Písomná informácia pre používateľov
Príloha č. 3 k notifikácii zmeny, ev. č. 2107/5283
STREPTASE®    250 000 IU
STREPTASE®    750 000 IU
STREPTASE® 1 500 000 IU
/(streptokinasum)/
Prášok na intravenózne alebo intraarteriálne podanie po rozpustení vo
fyziologickom roztoku.
Držiteľ rozhodnutia o registrácii
CSL Behring GmbH, Emil-von-Behring-Strasse 76, 35041 Marburg, Nemecko
Zloženie lieku
Liečivo
STREPTASE® 250 000 IU
Jedna injekčná liekovka obsahuje 134 mg až 176 mg liečiva /streptokinasum/
/(streptokináza)/,
čo zodpovedá 250 000 IU.
STREPTASE® 750 000 IU
Jedna injekčná liekovka obsahuje 139 mg až 182 mg liečiva /streptokinasum/
/(streptokináza)/,
čo zodpovedá 750 000 IU.
STREPTASE® 1 500 000 IU
Jedna injekčná liekovka obsahuje 147 mg až 192 mg liečiva /streptokinasum/
/(streptokináza)/,
čo zodpovedá 1 500 000 IU.
Pomocné   látky:   seroalbuminum   humanum    (ľudský    albumín),    natrii
hydrogenoglutamas   monohydricus   (monohydrát    nátriumhydrogenglutamátu),
polygelinum (polygelín).
Farmakoterapeutická skupina
Fibrinolytikum.
Charakteristika
Streptase je vysoko purifikovaná streptokináza, získaná z  filtrátu  kultúry
betahemolytických  streptokokov  Lancefieldovej  skupiny  C.  Prípravok   sa
dodáva v sušenej práškovej forme, vo  vákuovom  balení  ako  biela  sterilná
hmota bez zápachu.
Indikácie
Systémové podanie
- pri hlbokej žilovej trombóze,  pľúcnej  embólii  a  pri  akútnom  infarkte
myokardu za účelom rekanalizácie koronárnych ciev
- pri akútnej a subakútnej  trombóze  periférnych  tepien,  pri  chronických
tepnových uzáveroch, ako  aj  pri  uzáveroch  centrálnej  tepny  alebo  žily
sietnice
Lokálne podanie
- pri akútnom infarkte myokardu za účelom  rekanalizácie  koronárnych  ciev,
pri  akútnej,  subakútnej  a chronickej  trombóze,  ako   aj   pri   embólii
periférnych tepien.
Poznámka: pacienti s nasledujúcimi ochoreniami majú byť z  liečby  vylúčení,
nakoľko sa jej úspešnosť obvykle neočakáva:
Systémové podanie:
- pri hlbokej žilovej trombóze staršej ako 14 dní
- pri infarkte myokardu staršom ako 12 hodín
- pri uzáveroch centrálnych retinálnych ciev: pri tepnových uzáveroch
starších ako 6-8 hodín a žilových uzáveroch starších ako 10 dní.
Lokálne podanie:
- pri infarkte myokardu staršom ako 12 hodín
- pri chronických tepnových uzáveroch: pri embolických uzáveroch starších
ako 6 týždňov.
Kontraindikácie
Streptase sa nesmie používať pri ťažkých alergických reakciách na tento
prípravok.
Trombolytickú liečbu sprevádza zvýšené riziko krvácania, preto sa  Streptase
nesmie podávať pri nasledujúcich stavoch:
- súčasne prebiehajúce alebo nedávne vnútorné krvácanie
- všetky formy zníženej zrážanlivosti krvi, najmä spontánna fibrinolýza a
ťažké poruchy zrážanlivosti
- nedávne mozgovocievne príhody (mozgové krvácania), intrakraniálne
alebo intraspinálne operácie
- intrakraniálny nádor
- nedávne poranenie v oblasti hlavy
- známy nádor s rizikom zakrvácania
- akútna pankreatitída
-  nekontrolovateľná  hypertenzia  so  systolickým  tlakom  nad  200  mm  Hg
alebo diastolickým tlakom
  nad 100 mm Hg alebo prípady, keď v dôsledku hypertenzie dosiahnu zmeny  na
sietnici stupeň III/IV.
Systémový účinok môže nastať aj pri lokálnom podaní v závislosti od objemu
podanej dávky.
Preto treba vziať do úvahy vyššie uvedené kontraindikácie aj pri lokálnom
podaní.
Ťarchavosť a obdobie dojčenia
Počas ťarchavosti by sa mala streptokináza použiť len po dôkladnom zvážení
rizika pre plod.
V prvých 18 týždňoch ťarchavosti sa použitie Streptase musí obmedziť iba na
vitálne indikácie.
Informácie o použití streptokinázy počas dojčenia nie sú k dispozícii.
Nežiaduce účinky:
Ak  pocítite  nežiaduce  účinky,  o  ktorých  sa  nezmieňuje  táto   písomná
informácia pre používateľa, informujte o tom svojho lekára alebo lekárnika.
Krvácania
Ak sa vyskytnú krvácania, zvyčajne sa obmedzujú na punkčný  kanál.  V  takom
prípade liečbu netreba predčasne ukončiť.
Pozorovali sa závažné krvácania zažívacieho traktu a pečene,  urogenitálneho
traktu, pretrhnutie sleziny, zriedkavé prípady  vnútrolebečných  krvácaní  a
ich komplikácie (aj s fatálnymi následkami) a retroperitoneálne krvácania.
V jednotlivých  prípadoch  sa  môžu  počas  trombolytickej  liečby  akútneho
infarktu  myokardu  vyskytnúť  krvácania  do  perikardu,   vrátane   ruptúry
myokardu.
