Písomná informácia pre používateľov


Príloha č. 2 k notifikácii zmeny v registrácii, ev.č. 2011/02275


PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

TEVETEN 600
(eprosartani mesilas)
filmom obalené tablety


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
- Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju
znovu prečítali.
- Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
- Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj
- vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie
- účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre
používateľov, povedzte to, prosím,
- svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Teveten a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Teveten
3. Ako užívať Teveten
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Teveten
6. Ďalšie informácie

Úplný názov Vášho lieku je TEVETEN 600. V tejto písomnej informácii pre
používateľov sa uvádza skrátený názov Teveten.


1. ČO JE TEVETEN A NA ČO SA POUŽÍVA

Teveten sa používa:
. na liečbu vysokého krvného tlaku.

Teveten obsahuje liečivo eprosartan.
. eprosartan patrí do skupiny liečiv, ktoré sa nazývajú antagonisty
receptorov angiotenzínu II. Bráni pôsobeniu látky nazývanej “angiotenzín
II” vo Vašom tele. Táto látka spôsobuje zúženie ciev. Tým sa sťažuje
prietok krvi v cievach, čo zapríčiňuje zvýšenie krvného tlaku. Blokádou
účinku tejto látky sa cievy rozšíria a krvný tlak sa zníži.


2. SKÔR AKO UŽIJETE TEVETEN

Neužívajte Teveten:
. keď ste alergický (precitlivený) na eprosartan alebo na niektorú
z ďalších zložiek Tevetenu (uvedených v časti 6);
. keď máte vážne ochorenie pečene;
. keď máte vážne problémy s prietokom krvi v obličkách;
. keď ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace (aj v skorých štádiách tehotenstva
je lepšie vyvarovať sa užívaniu Tevetenu – pozri časť týkajúcu sa
tehotenstva).
Ak sa Vás niečo z vyššie uvedeného týka, Teveten neužívajte. Ak si nie ste
istý/istá, poraďte sa s lekárom alebo lekárnikom, skôr ako začnete tento
liek užívať.


Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Tevetenu
Skôr ako užijete Teveten, informujte lekára:
. ak máte akékoľvek problémy s pečeňou;
. ak máte akékoľvek problémy s obličkami. Lekár pred začiatkom liečby a
počas liečby; v časových intervaloch vyšetrí, ako Vám pracujú obličky.
Lekár Vám skontroluje aj hodnoty draslíka, “kreatinínu” a “kyseliny
močovej” v krvi;
. ak máte problémy so srdcom, akými sú napr. ischemická choroba srdca,
srdcové zlyhávanie, zúženie ciev alebo srdcových chlopní alebo problémy
so srdcovým svalom;
. ak Vaše telo produkuje nadmerné množstvo hormónu, ktorý sa nazýva
“aldosterón”;
. ak dodržiavate diétu s nízkym obsahom soli, užívate “odvodňujúce
tablety”, vraciate alebo máte hnačku. Je to z dôvodu, že za takýchto
okolností môže dochádzať k zníženiu krvného objemu alebo koncentrácie
sodíka v krvi. Takéto stavy je potrebné korigovať pred začatím liečby
. ak sa nazdávate, že ste (mohli by ste byť) tehotná. Teveten sa v
skorých štádiách tehotenstva neodporúča a ak ste tehotná dlhšie ako 3
mesiace, Teveten užívať nesmiete, pretože v tomto období môže vážne
uškodiť Vášmu dieťaťu – pozri časť týkajúcu sa tehotenstva.
Ak sa Vás čokoľvek z vyššie uvedeného týka (alebo si nie ste istý/á), skôr
ako začnete užívať Teveten, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.


Užívanie iných liekov
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, oznámte to
svojmu lekárovi alebo lekárnikovi. Týka sa to aj liekov, ktorých výdaj nie
je viazaný na lekársky predpis, vrátane liekov rastlinného pôvodu. Je to
kvôli tomu, že Teveten môže ovplyvniť spôsob, akým účinkujú iné lieky.
Niektoré iné lieky môžu zase ovplyvniť spôsob, akým účinkuje Teveten.

Predovšetkým informujte svojho lekára, ak užívate:
. lítium – na liečbu porúch nálady. Lekár musí sledovať koncentráciu
lítia v krvi, pretože Teveten môže túto koncentráciu zvyšovať.
Ak sa Vás vyššie uvedené týka (alebo si nie ste istý), skôr ako začnete
užívať Teveten, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.

Nasledovné lieky môžu zvyšovať účinok Tevetenu:
. lieky znižujúce krvný tlak.
Ak sa Vás vyššie uvedené týka (alebo si nie ste istý), skôr ako začnete
užívať Teveten, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.

Nasledovné lieky môžu znižovať účinok Tevetenu:
. indometacín – používaný na liečbu bolesti, stuhlosti, opuchu a na
znižovanie horúčky.
Ak sa Vás vyššie uvedené týka (alebo si nie ste istý), skôr ako začnete
užívať Teveten, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.

