Písomná informácia pre používateľov


Príloha č. 2 k NOTIFIKÁCII ZMENY V REGISTRÁCII, EV. Č.: 2010/00739

PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUžÍVATEľOV

Lisinopril-ratiopharm( 5 mg
Lisinopril-ratiopharm( 10 mg
Lisinopril-ratiopharm( 20 mg
Tablety
(Lisinoprilum dihydricum)


|Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu pre používateľov skôr, |
|ako začnete užívať svoj liek. |
|Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si |
|ju znovu prečítali. |
|Ak máte ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. |
|Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu |
|uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy. |
|Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak |
|spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú vedené v tejto písomnej |
|informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo|
|lekárnikovi. |




V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Lisinopril-ratiopharm® a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Lisinopril-ratiopharm®
3. Ako užívať Lisinopril-ratiopharm®
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať liek Lisinopril-ratiopharm®
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE Lisinopril-ratiopharm® A NA ČO SA POUžÍVA

Lizinopril patrí do skupiny liečiv, nazývaných ACE inhibítory. Tie
spôsobujú relaxáciu krvných ciev, čo pomáha srdcu ľahšie prečerpávať cez ne
krv. Toto pomáha znižovať tlak krvi a zlepšovať funkciu srdca. Môže to
spomaliť aj poškodzovanie obličiek u pacientov s diabetom.

Lekár vám predpísal liek Lisinopril-ratiopharm®, aby liečil jeden z týchto
stavov:
vysoký tlak krvi
ochorenie srdca. Znamená to, že srdce nepracuje tak dobre, ako by malo, a
to aj vtedy, ak nemáte nijaké príznaky
ak ste mali srdcovú príhodu (infarkt myokardu)
ak máte popri diabete (vysokej hladine cukru v krvi) problémy s obličkami.


2. SKÔR AKO UžIJETE Lisinopril-ratiopharm®

Neužívajte Lisinopril-ratiopharm®
keď ste alergický na lizinopril, na nejaké podobné liečivo (ACE inhibítory)
alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek lieku Lisinopril-ratiopharm®.
Alergické reakcie zahŕňajú problémy s dýchaním alebo prehĺtaním, opuchy
rúk, tváre, pier, jazyka alebo hrdla,
keď ste tehotná, plánujete otehotnieť alebo dojčíte,
keď ste prekonali angioneurotický edém (náhly opuch pier a tváre, krku,
tiež rúk a nôh, dusenie alebo chrapľavosť) nesúvisiaci s liečbou ACE
inhibítormi.

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Lisinoprilu-ratiopharm®
ak máte nejaké ochorenie srdcových chlopní, anginu pectoris (bolesť na
hrudi) alebo ste mali mozgovú príhodu,
ak máte problémy s obličkami,
ak sa podrobujete dialýze alebo LDL aferéze,
ak držíte diétu s nízkym príjmom soli, užívate doplnky draslíka alebo
náhrady solí obsahujúce draslík,
ak sa podrobíte desenzitizačnej liečbe v dôsledku alergie (t. j. liečbe,
ktorá zmierňuje prejavy alergie),
ak máte nízky tlak krvi (môžete to pociťovať ako slabosť alebo závraty),
ak ste mali niekedy alergickú reakciu, ktorá vám spôsobila ťažkosti
s dýchaním alebo prehĺtaním, opuch rúk, tváre, pier, jazyka alebo hrdla,

Úvodná dávka môže spôsobiť väčší pokles tlaku krvi, než je pokles,
ktorý sa dosahuje pri pokračovaní
liečby. Môžete to pocítiť ako slabosť alebo závraty, pričom vám pomôže, ak
si vtedy ľahnete. Ak máte
obavy, povedzte to svojmu lekárovi.

Užívanie iných liekov:
Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, prosím,
oznámte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.
Najvýznamnejšie sú:
– diuretiká (lieky na odvodnenie),
– lieky používané na liečbu cukrovky,
– lieky používané na liečbu depresie,
– NSA (nesteroidové antireumatiká používané na liečbe zápalu kĺbov alebo
svalových bolestí, ako
napríklad indometacín),
– lítium (používané na liečbu depresie),
– iné lieky používané pri problémoch so srdcom.

Ak idete do nemocnice, informujte zdravotnícky personál a najmä
anesteziológa (ak máte ísť na operáciu), že užívate liek Lisinopril-
ratiopharm®. Mali by ste o tom informovať aj vášho zubára, a to ešte
predtým, ako vám pred zubárskym výkonom podá anestetikum.

Užívanie Lisinoprilu-ratiopharm® s jedlom a nápojmi
Tablety môžete užiť s jedlom alebo nalačno.

Tehotenstvo a dojčenie
Lisinopril-ratiopharm® sa neodporúča užívať v prvom trimestri tehotenstva.
Lisinopril-ratiopharm® sa nesmie užívať v druhom a treťom trimestri
tehotenstva. Keď sa potvrdí tehotenstvo, liečbu liekom Lisinopril-
ratiopharm® treba vysadiť čo najrýchlejšie. Užívanie lieku Lisinopril-
ratiopharm® počas dojčenia sa neodporúča.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Nepredpokladá sa, že by Lisinopril-ratiopharm® ovplyvnil vašu schopnosť
viesť motorové vozidlo alebo pracovať so strojmi, avšak môže sa u vás
vyskytnúť závrat alebo únava. Nemali by ste vykonávať také činnosti, ktoré
vyžadujú špeciálnu pozornosť, ak neviete, ako na vás liek vplýva.




3. AKO UžÍVAť Lisinopril-ratiopharm®

Vždy užívajte Lisinopril-ratiopharm® mg presne tak, ako Vám povedal Váš
lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo
lekárnika.
Tablety sa majú prehltnúť celé a zapiť pohárom vody. Tablety môžete užiť
s jedlom alebo nalačno. Snažte sa užívať tablety v rovnakom čase každý deň.

/Pri vysokom tlaku krvi/
Zvyčajná dávka je 10 mg jedenkrát denne. Lekár vám môže zvýšiť dávku, ak má
pocit, že žiadaný účinok sa ešte nedostavil. Zvyčajná dlhodobo užívaná
dávka je 20 mg jedenkrát denne.

/Pri ochoreniach srdca/
Zvyčajná dávka je 2,5 mg jedenkrát denne. Dávka sa môže postupne zvyšovať
(každé 2 týždne), aby sa zvládli príznaky srdcového zlyhania.

/Po srdcovej príhode (infarkte myokardu)/
Úvodná dávka je 5 mg, ktorá sa môže ďalej zvýšiť na dávku 10 mg jedenkrát
denne.

/Pri problémoch súvisiacich s diabetom/
Liečba sa zvyčajne začína dávkou 10 mg jedenkrát denne. Zvyčajná dlhodobo
užívaná dávka je 20 mg jedenkrát denne.

Mnohí pacienti užívajú liek Lisinopril-ratiopharm® na prevenciu rozvoja
závažných problémov, teda nielen na riešenie problémov, ktoré už existujú.
Preto i keď sa cítite dobre, /neprestaňte/ užívať tablety, ak vám to
neodporučí lekár.

/Použitie u detí s vysokým tlakom krvi vo veku od 6 do 16 rokov/
Odporúčaná úvodná dávka je 2,5 mg jedenkrát denne u pacientov s telesnou
hmotnosťou od 20 do 50 kg a 5 mg jedenkrát denne u pacientov s telesnou
hmotnosťou 50 kg a viac.

Dávkovanie má byť individuálne upravené do maximálnej dennej dávky 20 mg
u pacientov s telesnou hmotnosťou od 20 do 50 kg a do maximálnej dennej
dávky 40 mg u pacientov s telesnou hmotnosťou 50 kg a viac.

U detí so zníženou funkciou obličiek sa má zvážiť nižšia úvodná dávka alebo
predlžený interval dávkovania.

Užívanie Lisinoprilu-ratiopharm® sa neodporúča deťom pri iných ochoreniach
než je vysoký tlak krvi.

Liek Lisinopril-ratiopharm® sa neodporúča podávať deťom vo veku do 6 rokov,
ani deťom so závažnou poruchou činnosti obličiek.

Ak užijete viac Lisinoprilu-ratiopharm® ako máte:
Ak ste náhodou užili viac tabliet, než vám predpísal
lekár, ihneď kontaktujte svojho lekára alebo lekárnika.