Pri závažných krvácavých komplikáciach sa liečba  streptokinázou  preruší  a
podáva sa proteinázový inhibítor, napr.  aprotinín,  v  týchto  dávkach:  na
začiatku terapie 500 000 IU alebo - ak je to potrebné - až  1  000  000  IU,
potom 50 000 IU za hodinu intravenózne v kvapkovej infúzii, až  kým  nedôjde
k zastaveniu krvácania. Okrem toho sa odporúča  kombinácia  so  syntetickými
antifibrinolytikami (látkami podporujúcimi  koaguláciu).  Podľa  potreby  sa
aplikujú aj zrážacie faktory.
Alergické reakcie
Bezprostredné reakcie:  môžu  sa  vyskytnúť  alergicko-anafylaktické,  resp.
anafylaktoidné  reakcie  s vyrážkami,  sčervenaním,  žihľavkou,  ako  aj  so
sťaženým dýchaním a bronchospazmom.
Generalizovaný exantém možno väčšinou úspešne liečiť intravenóznou
aplikáciou kortikosteroidov.
Neskoré  reakcie:  v  jednotlivých  prípadoch  sa  udáva   sérová   choroba,
artritída,     vaskulitída,     nefritída     a neuroalergické     ochorenia
(polyneuropatia, napr. Guillainov-Barrého syndróm), ktoré sa časovo  zhodujú
s podávaním streptokinázy.
Ak nastane alergická alebo anafylaktická reakcia, podávanie Streptase  treba
okamžite ukončiť (napr. prerušením  infúzie)  a  zahájiť  príslušnú  liečbu.
Treba dodržiavať  všeobecné  medicínske  štandardy  pre  šokovú  liečbu.  Po
odoznení  príznakov  možno  v  liečbe  pokračovať   použitím   homologických
fibrinolytík (napr. urokináza, t-PA). Pri miernych, dobre  kontrolovateľných
reakciách sa môže v liečbe Streptase opodstatnene pokračovať.
Ak je to potrebné, ordinuje sa ďalšia liečba takto:
a.) mierne reakcie: podávajú sa kortikosteroidy a antihistaminiká
b.) ťažké alebo život ohrozujúce reakcie (napríklad anafylaktický šok)
podľa závažnosti reakcie:
- okamžite podať pomaly i.v. injekciu andrenalínu
- plus podať pomaly i.v. vysoké dávky kortikosteroidov
- v prípade potreby podať objemovú náhradu, kyslík
Embólia
Riziko pľúcnej embólie u pacientov s hlbokou žilovou trombózou  nie  je  pri
liečbe streptokinázou vyššie ako pri liečbe  samotným  heparínom.  Ak  dôjde
počas liečby k akútnej  alebo  opakujúcej  sa  pľúcnej  embolizácii,  má  sa
pokračovať v  liečbe  podľa  predtým  pripraveného  plánu  a  dosiahnuť  tým
rozpustenie embolov.
Nie je možné vylúčiť periférnu embolizáciu pri lokálnej trombolýze v
uzavretej periférnej tepne.
V súvislosti s trombolytickou liečbou sa uvádza sa aj niekoľko prípadov
tukovej embólie.
Iné reakcie
Na začiatku liečby sa  občas  pozoruje  pokles  krvného  tlaku,  bradykardia
alebo tachykardia (v ojedinelých  prípadoch  až  šok).  Pozri  aj  text  pod
názvom  „Rýchlosť  infúzie  a  profylaxia   kortikosteroidmi“   v   odstavci
„Špeciálne upozornenia“.
Počas liečby sa môžu vyskytnúť aj bolesti hlavy a  chrbta,  žalúdočno-črevné
ťažkosti, bolesti svalov, zimnica alebo vzostup  telesnej  teploty,  ako  aj
slabosť  či  nevoľnosť.  Horúčka  zväčša  okamžite  a  trvalo   reaguje   na
antipyretiká.
V ojedinelých prípadoch môže dôjsť k zvýšeniu  sérových  transamináz  (ktoré
sú ukazovateľom funkcie pečene), ako aj bilirubínu.
V niekoľkých prípadoch  sa  po  intrakoronárnej  trombolýze  u  pacientov  s
rozsiahlym infarktom myokardu zaznamenal pľúcny edém nekardiálneho pôvodu.
Pri trombolytickej liečbe  akútneho  infarktu  myokardu  sa  môžu  ojedinele
vyskytnúť poruchy srdcového rytmu,  perzistujúca  angina  pectoris,  ako  aj
zlyhávanie srdca až úplné zastavenie srdcovej  činnosti  a dýchania.  Dá  sa
však dokázať, že u pacientov s infarktom myokardu dochádza k  zástave  srdca
v dôsledku fibrilácie komôr pri liečbe streptokinázou zriedkavejšie ako  pri
konvenčnej liečbe.
Ojedinelé prípady cerebrálnych kŕčov sa vyskytli pri  trombolytickej  liečbe
so súčasnou kardiovaskulárnou hypoxiou a mozgovým krvácaním.
Interakcie
Súbežná alebo predchádzajúca liečba antikoagulanciami (lieky  tlmiace  krvnú
zrážanlivosť) alebo inými liekmi, ktoré  pôsobia  na  tvorbu  alebo  funkciu
krvných  doštičiek  (napr.  Inhibítormi   zhlukovania   krvných   doštičiek,
dextranmi), môže zvýšiť nebezpečenstvo krvácania.
Pred začatím dlhodobej systémovej aplikácie streptokinázy sa  musia  vysadiť
lieky, ktoré vplývajú na tvorbu krvných  doštičiek  alebo  na  ich  funkciu.
Pozri aj odstavec „Špeciálne upozornenia“.
