Písomná informácia pre používateľov
Schválený text k rozhodnutiu o prevode registrácie lieku, ev.č.:2012/02429
                     PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV
                   Limfocept 500 mg filmom obalené tablety
                             mofetilmykofenolát
Pozorne si prečítajte celú  písomnú  informáciu  skôr,  ako  začnete  užívať
tento liek.
. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si  ju
  znovu prečítali.
         . Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte  sa  na  svojho  lekára
           alebo lekárnika.
    . Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte  ho  nikomu  inému.  Môže  mu
      uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má  rovnaké príznaky ako Vy.
    . Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako  závažný  alebo  ak
      spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú  uvedené  v tejto  písomnej
      informácii pre používateľov,  povedzte  to,  prosím,  svojmu  lekárovi
      alebo lekárnikovi.
V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo sú tablety Limfocept 500 mg a na čo sa používajú
2. Skôr ako užijete tablety Limfocept 500 mg
3. Ako užívať tablety Limfocept 500 mg
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať tablety Limfocept 500 mg
6. Ďalšie informácie
1. ČO SÚ TABLETY LIMFOCEPT 500 MG A NA ČO SA POUžÍVAJÚ
Imunosupresíva (liek na potlačenie obranyschopnosti organizmu).
Tablety Limfocept sa používajú  na  prevenciu  odmietnutia  transplantovanej
obličky, srdca alebo pečene organizmom. Tablety sa používajú  spolu  s inými
liekmi, známymi ako cyklosporín a kortikosteroidy.
2. SKÔR AKO UžIJETE TABLETY LIMFOCEPT 500 MG
Neužívajte tablety Limfocept
 .  ak  ste  alergický  (precitlivený)  na   mofetilmykofenolát,   kyselinu
   mykofenolovú alebo na niektorú z ďalších zložiek Limfoceptu,
 . ak dojčíte.
Buďte zvlášť opatrný pri používaní Limfoceptu
Ihneď informujte svojho lekára
 . ak sa u Vás objavia akékoľvek známky  infekcie  (napr.  horúčka,  boľavé
   hrdlo), nečakané podliatiny a/alebo krvácanie,
 . ak máte alebo ste niekedy mali problémy s tráviacim ústrojenstvom, napr.
   žalúdočné vredy.
Tablety Limfocept znižujú obranný mechanizmus Vášho tela. Z toho dôvodu
existuje zvýšené riziko rakoviny kože. Preto musíte obmedzovať svoje
vystavenie slnečným lúčom a ultrafialovému svetlu používaním vhodného
ochranného oblečenia a používaním opaľovacieho krému s vysokým ochranným
faktorom.
Užívanie iných liekov:
Ak užívate alebo ste v poslednom  čase  užívali  ešte  iné  lieky,  vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis,  prosím,  oznámte
to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.
Akékoľvek iné lieky:
  . Azatioprín alebo iné imunosupresívne látky (ktoré  sa  niekedy  podávajú
    pacientom po transplantácii).
  . Cholestyramín (používaný pri liečbe pacientov s vysokým cholesterolom).
  .  Rifampicín  (antibiotikum),  antacidá,  viazače   fosfátov   (používané
    u pacientov  s chronickým  zlyhaním  obličiek  na   zníženie   absorpcie
    fosfátov) alebo akékoľvek iné lieky (vrátane tých, ktoré nie sú  viazané
    na lekársky predpis), o ktorých Váš lekár nevie.
Očkovanie:
  . Ak potrebujete dostať očkovanie  (živé  vakcíny),  Váš  lekár  Vás  bude
    informovať, čo je pre Vás indikované (určené).
Používanie Limfoceptu s jedlom a nápojmi:
Používanie jedla a nápojov nemá vplyv na Vašu liečbu tabletami Limfocept.
Tehotenstvo a dojčenie:
    . Neužívajte tablety Limfocept, ak dojčíte.
 . Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom.
 . Limfocept  nesmiete  užívať  počas  tehotenstva,  ak  to  nie  je  jasne
   indikované   Vaším   lekárom.   Váš   lekár   Vás   má   informovať    o
   nutnosti  používania  antikoncepcie  skôr  ako  začnete  užívať  tablety
   Limfocept, počas používania tabliet Limfocept a šesť týždňov po skončení
   používania tabliet Limfocept. Je to preto,  že  tablety  Limfocept  môžu
   spôsobiť spontánny potrat alebo poškodiť Vaše nenarodené dieťa,  vrátane
   problémov s vývojom uší.
 . Okamžite upovedomte svojho lekára, ak ste tehotná, dojčíte,  otehotniete
   alebo plánujete otehotnieť v najbližšej budúcnosti.
Vedenie vozidla a obsluha strojov:
Nie je preukázané, že by tablety Limfocept zhoršili Vašu schopnosť viesť
vozidlo alebo obsluhovať stroje.
3. AKO UžÍVAť TABLETY LIMFOCEPT 500 MG
Vždy užívajte tablety Limfocept presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak
si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.
Zvyčajný spôsob užívania tabliet Limfocept je nasledovný:
Transplantácia obličky:
Dospelí:
Prvá dávka sa podáva do 72 hodín po transplantácii. Odporúčaná  denná  dávka
sú 4 tablety (2 g liečiva), podaná ako 2  osobitné  dávky.  To  znamená,  že
užijete 2 tablety ráno a 2 tablety večer.
Deti (vo veku od 2 do 18 rokov):
Podaná  dávka  sa   bude   líšiť   podľa   veľkosti   dieťaťa.   Váš   lekár
určí najvhodnejšiu dávku na základe telesného povrchu  (výšky  a hmotnosti).
Odporúčaná dávka je 600 mg/m2, podávaná dvakrát denne.
Transplantácia srdca:
Dospelí:
Prvá dávka sa podáva do 5 dní po transplantácii. Odporúčaná denná  dávka  je
6 tabliet (3 g liečiva),  podaná  ako  2  osobitné  dávky.  To  znamená,  že
užijete 3 tablety ráno a 3 tablety večer.
Deti:
Neexistujú žiadne údaje o odporúčanom používaní  tabliet  Limfocept  u detí,
ktoré podstúpili transplantáciu srdca.
Transplantácia pečene:
Dospelí:
Prvú perorálnu dávku (na vnútorné  použitie)  tabliet  Limfocept  dostanete
najskôr 4 dni po transplantácii a keď  budete  schopný  prehĺtať  perorálne
lieky. Odporúčaná denná dávka je 6 tabliet (3  g  liečiva),  podaná  ako  2
osobitné dávky. To znamená, že užijete 3 tablety ráno a 3 tablety večer.
Deti:
Neexistujú žiadne údaje o odporúčanom používaní  tabliet  Limfocept  u detí,
ktoré podstúpili transplantáciu pečene.
Spôsob a cesta podania:
Prehltnite tablety celé a zapite ich vodou. Nelámte ich, ani nedrvte.
Liečba bude pokračovať dovtedy,  kým  budete  potrebovať  imunosupresiu  na
prevenciu odmietnutia transplantovaného orgánu.
Ak užijete viac tabliet mofetilmykofenolátu, ako máte
Ak užijete viac tabliet Limfoceptu ako Vám bolo nariadené, alebo  ak  niekto
iný náhodne užije tablety  Limfocept  ,  okamžite  vyhľadajte  lekára  alebo
ihneď choďte do nemocnice.
Ak zabudnete užiť tablety Limfocept
Ak kedykoľvek zabudnete  užiť  liek,  užite  ho  hneď,  ako  si  spomeniete,
a potom pokračujte v užívaní v zvyčajnú dobu. Neužívajte  dvojnásobnú  dávku
aby ste nahradili vynechanú tabletu.
Ak prestanete užívať tablety Limfocept
Ukončenie   liečby   tabletami   Limfocept   môže   zvýšiť   pravdepodobnosť
odmietnutia Vášho transplantovaného orgánu. Neprestaňte užívať liek,  pokiaľ
Vám to nenariadi Váš lekár.
Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, povedzte to svojmu
lekárovi.