Ak zabudnete užiť Lisinopril-ratiopharm®
Neužívajte dvojitú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku. Ak zabudnete
užiť dávku v správnom čase, užite ju čo najskôr po tom, ako si na to
spomeniete. Ďalej pokračujete ako predtým.


4. MOžNÉ VEDľAJšIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Lisinopril-ratiopharm/®/ môže spôsobovať vedľajšie
účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Časté vedľajšie účinky zahŕňajú: závraty, bolesti hlavy, nízky tlak krvi,
hnačky, nevoľnosť, problémy s obličkami a kašeľ.

K menej častým vedľajším účinkom patria: zmeny nálady, vertigo, poruchy
chuti a spánku, pocit znecitlivenia alebo mravčenia prstov na rukách alebo
nohách, búšenie srdca, rýchla činnosť srdca, nádcha, nevoľnosť, bolesti
brucha, ťažkosti s trávením, vyrážka, impotencia, únava alebo slabosť
(strata sily).

Zriedkavé vedľajšie účinky zahŕňajú: zmätenosť, sucho v ústach, obličkové
problémy, zväčšenie prsnej žľazy u mužov, stratu vlasov a psoriázu. Navyše
sa môžu vyskytnúť zmeny niektorých buniek alebo častí vo vašej krvi. Je
možné, že vám lekár občas odoberie vzorky krvi, aby mohol posúdiť, či liek
Lisinopril-ratiopharm® má nejaký vplyv na vašu krv. Tieto zmeny sa niekedy
prejavia ako únava alebo bolesť hrdla.

Veľmi zriedkavo sa môže vyskytnúť nadmerné poškodzovanie červených
krviniek, nízka hladina cukru v krvi, zápal podžalúdkovej žľazy
(s príznakmi, ako sú bolesti brucha, nevoľnosť, vracanie, horúčka, slabosť
a potenie), zápal pečene (s príznakmi, ako sú žlté sfarbenie kože a/alebo
očí, únava, horúčka, strata chuti do jedenia a hnačky), nižšia alebo nijaká
tvorba moču, zvýšená hladina močoviny v krvi.

Zaznamenal sa súbor príznakov, ktorý môže zahŕňať jeden alebo viac z týchto
príznakov: fotosenzitivitu (citlivosť kože na slnečné svetlo), horúčku,
bolesti kĺbov a svalov, zápal krvných ciev, abnormálne zvýšenie počtu
eozinofilov (druh bielych krviniek) a bielych krviniek.

Objavili sa alergické reakcie, ktoré zahŕňajú svrbenie, piskoty, ťažkosti
s dýchaním alebo prehĺtaním, opuch rúk, tváre, pier, jazyka alebo hrdla.
Boli zaznamenané aj niektoré závažnejšie kožné alergie. Tie zahŕňajú
pemfigus (rozsiahlu tvorbu pľuzgierov s rozpadom kože najmä na perách,
rukách alebo nohách), multiformný erytém alebo Stevensov-Johnsonov syndróm
(začervenanie alebo pľuzgiere na niektorých alebo všetkých častiach tela,
ako sú ruky, nohy, pery a genitálie), toxickú epidermálnu nekrolýzu
(bolestivý rozpad kože).

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojho lekárovi alebo
lekárnikovi.


5. AKO UCHOVÁVAť Lisinopril-ratiopharm®

Lisinopril-ratiopharm® 5 mg
Uchovávajte pri teplote do 25 (C.

Lisinopril-ratiopharm® 10 mg, 20 mg
Nie sú špeciálne podmienky na uchovávanie.

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.
Nepoužívajte Lisinopril-ratiopharm® po dátume exspirácie, ktorý je uvedený
na obale.

Ak vám lekár liečbu ukončí, neuskladňujte zvyšné tablety, ak vám to nepovie
lekár. Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom.
Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné
prostredie.


6. ĎALšIE INFORMÁCIE

Čo Lisinopril-ratiopharm® obsahuje
/Liečivo je:/
Lisinoprilum dihydricum (dihydrát lizinoprilu) 5,44 mg, 10,89 mg, resp.
21,78 mg, čo zodpovedá lisinoprilum (lizinopril) 5 mg, 10 mg, 20 mg v 1
tablete.

/Ďalšie zložky sú:/
Lisinopril-ratiopharm® 5 mg:
manitol, dihydrát hydrogenfosforečnanu vápenatého, predželatínovaný
kukuričný škrob, sodná soľ kroskarmelózy, magnéziumstearát.

Lisinopril-ratiopharm® 10 mg, 20 mg:
manitol, dihydrát hydrogenfosforečnanu vápenatého, predželatínovaný
kukuričný škrob, sodná soľ kroskarmelózy, magnéziumstearát, červený oxid
železitý E172, čierny oxid železitý E172, žltý oxid železitý E172.

Obsah balenia:
Tablety Lisinopril-ratiopharm® sú dostupné v baleniach:
Lisinopril-ratiopharm® 5 mg
Blistrové balenie po 1, 14, 20, 28, 30, 30 x 1, 50, 56, 60, 98, 100, 100 x
1, 400 (10 x 40) a 500 tabliet.
Fľaša so 100 a 250 tabletami.

Lisinopril-ratiopharm® 10 mg
Blistrové balenie po 1, 14, 28, 30, 30 x 1, 50, 98, 100, 100 x 1, 400 (10 x
40) tabliet.
Fľaša so 100 a 250 tabletami.

Lisinopril-ratiopharm® 20 mg
Blistrové balenie po 1, 14, 28, 30, 30 x 1, 50, 56, 60, 98, 100, 100 x 1,
400 (10 x 40) a 500 tabliet.
Fľaša so 100 a 250 tabletami.

Nie všetky veľkosti balení musia byť uvedené na trh.


Držiteľ rozhodnutia o registrácii:
ratiopharm GmbH, Graf-Arco-Strasse 3, D-89079 Ulm, Nemecko.


Ak potrebujete akúkoľvek informáciu o tomto lieku, kontaktujte, prosím,
miestneho zástupcu držiteľa rozhodnutia o registrácii:
ratiopharm Slovensko s.r.o., Karadžičova 7, 821 08 Bratislava, tel:
02/57 200 300, info@ratiopharm.sk

Táto písomná informácia pre používateľov bola schválená v 07/2010.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


príloha č. 1 k NOTIFIKÁCII ZMENY V REGISTRÁCII, EV. Č.: 2010/00739


SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

Lisinopril-ratiopharm 5 mg
Lisinopril-ratiopharm 10 mg
Lisinopril-ratiopharm 20 mg


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE


/Lisinopril-ratiopharm 5 mg/

1 tableta obsahuje 5,44 mg lisinoprilum dihydricum, zodpovedá lisinoprilum
5 mg.


/Lisinopril-ratiopharm 10 mg/

1 tableta obsahuje 10,89 mg lisinoprilum dihydricum, zodpovedá lisinoprilum
10 mg.


/Lisinopril-ratiopharm 20 mg/

1 tableta obsahuje 21,78 mg lisinoprilum dihydricum, zodpovedá lisinoprilum
20 mg.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta.

/Lisinopril-ratiopharm 5 mg/
Okrúhle bikonvexné biele tablety s poliacou ryhou na jednej strane.

/Lisinopril-ratiopharm 10 mg/
Okrúhle bikonvexné svetloružové tablety s poliacou ryhou na jednej strane.

/Lisinopril-ratiopharm 20 mg/
Okrúhle bikonvexné ružové tablety s poliacou ryhou na jednej strane.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

/Hypertenzia/
Liečba hypertenzie.

/Srdcové zlyhanie/
Liečba symptomatického srdcového zlyhania.

/Akútny infarkt myokardu/
Krátkodobá (6-týždňová) liečba hemodynamicky stabilného pacienta v priebehu
24 hodín po akútnom infarkte myokardu.

/Renálne komplikácie diabetus mellitus/
Liečba ochorenia obličiek u pacienta s hypertenziou s 2. typom diabetu
mellitus a incipientnou nefropatiou (pozri časť 5.1).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Lisinopril-ratiopharm sa má podávať perorálne v jednej dennej dávke.
Podobne ako iné lieky s dávkovaním jedenkrát denne aj Lisinopril-ratiopharm
sa má užívať každý deň približne v tom istom čase. Absorpcia tabliet
Lisinopril-ratiopharm nie je ovplyvnená jedlom. Dávkovanie má byť
individuálne podľa typu pacienta a odpovede krvného tlaku (pozri časť 4.4).