Pozoroval  sa  tiež  vzájomne  sa  posilňujúci  pozitívny  účinok   kyseliny
acetylsalicylovej a streptokinázy na prežívanie pacientov  s  podozrením  na
infarkt myokardu. Podávanie kyseliny  acetylsalicylovej  by  sa  malo  začať
ešte pred zahájením liečby streptokinázou a  malo  by  sa  v ňom  pokračovať
jeden mesiac.
Inkompatibility
Nie sú známe.
Na  ďalšie  riedenie  rekonštituovaného  roztoku  sa  odporúčajú   špeciálne
infúzne roztoky. Pozri taktiež odstavec „Dávkovanie a spôsob podávania“.
Dávkovanie a spôsob podávania
Poznámka:  ak  je  potrebná  trombolytická  liečba  u  pacienta  s   vysokou
koncentráciou protilátok  proti  streptokináze  alebo  ak  sa  streptokináza
podala nedávno (pred viac ako 5 dňami  a  menej  ako  pred  1 rokom),  možno
použiť podobné fibrinolytiká (napr. urokinázu alebo  t-PA).  Pozri  odstavec
„Kontraindikácie“ a „Špeciálne upozornenia“.
Systémové podanie
Pri krátkodobej  trombolýze  sa  má  podať  dospelým  pacientom  s  uzávermi
periférnych tepien alebo žíl počiatočná dávka  250  000  IU  v  priebehu  30
minút a potom udržiavacia dávka 1500 000 IU za hodinu v priebehu 6 hodín.
6-hodinové  infúzie  Streptase  možno  opakovať  v  nasledujúci  deň   podľa
terapeutickej úspešnosti lýzy. Liečba  sa  však  v  žiadnom  prípade  nemôže
zopakovať neskôr ako po 5 dňoch od prvej kúry.
Pri krátkodobej lýze sa podáva na liečbu akútneho infarktu  myokardu  1  500
000 IU Streptase v priebehu 60 minút.
Za alternatívu  krátkodobej  lýzy  pri  liečbe  periférnych  uzáverov  možno
pokladať  dlhodobú  trombolýzu.  Na  začiatku   sa   podáva   250   000   IU
streptokinázy v priebehu 30 minút, potom  nasleduje  udržiavacia  dávka  100
000 IU za hodinu. Trvanie liečby závisí od rozsahu  a  lokalizácie  cievneho
uzáveru. Liečba trvá maximálne 5 dní.
V prípade trombóz centrálnych ciev sietnice sa má  lýza  tepnových  uzáverov
obmedziť maximálne na 24 hodín,  pri  žilových  uzáveroch  maximálne  na  72
hodín. Ak sa  vzhľadom  na  veľký  rozsah  trombotických  uzáverov  indikuje
pokračovanie trombolýzy,  je  potrebné  dodržať  približne  1-dňový  odstup,
potom možno pokračovať v podávaní homologického trombolytika.
Lokálne podanie
Pri akútnom infarkte myokardu sa podáva intrakoronárne v priemere 20 000  IU
streptokinázy ako bolus a potom sa podáva v priebehu 30 - 90 minút 2  000  –
4 000 IU za minútu.
Pacientom s akútnou, subakútnou alebo chronickou periférnou trombózou  alebo
embóliou sa  podáva  1 000  –  2  000  IU  Streptase  v  3  -  5  minútových
intervaloch.  Doba  aplikácie  závisí  od  rozsahu  a lokalizácie   cievneho
uzáveru a trvá najviac 3 hodiny pri celkovej  dávke  maximálne  120  000  IU
Streptase.
Ak je to nevyhnutné, môže sa súčasne vykonať perkutánna transluminálna
angioplastika (mechanické rozšírenie cievy).
Dávkovanie pre novorodencov, dojčatá a deti
Na liečbu detí liekom Streptase niet dostatok skúseností.
Kontrola liečby
Systémové podanie
Pri krátkodobej trombolýze v priebehu 6 hodín sa má počas alebo po  ukončení
infúzie  streptokinázy  podávať  heparín,  ak  trombínový  čas  (TT)   alebo
parciálny tromboplastínový čas (aPTT) dosahujú menej ako  2  násobok,  resp.
1,5 násobok normálnych hodnôt. TT a  aPTT  by  sa  mali  predĺžiť  na  2  až
4 násobok, resp. 1,5 až 2,5 násobok normálnych hodnôt,  aby  sa  zabezpečila
dostatočná prevencia proti retrombóze.
Ak sa infúzia streptokinázy neopakuje, liečba heparínom sa zaháji súčasne
s podávaním perorálnych antikoagulancií (pozri „Následná liečba“).
Dlhodobá trombolýza sa kontroluje pomocou trombínového času. Jej  cieľom  je
2  až  4  násobné  predĺženie  TT,   ktoré   sa   považuje   za   dostatočnú
antikoagulačnú  ochranu.  Preto  sa  po   16.hodinách   liečby   može   stať
nevyhnutným simultánne podanie heparínu. Ak je  TT  po  16  hodinách  liečby
ešte stále predĺžený na viac ako 4 násobok  normálnej  hodnoty,  udržiavacia
dávka streptokinázy sa musí na niekoľko hodín zdvojnásobiť,  kým  trombínový
čas neklesne.
Lokálne podanie
Pri angiografiách (RTG ciev s použitím kontrastnej látky) sa zvyčajne  podľa
potreby podáva heparín ako profylaxia  tvorby  trombov  na  katétri.  Úspech
liečby môžno overiť angiografiou. Ak je krvný prietok dostatočný dlhšie  ako
15 minút, liečba sa považuje za úspešnú a môže sa ukončiť.