Ak užívate ktorékoľvek z nižšie uvedených liekov, môže byť potrebné, aby
Vám lekár vykonal krvné testy:
. lieky s obsahom draslíka alebo lieky šetriace draslík;
. lieky, ktoré zvyšujú množstvo draslíka v krvi, akými sú “heparín” a
“ACE inhibítory”.
Skôr ako začnete užívať Teveten, poraďte sa s lekárom alebo lekárnikom. V
závislosti od výsledku Vašich krvných testov sa môže lekár rozhodnúť zmeniť
liečbu z týchto liekov alebo z Tevetenu na inú.

Užívanie Tevetenu s jedlom a nápojmi
. Tablety môžete užívať s jedlom alebo bez jedla.
. Ak dodržiavate diétu s nízkym obsahom sodíka, skôr ako začnete užívať
Teveten, povedzte to svojmu lekárovi. Nedostatok soli môže spôsobiť
zníženie krvného objemu alebo koncentrácie sodíka v krvi.



Tehotenstvo a dojčenie

Tehotenstvo
. Je nutné, aby ste svojmu lekárovi oznámili, ak si myslíte, že ste
(alebo by ste mohli byť) tehotná. Lekár Vás spravidla upozorní, aby ste
predtým, ako otehotniete alebo len čo zistíte, že ste tehotná, prestali
Teveten užívať a namiesto Tevetenu Vám odporučí iný liek
. Teveten sa neodporúča užívať v skorom štádiu tehotenstva a nesmie sa
užívať, keď ste tehotná dlhšie ako 3 mesiace, pretože v prípade
užívania po treťom mesiaci tehotenstva, môže závažne uškodiť Vášmu
dieťaťu.

Dojčenie
. Povedzte svojmu lekárovi, ak dojčíte alebo máte v úmysle dojčiť.
. Teveten sa u dojčiacich matiek neodporúča. Váš lekár môže zvoliť inú
liečbu, ak si želáte dojčiť, najmä ak je Vaše dieťa novorodenec, alebo
predčasne narodené dieťa.
Ak ste tehotná, mohli by ste otehotnieť alebo ak dojčíte, skôr ako začnete
užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Je nepravdepodobné, aby Teveten ovplyvňoval schopnosť viesť vozidlo alebo
obsluhovať stroje. Počas užívania Tevetenu však môžete pociťovať ospalosť
alebo závrat. Ak k tomu dôjde, neveďte vozidlo ani neobsluhujte stroje a
informujte svojho lekára.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Tevetenu
Teveten obsahuje laktózu (druh cukru). Ak viete o Vašej neznášanlivosti
niektorých druhov cukrov alebo o tom, že ich Váš organizmus nedokáže
stráviť, poraďte sa so svojím lekárom ešte pred začiatkom liečby.


3. AKO UŽÍVAŤ TEVETEN

Vždy užívajte Teveten presne tak, ako Vám povedal lekár. Ak si nie ste
niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Užívanie tohto lieku
. Tento liek užívajte perorálne (ústami).
. Tabletu prehltnite celú a zapite ju dostatočným množstvom tekutiny, akým
je napr. pohár vody.
. Tablety nedrvte ani nežujte.
. Tablety užívajte každý deň ráno v približne rovnakom čase.

Koľko lieku užiť

Dospelí
Zvyčajná dávka je jedna tableta denne.

Deti a dospievajúci
Teveten sa deťom a dospievajúcim do veku 18 rokov nemá podávať.

Ak užijete viac Tevetenu, ako máte
Ak užijete viac Tevetenu, ako máte, alebo ho niekto užije nedopatrením,
bezodkladne sa skontaktujte s lekárom alebo choďte na najbližšiu lekársku
pohotovosť.
| |


Balenie lieku si zoberte so sebou. Môžu sa objaviť tieto príznaky:
. pocit mdlôb alebo závratu v dôsledku poklesu krvného tlaku
(hypotenzie);
. pocit nevoľnosti (nutkanie na vracanie);
. ospalosť.

Ak zabudnete užiť Teveten
. Ak zabudnete užiť dávku, užite ju hneď, ako si spomeniete.
. Ak zabudnete užiť dávku a už je takmer čas na užitie ďalšej dávky,
dávku, na ktorú ste zabudli, vynechajte. Neužite dvojnásobnú dávku, aby
ste nahradili vynechanú dávku.