/Hypertenzia/
Lisinopril-ratiopharm sa môže užívať v monoterapii alebo v kombinovanej
liečbe s inými triedami antihypertenzív.

/Úvodná dávka/
U pacientov s hypertenziou sa zvyčajne odporúča úvodná dávka 10 mg. U
pacientov s výrazne aktivovaným systémom renín-angiotenzín-aldosterón
(najmä pri renovaskulárnej hypertenzii, deplécii solí a/alebo tekutín,
dekompenzácii srdca alebo závažnej hypertenzii) môže nastať po úvodnej
dávke prílišný pokles krvného tlaku. U týchto pacientov sa preto odporúčajú
úvodné dávky 2,5 – 5 mg, pričom liečba by sa mala začať pod lekárskym
dohľadom. Ak je prítomná porucha funkcie obličiek, sú potrebné nižšie
úvodné dávky (pozri tab. 1).

/Udržiavacia dávka/
Zvyčajná účinná udržiavacia dávka je 20 mg jedenkrát denne. Všeobecne
platí, že ak sa žiadaný terapeutický účinok nedosiahne v priebehu 2 až 4
týždňov s určitou dávkou, dávka sa môže zvýšiť. Maximálna dávka užívaná
dlhodobo v kontrolovaných klinických skúškach bola 80 mg/deň.

Použitie u pediatrických pacientov s hypertenziou vo veku 6-16 rokov

Odporúčaná úvodná dávka je 2,5 mg jedenkrát denne u pacientov s telesnou
hmotnosťou od 20 do 50 kg
a 5 mg jedenkrát denne u pacientov s telesnou hmotnosťou ? 50 kg.
Dávkovanie má byť individuálne upravené do maximálnej dennej dávky 20 mg
u pacientov s telesnou hmotnosťou od 20 do 50 kg a 40 mg u pacientov
s telesnou hmotnosťou ? 50 kg. Dávky nad 0,61 mg/kg (alebo nad 40 mg)
neboli skúmané u pediatrických pacientov (pozri časť 5.1).

U detí so zníženou funkciou obličiek sa má zvážiť nižšia úvodná dávka alebo
predĺžený interval dávkovania.

/Pacienti liečení diuretikami/
Po začatí liečby liekom Lisinopril-ratiopharm sa môže dostaviť
symptomatická hypotenzia. Pravdepodobnosť je vyššia u pacientov, ktorí sa
súčasne liečia diuretikami. Preto sa odporúča opatrnosť u pacientov, ktorí
môžu mať depléciu solí a/alebo tekutín. Ak je to možné, diuretiká by sa
mali vysadiť 2 až 3 dni pred začiatkom liečby liekom Lisinopril-
ratiopharm. U pacientov s hypertenziou, u ktorých sa diuretiká nemôžu
vysadiť, sa má liečba liekom Lisinopril-ratiopharm začať dávkou 5 mg.
Potrebné je monitorovať renálne funkcie a hladiny draslíka v krvi. Ďalšie
dávkovanie lieku Lisinopril-ratiopharm sa má upraviť podľa odpovede krvného
tlaku. Ak je potrebná diuretická liečba, možno ju opäť nasadiť (pozri časti
4.4 a 4.5).

/Úprava dávkovania pri poruche funkcie obličiek/
Dávkovanie u pacientov s poruchou funkcie obličiek sa má prispôsobiť
klírensu kreatinínu, ako je to uvedené v tab. 1.


Tabuľka 1

Úprava dávkovania u pacientov s poruchou funkcie obličiek
|Klírens kreatinínu (ml/min) |Úvodná dávka (mg/deň) |
|Menej ako 10 ml/min (vrátane |2,5 mg( |
|pacientov na dialýze) | |
|10 – 30 ml/min |2,5 – 5 mg |
|31 – 80 ml/min |5 – 10 mg |

(Dávkovanie a/alebo častosť podávania sa má upraviť podľa odpovede krvného
tlaku.
Dávkovanie sa môže titrovať smerom nahor, kým sa nedosiahne kontrola
krvného tlaku, alebo do maximálnej dávky 40 mg denne.

/Srdcové zlyhanie/
U pacientov so symptomatickým srdcovým zlyhaním sa má liek Lisinopril-
ratiopharm užívať ako prídavná liečba k diuretikám a ak je to indikované,
aj k digoxínu alebo betablokátorom. Liečba liekom Lisinopril-ratiopharm sa
má začať s úvodnou dávkou 2,5 mg jedenkrát denne, a to pod lekárskym
dohľadom, aby sa mohol posúdiť začiatočný účinok na tlak krvi. Dávka lieku
Lisinopril-ratiopharm sa má zvyšovať:
1. o prírastky nie väčšie ako 10 mg,
2. v intervaloch nie kratších ako 2 týždne,
3. do najvyššej pacientom tolerovanej dávky, maximálne však do dávky 35 mg
jedenkrát denne.
Úprava dávkovania sa má uskutočňovať na základe klinickej odpovede
jednotlivých pacientov. Pacienti s najvyšším rizikom symptomatickej
hypotenzie, napr. pacienti s depléciou soli a hyponatriémiou alebo bez nej,
pacienti s hypovolémiou alebo pacienti s masívnou diuretickou liečbou majú
mať tieto stavy upravené, ak je to možné, pred začiatkom liečby liekom
Lisinopril-ratiopharm/./ Je nevyhnutné monitorovať obličkové funkcie a
hladiny sérového draslíka (pozri časť 4.4).

/Akútny infarkt myokardu/
Pacienti majú dostávať primeranú, štandardne odporúčanú liečbu, ako sú
trombolytiká, kyselina acetylsalicylová a betablokátory. Intravenózny alebo
transdermálny nitroglycerín sa môže spolu s nimi užívať tiež.

/Úvodná dávka (prvé tri dni po infarkte)/
Liečbu liekom Lisinopril-ratiopharm možno začať v priebehu 24 hodín od
začiatku príznakov. Liečba sa nemá začať, ak systolický tlak krvi je nižší
ako 100 mmHg. Prvá dávka lieku Lisinopril-ratiopharm je
5 mg podaných perorálne, nasledovaná dávkou 5 mg po 24 hodinách, 10 mg po
48 hodinách a potom 10 mg jedenkrát denne. Pacientom s nízkym systolickým
tlakom krvi (120 mmHg alebo menej) sa pri začatí liečby alebo počas prvých
troch dní po infarkte majú podávať nižšie dávky – 2,5 mg perorálne (pozri
časť 4.4).
V prípade poškodenia funkcie obličiek (klírens kreatinínu ( 80 ml/min) je
potrebné prispôsobiť dávkovanie lieku Lisinopril-ratiopharm klírensu
kreatinínu pacienta (pozri tab. 1).

/Udržiavacia dávka/
Udržiavacia dávka je 10 mg jedenkrát denne. Ak sa objaví hypotenzia
(systolický tlak krvi nižší alebo rovný 100 mmHg), denná udržiavacia dávka
5 mg sa môže podľa potreby dočasne znížiť na 2,5 mg. Ak hypotenzia
pretrváva (systolický tlak krvi menej ako 90 mmHg pretrvávajúci viac ako 1
hodinu), liečba liekom Lisinopril-ratiopharm sa má ukončiť.
S liečbou sa má pokračovať počas 6 týždňov a potom sa má pacient znovu
vyšetriť. U pacientov, u ktorých sa rozvinú príznaky srdcového zlyhania, sa
má v liečbe liekom Lisinopril-ratiopharm pokračovať (pozri časť 4.2).

/Renálne komplikácie diabetes mellitus/
U pacientov s hypertenziou, ktorí majú 2. typ diabetes mellitus a
incipientnú nefropatiu, je dávka lieku Lisinopril-ratiopharm 10 mg
jedenkrát denne. Dávka sa môže zvýšiť na 20 mg jedenkrát denne, ak je to
potrebné na dosiahnutie stabilného diastolického tlaku krvi pod hodnotou 90
mmHg.
V prípadoch poruchy funkcie obličiek (klírens kreatinínu ( 80 ml/min) je
potrebné prispôsobiť dávkovanie lieku Lisinopril-ratiopharm klírensu
kreatinínu pacienta (pozri tab. 1).