4. MOžNÉ VEDľAJšIE ÚČINKY
Tak ako  všetky  lieky,  aj  tablety  Limfocept  môžu  spôsobovať  vedľajšie
účinky, hoci sa neprejavia u každého. Medzi niektoré  bežné  problémy  patrí
hnačka, znížený počet bielych a/alebo červených  krviniek  v krvi,  infekcia
a vracanie.  Váš  lekár  bude  vykonávať  pravidelné  testy  na   sledovanie
akýchkoľvek zmien vo Vašom krvnom obraze alebo zmien  v hladine  akýchkoľvek
látok, prenášaných krvou, napr. cukru, tuku, cholesterolu.
U detí sa budú častejšie než u dospelých  vyskytovať  vedľajšie  účinky  ako
hnačka,  infekcie,  znížený  počet  bielych  krviniek  a červených  krviniek
v krvi.
Mofetilmykofenolát znižuje obranný mechanizmus Vášho tela, aby vám  zabránil
v odmietnutí transplantovanej obličky, srdca alebo pečene.  V dôsledku  toho
Vaše telo nebude schopné normálne bojovať proti infekciám. Preto ak  užívate
mofetilmykofenolát, môžete chytiť viac infekcií než zvyčajne, ako  napríklad
infekcie mozgu, kože, úst, žalúdka a čriev, pľúc a močových ciest.  U  veľmi
malého počtu pacientov užívajúcich mofetilmykofenolát sa  vyvinula  rakovina
lymfatických tkanív alebo kože, ako sa  môže  stať  u pacientov  užívajúcich
takýto druh lieku.
Medzi všeobecné nežiaduce účinky, ovplyvňujúce Vaše telo ako  celok,  patria
precitlivenosť (ako napríklad  anafylaxia,  angioedém),  horúčka,  letargia,
problémy so spaním, bolesti (ako napríklad v bruchu,  hrudi,  kĺboch/svaloch
alebo bolesť pri močení), bolesť hlavy, chrípkové príznaky a opuch.
Medzi ďalšie nežiaduce účinky môžu patriť:
Poruchy  kože,  ako  napríklad  akné,  herpes,  pásový  opar,   rast   kože,
vypadávanie vlasov, vyrážka, svrbenie.
Poruchy močových ciest,  ako  napríklad  problémy  s obličkami  alebo  časté
nutkanie na močenie.
Poruchy tráviaceho systému a úst, ako napríklad zápcha, nevoľnosť,  tráviace
ťažkosti,  zápal  pankreasu,  črevné  poruchy  vrátanie   krvácania,   zápal
žalúdka, problémy s pečeňou, zápal hrubého čreva,  strata  chuti  do  jedla,
plynatosť a ústne vriedky.
Poruchy  nervového  systému  a zmyslov,  ako  napríklad  konvulzie   (kŕče),
triaška,  závrat,  depresia,  ospalosť,  znížená  citlivosť,  svalové  kŕče,
úzkosť, zmeny myslenia alebo nálady.
Metabolické, krvné alebo cievne poruchy,  ako  napríklad  strata  hmotnosti,
dna, vysoká hladina cukru v krvi, krvácanie, zrazeniny  a podliatiny,  zmeny
krvného tlaku, abnormálne búšenie  srdca  alebo  rozšírenie  ciev  môžu  byť
pozorované.
Poruchy pľúc, ako napríklad zápal pľúc,  bronchitída,  dýchavičnosť,  kašeľ,
tekutina v pľúcach/hrudnej dutine, problémy so sínusmi (dutinami).
Ak  začnete  pociťovať  akýkoľvek  vedľajší  účinok  ako  závažný  alebo  ak
spozorujete  vedľajšie  účinky,  ktoré  nie  sú  uvedené  v tejto   písomnej
informácii pre používateľov počas  užívania  tabliet  mofetilmykofenolátu  ,
povedzte to, prosím, svojmu lekárovi  alebo  lekárnikovi.  Neprestaňte  však
užívať lieky, ak ste sa najprv neporadili so svojím lekárom.
5. AKO UCHOVÁVAť TABLETY LIMFOCEPT 500 MG
. Uchovávajte pri teplote  neprevyšujúcej  25  °C.  Blister  uchovávajte  vo
  vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.
    . Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.
. Nepoužívajte tablety Limfocept po dátume exspirácie, ktorý je  uvedený  na
  obale po (EXP). Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.
    . Všetky nepoužité lieky vždy vráťte svojmu lekárnikovi.  Ponechajte  si
      ich len ak Vám to nariadi lekár.
.  Lieky  sa  nesmú  likvidovať  odpadovou  vodou  ani  s  domovým  odpadom.
  Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu  chrániť  životné
  prostredie.
6. ĎALšIE INFORMÁCIE
Čo tablety Limfocept obsahujú:
Liečivo je 500 mg mofetilmykofenolátu.
Ďalšie zložky sú:
Jadro tablety: mikrokryštalická celulóza (Avicel PH  102),  povidón  (k-90),
hydroxypropylcelulóza, kroskarmelóza sodná, mastenec, magnéziumstearát.
Obalové materiály: hypromelóza 6 kapslí, oxid titianičitý  (E171),  makrogol
400, červený oxid železitý (E172), hlinitý lak indigokarmínu (E132),  čierny
oxid železitý (E172).
Ako vyzerajú tablety Limfocept a obsah balenia:
Tablety  Limfocept  500  mg  sú  fialové,  kapsulovité,  bikonvexné,  filmom
obalené tablety označené „AHI“ na jednej strane a „500“ na druhej strane.
Tablety Limfocept sa dodávajú v blistroch v baleniach 50 a 150 tabliet.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.
Držiteľ rozhodnutia o registrácii:
Service-Pharma Sp. Z o.o.
Ul. Szyszkowa 58
02-285 Warszawa
Poľsko
Výrobca:
Gedeon Richter Plc.
Gyömrői út 19-21
1103 Budapešť
Maďarsko
ACCORD HEALTHCARE LIMITED
Sage house,
319, Pinner Road
North Harrow,
Middlesex HA1 4HF, Veľká Británia
Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru
(EHP)pod nasledovnými názvami:
|Názov         |Názov lieku                                  |
|členského     |                                             |
|štátu         |                                             |
|Česká         |Limfocept 500mg potahované tablety           |
|republika     |                                             |
|Estónsko      |LIMFOCEPT                                    |
|Maďarsko      |Presumin 500mg filmtabletta                  |
|Lotyšsko      |Limfocept 500mg apvalkot?s tabletes          |
|Litva         |LIMFOCEPT 500 mg pl?vele dengtos tablet?s    |
|Poľsko        |Limfocept, 500mg                             |
|Rumunsko      |Limfocept 500 mg comprimate Filmate          |
|Slovensko     |Limfocept 500 mg filmom obalené tablety      |
|Veľká Británia|Mycophenolate Mofetil 500mg Film–coated      |
|              |Tablets                                      |
Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená
v 05/2012.
 
Súhrn charakteristických vlastnosti lieku
Schválený text k rozhodnutiu o prevode registrácie lieku, ev.č.:2012/02429
                  SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU
1.    NÁZOV LIEKU
Limfocept 500 mg filmom obalené tablety
2.    KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Každá filmom obalená tableta obsahuje 500 mg mofetilmykofenolátu.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3.    LIEKOVÁ FORMA
Filmom obalená tableta.
Fialová, kapsulovitá, bikonvexná, filmom obalená tableta označené  „AHI“  na
jednej strane a „500“ na druhej strane.
4.    KLINICKÉ ÚDAJE
4.1   Terapeutické indikácie
Limfocept je indikovaný v kombinácii s cyklosporínom  a kortikosteroidmi  na
prevenciu proti akútnemu odmietnutiu transplantátu u pacientov po  alogénnej
transplantácii obličky, srdca alebo pečene.
4.2   Dávkovanie a spôsob podávania
Liečbu mofetilmykofenolátom majú začať a vykonávať  primerane  kvalifikovaní
odborníci v oblasti transplantácie orgánov.
Použitie po transplantácii obličky:
Dospelí: Perorálna dávka mofetilmykofenolátu sa má  podať  do  72  hodín  od
transplantácie. Odporúčané dávkovanie u pacientov po transplantácii  obličky
je 1 g dvakrát denne (denná dávka 2 g).