Ak prestanete užívať Teveten
Neprestaňte užívať Teveten bez predchádzajúcej konzultácie s lekárom.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Teveten môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa
neprejavia u každého.
U tohto lieku sa môžu vyskytnúť nasledovné vedľajšie účinky:

Alergické reakcie (postihujú menej ako 1 zo 100 pacientov).
Ak máte alergickú reakciu, prestaňte liek užívať a bezodkladne navštívte
lekára. Príznaky môžu zahŕňať:
. kožné reakcie, ako je napr, vyrážka alebo žihľavka s opuchom
(urtikária);
. opuch pier, tváre, hrdla alebo jazyka;
. dýchavičnosť;
. opuch tváre, opuch kože a sliznice (angioedém).

Ďalšie vedľajšie účinky Tevetenu:

Veľmi časté (postihujú viac ako 1 z 10 pacientov)
. bolesť hlavy

Časté (postihujú menej ako 1 z 10 pacientov)
. pocit závratu;
. vyrážka alebo svrbenie (pruritus);
. nevoľnosť, vracanie, hnačka;
. pocit slabosti, malátnosť (asténia);
. upchatý nos (nádcha).

Menej časté (postihujú menj ako 1 zo 100 pacientov)
. nízky krvný tlak, vrátane nízkeho tlaku pri vstávaní. Môžete pociťovať
mdloby alebo závrat.

S neznámou frekvenciou
. problémy s obličkami, vrátane zlyhávania obličiek.
Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ TEVETEN

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Uchovávajte pri teplote do 25 °C.

Neužívajte Teveten po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na obale po
skratke EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý
liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Teveten obsahuje
Liečivo je eprosartani mesilas (eprosartaniummesilát).
Každá filmom obalená tableta obsahuje eprosartani mesilas v množstve
zodpovedajúcom 600 mg eprosartanu.

Ďalšie zložky sú:
. jadro tablety: monohydrát laktózy, mikrokryštalická celulóza, hydrolyzát
škrobu (kukuričného), krospovidón, magnéziumstearát, čistená voda
. filmový obal: hypromelóza (E464), oxid titaničitý (E171), makrogol 400,
polysorbát 80 (E433).

Ako vyzerá Teveten a obsah balenia
Biela filmom obalená tableta v tvare kapsuly s označením “5046” na jednej
strane.

Teveten 600 sa dodáva v blistroch s obsahom 14, 28 alebo 56 tabliet.

Nie všetky balenia lieku musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii
Abbott Healthcare Products B.V.
CJ van Houtenlaan 36
1381 CP Weesp
Holandsko

Výrobca
Abbott Healthcare SAS
Route de Belleville, Lieu dit Maillard
F-01400 Châtillon-sur-Chalaronne
Francúzsko

Abbott Products GmbH
Justus-von-Liebig-Str.33
D-31535 Neustadt
Nemecko

Teveten 600 je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho
priestoru (EHS) pod nasledovnými názvami:

|Belgicko, Dánsko, Fínsko, Grécko, |Teveten 600 mg |
|Írsko, Luxembursko, Portugalsko, | |
|Rakúsko, Švédsko | |
|Nemecko |Teveten Mono 600 mg |
|Taliansko |TevetenZ 600 mg |


Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v
novembri 2011.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č. 1 k rozhodnutiu o zmene v registrácii, ev. č. 2011/04820
Príloha č. 1 k notifikácii zmeny v registrácii, ev. č. 2011/02275


SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

TEVETEN 600


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá filmom obalená tableta obsahuje eprosartani mesilas, ekvivalentný 600
mg eprosartanum.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta

Biele filmom obalené tablety v tvare kapsuly označené „5046“ na jednej
strane.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

TEVETEN 600 je indikovaný na liečbu esenciálnej hypertenzie.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Odporúčaná denná dávka je 600 mg eprosartanu podaná ráno.

Na dosiahnutie maximálneho zníženia krvného tlaku sú u väčšiny pacientov
potrebné 2-3 týždne.
V priebehu klinického hodnotenia boli overené dávky až 1200 mg denne počas
8 týždňov. Tieto vysoké dávky boli stále účinné bez výraznej závislosti
výskytu nežiaducich účinkov na veľkosti podanej dávky.
Eprosartan sa môže podávať v monoterapii alebo v kombinácii s inými liekmi
znižujúcimi krvný tlak, antihypertenzívami napr. tiazidovými diuretikami.
Kombinácia s kalciovými blokátormi sa ukázala byť rovnako účinná, ak je
požadované väčšie zníženie tlaku krvi.

Eprosartan sa môže podávať bez ohľadu na príjem potravy.

Dávkovanie u starších pacientov nad 60 rokov
Nie je potrebné upravovať dávku v závislosti od veku.

Dávkovanie u detí
Teveten sa neodporúča podávať deťom a mladistvým kvôli nedostatku
informácií o jeho bezpečnosti a účinnosti.

Dávkovanie u pacientov s poruchou funkcie pečene
Nie je potrebné upravovať dávku u pacientov s poruchou funkcie pečene.

Dávkovanie u pacientov s poruchou funkcie obličiek
U pacientov so stredne ťažkou až ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens
kreatinínu < 60 ml/min), nemá denná dávka presiahnuť 600 mg.