Použitie v pediatrii
Skúsenosti s účinnosťou a bezpečnosťou u detí s hypertenziou vo veku > 6
rokov sú obmedzené, pričom s inými indikáciami nie sú žiadne skúsenosti
(pozri časť 5.1). Užívanie lizinoprilu sa neodporúča u detí pri iných
indikáciách, než je hypertenzia.

Lizinopril sa neodporúča u detí vo veku do 6 rokov, ani u detí so závažnou
poruchou funkcie obličiek (GFR < 30ml/min/1,73 m2) (pozri časť 5.2).

/Použitie u starších osôb/
V klinických štúdiách sa vzhľadom na vek neukázali nijaké zmeny v účinnosti
a bezpečnostnom profile lieku. Ak je vyšší vek spojený s poklesom funkcie
obličiek, úvodná dávka sa má stanoviť podľa odporúčaní, uvedených v tab. 1.
Potom sa dávkovanie má prispôsobiť odpovedi tlaku krvi na liečbu.

/Použitie u pacientov po transplantácii obličiek/
Nie sú nijaké skúsenosti s podávaním lieku Lisinopril-ratiopharm u
pacientov, ktorí sa nedávno podrobili transplantácii obličky. Liečba liekom
Lisinopril-ratiopharm sa preto u nich neodporúča.

3. Kontraindikácie

Precitlivenosť na lizinopril, alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok v
lieku alebo akýkoľvek inhibítor angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE).
Angioneurotický edém, spojený s predchádzajúcou liečbou ACE inhibítorom
v anamnéze.
Hereditárny alebo angioneurotický edém.
Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časť 4.6).

4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

/Symptomatická hypotenzia/
U pacientov s hypertenziou bez komplikácií sa symptomatická hypotenzia
vyskytuje zriedkavo. Spomedzi pacientov s hypertenziou, ktorí sa liečia
lizinoprilom/,/ sa hypotenzia vyskytne pravdepodobnejšie u tých pacientov,
ktorí majú depléciu tekutín, vyvolanú napr. diuretickou liečbou, diétnou
reštrikciou príjmu soli, dialýzou, hnačkami alebo vracaním, alebo
u pacientov s ťažkou renín-dependentnou hypertenziou (pozri časť 4.5 a
4.8). Symptomatická hypotenzia sa pozorovala u pacientov so srdcovým
zlyhaním a renálnou insuficienciou alebo bez nej. Tá sa
najpravdepodobnejšie dostaví u pacientov so závažnejším stupňom srdcového
zlyhania, čo odráža použitie vyšších dávok kľučkových diuretík,
hyponatriémiu alebo poruchu funkcie obličiek. U pacientov so zvýšeným
rizikom symptomatickej hypotenzie sa musí začiatok liečby a úprava dávok
prísne monitorovať. Toto platí aj pre pacientov s ischemickou chorobou
srdca alebo cerebrovaskulárnym ochorením, u ktorých môže prílišný pokles
tlaku krvi vyústiť do infarktu myokardu alebo cerebrovaskulárnej príhody.
Ak sa objaví hypotenzia, pacient sa má uložiť do ležiacej polohy a ak je to
potrebné, má sa mu podať infúzia fyziologického roztoku. Prechodná
hypotenzia ako odpoveď na liečbu nie je kontraindikáciou podávania ďalších
dávok, ktoré sa môžu zvyčajne podať bez problémov, keď sa po doplnení
tekutín zvýši tlak krvi.

U niektorých pacientov so srdcovým zlyhaním, ktorí majú normálny alebo
nízky tlak krvi, sa môže tlak krvi ďalej znížiť pri liečbe lizinoprilom.
Tento účinok možno predpokladať a zvyčajne nie je dôvodom na ukončenie
liečby. Ak hypotenzia začne byť symptomatická, môže byť potrebné dávku
znížiť alebo liečbu lizinoprilom ukončiť.

/Hypotenzia pri akútnom infarkte myokardu/
Liečba lizinoprilom sa nemôže začať u pacientov s akútnym infarktom
myokardu, ktorí majú riziko ďalšieho závažného zhoršenia hemodynamiky po
liečbe vazodilatanciami. Ide o pacientov so systolickým tlakom krvi 100
mmHg a nižším a o pacientov v kardiogénnom šoku. Počas prvých troch dní po
infarkte myokardu sa má dávka znížiť, ak je systolický tlak krvi 120 mmHg a
nižší. Udržiavacie dávky sa majú znížiť na 5 mg alebo dočasne na 2,5 mg, ak
je systolický tlak krvi 100 mmHg alebo nižší. Ak hypotenzia pretrváva
(systolický tlak krvi nižší ako 90mm Hg trvajúci viac ako 1 hodinu), liečba
lizinoprilom sa má ukončiť.

/Aortálna a mitrálna stenóza/hypertrofická kardiomyopatia/
Podobne ako iné ACE inhibítory aj lizinopril sa má podávať s opatrnosťou u
pacientov so stenózou mitrálnej chlopne a obštrukciou výtoku ľavej komory,
ako napríklad aortálnou stenózou alebo hypertrofickou kardiomyopatiou.

/Porucha funkcie obličiek/
Pri poruche funkcie obličiek (klírens kreatinínu ( 80 ml/min) je potrebné
začiatočné dávkovanie lizinoprilu prispôsobiť klírensu kreatinínu pacienta
(pozri tab. 1 v časti 4.2) a potom odpovedi pacienta na liečbu. Rutinné
kontroly draslíka a kreatinínu sú súčasťou bežnej medicínskej
starostlivosti o týchto pacientov.

U pacientov so srdcovým zlyhaním môže hypotenzia vznikajúca po začatí
liečby ACE inhibítormi viesť k ďalšiemu poškodeniu obličkových funkcií.
V takýchto situáciách sa zaznamenalo akútne renálne zlyhanie, ktoré je
zvyčajne reverzibilné.

U niektorých pacientov s bilaterálnou stenózou renálnych artérií alebo
stenózou artérie pre solitárnu obličku, liečených inhibítormi angiotenzín
konvertujúceho enzýmu sa zaznamenalo zvýšenie hladiny urey v krvi a
sérového kreatinínu, ktoré boli zvyčajne reverzibilné po vysadení liečby.
To nastane najpravdepodobnejšie u pacientov s renálnou insuficienciou. Ak
je prítomná aj renovaskulárna hypertenzia, je zvýšené riziko závažnej
hypotenzie a renálnej insuficiencie. U týchto pacientov sa majú liečba
začať pod prísnou lekárskou kontrolou, nízkymi dávkami a dávkovanie by sa
malo starostlivo titrovať. Keďže liečba diuretikami môže prispievať
k uvedeným komplikáciám, diuretiká sa majú vysadiť a funkcia obličiek
monitorovať počas prvých týždňov liečby lizinoprilom.
U niektorých pacientov bez prítomnosti zjavného renálneho vaskulárneho
ochorenia nastal vzostup hladín urey v krvi a vzostup sérového kreatinínu,
ktoré sú zvyčajne mierne a prechodné, a to najmä ak sa lizinopril podával
súčasne s diuretikom. To nastáva pravdepodobne u pacientov s už prítomným
postihnutím obličiek. Vtedy môže byť potrebné redukovať a/alebo vysadiť
diuretikum a/alebo lizinopril.
Pri akútnom infarkte myokardu sa liečba lizinoprilom nemá začať u tých
pacientov, u ktorých sú prítomné známky renálnej dysfunkcie, definovanej
ako koncentrácia sérového kreatinínu presahujúca 177 mikromolov/l a/alebo
proteinúria presahujúca 500 mg/24 h. Ak sa renálna dysfunkcia rozvinie
počas liečby lizinoprilom (koncentrácia kreatinínu v sére presiahne 265
mikromólov/l alebo dvojnásobok hodnôt pred liečbou), lekár by mal zvážiť
vysadenie liečby lizinoprilom.