Následná liečba
V rámci terapie streptokinázou sa po každej  kúre  môže  začať  s  následnou
liečbou antikoagulanciami alebo inhibítormi  zhlukovania  krvných  doštičiek
ako prevenciou proti retrombóze. Obzvlášť pri liečbe heparínom  treba  vziať
do  úvahy  zvýšené  riziko  krvácania.  Liečba   heparínom   sa   kontroluje
individuálne pomocou trombínového času alebo aPTT. Cieľom je 2 až 4  násobné
predĺženie trombínového času  a 1,5  až  2,5  násobné  predĺženie  aPTT.  Na
dlhodobú  profylaxiu  možno  použiť  perorálne  antikoagulanciá,   napríklad
kumarínové deriváty alebo inhibítory zhlukovania krvných doštičiek.
Predávkovanie
Neuvádza sa.
Spôsob podania
Streptase sa podáva intravenózne alebo intraarteriálne.
Streptase  je  balená  vo  forme  bieleho  lyofilizátu.  Po  rozpustení   vo
fyziologickom roztoku vznikne bezfarebný, číry až opaleskujúci roztok.
Rýchle a úplné rozpustenie obsahu liekovky sa  zabezpečí  vstreknutím  5  ml
fyziologického soľného roztoku do liekovky a  odstránením  zvyškového  vákua
tak, že sa na malú chvíľu uvoľní striekačka z ihly.
Na podanie pomocou infúznej pumpy možno ako rozpúšťadlo použiť  fyziologický
roztok, Ringerov laktátový roztok, 5% roztok  glukózy  alebo  fruktózy.  Pre
vyššie riedenie, najmä ak sa požaduje vysoká  stabilita  na  dlhší  čas,  sa
odporúča použiť ako rozpúšťadlo polygelín (Haemaccel®).
Trvanie liečby
Ako dlho liečba potrvá, závisí od charakteru a rozsahu cievneho uzáveru a
líši sa podľa indikácie.
Pozri „Indikácie“ a „Dávkovanie“.
Špeciálne upozornenia
Individuálne posúdenie pomeru rizika a prínosu liečby
V nasledujúcich prípadoch treba predpokladaný prínos trombolýzy zvážiť
vzhľadom na riziko liečby, najmä riziko krvácania:
- nedávne závažné gastrointestinálne krvácanie
- nedávne veľké operačné výkony (6. až 10. pooperačný deň v závislosti od
rozsahu chirurgického
  zásahu)
- nedávne poranenie a kardiopulmonálna resuscitácia
- predchádzajúca biopsia, punkcia niektorej z ciev neprístupných
kompresii, intramuskulárne injekcie
  alebo intubácia
- nedávny pôrod alebo potrat
- ochorenia urogenitálneho traktu spojené s krvácaním alebo iné potenciálne
zdroje krvácania
  (zavedenie močového katétra)
- septická trombóza
- podozrenie na ťažkú arteriosklerotickú degeneráciu ciev, mozgovocievne
ochorenie, ťažká cukrovka,
  diabeticko-hemoragická retinopatia
- pľúcne ochorenia s prítomnosťou kaverny (napr. aktívna tuberkulóza) alebo
ťažká bronchitída
- závažné poškodenie pečene alebo obličiek
- chyby mitrálnej chlopne alebo fibrilácia predsiení
-  endokarditída  alebo  perikarditída;  ojedinelé   prípady   perikarditídy
nesprávne diagnostikovanej ako
  akútny  infarkt  myokardu  a  liečenej  streptokinázou  zapríčinili  vznik
perikardiálneho výpotku
  a tamponádu srdca.
Systémový účinok môže nastať aj pri lokálnom podaní v závislosti od objemu
podanej dávky.
Preto takéto špeciálne posúdenie rizika  vzhľadom  na  prínos  liečby  treba
urobiť aj pri lokálnom podaní.
Antistreptokinázové protilátky
Vzhľadom  na  zvýšenú  možnosť  rezistencie  na  streptokinázu  v   dôsledku
prítomnosti  antistrepto-   kinázovýchprotilátok,   nemusí   byť   prípravok
Streptase účinný, ak sa podá neskôr ako  5  dní  po  predchádzajúcej  liečbe
streptokinázou  alebo  látkami,  ktoré   streptokinázu   obsahovali,   najmä
v rozmedzí posledných 5 dní až 12 mesiacov.
Podobne môže byť účinok streptokinázy oslabený aj u  pacientov,  ktorí  pred
nedávnom prekonali streptokokovú infekciu, napr. streptokokovú  faryngitídu,
akútnu reumatickú horúčku alebo akútnu glomerulonefritídu.
Rýchlosť infúzie a profylaxia kortikosteroidmi
Príležitostne  sa  na  začiatku  liečby  vyskytuje  pokles  krvného   tlaku,
tachykardia alebo bradykardia (v individuálnych prípadoch  prechádzajúca  až
do šoku). Preto má infúzia na začiatku liečby  tiecť  pomaly.  Naviac  možno
profylakticky podať kortikosteroidy (napr. 100 až 200  mg  metylprednizolónu
10 minút pred začiatkom liečby Streptase).
Predliečenie heparínom alebo derivátmi kumarínu
Ak sa pacient predtým liečil heparínom, musí sa pred začatím  trombolytickej
liečby neutralizovať podaním  protamínsulfátu.  Trombínový  čas  nesmie  byť
pred  začiatkom  trombolytickej  terapie  vyšší  ako  2  násobok  normálnych
kontrolných  hodnôt.  U  pacientov,  ktorí  sa  predtým  liečili   derivátmi
kumarínu,   musí   byť   pred   začiatkom   streptokinázovej   infúzie   INR
(International Normalized Ratio) menší ako 1,7 (aproximatívny  protrombínový
index najmenej 50%).
Arteriálna punkcia
Ak  je   počas   intravenóznej   liečby   nevyhnutná   arteriálna   punkcia,
uprednostňujú sa cievy na horných končatinách. Po punkcii sa musí  aspoň  na
30 minút  tepna  stlačiť,  použiť  tlakový  obväz  a  miesto  punkcie  často
kontrolovať, aby sa zistilo prípadné krvácanie.