4.3 Kontraindikácie

. známa precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok
. druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.3 a 4.6)
. laktácia
. hemodynamicky významné bilaterálne renovaskulárne ochorenie alebo výrazná
stenóza jednej fungujúcej obličky

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Poškodenie funkcie pečene
Pacientom s mierne až stredne ťažko poškodenou funkciou pečene sa má pri
podávaní eprosartanu venovať osobitná pozornosť vzhľadom na skutočnosť, že
existujú len obmedzené skúsenosti u tejto skupiny pacientov.

Poškodenie funkcie obličiek
Úprava dávky nie je potrebná u pacientov s miernou až stredne ťažkou
insuficienciou obličiek (klírens kreatinínu ( 30 ml/min). Opatrnosť sa
odporúča pri použití u pacientov s klírensom kreatinínu < 30 ml/min alebo u
pacientov na dialýze.

Symptomatická hypotenzia sa môže objaviť u pacientov s ťažkou objemovou
depléciou a/alebo depléciou soli (napr. vysoká dávka diuretickej terapie).
Tieto podmienky majú byť upravené pred začatím liečby.

Renínový-angiotenzínový-aldosterónový systém
Niektorí pacienti, ktorých funkcia obličiek je závislá na vlastnej aktivite
renínového-angiotenzínového-aldosterónového systému (napr. pacienti s
ťažkou srdcovou nedostatočnosťou [NYHA klasifikácia: trieda IV],
bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie solitárnej
obličky), majú riziko rozvoja oligúrie a/alebo progresívnej azotémie a
zriedkavo akútneho zlyhania obličiek počas liečby s inhibítormi angiotenzín
konvertujúceho enzýmu (ACE). Tieto udalosti sú pravdepodobnejšie u
pacientov liečených súčasne diuretikom. U blokátorov receptora angiotenzínu
II, ako je eprosartan, neexistujú adekvátne terapeutické skúsenosti, aby sa
určilo, či je podobné riziko vzniku zhoršenia funkcie obličiek u týchto
citlivých pacientov. Keď sa eprosartan používa u pacientov s poruchou
funkcie obličiek, má sa funkcia obličiek posúdiť pred začatím liečby
eprosartanom a v intervaloch počas liečby. Ak sa počas liečby pozoruje
zhoršenie funkcie obličiek, liečba eprosartanom sa musí prehodnotiť.

Nasledujúce opatrenia boli zaradené na základe skúseností s inými liečivami
v tejto triede a tiež s inhibítoromi ACE:

Hyperkaliémia
Počas liečby inými liekmi, ktoré ovplyvňujú renínový-angiotenzínový-
aldosterónový systém môže dôjsť k hyperkaliémii, najmä v prítomnosti
poškodenia funkcie obličiek a/alebo srdcového zlyhania. Odporúča sa
primerané sledovanie hladín draslíka v sére u rizikových pacientov.

Na základe skúseností s podávaním iných liekov, ktoré ovplyvňujú renínový-
angiotenzínový-aldosterónový systém, súbežné podávanie s kálium šetriacimi
diuretikami, doplnkami draslíka, náhradami soli obsahujúcimi draslík alebo
iných liekov, ktoré môžu zvýšiť hladiny draslíka (napr. heparín) môže viesť
k zvýšeniu hladiny draslíka v sére, a preto sa majú s Tevetenom podávať
s opatrnosťou.

Primárny hyperaldosteronizmus
Pacientom s primárnym hyperaldosteronizmom sa neodporúča liečba
eprosartanom.

Hypotenzia
Symptomatická hypotenzia sa môže vyskytnúť u pacientov s ťažkou depléciou
objemu a/alebo solí (napr. liečba vysokými dávkami diuretík). Tieto
podmienky sa majú upraviť pred začatím liečby.

Ischemická choroba srdca
V súčasnosti sú obmedzené skúsenosti u pacientov s ischemickou chorobou
srdca.

Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne / hypertrofická kardiomyopatia
Rovnako ako u všetkých ostatných vazodilatancií , aj u pacientov so
stenózou aortálnej a mitrálnej chlopne alebo hypertrofickou kardiomyopatiou
sa má eprosartan používať s opatrnosťou.

Transplantácia obličky
Nie sú žiadne skúsenosti u pacientov s nedávnou transplantáciou obličiek.

Gravidita
Eprosartan sa nemá začať podávať počas gravidity. Ak sa považuje
pokračovanie v liečbe eprosartanom v gravidite za nevyhnutné, pacientkam
plánujúcim graviditu sa má zmeniť liečba na inú antihypertenznú liečbu,
ktorá má overený bezpečnostný profil pre použitie v gravidite. Ak sa zistí
gravidita, liečba eprosartanom sa musí ihneď ukončiť, a ak je potrebné, má
sa začať alternatívna liečba (pozri časti 4.3 a 4.6).

