môže vzniknúť komorová arytmia, ktorá môže byť spojená s
predĺžením QT intervalu.
Liečba predávkovania: nakoľko neexistuje špecifické antidotum, liečba je
primárne podporná, odporúča sa gastrická laváž alebo vyvolanie zvracania
(pokiaľ pacient nie je otupený, komatózny alebo nemá kŕče), po ktorom
nasleduje podanie aktívneho uhlia. U pacientov v kóme treba udržiavať
dýchacie cesty v činnosti použitím orofaryngeálneho dýchania alebo
endotracheálnou intubáciou. Útlm dýchania si môže vyžiadať umelé dýchanie.
Treba monitorovať EKG a vitálne funkcie a v monitoringu treba pokračovať,
až kým EKG nie je normálne. Ťažké arytmie treba liečiť vhodnými
antiarytmikami. Pri hypotenzii a cirkulačnom kolapse možno podať
intravenózne roztoky, plazmu alebo koncentrovaný albumín a vazopresorické
lieky, ako sú dopamín alebo noradrenalín. Adrenalín by sa nemal používať,
nakoľko v prítomnosti haloperidolu môže vyvolať výraznú hypotenziu.
V prípade ťažkých extrapyramídových reakcií by sa mala parenterálne podať
antiparkinsonická medikácia (napr. benztropín mesylát 1-2 mg i.m. alebo
i.v.).

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1. Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Neuroleptikum

ATC skupina: N05AD01
Haloperidol je neuroleptikum patriace do skupiny butyrofenónov. Haloperidol
je mohutným antagonistom dopamínu, a preto sa zaraďuje medzi incizívne
neuroleptiká. Haloperidol nevykazuje žiadnu antihistamínergnú alebo
anticholínergnú aktivitu.
V mozgu haloperidol výrazne ovplyvňuje preludy a halucinácie (pravdepodobne
cez interakciu s dopamínovými receptormi v mezokortikálnom a limbickom
tkanive) a má inhibičný účinok sprostredkovaný pravdepodobne cestou
ovplyvnenia bazálnych ganglií (nigrostriálne zväzky). Toto súčasne vyvoláva
nežiaduce extrapyramídové motorické účinky (hlavne dystóniu, akatíziu a
parkinsonizmus). Haloperidol navodzuje účinnú psychomotorickú sedáciu,
ktorá vysvetľuje súčasne priaznivý vplyv na mánie a ďalšie agitačné
syndrómy. Periférnejšie antidopamínergné účinky vysvetľujú účinnosť proti
nevoľnosti a vracaniu (ovplyvnením chemoreceptorovej spúšťacej zóny),
relaxáciu gastrointestinálnych sfinkterov a zvýšené uvoľňovanie prolaktínu
(prostredníctvom inhibície aktivity prolaktín-inhibujúceho faktora - PIF-
dopamín - na úrovni adenohypofýzy).

5.2. Farmakokinetické vlastnosti
Vrcholové plazmatické koncentrácie haloperidolu sa dosahujú o 2-6 hodín po
perorálnom podaní a asi 20 minút po intramuskulárnej aplikácii. Po
perorálnom podaní je biologická dostupnosť lieku 60-70%. Priemerný
plazmatický polčas (terminálna eliminácia) je 24 (12-38) hodín po
perorálnom podaní a 21 (13-36) hodín po intramuskulárnej aplikácii.
Haloperidol ľahko prestupuje cez hematoencefalickú bariéru. Väzba na
plazmatické bielkoviny je 92%. Haloperidol sa metabolizuje v pečeni a
vylučuje sa močom (40%) a stolicou (60%). Asi 1% dávky sa vylučuje
nezmenené močom. Metabolity nevykazujú neuroleptickú aktivitu. Distribučný
objem počas rovnovážneho stavu je veľký (7,9±2,5 l/kg).
Aby došlo k terapeutickej odpovedi, je potrebná plazmatická koncentrácia
haloperidolu v rozsahu od 4 ?g/l až do 20-25 ?g/l.
Existuje veľká inter-individuálna ale malá intra-individuálna variabilita v
plazmatických koncentráciách haloperidolu a vo väčšine farmakokinetických
parametrov. Ako pri mnohých iných liekoch, ktoré sa metabolizujú v pečeni,
túto variabilitu možno čiastočne vysvetliť aktivitou reverzibilnej oxidačno-
redukčnej metabolickej dráhy v pečeni; redukovaný haloperidol je
farmakologicky inaktívny. Iné metabolické cesty predstavuje oxidatívna N-
dealkylácia a glukuronizácia.

5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti
Údaje v Tabuľke I. určujú široký rozsah bezpečnosti medzi hodnotami LD50 v
štúdiách akútnej toxicity u zvierat a odporúčanými dávkami pre ľudí, napr.
najnižšie (psi: 90 mg/kg) a najvyššie (potkany: 850 mg/kg) orálne dávky sú
300-krát a 2833-krát väčšie ako odporúčaná maximálna denná dávka pre
dospelého s priemernou hmotnosťou (0,3 mg/kg).