Varovanie
Nepoužívajte liek po uplynutí času  použiteľnosti,  ktorý  je  vyznačený  na
vnútornom aj na vonkajšom obale.
Balenie
Streptase 250 000 IU, sušená substancia
1 liekovka (obsahuje 250 000 IU streptokinasum)
10 liekoviek (každá z nich obsahuje 250 000 IU streptokinasum)
Streptase 750 000 IU, sušená substancia
1 liekovka (obsahuje 750 000 IU streptokinasum)
10 liekoviek (každá z nich obsahuje 750 000 IU streptokinasum)
Streptase 1 500 000 IU, sušená substancia
1 liekovka (obsahuje 1 500 000 IU streptokinasum)
10 liekoviek (každá z nich obsahuje 1 500 000 IU streptokinasum)
Uchovávanie
Streptase sa má uchovávať pri teplote od +2°C do +25° C.
Po rozpustení v 5 ml  sterilného  fyziologického  roztoku  sa  dá  Streptase
skladovať bez straty svojej aktivity pri teplote od +2°C do +8° C  počas  24
hodín.
Uschovávajte mimo dosahu detí !
Dátum poslednej revízie:
Január 2008
-----------------------
Táto písomná informácia pre používateľa sa pravidelne obnovuje, preto ju
pred použitím nového
balenia starostlivo prečítajte!
 
Súhrn charakteristických vlastnosti lieku
Príloha č. 2 k notifikácii zmeny, ev. č. 2107/5283
                  Súhrn charakteristických vlastností lieku
1. NÁZOV LIEKU
STREPTASE®    250 000 IU
STREPTASE®    750 000 IU
STREPTASE® 1 500 000 IU
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE LIEKU
Stabilizovaná čistá streptokináza.
Streptase je vysokopurifikovaná streptokináza  získaná  z  filtrátu  kultúry
betahemolytických streptokokov Lancefieldovej skupiny C.
Jedna liekovka Streptase 250 000 IU  obsahuje  134  mg  až  176  mg  sušenej
substancie, čo zodpovedá 250 000 IU liečiva /streptokinasum./
Jedna liekovka Streptase 750 000 IU  obsahuje  139  mg  až  182  mg  sušenej
substancie, čo zodpovedá 750 000 IU liečiva /streptokinasum./
Jedna liekovka Streptase 1 500 000 IU obsahuje 147  mg  až  192  mg  sušenej
substancie, čo zodpovedá 1 500 000 IU liečiva /streptokinasum./
3. LIEKOVÁ FORMA
Prášok na intravenózne alebo intraarteriálne podanie po rozpustení vo
fyziologickom roztoku.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1. Terapeutické indikácie
Systémové podanie
- pri hlbokej žilovej trombóze,  pľúcnej  embólii  a  pri  akútnom  infarkte
myokardu za účelom
  rekanalizácie koronárnych ciev
- pri akútnej a subakútnej  trombóze  periférnych  tepien,  pri  chronických
okluzívnych arteriálnych
  ochoreniach, ako aj pri oklúzii retinálnej tepny alebo žily.
Lokálne podanie
- pri akútnom infarkte myokardu za účelom  rekanalizácie  koronárnych  ciev,
pri akútnej, subakútnej
  a chronickej trombóze, ako aj pri embólii periférnych tepien.
Poznámka: Pacienti s nasledujúcimi ochoreniami majú byť z  liečby  vylúčení,
nakoľko sa obvykle neočakáva jej úspešnosť:
Systémové podanie:
- hlboká žilová trombóza: staršia ako 14 dní
- infarkt myokardu: starší ako 12 hodín
- oklúzie centrálnych retinálnych ciev: arteriálne oklúzie staršie ako 6  až
8 hodín a venózne oklúzie
  staršie ako 10 dní.
Lokálne podanie:
- infarkt myokardu: starší ako 12 hodín
- chronické okluzívne arteriálne ochorenia: embolické ochorenia staršie ako
6 týždňov.
4.2. Dávkovanie a spôsob podávania
4.2.1.Dávkovanie
Poznámka:
Ak je trombolytická liečba potrebná  a  je  vysoká  koncentrácia  protilátok
streptokinázy, alebo ak sa liečba streptokinázou  aplikovala  nedávno  (pred
viac ako 5 dňami a menej ako pred jedným rokom),  možno  použiť  homologické
fibrinolytiká (napr. urokinázu alebo t-PA) (pozri aj odstavec 4.3 a 4.4).
Systémové podanie
Pri krátkodobej  trombolýze  sa  podáva  dospelým  s  oklúziami  periférnych
žilových a arteriálnych ciev úvodná dávka Streptase 250 000  IU  v  priebehu
30 minút a potom udržiavacia dávka 1 500 000 IU každú hodinu počas 6 hodín.
6 hodinové infúzie Streptase sa môžu opakovať aj  v  nasledujúci  deň  podľa
terapeutickej úspešnosti lýzy. Liečba  sa  však  v  žiadnom  prípade  nemôže
zopakovať neskôr ako po 5 dňoch od prvej kúry.
Pri krátkodobej lýze sa podáva na liečbu akútneho infarktu myokardu 1 500
000 IU Streptase v priebehu 60 minút.
Ako alternatívu ku krátkodobej lýze  na  liečbu  periférnych  oklúzií  možno
zvážiť dlhodobú lýzu.  Úvodná  dávka  250  000  IU  Streptase  sa  podáva  v
priebehu 30  minút,  potom  nasleduje  udržiavacia  dávka  100 000 IU  každú
hodinu. Trvanie liečby závisí od  rozsahu  a  lokalizácie  cievnej  oklúzie.