Deti  a  adolescenti  (vo  veku  od  2  do  18  rokov):   Odporúčaná   dávka
mofetilmykofenolátu je 600 mg/m2 podávaná perorálne  dvakrát  denne  (až  do
maximálnej dennej dávky 2 g). Tablety Limfocept 500 mg sa  majú  predpisovať
len pacientom s telesných povrchom minimálne 1,5 m2,  v dávke  1  g  dvakrát
denne (denná dávka  2  g).  Pretože  v porovnaní  s dospelými  pacientmi  sa
v tejto vekovej skupine vyskytovali  niektoré  nežiaduce  reakcie  častejšie
(pozri  časť  4.8),  môže  byť  potrebné  prechodné  zníženie  dávky   alebo
prerušenie liečby, pričom je  potrebné  zobrať  do  úvahy  závažné  klinické
faktory, vrátane závažnosti reakcie.
Deti (< 2 roky): Existujú len obmedzené  údaje  týkajúce  sa  bezpečnosti  a
účinnosti u detí  mladších  ako  2  roky.  Sú  nedostatočné  na  odporúčanie
dávkovania a preto sa ich použitie v tejto vekovej skupine neodporúča.
Použitie po transplantácii srdca:
Dospelí: Perorálny  mofetilmykofenolát sa má začať podávať v priebehu 5  dní
od  transplantácie.  Odporúčané  dávkovanie  u pacientov   po transplantácii
srdca je 1,5 g, podávaná dvakrát denne (denná dávka 3 g).
Deti: U pediatrických pacientov po transplantácii srdca nie sú k  dispozícii
žiadne údaje.
Použitie po transplantácii pečene:
Dospelí: Intravenózny  mofetilmykofenolát  sa  má  podávať  prvé  4  dni  po
transplantácii pečene, a perorálne podávanie mofetilmykofenolátu  sa  začína
hneď ako  ho  pacient  dokáže  tolerovať.  Odporúčané  perorálne  dávkovanie
u pacientov po transplantácii pečene je 1,5 g dvakrát denne (denná  dávka  3
g).
Deti:   U pediatrických  pacientov  po transplantácii  pečene   nie   sú   k
dispozícii žiadne údaje.
Použitie u starších pacientov (? 65  rokov):  Odporúčané  dávkovanie  vhodné
pre starších pacientov je 1 g dvakrát  denne  u pacientov  po transplantácii
obličky a 1,5 g dvakrát  denne  u pacientov  po transplantácii  srdca  alebo
pečene.
Použitie  u pacientov  s poškodením   funkcie   obličiek:   U pacientov   po
transplantácii  obličky  s ťažkým  chronickým  poškodením  funkcie  obličiek
(miera glomerulárnej filtrácie <  25  ml/min/1,73  m2),  s výnimkou  obdobia
bezprostredne po transplantácii, sa má vyhnúť podávaniu vyšších dávok než  1
g  dvakrát  denne.  Týchto  pacientov  je   potrebné   taktiež   starostlivo
pozorovať.  U pacientov  s oneskoreným  obnovením  funkcie  transplantovanej
obličky nie  sú  v pooperačnom  období  potrebné  žiadne  úpravy  dávkovania
(pozri  časť  5.2).  U pacientov  po transplantácii   srdca   alebo   pečene
s chronickým poškodením funkcie obličiek nie sú dostupné žiadne údaje.
Použitie  u pacientov  s  ťažkým  poškodením  funkcie  pečene:   U pacientov
po transplantácii obličky s ťažkým ochorením pečeňového  parenchýmu  nie  sú
potrebné žiadne úpravy dávkovania. O pacientoch  po transplantácii  srdca  s
ťažkým poškodením pečeňového parenchýmu nie sú k dispozícii žiadne údaje.
Liečba počas stavov odmietnutia: MPA  (kyselina  mykofenolová)  je  aktívnym
metabolitom  mofetilmykofenolátu.   Odmietnutie   transplantovanej   obličky
nespôsobuje zmeny  vo  farmakokinetike  MPA,   zníženie   dávkovania   alebo
prerušenie podávania mofetilmykofenolátu sa  nevyžaduje.  Nie  je  dôvod  na
úpravu  dávkovania  mofetilmykofenolátu  po   odmietnutí   transplantovaného
srdca. Počas odmietnutia transplantovanej  pečene  nie  sú  dostupné  žiadne
farmakokinetické údaje.
4.3   Kontraindikácie
Bola zaznamenaná precitlivenosť  na  mofetilmykofenolát  alebo  na  niektorú
z pomocných látok (pozri časť  4.8).  Preto  je  Limfocept  kontraindikovaný
u pacientov  s precitlivenosťou   na   mofetilmykofenolát   alebo   kyselinu
mykofenolovú alebo ktorúkoľvek z pomocných látok.
Limfocept je kontraindikovaný u žien, ktoré dojčia (pozri sekciu 4.6).
Pre informácie o používaní v tehotenstve a požiadavkách na antikoncepciu  si
pozrite časť 4.6.
4.4   Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
U pacientov    liečených    imunosupresívami    vrátene kombinácie    liečiv
zahŕňajúcej  mofetilmykofenolát  existuje  zvýšené  riziko  vzniku  lymfómov
a iných nádorových ochorení, najmä kože (pozri časť 4.8). Zdá  sa,  že  toto
riziko skôr súvisí  s  intenzitou  a dĺžkou  imunosupresie  ako  s  použitím
niektorého osobitného lieku. Na minimalizáciu rizika karcinómu  kože  sa  vo
všeobecnosti odporúča používať ochranné oblečenie  na  obmedzenie  expozície
slnečným   lúčom  a UV  žiareniu  a  používať  opaľovacie  krémy   s vysokým
ochranným faktorom.
Pacienti   užívajúci   mofetilmykofenolát   majú   byť   poučení   o potrebe
bezodkladného  hlásenia  akýkoľvek  príznakov  infekcie,  nečakaných  modrín
a krvácania, či akéhokoľvek iného prejavu potlačenia funkcie kostnej  drene.
Nadmerné  potlačenie  imunitného  systému  zvyšuje  náchylnosť  pacienta  na
infekciu, vrátane oportúnnych infekcií, fatálnych  infekcií  a sepsy  (pozri
časť 4.8).
U   pacientov   liečených   mofetilmykofenolátom   boli   hlásené    prípady
progresívnej  multifokálnej  leukoencefalopatie  (PML),   niekedy   fatálne.
Hlásené prípady mali rizikové  faktory  na  PML,  vrátane  imunosupresívnych
terapií  a poruchy  imunitnej  funkcie.  U pacientov  s imunosupresiou  majú
lekári  zvážiť  PML   v   diferenciálnej   diagnóze   pacientov   hlásiacich
neurologické príznaky a majú zvážiť  konzultáciu  s  neurológom,  ak  je  to
klinicky indikované.
U pacientov, u ktorých sa vyvinie PML,  má  byť  zvážené  zníženie  celkovej
imunosupresie. U pacientov  po transplantácii  však  zníženie  imunosupresie
môže predstavovať riziko pre štep.
Pacienti liečení mofetilmykofenolátom musia byť sledovaní z hľadiska  vzniku
neutropénie, ktorá môže súvisieť  so  samotným  mofetilmykofenolátom,  inými
súčasne  podávanými  liekmi,   vírusovými   infekciami   alebo   kombináciou
uvedených  príčin.  U  pacientov  liečených  mofetilmykofenolátom  sa   musí
vyšetrovať úplný krvný obraz týždenne počas prvého mesiaca, dvakrát  mesačne
počas druhého a tretieho  mesiaca  liečby  a potom  v mesačných  intervaloch
počas prvého  roka  liečby.  Ak  sa  vyvinie  neutropénia  (absolútny  počet
neutrofilov < 1,3  x  103/µl),  je  vhodné  prerušiť  alebo  ukončiť  liečbu
mofetilmykofenolátom.
Pacienti majú byť upozornení že počas liečby mofetilmykofenolátom  môže  byť
očkovanie menej účinné a majú sa vyhýbať použitiu živých  oslabených  vakcín
(pozri časť 4.5). Očkovanie proti chrípke je možné. Predpisujúci  lekári  sa
majú riadiť národnými pokynmi na očkovanie proti chrípke.