/Precitlivenosť/angioneurotický edém/
Angioneurotický edém tváre, končatín, pier, jazyka, hlasiviek a/alebo
hrtana sa zriedkavo zaznamenal u pacientov liečených inhibítormi
angiotenzín konvertujúceho enzýmu, vrátane lizinoprilu. Ich rozvoj môže
nastať kedykoľvek v priebehu liečby. V takýchto prípadoch sa musí liečba
lizinoprilom okamžite vysadiť, pričom je potrebné začať primeranú liečbu a
monitorovať pacienta, aby sa zabezpečil kompletný ústup príznakov pred
prepustením pacienta. Aj v prípadoch, keď edém postihuje len jazyk bez
respiračných problémov, pacienti môžu vyžadovať dlhšie trvajúce sledovanie,
pretože liečba antihistaminikami a kortikosteroidmi nemusí u nich
postačovať.
Veľmi zriedkavo boli opísané prípady úmrtia v dôsledku angioneurotického
edému, ktorý bol spojený s edémom laryngu alebo jazyka. U pacientov
s postihnutím jazyka, hlasiviek alebo hrtana možno predpokladať, že vznikne
obštrukcia dýchacích ciest, a to najmä u pacientov, ktorí majú v anamnéze
chirurgický výkon na dýchacích cestách. V takýchto prípadoch sa musí
okamžite začať s urgentnou liečbou. Takáto liečba môže zahŕňať podávanie
adrenalínu a/alebo zabezpečenie priechodnosti dýchacích ciest. Pacient musí
byť pod prísnym lekárskym dohľadom až do úplného a pretrvávajúceho ústupu
príznakov.
Inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu spôsobujú angioneurotický edém
častejšie u pacientov čiernej rasy než u pacientov iných rás.
Pacienti s anamnézou angioneurotického edému, nesúvisiaceho s podávaním ACE
inhibítora, majú vyššie riziko rozvoja angioneurotického edému počas
užívania ACE inhibítora (pozri časť 4.3).

/Anafylaktoidné reakcie u pacientov podrobujúcich sa hemodialýze/
Zaznamenali sa anafylaktoidné reakcie u pacientov, ktorí boli dialyzovaní
cez “high-flux“ membrány (napr. AN 69) a súčasne sa liečili ACE
inhibítorom. U týchto pacientov by sa malo zvážiť použitie iného typu
dialyzačnej membrány alebo antihypertenzívum odlišnej skupiny.

/Anafylaktoidné reakcie počas aferézy lipoproteínov s nízkou hustotou (LDL)/
Vzácne sa u pacientov užívajúcich ACE inhibítory počas aferézy
lipoproteínov s nízkou hustotou (LDL) s dextrán sulfátom rozvinuli
anafylaktoidné reakcie ohrozujúce život. Týmto reakciám možno predísť, ak
sa dočasne preruší liečba ACE inhibítorom pred každou aferézou.

/Desenzitizácia/
Pacienti užívajúci ACE inhibítory počas desenzitizačnej liečby (napr. hadím
jedom) mali pretrvávajúce anafylaktoidné reakcie. U týchto pacientov sa
dalo týmto reakciám predísť, ak sa ACE inhibítory dočasne vysadili. Avšak
pri neuváženom opätovnom užití lieku sa reakcie opäť objavili.

/Zlyhanie pečene/
Veľmi zriedkavo ACE inhibítory súviseli s rozvojom syndrómu, ktorý sa
začína cholestatickou žltačkou a progreduje do fulminantnej nekrózy a
(niekedy) smrti. Mechanizmus tohto syndrómu nie je známy. U pacientov
užívajúcich lizinopril, u ktorých nastane rozvoj žltačky alebo zjavný
vzostup pečeňových enzýmov, sa má lizinopril vysadiť a má sa začať
primerané lekárske sledovanie.

/Neutropénia/agranulocytóza/
Neutropénia/agranulocytóza, trombocytopénia a anémia sa zaznamenali u
pacientov užívajúcich ACE inhibítory. U pacientov s normálnymi renálnymi
funkciami a bez iných komplikujúcich faktorov sa neutropénia rozvinie
zriedka. Neutropénia a agranulocytóza sú po vysadení liečby ACE inhibítorom
reverzibilné. Lizinopril by mali s mimoriadnou opatrnosťou užívať pacienti
s kolagénovými vaskulárnymi ochoreniami, imunosupresívnou liečbou, liečbou
alopurinolom alebo prokaínamidom, alebo kombináciou týchto komplikujúcich
faktorov, najmä ak je už prítomná porucha funkcie obličiek pred liečbou. U
niektorých pacientov nastal rozvoj závažných infekcií, ktoré v niekoľkých
prípadoch nereagovali na intenzívnu antibiotickú liečbu. Ak lizinopril
užívajú títo pacienti, odporúčajú sa pravidelné kontroly počtu bielych
krviniek, pričom pacientov treba poučiť, že majú hlásiť akýkoľvek príznak
infekcie.

/Rasa/
Inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu vyvolávajú angioneurotický
edém častejšie u pacientov čiernej rasy než u pacientov iných rás. Podobne
ako iné ACE inhibítory aj lizinopril môže byť menej účinný na zníženie
tlaku krvi u pacientov čiernej rasy než u pacientov iných rás, a to
pravdepodobne v dôsledku vyššieho výskytu stavov s nízkou hladinou renínu u
populácie pacientov čiernej rasy s hypertenziou.

/Kašeľ/
Pri užívaní ACE inhibítorov sa vyskytuje kašeľ. Charakteristický je
neproduktívny, perzistujúci kašeľ, ktorý ustupuje po vysadení liečby. Kašeľ
navodený ACE inhibítormi by sa mal zvažovať v diferenciálnej diagnostike
kašľa.

/Chirurgické výkony/anestézia/
U pacientov, ktorí sa podrobujú väčším chirurgickým zákrokom alebo počas
anestézie látkami, ktoré spôsobujú hypotenziu, môže lizinopril blokovať
tvorbu angiotenzínu II v odpovedi na kompenzačné uvoľnenie renínu. Ak sa
objaví hypotenzia, pričom sa predpokladá, že vznikla týmto mechanizmom,
možno ju upraviť expanziou objemu cirkulujúceho objemu tekutín.

/Hyperkaliémia/
U niektorých pacientov liečených ACE inhibítormi, vrátane lizinoprilu, sa
zaznamenalo zvýšenie hladín draslíka v sére. Pacienti s rizikom rozvoja
hyperkaliémie zahŕňajú pacientov s renálnou insuficienciou, diabetom
mellitus alebo pacientov súčasne užívajúcich draslík šetriace diuretiká,
doplnky draslíka alebo náhrady solí obsahujúcich draslík, ako aj pacientov
užívajúcich iné lieky, ktoré zvyšujú draslík v krvi (napr. heparín). Ak sa
súčasné použitie uvedených liekov považuje za potrebné, odporúča sa
pravidelne kontrolovať sérové hladiny draslíka (pozri časť 4.5).

/Pacienti s diabetom mellitus/
U diabetických pacientov liečených perorálnymi antidiabetikami alebo
inzulínom je potrebné starostlivo robiť kontroly glykémie počas prvého
mesiaca liečby ACE inhibítorom (pozri časť 4.5).

/Lítium/
Kombinácia lítia a lizinoprilu sa všeobecne neodporúča (pozri časť 4.5).

/Gravidita a laktácia/
Lizinopril sa nemá užívať v prvom trimestri gravidity. Lizinopril je
kontraindikovaný v druhom a treťom trimestri gravidity (pozri časť 4.3).
Keď sa potvrdí gravidita, liečbu lizinoprilom treba vysadiť čo
najrýchlejšie (pozri časť 4.6). Užívanie lizinoprilu počas dojčenia sa
neodporúča.

5. Liekové a iné interakcie

/Diuretiká/
Keď sa diuretiká pridajú k liečbe pacienta užívajúceho lizinopril/,/
antihypertenzný účinok sa zvyčajne sčíta. U pacientov s diuretickou
liečbou, a to najmä u tých, u ktorých sa začala diuretická liečba nedávno,
môže občas nastať po pridaní lizinoprilu nadmerný pokles tlaku krvi.
Pravdepodobnosť symptomatickej hypotenzie súvisiacej s lizinoprilom možno
minimalizovať tým, že sa pred začatím liečby lizinoprilom diuretická liečba
preruší (pozri časť 4.4 a 4.2).