Pri oklúzii periférnej cievy trvá liečba maximálne 5 dní.
Pri  trombózach   centrálnych   retinálnych   ciev   treba   obmedziť   lýzy
arteriálnych oklúzií na maximálne 24 hodín a venóznych oklúzií na  maximálne
72 hodín. Ak sa indikuje pokračovanie trombolýzy pre  rozsiahle  trombotické
oklúzie,  má  sa  dodržať  približne  jednodňový  interval  a  potom   podať
homologické trombolytiká.
Lokálne podanie
Pacientom s  akútnym  infarktom  myokardu  sa  podáva  intrakoronárny  bolus
priemerne 20 000 IU Streptase a udržiavacia dávka od 2 000 IU do  4  000  IU
za minútu počas 30 až 90 minút.
Pacientom s akútnymi, subakútnymi a  chronickými  periférnymi  trombózami  a
embóliou sa podáva 1 000 IU až 2 000 IU  Streptase  v  intervaloch  3  až  5
minút. Podávanie trvá v závislosti od dĺžky  a lokalizácie  cievnej  oklúzie
až do 3 hodín pri celkovej dávke maximálne 120 000 IU Streptase.
Ak je to potrebné, možno súčasne vykonať perkutánnu transluminálnu
angioplastiku.
Dávkovanie pre novorodencov, dojčatá a deti
Na liečbu detí liekom Streptase niet dostatok skúseností.
Kontrolná liečba
Systémové podanie
Pri krátkodobej  lýze  nad  6  hodín  sa  má  podať  heparín  počas  infúzie
Streptase alebo následne po nej, ak trombínový čas (TT) dosiahol  menej  ako
2 násobok alebo parciálny tromboplastínový čas (aPTT) menej ako 1,5  násobok
normálnej kontrolnej hodnoty. TT sa má predĺžiť na 2 až 4 násobok a aPTT  na
1,5  až  2,5  násobok  normálnej  hodnoty,  aby  sa  zabezpečila  dostatočná
prevencia proti retrombóze.
Ak sa infúzia Streptase neopakuje, ordinuje sa liečba  heparínom  súčasne  s
podávaním perorálnych antikoagulancií (pozri „Následná liečba“).
Dlhodobá lýza sa kontroluje pomocou trombínového času. Treba dosiahnuť 2  až
4 násobné  predĺženie  trombínového  času,  čo  sa  považuje  za  dostatočnú
antikoagulačnú  ochranu.  Preto  sa  po  16.  hodinách  liečby   može   stať
nevyhnutným súčasné podanie heparínu. Ak je trombínový čas  po  16  hodinách
stále predĺžený na viac ako 4 násobok normálnej hodnoty,  udržiavaciu  dávku
Streptase treba na  niekoľko  hodín  zdvojnásobiť,  až  kým  trombínový  čas
neklesne.
Lokálne podanie
Pred  angiografiou  sa  v  prípade  potreby  podáva  heparín  (ako  je   pri
angiografiách bežné) ako profylaxia trombóz  indukovaných  katétrom.  Úspech
liečby možno overiť angiografiou. Ak je prietok krvi dostatočný  dlhšie  ako
15 minút, liečba sa považuje za úspešnú a možno ju ukončiť.
Následná liečba
V rámci terapie streptokinázou sa po každej  kúre  môže  začať  s  následnou
liečbou  antikoagulanciami  alebo  antiagreganciami  ako  prevenciou   proti
retrombóze. Obzvlášť pri liečbe  heparínom  treba  vziať  do  úvahy  zvýšené
riziko  hemorágie.  Liečba  heparínom  sa  kontroluje  individuálne  pomocou
trombínového  času  alebo  aPTT.  Cieľom  je  2  až  4  násobné   predĺženie
trombínového  času  a  1,5  až  2,5 násobné  predĺženie  aPTT.  Na  dlhodobú
profylaxiu možno  použiť  perorálne  antikoagulanciá,  napríklad  kumarínové
deriváty alebo antiagreganciami.
4.2.2.Spôsob podania
Streptase sa podáva intravenózne alebo intraarteriálne.
Trvanie liečby závisí od charakteru a rozsahu  cievnej  oklúzie  a  líši  sa
podľa indikácie (pozri odstavec 4.1 Indikácie a 4.2.1.Dávkovanie).
Rozpúšťanie a ďalšie riedenie: pozri odstavec 6.6.Upozornenia na spôsob
zaobchádzania s liekom.
4.3. Kontraindikácie
Streptase sa nesmie použiť v prípade ťažkých alergických reakcií na
prípravok.
Pre zvýšené riziko hemorágie následkom trombolytickej  liečby  Streptase  sa
nemá podávať v nasledujúcich situáciách:
- jestvujúce alebo nedávne vnútorné krvácanie
- všetky formy zníženej krvnej zrážanlivosti, obzvlášť spontánna
fibrinolýza a ťažké poruchy
  zrážanlivosti.
- nedávne mozgovocievne poškodenia, intrakraniálna alebo intraspinálna
operácia
- intrakraniálna neoplazma
- nedávny úraz hlavy
- známa neoplazma s rizikom hemorágie
- akútna pankreatitída
- nekontrolovateľná hypertenzia so systolickým tlakom nad 200  mm  Hg  alebo
diastolickým tlakom
  nad 100 mm Hg alebo keď v dôsledku hypertenzie dosiahnu zmeny na  sietnici
stupeň III/IV.
Systémový účinok môže nastať aj pri lokálnom podaní v závislosti  od  objemu
podanej dávky. Preto treba vziať do úvahy vyššie uvedené kontraindikácie  aj
pri lokálnom podaní.