Pretože  podávanie  mofetilmykofenolátu  sa  spája  so   zvýšeným   výskytom
nežiaducich  udalostí  tráviaceho  systému,  vrátane  zriedkavých   prípadov
vredov,  krvácania  a perforácie  gastrointestinálneho   traktu,   pacientom
s aktívnym vážnym ochorením  tráviaceho  systému  sa  má  mofetilmykofenolát
podávať opatrne.
Mofetilmykofenolát je inhibítor  IMPDH  (inozín  monofosfát  dehydrogenázy).
Z toho dôvodu sa teoreticky nemá podávať pacientom  so  zriedkavou  dedičnou
deficienciou hypoxantín-guanín-fosforibozyltransferázy (HGPRT) ako je Lesch-
Nyhanov a Kelley-Seegmillerov syndróm.
Užívanie  mofetilmykofenolátu  počas  tehotenstva  je  spájané  so  zvýšeným
rizikom vrodených malformácií. Liečba mofetilmykofenolátom  sa  nemá  začať,
kým nie je získaný negatívny výsledok tehotenského testu (pozri časť 4.6).
Neodporúča sa, aby sa  mofetilmykofenolát  podával  súčasne  s azatioprínom,
pretože uvedená kombinácia nebola preskúmaná.
Vzhľadom na významné zníženie AUC MPA  vplyvom  cholestyramínu  je  potrebná
opatrnosť   pri   podávaní   mofetilmykofenolátu    v kombinácii    s liekmi
ovplyvňujúcimi   enterohepatálnu   recirkuláciu   kvôli   možnému   zníženiu
účinnosti mofetilmykofenolátu.
Pomer rizika/prínosu kombinovanej liečby  mofetilmykofenolátom  s takrolimom
alebo sirolimom nebol stanovený (pozri časť 4.5).
4.5   Liekové a iné interakcie
Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.
Acyklovir: Pri podávaní mofetilmykofenolátu s acyklovirom sa zistili  vyššie
plazmatické  koncentrácie  acykloviru  v porovnaní  s podávaním   acykloviru
osobitne. Zmeny farmakokinetiky  MPAG  (fenolového  glukuronidu  MPA)  (MPAG
zvýšené o 8 %) boli minimálne a nie  sú  považované  za  klinicky  významné.
Pretože plazmatické koncentrácie MPAG, rovnako ako  koncentrácie  acykloviru
sú  zvýšené  pri  poškodení   obličiek,   existuje   u   mofetilmykofenolátu
a acykloviru alebo ich „prodrug“ foriem,  napríklad  valacykloviru,  možnosť
súťaženia na úrovni tubulárnej sekrécie  a môže  dôjsť  k ďalšiemu  zvýšeniu
koncentrácie oboch látok.
Antacidá s hydroxidmi horčíka a hliníka: Absorpcia mofetilmykofenolátu  bola
znížená pri podaní spolu s antacidami.
Cholestyramín: U normálnych zdravých osôb užívajúcich cholestyramín  v dávke
4 g trikrát denne počas  4  dní  sa  po  podaní  jednorazovej  dávky  1,5  g
mofetilmykofenolátu zistilo zníženie AUC MPA o 40 % (pozri časť  4.4  a časť
5.2). Je potrebná opatrnosť pri  súbežnom  podávaní  z dôvodu  potenciálneho
zníženia účinnosti mofetilmykofenolátu.
Lieky  interferujúce  s enterohepatálnou  cirkuláciou:  Lieky  interferujúce
s enterohepatálnou  cirkuláciou  sa  musia  podávať  opatrne,  pretože  môžu
znižovať účinnosť mofetilmykofenolátu.
Cyklosporín A:  Mofetilmykofenolát  nemá  žiadny  vplyv  na  farmakokinetiku
cyklosporínu A (CsA).
Naopak, ak sa súbežná liečby cyklosporínom ukončí, má sa  očakávať  zvýšenie
AUC MPA približne o 30 %.
Gancyklovir:  Z výsledkov  štúdie   založenej   na   jednorazovom   podávaní
odporúčaných  dávok   perorálne   podávaného   mykofenolátu   a intravenózne
podávaného   gancykloviru   a známych   účinkov   poškodenia   obličiek   na
farmakokinetiku mykofenolátu (pozri časť 4.2) a gancykloviru sa očakáva,  že
súčasné  podávanie  týchto  liečiv  (ktoré  súťažia  v  mechanizme  renálnej
tubulárnej  sekrécie)  bude   viesť   k   zvýšeniu   koncentrácií   MPAG   a
gancykloviru. Neočakáva  sa  významná  zmena  farmakokinetiky  MPA  a úprava
dávky mofetilmykofenolátu sa nevyžaduje. U pacientov s poškodením  obličiek,
ktorým  sa  podáva  súčasne  mofetilmykofenolát  a gancyklovir  alebo   jeho
„prodrug“  forma,  napr.  valgancyklovir,   má   byť   dodržané   odporúčané
dávkovanie pre gancyklovir a pacienti majú byť starostlivo monitorovaní.
Perorálna antikoncepcia: Súbežné podávanie mofetilmykofenolátu  neovplyvnilo
farmakokinetiku  a farmakodynamiku  perorálnej  antikoncepcie  (pozri   časť
5.2).
Rifampicín: U pacientov, ktorí  neužívajú  aj  cyklosporín,  viedlo  súbežné
podávanie mofetilmykofenolátu a rifampicínu k zníženiu expozície MPA  (AUC0-
12 hod) z 18 % na 70 %. Z toho  dôvodu  sa  odporúča  monitorovať  expozičné
hladiny MPA a podľa toho primerane upraviť  dávky  mofetilmykofenolátu,  aby
sa zachovala klinická účinnosť, keď sa rifampicín podáva súbežne.
Sirolimus:   U pacientov   po transplantácii   obličky   súbežné   podávanie
mofetilmykofenolátu  a CsA  viedlo  k zníženiu  expozície  MPA   o 30-50   %
v porovnaní   s pacientmi,   ktorí   boli   liečení   kombináciou   sirolimu
a podobnými dávkami mofetilmykofenolátu (pozri časť 4.4).
Sevelamer: Pozorovalo sa zníženie Cmax o 30 %  a AUC0-12  o  25  %,  keď  sa
mofetilmykofenolát podával súbežne so sevelamerom bez  klinických  následkov
(napr. odmietnutia  štepu).  Odporúča  sa  však  podávať  mofetilmykofenolát
aspoň jednu hodinu pred  alebo  tri  hodiny  po  užití  sevelameru,  aby  sa
minimalizoval vplyv na absorpciu MPA. Okrem sevelameru nie sú  žiadne  údaje
o mofetilmykofenoláte s viazačmi fosfátov.
Trimetoprim/sulfametoxazol: Nebol  pozorovaný  žiadny  vplyv  na  biologickú
dostupnosť MPA.
Norfloxacín a metronidazol: U zdravých dobrovoľníkov sa nepozorovala  žiadna
významná   interakcia,   keď   sa   mofetilmykofenolát    podával    súbežne
s norfloxacínom   a s metronidazolom   samostatne.    Naproti   tomu    však
kombinácia    norfloxacínu    a metronidazolu    po    jednorazovej    dávke
mofetilmykofenolátu znížila expozíciu MPA približne o 30 %.
Takrolimus:  U pacientov  po transplantácii  pečene,  u ktorých  sa   začala
liečba  mofetilmykofenolátom  a takrolimom,  AUC   a Cmax   MPA,   aktívneho
metabolitu   mofetilmykofenolátu,   neboli   výrazne   ovplyvnené   súbežným
podávaním  s takrolimom.  Naproti  tomu  došlo  k  zvýšeniu  AUC   takrolimu
približne o 20  %  pri  viacnásobnom  podávaní  mofetilmykofenolátu  (1,5  g
dvakrát denne) pacientom užívajúcim takrolimus. Zdá sa však, že  u pacientov
po  transplantácii  pečene  sa  koncentrácia  takrolimu   nemení   podávaním
mofetilmykofenolátu (pozri tiež časť 4.4).
Iné  interakcie:  Súbežné   podávanie   probenecidu   s mofetilmykofenolátom
opiciam viedlo  k trojnásobnému  zvýšeniu  plazmatickej  hodnoty  AUC  MPAG.