/Doplnky draslíka, kálium šetriace diuretiká alebo náhrady solí obsahujúcich/
/draslík/
Hoci v klinických štúdiách zostával draslík zvyčajne v rozsahu referenčných
hodnôt, u niektorých pacientov sa rozvinula hyperkaliémia. Rizikové faktory
rozvoja hyperkaliémie zahŕňajú renálnu insuficienciu, diabetes mellitus
alebo súčasné užívanie draslík šetriacich diuretík (napríklad
spironolaktónu, triamterénu alebo amiloridu), alebo náhrad solí
obsahujúcich draslík. Užívanie doplnkov draslíka, draslík šetriacich
diuretík alebo náhrad solí obsahujúcich draslík, a to najmä u pacientov
s poškodenou funkciou obličiek, môže viesť k významnému vzostupu sérovej
hladiny draslíka. Ak sa lizinopril podáva spolu s diuretikami, ktoré vedú
k strate draslíka, diuretikami indukovaná hypokaliémia sa môže zmierniť.

/Lítium/
Reverzibilný vzostup sérových koncentrácií lítia a zvýšenie toxicity sa
zaznamenali počas súčasného podávania lítia s ACE inhibítormi. Súčasné
užívanie tiazidových diuretík môže zvýšiť riziko toxicity lítia, ako aj
zvýšiť už existujúcu toxicitu lítia s ACE inhibítormi. Užívanie lizinoprilu
s lítiom sa neodporúča, ak sa však kombinácia pokladá za nevyhnutnú, treba
starostlivo monitorovať sérové hladiny lítia (pozri časť 4.4).

/Nesteroidové antireumatiká (NSA) vrátane acetylsalicylovej kyseliny (/
/3g/deň/
Chronické podávanie NSA môže znižovať antihypertenzný účinok ACE
inhibítora. NSA a ACE inhibítory majú na vzostup sérovej hladiny draslíka
aditívny účinok a môžu viesť k zhoršeniu obličkových funkcií. Tieto účinky
sú zvyčajne reverzibilné. Zriedka môže nastať rozvoj renálneho zlyhania,
najmä u pacientov so zníženou funkciou obličiek, ako napríklad u starších
ľudí alebo dehydratovaných osôb.

/Iné antihypertenzíva/
Súčasné užívanie týchto liekov zvyšuje hypotenzný účinok lizinoprilu.
Súčasné užívanie nitroglycerínu alebo iných nitrátov, či iných
vazodilatancií môže ďalej znižovať tlak krvi.

/Tricyklické antidepresíva/antipsychotiká/anestetiká/
Súčasné užívanie určitých anestetických medicínskych produktov,
tricyklických antidepresív a antipsychotík s ACE inhibítormi môže viesť
k výraznejšiemu poklesu tlaku krvi (pozri časť 4.4).

/Sympatomimetiká/
Sympatomimetiká môžu znižovať antihypertenzívny účinok ACE inhibítorov.

/Antidiabetiká/
Epidemiologické štúdie poukazujú na to, že súčasné podávanie ACE
inhibítorov a antidiabetík (inzulínu, perorálnych antidiabetík) môže viesť
k prehĺbeniu hypoglykemického účinku s rizikom vzniku hypoglykémie. Rozvoj
tohto fenoménu sa zdá pravdepodobnejší počas prvých týždňov kombinovanej
liečby a u pacientov s renálnym poškodením.

/Kyselina acetylsalicylová, trombolytiká, betablokátory, nitráty/
Lizinopril sa môže užívať súčasne s kyselinou acetylsalicylovou (v dávkach
používaných v kardiológii), trombolytikami, betablokátormi a/alebo
nitrátmi.

4.6 Gravidita a laktácia

/Gravidita/
Lizinopril sa nemá užívať počas prvého trimestra gravidity. Ak sa gravidita
plánuje alebo sa potvrdí, má sa liečba zmeniť čo najskôr. Kontrolované
štúdie s ACE inhibítormi sa u ľudí neuskutočnili, no limitovaný počet
prípadov s expozíciou v prvom trimestri neukázal výskyt manifestných
malformácií, ktoré sú príznačné pre fetotoxicitu u ľudí opísanú nižšie.

Lizinopril je kontraindikovaný počas druhého a tretieho trimestra
gravidity.

Je známe, že dlhodobejšia expozícia ACE inhibítorom v druhom a treťom
trimestri spôsobuje fetotoxicitu u ľudí (zníženie renálnych funkcií,
oligohydramnión, retardáciu osifikácie lebky) a neonatálnu toxicitu
(renálne zlyhanie, hypotenziu, hyperkaliémiu (pozri aj časť 5.3)). Ak došlo

k expozícii lizinoprilu od druhého trimestra gravidity, odporúča sa vykonať
ultrazvukové vyšetrenie lebky a renálnych funkcií.

U dojčiat matiek, ktoré užívali lizinopril, sa majú prísne sledovať
príznaky, ako sú hypotenzia, oligúria a hyperkaliémia. Lizinopril, ktorý
prechádza transplacentárne, bol odstránený z krvného obehu novorodenca
peritoneálnou dialýzou s určitým klinickým efektom a teoreticky by sa mal
dať odstrániť výmennou transfúziou.

/Laktácia/
Nie je známe, či sa lizinopril vylučuje do materského mlieka u ľudí.
Lizinopril sa vylučuje do mlieka dojčiacich potkanov. Užívanie
lizinoprilu sa u dojčiacich žien neodporúča.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Pri vedení vozidiel alebo práci so strojmi je nevyhnutné vziať do úvahy, že
sa môžu občas dostaviť závraty alebo únava.

8 Nežiaduce účinky

Počas liečby lizinoprilom a inými ACE inhibítormi sa zaznamenali tieto
nežiaduce účinky s takouto frekvenciou: veľmi časté ((1/10)
časté ((1/100 až <1/10)
menej časté ((1/1000 až <1/100)
zriedkavé ((1/10000 až < 1/1000)
veľmi zriedkavé (<1/10000)

/Poruchy krvného a lymfatického systému/
Zriedkavé: pokles hemoglobínu, pokles hematokritu.
Veľmi zriedkavé: útlm kostnej drene, anémia, trombocytopénia, leukopénia,
neutropénia, agranulocytóza (pozri časť 4.4), hemolytická
anémia, lymfadenopatia, autoimúnne ochorenie.

/Poruchy metabolizmu a výživy/
Veľmi zriedkavé: hypoglykémia.

/Poruchy nervového systému a psychické poruchy/
Časté: závraty, bolesti hlavy.
Menej časté: zmeny nálady, parestézie, vertigo, poruchy chuti,
poruchy spánku.
Zriedkavé: psychická zmätenosť.

/Srdcové a cievne poruchy/
Časté: ortostatické účinky (vrátane hypotenzie).
Menej časté: infarkt myokardu alebo cerebrovaskulárna príhoda,
pravdepodobne v dôsledku prílišnej hypotenzie u vysoko
rizikových pacientov (pozri časť 4.4), palpitácie,
tachykardia, Raynaudov fenomén.

/Respiračné poruchy, poruchy hrudníka a mediastína/
Časté: kašeľ.
Menej časé: nádcha.
Veľmi zriedkavé: bronchospazmus, sínusitída, alergická alveolitída a
eozinofilná pneumónia.

/Gastrointestinálne poruchy/
Časté: hnačky, vracanie.
Menej časté: nauzea, bolesti brucha a ťažkosti s trávením.
Zriedkavé: sucho v ústach.
Veľmi zriedkavé: pankreatitída, intestinálny angioneurotický edém,
hepatitída – hepatocelulárna alebo cholestatická, žltačka a
zlyhanie pečene (pozri časť 4.4).

/Poruchy kože a podkožného tkaniva/
Menej časté: vyrážka, pruritus.
Zriedkavé: precitlivenosť/angioneurotický edém: angioneurotický edém
tváre, končatín, pier, jazyka, hlasiviek a/alebo hrtana
(pozri časť 4.4), urtikária, alopécia, psoriáza.
Veľmi zriedkavé: potenie, pemfigus, toxická epidermálna nekrolýza,
Stevensov-Johnsonov syndróm, multiformný erytém .

Zaznamenal sa komplex príznakov, ktorý môže zahŕňať jeden alebo viacero
týchto príznakov: horúčku, vaskulitídu, bolesti svalov, bolesti kĺbov/zápal
kĺbov, pozitívne antinukleárne protilátky (ANA), zvýšenú sedimentáciu
červených krviniek, eozinofíliu a leukocytózu, vyrážky, fotosenzitivitu
alebo iné kožné prejavy.

/Poruchy obličiek a močových ciest/
Časté: porucha funkcie obličiek.
Zriedkavé: urémia, akútne renálne zlyhanie.
Veľmi zriedkavé: oligúria/anúria.