4.4. Špeciálne upozornenia
Individuálne posúdenie pomeru rizika a prínosu liečby
V nasledujúcich  prípadoch  treba  predpokladaný  prínos  trombolýzy  zvážiť
vzhľadom na riziko liečby, najmä riziko hemorágie:
- nedávne závažné gastrointestinálne krvácanie
- nedávne veľké operácie (6. až 10.deň po operácii, podľa závažnosti
operačného zásahu)
- nedávne poranenie a kardiopulmonálna resuscitácia
- nedávna biopsia orgánu, punkcia niektorej z ciev neprístupných kompresii,
intramuskulárne injekcie
  alebo intubácia
- nedávny pôrod alebo potrat
- ochorenia urogenitálneho traktu s jestvujúcimi alebo potenciálnymi
zdrojmi krvácania
  (dočasne zavedený krvný katéter)
- septické trombotické ochorenie
- podozrenie na ťažkú arteriosklerotickú degeneráciu ciev,
cerebrovaskulárne ochorenie, ťažký
  diabetes mellitus, diabeticko-hemoragická retinopatia
- pľúcne ochorenia s prítomnosťou kaverny (napr. aktívna tuberkulóza) alebo
ťažká bronchitída
- ťažké poškodenie pečene alebo obličiek
- defekty mitrálnej chlopne alebo fibrilácia predsiení
- endokarditída alebo perikarditída; ojedinelé prípady perikarditídy
nesprávne diagnostikovanej ako
  akútny infarkt myokardu a liečenej streptokinázou zapríčinili vznik
perikardiálneho
  výpotku a tamponádu srdca.
Systémový účinok môže nastať aj pri lokálnom podaní v závislosti  od  objemu
podanej dávky. Preto vyššie uvedené kontraindikácie treba vziať do úvahy  aj
pre lokálne podanie.
Antistreptokinázové protilátky
Vzhľadom  na  zvýšenú  možnosť  rezistencie  na  streptokinázu  v   dôsledku
prítomnosti   antistreptokinázových   protilátok,   nemusí   byť   prípravok
Streptase účinný, ak sa podá neskôr ako  5  dní  po  predchádzajúcej  liečbe
streptokinázou  alebo  látkami,  ktoré   streptokinázu   obsahovali,   najmä
v rozmedzí posledných 5 dní až 12 mesiacov.
Podobne môže byť účinok streptokinázy oslabený aj u  pacientov,  ktorí  pred
nedávnom prekonali streptokokovú infekciu, napr. streptokokovú  faryngitídu,
akútnu reumatickú horúčku alebo akútnu glomerulonefritídu.
Rýchlosť infúzie a profylaxia kortikosteroidmi
Príležitostne  sa  na  začiatku  liečby  vyskytuje  pokles  krvného   tlaku,
tachykardia alebo bradykardia (v individuálnych prípadoch  prechádzajúca  až
do šoku). Preto má infúzia na začiatku liečby  tiecť  pomaly.  Naviac  možno
profylakticky podať kortikosteroidy (napr. 100 až 200  mg  metylprednizolónu
10 minút pred začiatkom liečby Streptase).
Predliečenie heparínom alebo derivátmi kumarínu
Ak sa pacient predtým liečil heparínom, musí sa pred začatím  trombolytickej
liečby neutralizovať podaním  protamínsulfátu.  Trombínový  čas  nesmie  byť
pred  začiatkom  trombolytickej  terapie  vyšší  ako  2  násobok  normálnych
kontrolných  hodnôt.  U  pacientov,  ktorí  sa  predtým  liečili   derivátmi
kumarínu,   musí   byť   pred   začiatkom   streptokinázovej   infúzie   INR
(International Normalized Ratio) menší ako 1,7 (aproximatívny  protrombínový
index najmenej 50%).
Arteriálna punkcia
Ak  je   počas   intravenóznej   liečby   nevyhnutná   arteriálna   punkcia,
uprednostňujú sa cievy na horných končatinách. Po punkcii sa musí  aspoň  na
30 minút  tepna  stlačiť,  použiť  tlakový  obväz  a  miesto  punkcie  často
kontrolovať, aby sa zistilo prípadné krvácanie.
4.5. Liekové a iné interakcie
Súčasná  alebo  predchádzajúca  liečba   antikoagulanciami   (lieky,   ktoré
inhibujú koaguláciu) alebo látkami s účinkom  na  tvorbu  krvných  doštičiek
alebo na  ich  funkciu  (napr.  inhibítori  zhlukovania  krvných  doštičiek,
dextrány) môže zvýšiť nebezpečenstvo hemorágie.
Pred začatím dlhodobej systémovej aplikácie streptokinázy sa  musia  vysadiť
lieky, ktoré pôsobia na tvorbu  krvných  doštičiek  alebo  na  ich  funkciu.
Pozri aj odstavec 4.4.
Pozoroval  sa  pozitívny,   vzájomne   sa   ovplyvňujúci   účinok   kyseliny
acetylsalicylovej a streptokinázy na predpokladanú dĺžku života pacientov  s
podozrením na infarkt myokardu. Kyselina acetylsalicylová sa má  podať  pred
liečbou streptokinázou a pokračovať v podávaní jeden mesiac.
4.6. Používanie v gravidite a počas laktácie
Pretože podávanie  Streptase  predstavuje  riziko  pre  plod,  liečbu  počas
ťarchavosti treba starostlivo zvážiť. V prvých 18  týždňoch  ťarchavosti  sa
použitie streptokinázy musí obmedziť len na vitálne indikácie.
Informácie o použití Streptase počas dojčenia nie sú k dispozícii.
4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje
Neuvádza sa.
4.8. Nežiaduce účinky
Hemorágie
Ak nastanú hemorágie, obvykle  sa  obmedzujú  na  punkčné  kanály.  V  takom
prípade liečbu netreba predčasne ukončiť.