Z toho dôvodu  môžu  iné  látky  vylučované  renálnou  tubulárnou  sekréciou
súťažiť s MPAG, čím môže dôjsť k  zvýšeniu plazmatických  koncentrácii  MPAG
alebo iných liečiv vylučovaných tubulárnou sekréciou.
  Živé  vakcíny:  Živé  vakcíny  sa  nemajú  podávať  pacientom  s oslabenou
imunitnou reakciou. Protilátková reakcia na iné  vakcíny  môže  byť  znížená
(pozri časť 4.4)
4.6   Gravidita a laktácia
Liečba mofetilmykofenolátom sa neodporúča skôr,  ako  sa  potvrdí  negatívny
výsledok tehotenského testu. Účinná  antikoncepcia  sa  musí  používať  pred
začiatkom  liečby  mofetilmykofenolátom,  počas  liečby  a šesť  týždňov  po
ukončení liečby (pozri časť 4.5). Pacientky  majú  byť  poučené  o tom,  aby
v prípade tehotenstva okamžite vyhľadali svojho lekára.
Používanie mofetilmykofenolátu  sa  počas  tehotenstva  neodporúča  a má  sa
obmedziť len  na  prípady,  keď  nie  je  dostupná  vhodnejšia  alternatívna
liečba.  Mofetilmykofenolát  sa  má  používať  u tehotných   žien   len   ak
potenciálny prínos liečby preváži potenciálne  riziko  pre  plod.  O použití
mofetilmykofenolátu u tehotných žien existujú len obmedzené údaje.  Avšak  u
detí  pacientok,  ktoré   počas   tehotenstva   užívali   mofetilmykofenolát
v kombinácii s inými imunosupresívami,  boli  hlásené  vrodené  malformácie,
vrátane  malformácií  uší,  t.j.  abnormálne   formované   alebo   chýbajúce
vonkajšie/stredné ucho. U pacientok s  expozíciou  mofetilmykofenolátu  boli
hlásené  prípady  mimovoľného  potratu.  Štúdie   na zvieratách   preukázali
reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).
Zistilo  sa,  že  mofetilmykofenolát  sa  vylučuje  do   mlieka   dojčiacich
potkanov. Nie je známe, či sa toto  liečivo  vylučuje  do  ľudského  mlieka.
Vzhľadom na potenciálnu závažnosť  nežiaducich  reakcií  mofetilmykofenolátu
u dojčených detí je mofetilmykofenolát kontraindikovaný u dojčiacich  matiek
(pozri časť 4.3).
4.7   Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Neuskutočnili  sa  žiadne  štúdie  o účinkoch  na  schopnosť  viesť  vozidlá
a obsluhovať stroje.  Farmakodynamický  profil  a hlásené  nežiaduce  účinky
lieku naznačujú, že vplyv je nepravdepodobný.
   8. Nežiaduce účinky
Nasledujúce  nežiaduce  účinky  zahŕňajú   nežiaduce   účinky   z klinických
skúšaní:
Medzi hlavné  nežiaduce  účinky  súvisiace  s podávaním  mofetilmykofenolátu
v kombinácii s cyklosporínom a kortikosteroidmi  patrí  hnačka,  leukopénia,
sepsa a vracanie, a existujú dôkazy  o zvýšenom  výskyte  niektorých  druhov
infekčných ochorení (pozri časť 4.4).
Malignity:
U pacientov    liečených    imunosupresívami    vrátene kombinácie    liečiv
zahŕňajúcej  mofetilmykofenolát  existuje  zvýšené  riziko  vzniku  lymfómov
a iných nádorových ochorení, najmä kože (pozri časť  4.4).  V kontrolovaných
klinických   štúdiách   u pacientov   sledovaných   minimálne   1   rok   po
transplantácii obličky (údaje pri 2 g), srdca alebo pečene  sa  zistilo,  že
lymfoproliferatívne ochorenia alebo lymfómy sa vyvinuli u  0,6  %  pacientov
užívajúcich mofetilmykofenolát (2 alebo 3  g  denne)  v  kombinácii  s inými
imunosupresívami. Výskyt nemelanómových nádorov kože bol 3,6 % u  pacientov,
iné typy malignít boli pozorované u 1,1 %  pacientov.  Údaje  z  trojročného
sledovania bezpečnosti u pacientov  po transplantácii  obličky  alebo  srdca
neodhalili  žiadne  neočakávané  zmeny  vo  výskyte  nádorových  ochorení  v
porovnaní  s 1-ročnými  údajmi.  Pacienti   po transplantácii   pečene   bol
sledovaní aspoň 1 rok, no menej než 3 roky.
Oportúnne infekcie:
Všetci pacienti po transplantácii majú zvýšené riziko oportúnnych  infekcií,
toto riziko sa  zvyšuje  s celkovou  imunosupresívnou  záťažou  (pozri  časť
4.4).   V kontrolovaných   klinických   štúdiách   u pacientov   sledovaných
minimálne 1 rok po transplantácii obličky (údaje pri 2 g),  srdca  a  pečene
sa zistilo, že najčastejšími oportúnnymi infekciami u pacientov  užívajúcich
mofetilmykofenolát   (2   alebo   3   g   denne)   v   kombinácii    s inými
imunosupresívami,  boli   mukokutánna   kandidóza,   cytomegalovírus   (CMV)
virémia/syndróm    a herpes    simplex.     Percento     pacientov     s CMV
virémiou/syndrómom bol 13,5 %.
Deti a adolescenti (vo veku od 2 do 18 rokov):
Typ  a frekvencia  nežiaducich  účinkov  v klinickej   štúdii,   ktorej   sa
zúčastnilo 92 pediatrických pacientov vo veku od 2  do  18  rokov,  kde  bol
mofetilmykofenolát podávaný perorálne v dávke 600 mg/m2 dvakrát denne,  boli
všeobecne  podobné  účinkom   pozorovaným   u dospelých   pacientov,   ktorí
dostávali 1 g mykofenolátu dvakrát denne.  V porovnaní s dospelými  sa  však
u pediatrickej populácie, najmä  u detí  vo  veku  pod  6  rokov,  častejšie
vyskytli s liečbou súvisiace nežiaduce účinky:  hnačka,  sepsa,  leukopénia,
anémia a infekcia.
Starší pacienti (? 65 rokov):
U starších pacientov pacienti (? 65 rokov) môže  vo  všeobecnosti  existovať
zvýšené  riziko  výskytu  nežiaducich  reakcií  spôsobených  imunosupresiou.
U starších pacientov užívajúcich mofetilmykofenolát  ako  súčasť  kombinácie
s inými imunosupresívami môže existovať  zvýšené  riziko  niektorých  druhov
infekcií  (vrátane  cytomegalovírusového  invazívneho   ochorenia   tkaniva)
a možného  gastrointestinálneho  krvácania  a pľúcneho   edému   v porovnaní
s mladšími osobami.
Iné nežiaduce reakcie:
Pravdepodobné alebo možné nežiaduce reakcie na  liečbu  mofetilmykofenolátom
s výskytom   u (   1/10   a   (   1/100   až   <1/10   pacientov   liečených
mofetilmykofenolátom v kontrolovaných klinických skúšaniach  u pacientov  po
transplantácii  obličky  (údaje  pri  2  g),  srdca  a pečene   sú   uvedené
v nasledujúcej tabuľke.
Pravdepodobné alebo možné nežiaduce reakcie na  liečbu  mofetilmykofenolátom
boli  hlásené  u pacientov   liečených   mofetilmykofenolátom   v klinických
skúšaniach s  pacientmi  po  transplantácii  obličiek,  srdca  a pečene  pri
podávaní v kombinácii s cyklosporínom a kortikosteroidmi.