Tabuľka I.
|Hodnoty LD50 (mg/kg) v štúdiách akútnej toxicity podľa spôsobu |
|podávania |
|druhy |intravenózne |subkutánne |perorálne |
|myši |13 |54 |144 |
|potkany |22 |63 |850 |
|morčatá |bez údajov |bez údajov |405 |
|králiky |8 |bez údajov |bez údajov |
|psy |18 |(80 |90 |

Počas 18-mesačného hodnotenia bezpečnosti u potkanov sa haloperidol miešal
s normálnou dennou stravou zvierat a potkany ho konzumovali v množstvách v
priemere 33,0; 14,5; 6,5 a 3,5 mg/kg/deň. Žiadna z týchto dávok
haloperidolu nespôsobila abnormality, čo sa dokladovalo opakovaným rozborom
moču, hematologickými vyšetreniami a chemickým rozborom krvi a
makroskopickými a/alebo mikroskopickými vyšetreniami. Avšak na konci
hodnotenia u zvierat s liečbou bola nižšia priemerná telesná hmotnosť a
príjem potravy než u zvierat bez liečby (kontroly). Menší úbytok telesnej
hmotnosti môže byť spôsobený zníženým príjmom potravy; pričom sa
predpokladá, že znížený príjem potravy bol spôsobený trankvilizačným
účinkom lieku.
U psov sa vykonali dve hodnotenia bezpečnosti haloperidolu. V jednom
hodnotení 2 skupiny zvierat (6 zvierat v každej) dostávali 2,0 alebo 0,5
mg/kg/deň počas 6 mesiacov; tiež sa pozorovala neliečená (kontrolná)
skupina 6 zvierat. V druhom hodnotení 3 skupiny zvierat (8 zvierat v
každej) dostávali 12,0; 6,0 alebo 2,0 mg/kg/deň počas 12 mesiacov; tiež sa
pozorovala neliečená (kontrolná) skupina 8 zvierat. Smrteľné prípady sa
nevyskytli v žiadnom hodnotení a ani jeden zo psov v 6-mesačnom hodnotení
nevykázal žiadne liekom podmienené toxické účinky (makroskopické alebo
mikroskopické). V 12-mesačnom hodnotení nebolo vidieť žiadne zmeny v
telesnej hmotnosti alebo v hodnotách hlásených pre hematologické vyšetrenia
a rozbor moču. Jedinou liekom podmienenou zmenou pozorovanou makroskopicky
bol vznik prechodného preplnenia prsníkov a laktácia u 6 z 12 feniek. Tieto
účinky sa vyskytli iba medzi tretím a ôsmym týždňom hodnotenia a neboli
podmienené dávkou. Zvýšenie SGPT a mierne hepatocelulárne zmeny sa
pozorovali najprv u zvierat, ktoré dostávali dennú dávku 12 mg/kg
(približne 120-krát a 40-krát vyššiu ako priemerná a maximálna denná dávka
odporúčaná pre dospelých priemernej hmotnosti).
Zmeny SGPT v štúdiách na zvieratách boli reverzibilné a vrátili sa k
normálu už mesiac po ukončení podávania dávok; vzorky pečene zo zvierat
usmrtených v tomto čase tiež indikovali, že celulárne zmeny sa vrátili k
normálu.
Keď sa haloperidol podával potkanom (0,6-3 mg/kg), králikom (1,0 a 6,0
mg/kg) a psom (1,0-4,0 mg/kg), potomstvo žiadneho z týchto druhov
nevykázalo vyššiu incidenciu teratogénnych účinkov, ako sa pozorovalo v
príslušných kontrolných skupinách. U potkanov, ktoré dostávali množstvá
lieku (4,0 mg/kg) dosť veľké na to, aby vyvolali značný útlm CNS, sa
zaznamenal oneskorený čas vrhu. Dostupné údaje u potkanov svedčia, že veľké
intravenózne dávky (3,0 mg/kg) u tohto druhu snáď môžu znížiť implantáciu.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1. Zoznam pomocných látok
propylparabenum, methylparabenum, acidum lacticum, aqua pro iniectione

6.2. Inkompatibility
Nie sú známe.

6.3. Čas použiteľnosti
5 rokov

6.4. Upozornenia na podmienky a spôsob skladovania
Uchovávajte v originálnom obale.
Uchovávajte pri teplote 15-25°C, chránené pred svetlom.

6.5. Vlastnosti a zloženie obalu, veľkosť balenia
Obal: 10 ml liekovka z hnedého skla s uzáverom s kvapkadlom, papierová
skladačka, písomná informácia pre používateľa.
Balenie: 1 x 10 ml

6.6. Upozornenia na spôsob zaobchádzania s liekom
Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Gedeon Richter Plc., Budapešť, Maďarsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
68/0093/71-S

9. DÁTUM REGISTRÁCIE/DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
07.12.1971
Predĺženie registrácie do:

10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU
august 2008