Iné upozornenia a opatrenia
Ako bolo pozorované pri inhibítoroch angiotenzín konvertujúceho enzýmu,
eprosartan a ostatné antagonisty angiotenzínu sú zjavne menej účinné pri
znižovaní krvného tlaku u černochov ako u nečernošskej populácie,
pravdepodobne z dôvodu vyššej prevalencie stavov s nízkou hladinou renínu
v hypertenznej černošskej populácii.

Liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými poruchami
galaktózovej intolerancie, lapónskym deficitom laktázy alebo glukózo-
galaktózovou malabsorpciou nemajú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Eprosartan nepreukázal účinok na farmakokinetiku digoxínu a farmakodynamiku
warfarínu alebo globuridu (glibenklamidu). Podobne eprosartan neovplyvnil
farmakokinetiku ranitídinu, ketokonazolu alebo flukonazolu.

Eprosartan bol bezpečne použitý spolu s tiazidovými diuretikami (napr.
hydrochlorotiazidom) a kalciovými blokátormi kanálov (napr. nifedipínom)
bez dokázateľných klinicky významných nežiaducich interakcií.

V placebom kontrolovaných klinických štúdiách bolo pozorované významné
zvýšenie koncentrácie draslíka v sére a vychádzajúc zo skúseností
s užívaním liekov, ktoré účinkujú na renínový-angiotenzínový-aldosterónový
systém; súbežné užívanie s draslík šetriacimi diuretikami, draslíkovými
doplnkami, náhradami solí s obsahom draslíka, alebo inými liekmi, ktoré
môžu zvýšiť hladinu draslíka (napr. heparín) môže dôjsť k zvýšeniu draslíka
v sére.

Antihypertenzný účinok môže byť zosilnený ďalšími antihypertenzívami.

Pri súbežnom podávaní lítia s ACE inhibítormi bola hlásená toxicita a
reverzibilné zvýšenie koncentrácie lítia v sére. Možnosť podobného účinku
pri použití eprosartanu nemôže byť vylúčená a odporúča sa starostlivé
monitorovanie hladín lítia v sére počas súbežného používania.

Eprosartan neinhibuje /in vitro/ humánny enzymatický systém cytochróm P450
(CYP1A, 2A6, 2C9/8, 2C19, 2D6, 2E a 3A).

Rovnako ako u ACE inhibítorov, súbežné podávanie antagonistov angiotenzínu
II a NSAIDs môže viesť k zvýšenému riziku zhoršenia funkcie obličiek,
vrátane možného akútneho zlyhania obličiek a zvýšenia draslíka v sére,
najmä u pacientov s pre-existujúcou oslabenu funkciou obličiek. Táto
kombinácia sa má podávať s opatrnosťou, najmä u starších osôb. Pacienti
majú byť primerane hydratovaní a je potrebné zvážiť monitorovanie
obličkovej funkcie po začatí súbežnej liečby a ďalej v pravidelných
intervaloch.

Súbežné používanie losartanu s indometacínom (NSAID) viedlo k zníženiu
účinnosti antagonistov angiotenzínu II, a preto nemožno vylúčiť účinok
celej skupiny liekov.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

/Gravidita/
Užívanie eprosartanu v prvom trimestri gravidity sa neodporúča (pozri časť
4.4). Užívanie eprosartanu je kontraindikované v druhom a treťom trimestri
gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).

Epidemiologické dôkazy týkajúce sa rizika teratogenity po vystavení ACE
inhibítorom v prvom trimestri gravidity neboli presvedčivé; avšak malé
zvýšenie rizika nemôže byť vylúčené. Kým neexistujú žiadne kontrolované
epidemiologické údaje týkajúce sa rizika užívania blokátorov receptorov
angiotenzínu II, môžu existovať pre túto skupinu liekov podobné riziká.
Pokiaľ sa liečba blokátormi receptorov angiotenzínu II považuje za
nevyhnutnú, pacientkam plánujúcim graviditu sa má zmeniť liečba na
alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný
profil na používanie v gravidite. Po zistení gravidity sa má ihneď prerušiť
liečba blokátormi receptora angiotenzínu II a ak je to potrebné, má sa
začať s alternatívnou liečbou.
Je známe, že vystavenie blokátorom receptora angiotenzínu II v druhom
a treťom trimestri gravidity spôsobuje u ľudí fetotoxicitu (zníženie
funkcie obličiek, oligohydramnión, spomalenie kostnatenia lebky)
a neonatálnu toxicitu (zlyhanie obličiek, hypotenziu, hyperkaliémiu) (pozri
tiež časť 5.3). V prípade, že došlo k vystaveniu blokátorom receptora
angiotenzínu II od druhého trimestra gravidity, odporúča sa vyšetrenie
ultrazvukom na kontrolu funkcie obličiek a lebky.