V rámci  tried  orgánových  systémov  sú  nežiaduce  účinky  zoradené  podľa
frekvencie s použitím nasledujúcich kategórií: veľmi  časté  ((1/10);  časté
((1/100 až <1/10); menej časté ((1/1 000 až <1/100);  zriedkavé  ((1/10  000
až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme  (nemožno  odhadnúť  na
základe  dostupných  údajov).  V rámci  jednotlivých  skupín  frekvencií  sú
nežiaduce účinky uvedené v poradí klesajúcej závažnosti.
|Trieda orgánových systémov           |Nežiaduce reakcie na liek           |
|Infekcie a nákazy        |veľmi časté|sepsa, gastrointestinálna kandidóza,|
|                         |           |infekcia močových ciest, herpes     |
|                         |           |simplex, herpes zoster              |
|                         |časté      |zápal pľúc, chrípka, infekcia       |
|                         |           |dýchacích ciest, respiračná         |
|                         |           |moniliáza, gastrointestinálna       |
|                         |           |infekcia, kandidáza,                |
|                         |           |gastroenteritída, infekcia,         |
|                         |           |bronchitída, faryngitída,           |
|                         |           |sínusitída, plesňové ochorenie kože,|
|                         |           |kožná kandida, vaginálna kandidóza, |
|                         |           |rinitída                            |
|Benígne a malígne nádory,|veľmi časté|-                                   |
|vrátane nešpecifikovaných|           |                                    |
|(cysty a polypy):        |           |                                    |
|                         |časté      |rakovina kože, benígny kožný nádor  |
|Poruchy krvi             |veľmi časté|leukopénia, trombocytopénia, anémia |
|a lymfatického systému   |           |                                    |
|                         |časté      |pancytopénia, leukocytóza           |
|Poruchy metabolizmu a    |veľmi časté|-                                   |
|výživy                   |           |                                    |
|                         |           |                                    |
|                         |časté      |acidóza, hyperkaliémia,             |
|                         |           |hypokaliémia, hyperglykémia,        |
|                         |           |hypomagneziémia, hypokalciémia,     |
|                         |           |hypercholesterolémia,               |
|                         |           |hyperlipidémia, hypofosfatémia,     |
|                         |           |hyperurikémia, dna, anorexia        |
|Psychické poruchy        |veľmi časté|-                                   |
|                         |           |                                    |
|                         |časté      |nepokoj, zmätenosť, depresia,       |
|                         |           |úzkosť, poruchy myslenia, nespavosť |
|Poruchy nervového systému|veľmi časté|-                                   |
|                         |           |                                    |
|                         |           |                                    |
|                         |časté      |kŕče, hypertónia, tremor,           |
|                         |           |somnolencia, myastenický syndróm,   |
|                         |           |závrat, bolesť hlavy, parestézia,   |
|                         |           |dysgeúzia                           |
|Poruchy srdca a srdcovej |veľmi časté|-                                   |
|činnosti                 |           |                                    |
|                         |časté      |tachykardia                         |
|Poruchy ciev             |veľmi časté|-                                   |
|                         |časté      |hypotenzia, hypertenzia,            |
|                         |           |vazodilatácia                       |
|Poruchy dýchacej sústavy,|veľmi časté|-                                   |
|hrudníka a mediastína    |           |                                    |
|                         |časté      |pleurálny výpotok, dyspnoe, kašeľ   |
|Poruchy                  |veľmi časté|vracanie, bolesť brucha, hnačka,    |
|gastrointestinálneho     |           |nevoľnosť                           |
|traktu                   |           |                                    |
|                         |časté      |gastrointestinálne krvácanie,       |
|                         |           |peritonitída, ileus, kolitída,      |
|                         |           |žalúdočný vred, duodenálny vred,    |
|                         |           |gastritída, ezofagitída,            |
|                         |           |stomatitída, zápcha, dyspepsia,     |
|                         |           |plynatosť, eruktácia                |
|Poruchy pečene a žlčových|veľmi časté|-                                   |
|ciest                    |           |                                    |
|                         |časté      |hepatitída, žltačka,                |
|                         |           |hyperbilirubinémia                  |
|Poruchy kože a podkožného|veľmi časté|-                                   |
|tkaniva                  |           |                                    |
|                         |časté      |hypertrofia kože, vyrážka, akné,    |
|                         |           |alopécia                            |
|Poruchy kostrovej        |veľmi časté|-                                   |
|s svalovej sústavy a     |           |                                    |
|spojivového tkaniva      |           |                                    |
|                         |časté      |artralgia                           |
|Poruchy obličiek         |veľmi časté|-                                   |
|a močových ciest         |           |                                    |
|                         |časté      |poškodenie funkcie obličiek         |
|Celkové poruchy a reakcie|veľmi časté|-                                   |
|v mieste podania         |           |                                    |
|                         |časté      |edém, pyrexia, triaška, bolesť,     |
|                         |           |únava, asténia                      |
|Laboratórne a funkčné    |veľmi časté|-                                   |
|vyšetrenia               |           |                                    |
|                         |časté      |zvýšenie pečeňových enzýmov,        |
|                         |           |zvýšenie kreatinínu v krvi, zvýšenie|
|                         |           |laktátdehydrogenázy v krvi, zvýšenie|
|                         |           |močoviny v krvi, zvýšenie alkalickej|
|                         |           |fosfatázy v krvi, pokles hmotnosti  |
Poznámka: 501 (2 g mofetilmykofenolátu denne), 289 (3 g  mofetilmykofenolátu
denne) a 277 (2 g intravenózne/ 3  g  perorálne  mofetilmykofenolátu  denne)
pacientov bolo liečených v klinických  štúdiách  vo  fáze  III  v  prevencii
odmietnutia štepov u pacientov po transplantácii obličiek, srdca a pečene.
Nasledujúce nežiaduce účinky zahŕňajú  nežiaduce  účinky  zo  skúseností  po
uvedení na trh:
Typy nežiaducich reakcií zaznamenané po uvedení mofetilmykofenolátu  na  trh
sú podobné ako pri kontrolovaných  štúdiách  s pacientmi  po  transplantácii
obličiek, srdca a pečene. Ďalšie nežiaduce reakcie  hlásené  po  uvedení  na
trh sú uvedené nižšie s frekvenciou v zátvorkách, ak je známa.
Gastrointestinálne poruchy:
Kolitída  vrátane   cytomegalovírusovej   kolitídy    ((1/100   až   <1/10),
pankreatitída ((1/100 až <1/10) a atrofia črevných klkov.
Poruchy týkajúce sa imunosupresie:
Vážne život ohrozujúce infekcie ako meningitída, endokarditída,  tuberkulóza
a atypická    mykobakteriálna    infekcia.     U     pacientov     liečených
mofetilmykofenolátom  boli  hlásené   prípady   progresívnej   multifokálnej
leukoencefalopatie (PML), niekedy fatálne.  Hlásené  prípady  mali  rizikové
faktory na PML,  vrátane  imunosupresívnych  terapií  a oslabenia  imunitnej
funkcie.    Bola   hlásená   agranulocytóza    ([pic]1/1000    až    <1/100)
a neutropénia, z toho dôvodu  sa  odporúča  pravidelná  kontrola  pacientov,
ktoré užívajú mofetilmykofenolát (pozri  časť  4.4).  U pacientov  liečených
mofetilmykofenolátom  boli  hlásené  prípady  aplastickej   anémie   a útlmu
kostnej drene, pričom niektoré boli fatálne.
Precitlivenosť:
Boli  hlásené   precitlivené   reakcie   vrátane   angioneurotického   edému
a anafylaktickej reakcie.
Vrodené poruchy: ďalšie podrobné informácie sú v časti 4.6.
4.9   Predávkovanie
Hlásenia o predávkovaní mofetilmykofenolátom sa získali z klinických  štúdií
a zo skúseností po  uvedení  na  trh.  V mnohých  z týchto  prípadov  neboli
hlásené  žiadne  nežiaduce   udalosti.   V tých   prípadoch   predávkovania,
v ktorých  boli  hlásené  nežiaduce  udalosti,  tieto  udalosti  spadajú  do
známeho bezpečnostného profilu lieku.
Očakáva sa, že  predávkovanie  mofetilmykofenolátom  môže  eventuálne  viesť
k nadmernému  potlačeniu   imunitného   systému   a k zvýšeniu   náchylnosti
pacienta na infekčné ochorenia a k útlmu kostnej drene (pozri časť 4.4).  Ak
sa vyvinie neutropénia, podávanie mofetilmykofenolátu sa má  prerušiť  alebo
znížiť jeho dávka (pozri časť 4.4).