/Poruchy reprodukčného systému a prsníkov/
Menej časté: impotencia.
Zriedkavé: gynekomastia.

/Celkové poruchy a stavy v mieste podávania/
Menej časté: únava, asténia.

/Vyšetrenia/
Menej časté: vzostup hladiny urey v krvi, zvýšené hladiny sérového
kreatinínu, vzostup pečeňových enzýmov, hyperkaliémia.
Zriedkavé: vzostup hladiny sérového bilirubínu, hyponatriémia.

Údaje o bezpečnosti z klinických štúdií poukazujú na to, že lizinopril je
u pediatrických pacientov s hypertenziou vo všeobecnosti dobre tolerovaný
a bezpečnostný profil u tejto vekovej skupiny je porovnateľný s profilom
u dospelých.

4.9 Predávkovanie

Dostupné údaje o predávkovaní u ľudí sú nedostatočné. Príznaky spojené
s predávkovaním ACE inhibítorov môžu zahŕňať hypotenziu, cirkulačný šok,
poruchy elektrolytov, renálne zlyhanie, hyperventiláciu, tachykardiu,
palpitácie, bradykardiu, závraty, úzkosť a kašeľ. V liečbe predávkovania sa
odporúča intravenózna infúzia fyziologického roztoku. Ak je prítomná
hypotenzia, pacient sa má uložiť do protišokovej polohy. Možno zvážiť
infúznu liečbu angiotenzínom II a/alebo intravenóznymi katecholamínmi, ak
je takáto liečba dostupná. Ak pacient užil liek nedávno, treba urobiť
opatrenia, zamerané na elimináciu lizinoprilu (napríklad vyvolaním
vracania, lavážou žalúdka, podaním adsorbencií a síranu sodného).
Lizinopril možno odstrániť z cirkulácie hemodialýzou (pozri časť 4.4).
Liečba kardiostimulátorom je indikovaná v prípadoch bradykardie
rezistentnej na liečbu. Je nevyhnutné často monitorovať vitálne funkcie,
koncentrácie sérových elektrolytov a kreatinínu.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu,
ATC kód: C09AA03.

Lizinopril je inhibítor peptidyl dipeptidázy. Inhibuje angiotenzín
konvertujúci enzým (ACE), ktorý katalyzuje premenu angiotenzínu I na
vazokonstrikčný peptid, angiotenzín II. Angiotenzín II stimuluje aj
sekréciu aldosterónu v kôre nadobličiek. Inhibícia ACE aktivity vedie
k poklesu koncentrácií angiotenzínu II s následným poklesom
vazokonstrikčnej aktivity a k zníženej sekrécii aldosterónu. Tá môže viesť
k vzostupu sérových koncentrácií draslíka. Aj keď sa primárna supresia
systému renín-angiotenzín-aldosterón pokladá za mechanizmus, ktorým
lizinopril znižuje tlak krvi, lizinopril má antihypertenzívny účinok aj u
pacientov s hypertenziou a nízkou hladinou renínu. ACE je identický
s kininázou II, enzýmom, ktorý rozkladá bradykinín. Či zvýšené hladiny
bradykinínu, silného vazodilatačného peptidu, zohrávajú úlohu
v terapeutických účinkoch lizinoprilu, zostáva zatiaľ neobjasnené.
Účinok lizinoprilu na mortalitu a morbiditu pacientov so srdcovým zlyhaním
sa skúmal porovnávaním vysokých dávok (32,5 mg alebo 35 mg jedenkrát denne)
s nízkymi dávkami (2,5 mg alebo 5 mg jedenkrát denne). V štúdii s 3 164
pacientmi s priemerným časom sledovania 46 mesiacov viedli vysoké dávky
lizinoprilu u prežívajúcich pacientov v porovnaní s nízkymi dávkami k 12 %
poklesu rizika vo výsledku, ktorý kombinuje mortalitu zo všetkých príčin a
hospitalizáciu zo všetkých príčin (p = 0,002) a k 8 % poklesu rizika v
mortalite zo všetkých príčin a hospitalizácií z kardiovaskulárnych dôvodov
(p = 0,036). Zaznamenal sa pokles mortality zo všetkých príčin (8 %( p =
0,128) a pokles mortality na kardiovaskulárne príhody (10 %( p = 0,073).
Podľa ďalších analýz sa počet hospitalizácií na srdcové zlyhanie znížil
o 24 % (p = 0,002) u pacientov liečených vysokými dávkami lizinoprilu
v porovnaní s nízkymi dávkami. Výhody týkajúce sa výskytu príznakov boli
podobné u pacientov liečených vysokými, ako aj nízkymi dávkami lizonoprilu.
Výsledky štúdie ukázali, že celkový profil nežiaducich účinkov u pacientov
liečených vysokými alebo nízkymi dávkami lizinorpilu boli podobné, čo sa
týka ich charakteru aj počtu. Predpokladané účinky, ktoré sú dôsledkom
inhibície ACE, ako napríklad hypotenzia alebo porucha obličkových funkcií,
sa dali zvládnuť a vzácne viedli k vysadeniu liečby. Kašeľ bol menej častý
u pacientov liečených vysokými dávkami lizinoprilu v porovnaní s nízkymi
dávkami.
V štúdii GISSI-3, ktorá používala 2 x 2 faktoriálny postup na porovnanie
účinkov lizinoprilu a glyceryl trinitrátu podávaných samostatne alebo
v kombinácii počas 6 týždňov oproti kontrole s 19 394 pacientmi, ktorým sa
podávala liečba v priebehu 24 hodín po akútnom infarkte myokardu,
lizinopril viedol k štatisticky významnejšiemu poklesu rizika mortality,
predstavujúceho 11 % oproti kontrole (2p = 0,03). Zníženie rizika
s glyceryl nitrátom nebolo signifikantné, ale kombinácia lizinoprilu a
glyceryl nitrátu viedla k signifikantnému poklesu mortality, a to o 17 %
oproti kontrole (2p = 0,02). V podskupinách starších pacientov (starších
ako 70-ročných) a žien, ktoré boli definované ako pacientky s vysokým
rizikom mortality, sa pozoroval významný prínos pre kombinovaný výsledok,
zložený z mortality a srdcovej funkcie. Aj u pacientov užívajúcich
lizinopril alebo lizinopril v kombinácii s glyceryl nitrátom 6 týždňov sa
zaznamenalo významné zlepšenie v kombinovanom výsledku, a to tak pre
všetkých pacientov, ako aj pacientov vo vysoko rizikových skupinách. Toto
poukazuje na preventívny účinok lizinoprilu. Ako možno očakávať od
akejkoľvek vazodilatačnej liečby, liečba lizinoprilom bola spojená so
zvýšeným výskytom hypotenzie a renálnej dysfunkcie, no neboli
proporcionálne spojené so zvýšením mortality.
V dvojito zaslepenej, randomizovanej multicentrickej štúdii, ktorá
porovnávala lizinopril s blokátormi kalciových kanálov u 335 pacientov
s hypertenziou a diabetom mellitus 2. typu so začínajúcou nefropatiou
charakterizovanou mikroalbuminúriou, lizinopril podávaný v dávke 10 mg až
20 mg jedenkrát denne 12 mesiacov, redukoval systolický/diastolický tlak
krvi o 13/10 mmHg a straty albumínu močom o 40 %. V porovnaní s blokátormi
kalciových kanálov, ktoré vedú k podobnému poklesu tlaku krvi, sa u
pacientov liečených lizinoprilom zaznamenal signifikantne výraznejší pokles
strát albumínu močom, čo poskytuje dôkaz o tom, že vplyv lizinoprilu na
inhibíciu ACE znižuje mikroalbuminúriu nielen prostredníctvom zníženia
tlaku krvi, ale aj priamym pôsobením na tkanivo obličiek.

Liečba lizinoprilom neovplyvňuje glykemickú kontrolu, čo dokazuje chýbanie
významnejšieho účinku na hladiny glykozylovaného hemoglobínu (HbA1c).

V klinickej štúdii zahŕňajúcej 115 pediatrických pacientov s hypertenziou
vo veku 6-16 rokov s telesnou hmotnosťou menej ako 50 kg, sa podávalo
0,625 mg, 2,5 mg alebo 20 mg lizinoprilu jedenkrát denne a pacientom
s telesnou hmotnosťou 50 kg alebo viac sa podávalo 1,25 mg, 5 mg alebo 40
mg lizinoprilu jedenkrát denne. Po dvoch týždňoch podávania lizinoprilu
jedenkrát denne sa znížil tlak krvi v závislosti od veľkosti dávky s jasným
antihypertenzívnym účinkom pri dávkach nad 1,25 mg.