Dojčatá, ktorých matky užívali blokátory receptorov angiotenzínu II, majú
byť starostlivo sledované pre možnosť výskytu hypotenzie (pozri časti 4.3
a 4.4).

/Laktácia/
Pretože nie sú dostupné žiadne informácie týkajúce sa užívania eprosartanu
počas laktácie, neodporúča sa užívať eprosartan a má sa zvoliť alternatívna
liečba s lepšie preukázaným bezpečnostným profilom, najmä počas dojčenia
novorodenca alebo predčasne narodeného dieťaťa.

4.7 Ovplyvnenie schopností viesť vozidlo a obsluhovať stroje

Eprosartan neovplyvňuje schopnosť viesť vozidlo a obsluhovať stroje,
vychádzajúc z farmakodynamických vlastností eprosartanu. Pri vedení vozidla
alebo obsluhe strojov sa má brať do úvahy, že počas liečby hypertenzie sa
môžu vyskytnúť občasné závraty alebo vyčerpanosť.

4.8 Nežiaduce účinky

Najčastejšie hlásenými nežiaducimi účinkami u pacientov liečených
eprosartanom sú bolesti hlavy a nešpecifické gastrointestinálne ťažkosti,
vyskytujúce sa približne u 11 % a resp. 8 % pacientov.
VÝSKYT NEŽIADUCICH ÚČINKOV U PACIENTOV LIEČENÝCH EPROSARTANOM V KLINICKÝCH
ŠTÚDIÁCH


|Triedy |Veľmi časté |Časté |Zriedkavé |
|orgánových |? 1/10 |? 1/100 až < 1/10 |? 1/1 000 až |
|systémov MedDRA | | |< 1/100 |
|Poruchy | | |Precitlivenosť* |
|imunitného | | | |
|systému | | | |
|Poruchy |Bolesť hlavy |Závrat | |
|nervového | | | |
|systému | | | |
|Poruchy ciev | | |Hypotenzia |
|Poruchy dýchacej| |Rinitída | |
|sústavy, | | | |
|hrudníka | | | |
|a mediastína | | | |
|Poruchy kože | |Alergické kožné |Angioedém* |
|a podkožného | |reakcie (napr. | |
|tkaniva | |vyrážka, svrbenie)| |
|Poruchy | |Nešpecifické | |
|gastrointestinál| |gastrointestinálne| |
|neho traktu | |ťažkosti (napr. | |
| | |nevoľnosť, hnačka,| |
| | |vracanie) | |
|Celkové poruchy | |Asténia | |
|a reakcie | | | |
|v mieste podania| | | |


*Nevyskytli sa s vyššou frekvenciou ako u placeba.

Okrem týchto nežiaducich účinkov, hlásených počas klinických štúdií, boli
hlásené spontánne počas postmarketingového používania eprosartanu.
nasledujúce nežiaduce účinky. Frekvenciu nemožno odhadnúť z dostupných
údajov (nie je známa).

Poruchy obličiek a močových ciest
Porucha funkcie obličiek vrátane zlyhania obličiek u rizikových pacientov
(napr. stenóza renálnej artérie).

4.9 Predávkovanie

O predávkovaní eprosartanom u ľudí sú k dispozícii len veľmi obmedzené
informácie. Po uvedení lieku na trh sa hlásili individuálne prípady podania
dávok až do 12 000 mg. U väčšiny pacientov sa neprejavili žiadne symptómy.
V jednom prípade prišlo po požití 12 000 mg ku kolapsu krvného obehu.
Pacient sa kompletne zotavil.
Najpravdepodobnejším príznakom predávkovania je hypotenzia. V prípade
výskytu symptomatickej hypotenzie sa má začať podporná liečba.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antihypertenzívum
ATC kód: C09CA02

Eprosartan je silný nepeptidický, perorálne účinný antagonista receptorov
angiotenzínu II, bez tetrazolovej a bifenylovej skupiny, ktorý sa
selektívne viaže na AT1 receptor. Angiotenzín II je silne vazokonstrikčne
aktívny hormón zo systému renín-angiotenzín-aldosterónu, ktorý má dôležitú
úlohu v patofyziológii hypertenzie. Angiotenzín II sa viaže na
AT1 receptory v celej rade tkanív (napr. v hladkých svaloch ciev,
nadobličkách, obličkách a srdci) a vyvoláva dôležité biologické reakcie ako
je vazokonstrikcia, retencia sodíka a vyplavenie aldosterónu. V poslednom
období sa predpokladá, že angiotenzín II sa podieľa na vzniku hypertrofie
srdca a ciev kvôli jeho účinku na srdce a rast buniek hladkého svalstva.