Nepredpokladá sa, že hemodialýza  odstráni  klinicky  závažné  množstvo  MPA
alebo MPAG. Sekvestranty žlčových  kyselín,  napríklad  cholestyramín,  môže
odstraňovať MPA  znižovaním  enterohepatálnej  recirkulácie  liečiva  (pozri
časť 5.2).
5.    FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1   Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: imunosupresívne látky, kód ATC LO4AA06
Mofetilmykofenolát je 2-morfolinoetylester  mykolfenolovej  kyseliny  (MPA).
MPA je účinným,  selektívnym,  nekompetitívnym  a reverzibilným  inhibítorom
inozínmonofosfátdehydrogenázy, ktorý inhibuje  dráhu  pre  /de  novo/  syntézu
guanozínových nukleotidov bez  inkorporácie  do  DNA.  Vzhľadom  na  to,  že
proliferácia T- a B-lymfocytov významne závisí od /de novo/  syntézy  purínov,
zatiaľ čo iné typy buniek môžu využívať náhradné metabolické dráhy,  MPA  má
silnejšie cytostatické účinky na lymfocyty ako na iné typy buniek.
5.2   Farmakokinetické vlastnosti
Pri perorálnom podávaní  sa  mofetilmykofenolát  rýchlo  a značne  vstrebáva
a podrobuje sa úplnému presystémovému metabolizmu na aktívny metabolit  MPA.
Imunosupresívna aktivita mofetilmykofenolátu koreluje s koncentráciami  MPA,
čo sa dokázalo potlačením akútneho odmietnutia  po  transplantácii  obličky.
Stredná biologická dostupnosť perorálneho mofetilmykofenolátu  hodnotená  na
základe  AUC   MPA   je   94    %   v porovnaní   s intravenózne   podávaným
mofetilmykofenolátom. Príjem potravy nemal žiadny vplyv na stupeň  absorpcie
(AUC  MPA)  mofetilmykofenolátu,   ak   sa   liek   podával   pacientom   po
transplantácii obličky v dávke 1,5 g dvakrát denne. Avšak hodnota  Cmax  MPA
sa  v prítomnosti  potravy  znížila  o  40  %.   Pri   perorálnom   podávaní
mofetilmykofenolátu nie sú  plazmatické  hladiny  systémovo  merateľné.  Pri
klinicky významných koncentráciách je väzba MPA na  plazmatický  albumín  97
%.
V dôsledku enterohepatálnej recirkulácie sa približne 6-12 hodín  po  podaní
lieku  pozorujú  sekundárne  zvýšenia  plazmatickej  koncentrácie  MPA.  Pri
podaní  lieku  spoločne  s cholestyramínom  (4  g  trikrát  denne)  dochádza
približne ku 40  %  zníženiu  AUC  MPA,  čo  poukazuje  na  významný  stupeň
enterohepatálnej recirkulácie lieku.
MPA sa metabolizuje najmä prostredníctvom glukuronyltransferázy na  fenolový
glukuronid MPA (MPAG), ktorý nie je farmakologicky účinný.
Do moču sa vylučuje zanedbateľné množstvo liečiva  vo  forme  MPA  (<  1   %
dávky). Po perorálnom podaní rádioaktívne značeného  mofetilmykofenolátu  je
záchytnosť podanej dávky úplná, pričom 93 % podanej dávky sa zachytí  v moči
a 6 % v stolici. Prevažná časť (približne 87 %) podanej  dávky  sa  vylučuje
do moču vo forme MPAG.
Pri  klinicky  bežných  koncentráciách  MPA  a MPAG   nie   sú   eliminované
hemodialýzou. Avšak pri vyšších koncentráciách MPAG  v plazme  (>  100µg/ml)
sú hemodialýzou eliminované malé množstvá MPAG.
V období bezprostredne po transplantácii (< 40  dní  od  transplantácie)  sú
priemerné hodnoty AUC MPA približne o 30 % nižšie a Cmax  približne  o 40  %
nižšie u pacientov po transplantácii obličky,  srdca  a pečene  v porovnaním
s obdobím neskôr po transplantácii (3 – 6 mesiacov od transplantácie).
Poškodenie funkcie obličiek:
V štúdii  s jednorazovým  podaním  lieku  (6  osôb/skupina)  boli  priemerné
hodnoty plazmatickej AUC MPA u pacientov so závažným  chronickým  poškodením
funkcie obličiek (glomerulárna filtrácia < 25 ml/min/1,73 m2) o 28  –  75  %
vyššie ako  u normálnych  zdravých  osôb  alebo  osôb  s miernejším  stupňom
poškodenia funkcie obličiek. Avšak na druhej  strane  bola  stredná  hodnota
AUC MPAG po jednorazovom podaní lieku  osobám  s ťažkým  poškodením  funkcie
obličiek 3 – 6-krát vyššia ako u osôb s miernym stupňom  poškodenia  funkcie
obličiek alebo u normálnych zdravých  osôb.  Štúdie  s opakovaným  podávaním
mofetilmykofenolátu u pacientov so závažným  chronickým  poškodením  funkcie
obličiek  sa  nevykonali.  Žiadne  údaje  nie   sú   dostupné   o pacientoch
po transplantácii  srdca  alebo  pečene  s chronickým   poškodením   funkcie
obličiek.
Oneskorenie funkcie renálneho štepu:
U pacientov  s oneskorenou  funkciou  štepu  transplantovanej  obličky  bola
stredná hodnota AUC MPA (0-12 hod) porovnateľná  s hodnotou  u pacientov  po
transplantácii bez oneskorenej funkcie štepu.  Stredná  plazmatická  hodnota
AUC  MPAG  (0-12  hod)  bola  2  –  3-krát   vyššia   ako   u pacientov   po
transplantácii bez  oneskorenej  funkcie  štepu.  U pacientov  s oneskorenou
funkciou  štepu  obličky  môže  byť  prechodné  zvýšenie   voľných   frakcií
a plazmatických   koncentrácií   MPA.    Zdá    sa,    že    úprava    dávky
mofetilmykofenolátu nie je potrebná.
Poškodenie funkcie pečene:
U dobrovoľníkov  s alkoholickou  cirhózou  sa  zistilo,  že   glukuronizačné
procesy MPA v pečeni sú v dôsledku  ochorenia  parenchýmu  pečene  relatívne
neovplyvnené. Vplyv ochorenia pečene na tento  proces  pravdepodobne  závisí
od typu ochorenia. Avšak ochorenie pečene  s prevahou  postihnutia  žlčových
ciest, ako napríklad primárna biliárna cirhóza, môže preukázať iný vplyv.
Deti a adolescenti (vo veku od 2 do 18 rokov):
Farmakokinetické parametre boli hodnotené u 49  pediatrických  pacientov  po
transplantácii obličiek, ktorým bol  perorálne  podávaný  mofetilmykofenolát
v dávke 600 mg/m2 dvakrát denne. Pri  podaní  tejto  dávky  boli  dosiahnuté
hodnoty  AUC  MPA  podobné  ako  u dospelých  pacientov  po   transplantácii
obličiek, ktorí dostávali  mofetilmykofenolát  v dávke  1  g  dvakrát  denne
v období  bezprostredne  po  transplantácii  a neskôr.   Hodnoty   AUC   MPA
v rôznych  vekových  skupinách  boli  podobné  v období   bezprostredne   po
transplantácii a neskôr.
Starší pacienti (? 65 rokov):
Farmakokinetické  vlastnosti  mofetilmykofenolátu  u starších  osôb   neboli
oficiálne vyhodnotené.
Perorálna antikoncepcia:
Podávanie  mofetilmykofenolátu   neovplyvnilo   farmakokinetiku   perorálnej
antikoncepcie    (pozri    časť    4.5).    Štúdia    súčasného    podávania
mofetilmykofenolátu  (1   g   dvakrát   denne)   a kombinovanej   perorálnej
antikoncepcie   obsahujúcej   etinylestradiol   (0,02   mg   až   0,04   mg)
a levonorgestrel (0,05 mg až 0,15 mg), desogestrel (0,15 mg) alebo  gestodén
(0,05 mg až 0,10 mg) vykonaná u 18 žien (ktoré  nepodstúpili  transplantáciu
a neužívali iné imunosupresíva) počas 3 po sebe nasledujúcich  menštruačných
cyklov, neukázala žiadny klinicky relevantný  vplyv  mofetilmykofenolátu  na
zabránenie    ovulácie    perorálnou    antikoncepciou.    Sérové    hladiny
luteinizačného hormónu (LH),  folikulotropínu  (FSH)  a progesterónu  neboli
významne ovplyvnené.