Tento účinok bol potvrdený vo fáze vysadzovania lieku, keď diastolický tlak
krvi stúpol približne o 9 mmHg viac u pacientov randomizovaných na placebo
než u pacientov, ktorí boli randomizovaní na ponechanie strednej alebo
vysokej dávky lizinoprilu. Antihypertenzný účinok lizinoprilu závislý od
veľkosti dávky bol konštantne prítomný vo viacerých demografických
podskupinách podľa veku, Tannerovho štádia, pohlavia a rasy.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Lizinopril je perorálne účinný ACE inhibítor bez sulfhydrylovej skupiny.

/Absorpcia/
Po perorálnom podaní lizinoprilu sa maximálne sérové koncentrácie dosahujú
približne v priebehu 7 hodín, aj keď u pacientov s akútnym infarktom
myokardu sa zaznamenal sklon k malému oneskoreniu dosiahnutia maximálnych
sérových koncentrácií. Na základe získaného množstva lizinoprilu z moču sa
usudzuje, že priemerná výška absorpcie lizinoprilu sa pohybuje okolo 25 %
s variabilitou medzi pacientmi 6 – 60 % v rámci rozsahu dávok použitých
v štúdii (5 – 80 mg). Absolútna biologická dostupnosť sa znižuje približne
o 16 % u pacientov so srdcovým zlyhaním. Absorpciu lizinoprilu neovplyvňuje
prítomnosť jedla.

/Distribúcia/
Nezdá sa, že by sa lizinopril viazal na iné sérové proteíny, než sa viaže
cirkulujúci angiotenzín konvertujúci enzým (ACE). Štúdie na potkanoch
ukazujú, že lizinopril slabo prechádza hematoencefalickou bariérou.

/Eliminácia/
Lizinopril nepodlieha metabolizmu a vylučuje sa kompletne nezmenený do
moču. Pri viacpočetnom dávkovaní má lizinopril efektívny polčas akumulácie
12,6 hodiny. Klírens lizinoprilu u zdravých osôb je približne 50 ml/min.
Klesajúce sérové koncentrácie vykazujú predĺženú terminálnu fázu, ktorá sa
nezúčastňuje na akumulácii liečiva. Táto terminálna fáza pravdepodobne
reprezentuje saturovanie väzby na ACE a nie je proporcionálna k dávke.

/Poškodenie pečene/
Poškodenie pečeňových funkcií u pacientov s cirhózou viedlo v porovnaní so
zdravými osobami k poklesu absorpcie lizinoprilu (približne 30 %, čo sa
určilo na základe získania lizinoprilu z moču), ale nastal vzostup
expozície (približne 50 %), čo bolo dôsledkom zníženého klírensu.

/Poškodenie obličiek/
Poškodenie obličkových funkcií znižuje elimináciu lizinoprilu, ktorý sa
vylučuje obličkami. Tento pokles sa však stáva klinicky významným len
vtedy, keď glomerulárna filtrácia je nižšia ako 30 ml/min. Pri miernom až
stredne ťažkom poškodení funkcie obličiek (klírens kreatinínu 30 – 80
ml/min) je priemerná AUC zvýšená len o 13 %, ale pri ťažkom poškodení
funkcie obličiek (klírens kreatinínu 5 – 30 ml/min) bol vzostup priemerných
AUC 4,5-násobný. Lizinopril možno odstrániť dialýzou. Počas 4 hodín
hemodialýzy plazmatické hladiny lizinoprilu poklesli priemerne o 60 % pri
klírense dialýzy medzi 40 a 55 ml/min.

/Srdcové zlyhanie/
Pacienti so srdcovým zlyhaním majú vyššiu expozíciu lizinoprilu v porovnaní
so zdravými osobami (vzostup AUC priemerne o 125 %), no na základe získania
lizinoprilu z moču sa usudzuje, že absorpcia je znížená približne o 16 %
v porovnaní so zdravými osobami.

/Starší pacienti/
Starší pacienti majú vyššie hladiny v krvi a vyššie hodnoty plochy pod
krivkou plazmatických koncentrácií v čase (zvýšenie približne 60 %)
v porovnaní s mladšími osobami.

/Pediatrickí pacienti/
Farmakokinetický profil lizinoprilu bol skúmaný u 29 pediatrických
pacientov s hypertenziou vo veku 6 až 16 rokov, s GFR nad 30
ml/min/1,73 m2. Po dávkach 0,1 až 0,2 mg/kg, sa maximálne plazmatické
koncentrácie lizinoprilu v rovnovážnom stave dosiahli v priebehu 6 hodín.
Rozsah absorpcie na základe obsahu v moči bol približne 28 %. Tieto hodnoty
boli podobné hodnotám získaným v minulosti u dospelých pacientov. Hodnoty
AUC a Cmax u detí v tejto štúdii boli také isté ako hodnoty zistené
u dospelých pacientov.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje neukázali nijaké špeciálne nebezpečenstvo pre ľudí.
Tieto údaje sa získali z konvenčných štúdií o celkovej farmakológii,
toxicite opakovaných dávok, genotoxicite a karcinogénnom potenciáli.
Ukázalo sa, že inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu ako trieda majú
nepriaznivé účinky na neskorý fetálny vývoj, čo vedie k smrti plodu a
kongenitálnym chybám, postihujúcim najmä lebku. Zaznamenali sa aj
fetotoxicita, retardácia intrauterinného rastu a perzistujúci arteriálny
duktus. Predpokladá sa, že tieto vývojové anomálie sú sčasti dôsledkom
priameho pôsobenia ACE inhibítorov na fetálny systém renín – angiotenzín a
sčasti dôsledkom ischémie pochádzajúcej z hypotenzií u matky, z poklesov
fetoplacentárneho krvného prietoku, zníženia dodávky kyslíka a výživných
látok pre plod.


6. FARMACEUTICKÉ ÚDAJE

6.1 Zoznam pomocných látok

/Lisinopril-ratiopharm 5 mg/
Mannitolum, calcii hydrogenophosphas dihydricus, maydis amylum
pregelificatum, croscarmellosum natricum, magnesii stearas.
/Lisinopril-ratiopharm 10 mg/20 mg/
Mannitolum, calcii hydrogenophosphas dihydricus, maydis amylum
pregelificatum, croscarmellosum natricum, magnesii stearas, ferri oxidum
rubrum E172, ferri oxidum nigrum E172, ferri oxidum flavum E172.

6.2 Inkompatibility

Nie sú zaznamenané.

6.3 Čas použiteľnosti

4 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

/Lisinopril-ratiopharm 5 mg/
Uchovávajte pri teplote do 25 (C.

/Lisinopril-ratiopharm 10 mg, 20 mg/
Nie sú špeciálne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Blister PVC/Al, písomná informácia pre používateľov.
PP fľaštička a LDPE-uzáver so silikónovým gélom ako vysušovadlom, písomná
informácia pre používateľov.

/Lisinopril-ratiopharm 5 mg/
Blistrové balenie po 1, 14, 20, 28, 30, 30 x 1, 50, 56, 60, 98, 100, 100 x
1, 400 (10 x 40) a 500 tabliet.
Fľaša so 100 a 250 tabletami.

/Lisinopril-ratiopharm 10 mg/
Blistrové balenie po 1, 14, 28, 30, 30 x 1, 50, 98, 100, 100 x 1, 400 (10 x
40) tabliet.
Fľaša so 100 a 250 tabletami.

/Lisinopril-ratiopharm 20 mg/
Blistrové balenie po 1, 14, 28, 30, 30 x 1, 50, 56, 60, 98, 100, 100 x 1,
400 (10 x 40) a 500 tabliet.
Fľaša so 100 a 250 tabletami.


6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRžITEľ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

ratiopharm GmbH, 89079 Ulm, SRN


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

/Lisinopril-ratiopharm 5 mg:/ 58/0018/02-S

/Lisinopril-ratiopharm 10 mg:/ 58/0019/02-S

/Lisinopril-ratiopharm 20 mg:/ 58/0020/02-S


9. DÁTUM REGISTRÁCIE

3.3.2002


10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU

Júl 2010