Eprosartan u dobrovoľníkov antagonizuje účinok angiotenzínu II na krvný
tlak, na zmeny prietoku krvi obličkami a na sekréciu aldosterónu.
U pacientov s hypertenziou sa dosiahne úprava krvného tlaku po podaní
eprosartanu v jednej alebo v dvoch denných dávkach. Úprava krvného tlaku je
udržiavaná bez výrazného kolísania po dobu 24 hodín. Po prerušení liečby
eprosartanom nedochádza k rebound fenoménu, to je k neúmernému zvýšeniu
krvného tlaku. Zníženie krvného tlaku u hypertonikov nie je sprevádzané
zmenami frekvencie srdca a neovplyvňuje hladinu triglyceridov, celkovú
hladinu cholesterolu a LDL. Okrem toho eprosartan neovplyvňuje hladinu
glykémie.

Eprosartan nepotláča autoregulačné mechanizmy v obličkách. U zdravých mužov
eprosartan preukázateľne zvyšoval priemerný prietok plazmy obličkami.
Eprosartan udržiava činnosť obličiek u pacientov s esenciálnou hypertenziou
a u pacientov s renálnou insuficienciou. Eprosartan neznižuje glomerulárnu
filtráciu u zdravých mužov, hypertonikov, ani u pacientov s rôznym stupňom
insuficiencie obličiek. Eprosartan má natriuretický účinok u zdravých
jedincov s diétou obmedzujúcou prívod soli. Eprosartan môžu bezpečne užívať
pacienti s esenciálnou hypertenziou a pacienti s rôznym stupňom renálnej
insuficiencie a používanie eprosartanu nevedie k retencii sodíka ani
k zhoršeniu funkcie obličiek.

Eprosartan významne neovplyvňuje exkréciu kyseliny močovej.

Eprosartan nepotenciuje účinky vyvolané zvýšenou hladinou bradykinínu
(spôsobenou inhibítormi ACE), ako napr. kašeľ. V klinickej štúdii špeciálne
zameranej na porovnanie incidencie kašľa v skupine pacientov liečených
eprosartanom alebo inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu bolo
zistené, že incidencia pretrvávajúceho dráždivého kašľa bola významne
nižšia v skupine liečenej eprosartanom (1,5 %) v porovnaní so skupinou
liečenou inhibítormi ACE (5,4 %; p < 0,05). Popísaná incidencia kašľa bola
signifikantne nižšia (p < 0,05) u pacientov liečených eprosartanom
(21,2 %), ako u pacientov liečených inhibítormi ACE (29,9 %). V ďalšej
štúdii bola sledovaná frekvencia výskytu pretrvávajúceho kašľa u pacientov,
u ktorých sa už kašeľ vyskytoval pri podávaní inhibítorov ACE. Suchý
pretrvávajúci kašeľ sa objavil u 2,6 % pacientov liečených eprosartanom, u
2,7 % liečených placebom a u 25 % liečených inhibítormi ACE. Rozdiel
v incidencii suchého dráždivého kašľa medzi eprosartanom a ACE inhibítormi
bol štatisticky významný (p < 0,01), zatiaľ čo rozdiel medzi eprosartanom
a placebom nebol významný. Celková analýza šiestich klinických dvojito
zaslepených pokusov zahrňujúca 1554 pacientov ukázala, že incidencia kašľa
zaznamenaná spontánne u pacientov liečených eprosartanom bola v niektorých
prípadoch 3,5 %, zatiaľ čo u pacientov liečených placebom to bolo
pozorované u 2,6 %.