5.3   Predklinické údaje o bezpečnosti
V experimentálnych  modeloch  mofetilmykofenolát  nepreukázal   karcinogénne
účinky.   Podanie   najvyššej   dávky   lieku   zvieratám   v rámci   štúdie
karcinogenity viedlo približne k 2 – 3-násobnej  systémovej  expozícii  (AUC
alebo  Cmax)  pozorovanej  u pacientov  po  transplantácii  obličiek,  ktorí
dostávali liek v odporúčanom  klinickom  dávkovaní  2  g/deň  a k 1,3  –  2-
násobnej systémovej expozícii (AUC alebo Cmax)  pozorovanej  u pacientov  po
transplantácii  srdca,  ktorí   dostávali   liek   v odporúčanom   klinickom
dávkovaní 3 g/deň.
Dva testy zamerané na genotoxicitu (/in vitro/  skúšanie  na  myšacom  lymfóme
a /in  vivo/  mikronukleový   test   kostnej   drene   u myší)   ukázali,   že
mofetilmykofenolát môže spôsobovať chromozómové aberácie. Tieto účinky  môžu
byť  spojené  s farmakodynamickým  mechanizmom  účinku,  t.j.   s inhibíciou
syntézy nukleotidov  v senzitívnych  bunkách.  Ostatné  /in  vitro/  testy  na
zisťovanie génových mutácií nepreukázali genotoxickú aktivitu.
Mofetilmykofenolát podávaný v perorálnych  dávkach  do  20  mg/kg/deň  nemal
žiadny vplyv na plodnosť samcov potkanov.   Systémová  expozícia  po  podaní
tejto dávky predstavuje 2 – 3-násobok klinickej  expozície  pri  odporúčanom
klinickom dávkovaní 2 g/deň u pacientov po transplantácii obličiek  a 1,3  –
2-násobok klinickej expozície pri odporúčanom dávkovaní 3 g/deň  u pacientov
po transplantácii srdca.
V štúdiách zameraných na ovplyvnenie  plodnosti  a rozmnožovania  u samičiek
potkanov  spôsobovali  perorálne  dávky  4,5  mg/kg/deň  vznik   malformácií
(vrátane anoftalmie, nevyvinutia čeľuste  a hydrocefalu)  u prvej  generácie
potomstva bez prítomnosti toxicity u matky. Systémová  expozícia  pri  tejto
dávke  bola  približne  0,5-násobkom  klinickej  expozície  pri  odporúčanom
klinickom dávkovaní 2 g/deň u pacientov po  transplantácii  obličiek  a 0,3-
násobkom klinickej expozície pri odporúčanom dávkovaní 3  g/deň  u pacientov
po  transplantácii  srdca.  Nezistil  sa  žiadny  vplyv  na  plodnosť  alebo
parametre rozmnožovania u samíc alebo nasledujúcej generácie.
V štúdiách na potkanoch a králikoch zameraných na teratogénnosť  lieku  boli
popísané  prípady  resorpcie  a malformácií   plodu,   ktoré   sa   vyskytli
u potkanov po podaní dávky  6  mg/kg/deň  (vrátane  anoftalmie,  nevyvinutia
čeľuste a hydrocefalu) a u králikov po podaní dávky  90  mg/kg/deň  anomálie
kardiovaskulárneho  systému  a obličiek  ako  je  ektópia   srdca,   ektópia
obličiek, diafragmatická a umbilikálna hernia), pričom sa u matky  nezistili
žiadne známky toxicity. Systémová expozícia pri tejto dávke  bola  približne
rovnaká alebo nižšia ako 0,5-násobok  klinickej  expozície  pri  odporúčanom
klinickom dávkovaní 2 g/deň u pacientov po  transplantácii  obličiek  a 0,3-
násobok klinickej expozície pri odporúčanom dávkovaní  3  g/deň  u pacientov
po transplantácii srdca.
Pozri časť 4.6.
Najviac      ovplyvnenými      orgánmi      v toxikologických       štúdiách
s mofetilmykofenolátom u potkanov,  myší,  psov  a opíc  bol  hematopoetický
a lymfatický systém. Tieto účinky sa  prejavili  pri  systémovej  expozícii,
ktorá bola rovnaká alebo  nižšia  ako  klinická  expozícia  pri  odporúčanom
dávkovaní 2  g/deň  u pacientov  po  transplantácii  obličiek.  U psov  boli
pozorované nežiaduce  účinky  na  gastrointestinálny  trakt  pri  systémovej
expozícii, ktorá bola  rovnaká  alebo  nižšia  ako  klinická  expozícia  pri
odporúčanej dávke. U opíc boli tiež po podaní  najvyšších  dávok  (systémová
expozícia rovnaká alebo vyššia ako klinická expozícia) pozorované účinky  na
gastrointestinálny trakt a obličkový systém  prejavujúce  sa  dehydratáciou.
Zdá sa,  že  neklinický  profil  toxicity  mofetilmykofenolátu  je  v súlade
s nežiaducimi udalosťami pozorovanými v klinických  štúdiách  u ľudí,  ktoré
teraz poskytujú údaje o bezpečnosti lieku, ktoré predstavujú  relevantnejšie
údaje pre ľudskú populáciou (pozri časť 4.8).
6.    FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1   Zoznam pomocných látok
Limfocept 500 mg filmom obalené tablety:
mikrokryštalická celulóza
povidón (K-90)
hydroxypropylcelulóza
mastenec
kroskarmelóza sodná
magnéziumstearát
Obal tablety:
hypromelóza 6 kapslí
oxid titaničnitý (E171)
makrogol 400
hlinitý lak indigokarmínu (E132)
červený oxid železitý (E172)
čierny oxid železitý (E172)
6.2   Inkompatibility
Neaplikovateľné.
6.3   Čas použiteľnosti
2 roky
6.4   Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávajte  pri  teplote  neprevyšujúcej  25  °C.  Blister  uchovávajte  vo
vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.
6.5   Druh obalu a obsah balenia
Limfocept 500 mg filmom obalené tablety:  1 balenie obsahuje 50 tabliet (v
blistrových baleniach po 10)
1 balenie obsahuje 150 tabliet (v blistrových baleniach po 10). Nie všetky
veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.
Limfocept 500 mg filmom obalené tablety sú balené  v bielych  nepriehľadných
PVC/PVdC-hliníkových blistroch,  zabalených  v kartóne  spoločne  s písomnou
informáciou pre používateľov.
6.6    Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Vzhľadom  na  dokázané  teratogénne  účinky  mofetilmykofenolátu  u potkanov
a zajacov sa filmom obalené 500 mg tablety Limfoceptu nesmú drviť.
Všetky nepoužité lieky alebo odpad vzniknutý z liekov majú byť  zlikvidované
v súlade s národnými požiadavkami.
7.    DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Service-Pharma Sp. Z o.o.
Ul. Szyszkowa 58
02-285 Warszawa
Poľsko
8.    REGISTRAČNÉ ČÍSLO(A)
59/0172/09-S
9.    DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
10.   DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU
Máj 2012
 -
  - Alternatíva
Grafické sledovanie cien
Najnovšie pridané lieky
- MILUPA lp-ringlets
- PALLADONE - SR CAPSULES 4...
- vozík elektrický Kite
- MILUPA UCD 2
- GOSSYPIUM HERBACEUM
- TROMBOCYTY Z CELEJ KRVI 1...
- GUAJANAL
- Cisplatin Kabi 1 mg/1 ml
- Hybridná fixná TEP...
- Vložky silikónové s...
- Alterna
- Lamictal 25 mg
- LANTUS (náplň)
- Ortéza kolena 8354
- NOOTROPIL 1200 mg
- LOMIR
- ACCROSSPINE...
- Náhrada...
- AD 02
- Bedrový pás 1077

![$array_search[txt_zem]](/system/theme/images/flags/si.png) 
 ![$array_search[txt_zem]](/system/theme/images/flags/cz.png)