V troch klinických štúdiách (n = 791) bolo zníženie krvného tlaku rovnako
významné po podaní eprosartanu ako po podaní ACE inhibítora enalaprilu.
V štúdii MOSES (Morbidita a mortalita po mozgovej mŕtvici, eprosartan v
porovnaní s nitrendipínom pre sekundárnu prevenciu) u 1405 pacientov s
hypertenziou s históriou cerebrovaskulárnych príhod, eprosartan ukázal
podstatne lepšiu sekundárnu prevenciu nečakaných klinických výsledkov ako
nitrendipín (ktorý bol vybraný ako porovnávacia zlúčenina so zjavnou
redukciou rizika vs placebo okolo 42 %, ako sa dokázalo v štúdii SystEur).
V štúdii MOSES, pacienti liečení eprosartanom dosiahli vyššiu redukciu
rizika, 21 % pre primárne zloženie endpointu (všetky prípady mortality,
fatálne a nefatálne kardiovaskulárne a cerebrovaskulárne príhody), okolo
25 % pre cerebrovaskulárne a okolo 30 % pre prvé kardiovaskulárne
endpointy. Všetky tieto výhody boli štatisticky signifikantné vs.
nitrendipín. Cieľový tlak krvi bol dobre splnený v oboch skupinách liečby a
pokračovanie počas celého smeru štúdie naznačovalo prospešný účinok
eprosartanu na kontrolu tlaku krvi.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absolútna biologická dostupnosť eprosartanu, po jednorazovom perorálnom
podaní 300 mg, bola 13 %, čo je spôsobené nízkou absorpciou látky.
Maximálna plazmatická koncentrácia eprosartanu sa dosiahne za 1 až 2 hodiny
po perorálnom podaní nalačno. Plazmatická koncentrácia je úmerná veľkosti
dávky v rozmedzí 100 až 200 mg, ale relatívne nižšia po podaní 400
a 800 mg. Terminálny eliminačný polčas eprosartanu po perorálnom podaní sa
pohybuje v rozmedzí 5-9 hodín. Počas nepretržitého podávania eprosartanu
nedochádza k jeho kumulácii v organizme. Podávanie eprosartanu s jedlom
znižuje jeho absorpciu s minimálnym ovplyvnením (< 25 %) Cmax a AUC, čo nie
je klinicky významné.
Väzba na plazmatické bielkoviny je vysoká (približne 98 %) a konštantná
v koncentráciách, ktoré sú dosahované pri podávaní terapeutických dávok.
Veľkosť väzby nie je ovplyvnená pohlavím, vekom, dysfunkciou pečene, ani
miernou poruchou obličiek, ale prejavila sa u malého počtu pacientov
s ťažkým poškodením obličiek znížením väzby. Po perorálnom a intravenóznom
podaní izotopom označeného (14C( eprosartanu dobrovoľníkom, boli nájdené
v plazme a stolici len eprosartanu podobné látky. V moči však bolo
približne 20 % izotopom označenej látky vylúčenej vo forme acylglukuronidu
eprosartanu, zvyšných 80 % tvoril nezmenený eprosartan.
Distribučný objem eprosartanu je približne 13 litrov. Celkový plazmatický
klírens činí 130 ml/min. Vylučovanie do žlče a moču sa podieľa na
eliminácii eprosartanu. Po intravenóznom podaní izotopom označeného (14C(
eprosartanu bolo približne 61 % látky izolovanej v stolici a 37 % v moči.
Po perorálnom podaní izotopom označeného (14C( eprosartanu bolo v stolici
nájdené 90 % a v moči len 7 % látky.
Hodnoty Cmax a AUC eprosartanu sa s vekom zvyšujú (v priemere približne na
dvojnásobok), ale toto zvýšenie nemusí viesť k úprave dávkovania.
AUC hodnoty eprosartanu (ale nie Cmax ) sa zvyšujú v priemere o 40 %
u pacientov s poškodením pečene, ale toto zvýšenie nemusí viesť k úprave
dávkovania. Porovnaním osôb s normálnymi funkciami obličiek boli hodnoty
AUC a Cmax u pacientov s miernym poškodením obličiek približne o 30 %
vyššie (klírens kreatinínu 30 až 59 ml/min) a približne o 50 % vyššie
u pacientov s ťažkým poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu 5 až
29 ml/min). Nie sú potrebné zmeny v dávkovaní.
Neboli nájdené rozdiely vo farmakokinetických parametroch medzi mužmi
a ženami.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Všeobecná toxikológia
Eprosartan podaný perorálne v dávke vyššej ako 1000 mg/kg denne u pokusných
potkanov počas 6 mesiacov a u psov počas 1 roka nemal za následok významnú
toxicitu.

Reprodukčné a vývojové štúdie
U gravidných králikov podávanie eprosartanu v dávke 10 mg/kg denne viedlo
v poslednej fáze k úmrtiu plodu aj matky. Tento účinok je
najpravdepodobnejšie vyvolaný účinkom na renínový-angiotenzínový-
aldosterónový systém. Toxicita pre matku, ale nie pre plod, bola pozorovaná
aj u dávky 3 mg/kg denne.

Genotoxicita
V celom rade /in vitro/ a /in vivo/ testov neboli pozorované žiadne známky
genotoxicity.

Kancerogenita
Kancerogenita nebola pozorovaná u potkanov po podávaní do dávky 600 mg/kg
denne a u myší do dávky 2000 mg/kg denne počas 2 rokov.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety: lactosum monohydricum, cellulosum microcristallinum, amylum
pregelificatum, crospovidonum, magnesii stearas, čistená voda.


Obal tablety: hypromellosum (E 464), macrogolum 400, polysorbatum 80
(E 433), titanii dioxidum (E 171).


6.2 Inkompatibility

Žiadne.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte na suchom mieste pri teplote do 25 °C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Nepriehľadný alebo priehľadný PVC/Aclar/Al blister.
14, 28 alebo 56 filmom obalených tabliet.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Upozornenia na spôsob zaobchádzania s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Abbott Healthcare Products B.V.
CJ van Houtenlaan 36
1381 CP Weesp
Holandsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

58/0262/01-S


9. DÁTUM REGISTRÁCIE/ DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

20.07.2001


10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU

November 2011