Pozorovali sa ťažké  hemorágie  vrátane  gastrointestinálnych  a  pečeňových
hemorágií,   ruptúry   sleziny,   urogenitálnych   hemorágií,    zriedkavých
intrakraniálnych hemorágií (aj s fatálnym koncom) alebo  retroperitoneálnych
hemorágií.
Počas trombolytickej liečby môže v individuálnych prípadoch  nastať  infarkt
myokardu, hemorágia do perikardu vrátane ruptúry myokardu.
Pri závažných hemoragických  komplikáciách  sa  liečba  Streptase  ukončí  a
podáva sa inhibítor proteinázy, napr. aprotinín,  v  nasledujúcich  dávkach:
úvodná dávka 500 000 KIU, ak je to potrebné až 1 milión KIU,  potom  50  000
KIU  za  hodinu  v  intravenóznej  kvapkovej  infúzii,  až   kým   krvácanie
neprestane.    Navyše    sa    odporúča    kombinácia    so     syntetickými
antifibrinolytikami. V prípade potreby sa majú podať koagulačné faktory.
Alergické reakcie
Okamžité reakcie: môžu nastať alergicko-anafylaktické  alebo  anafylaktoidné
reakcie spojené s vyrážkou, sčervenaním,  urtikariou  ako  aj  s  dušnosťou,
bronchospazmom.
Generalizovaný exantém možno väčšinou úspešne liečiť intravenóznym podaním
kortikosteroidov.
Neskoré reakcie: v individuálnych prípadoch sa zaznamenala  sérová  choroba,
artritída,    vaskulitída,    nefritída    a     neuroalergické     symptómy
(polyneuropatia, napr. Guillain Barrého syndróm)  v časovej  koincidencii  s
podaním streptokinázy.
Ak nastane alergická alebo anafylaktická reakcia, podávanie Streptase  treba
okamžite ukončiť (napr. prerušením  infúzie)  a  zahájiť  príslušnú  liečbu.
Treba dodržiavať  všeobecné  medicínske  štandardy  pre  šokovú  liečbu.  Po
odoznení  príznakov  možno  v  liečbe  pokračovať   použitím   homologických
fibrinolytík (napr. urokináza, t-PA). Pri miernych, dobre  kontrolovateľných
reakciách sa môže v liečbe Streptase opodstatnene pokračovať.
Ak je to potrebné, ordinuje sa ďalšia liečba takto:
a.) mierne reakcie: podávajú sa kortikosteroidy a antihistaminiká.
b.) ťažké alebo život ohrozujúce reakcie (napríklad anafylaktický šok)
podľa závažnosti reakcie:
- okamžite podať pomaly i.v. injekciu andrenalínu
- plus podať pomaly i.v. vysoké dávky kortikosteroidov
- v prípade potreby podať objemovú náhradu, kyslík
Embólia
U pacientov s hlbokými venóznymi trombózami riziko pľúcnej  embólie  nie  je
pri liečbe streptokinázou vyššie  ako  pri  liečbe  samotným  heparínom.  Ak
dôjde počas liečby k akútnej alebo opakujúcej sa pľúcnej embolizácii, má  sa
pokračovať  v  liečbe  podľa  predtým  pripraveného  plánu  a dosiahnuť  tým
rozpustenie embolov.
Pri lokálnej lýze periférnych artérií nemožno vylúčiť distálnu embolizáciu.
Zaznamenalo  sa  niekoľko  prípadov  cholesterolovej   embólie   v   časovej
koincidencii s trombolytickou liečbou.
Ďalšie reakcie
Na  začiatku  liečby  sa  príležitostne  pozoroval  pokles  krvného   tlaku,
tachykardia alebo bradykardia (v individuálnych prípadoch  prechádzajúca  až
do šoku). Pozri aj odstavec 4.4. pod názvom „Rýchlosť infúzie  a  profylaxia
kortikosteroidmi“.
Počas liečby sa môžu vyskytnúť bolesti hlavy  a  chrbta,  gastrointestinálne
ťažkosti, bolesti svalov, zimnica alebo zvýšenie teploty ako aj  asténia  či
nevoľnosť. Horúčka väčšinou okamžite a trvalo reaguje na antipyretiká.
V individuálnych prípadoch  sa  môže  objaviť  prechodné  zvýšenie  sérových
transamináz ako aj bilirubínu.
V niekoľkých prípadoch  sa  po  intrakoronárnej  trombolýze  u  pacientov  s
rozsiahlym infarktom myokardu zaznamenal pľúcny edém nekardiálneho pôvodu.
V individuálnych prípadoch môžu pri trombolytickej liečbe akútneho  infarktu
myokardu  nastať  poruchy  rytmu,  perzistujúca  angina  pectoris   ako   aj
zlyhávanie srdca prechádzajúce až  do  zástavy  srdca  a  pľúc.  Dá sa  však
dokázať, že  u  pacientov  s  infarktom  myokardu  liečených  streptokinázou
dochádza k zástave srdca v dôsledku ventrikulárnej fibrilácie  zriedkavejšie
ako u pacientov liečených konvenčnou liečbou.
Pri trombolytickej liečbe  a  v  časovej  koincidencii  s  kardiovaskulárnou
hypoxiou a mozgovou hemorágiou sa  vyskytli  individuálne  prípady  mozgovej
konvulzie.
4.9. Predávkovanie
Neuvádza sa.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1. Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: fibrinolytiká, streptokináza.
ATC kód: B01AD01
Aktivácia endogénneho fibrinolytického systému sa iniciuje naviazaním
streptokinázy na plazminogén.
Vytvorené komplexy majú  vlastnosti  aktivátora  a  urýchľujú  transformáciu
ďalšieho plazminogénu na proteolytický a fibrinolytický plazmín.
Po   intravenóznom   alebo   intraarteriálnom   podaní    a    neutralizácii
individuálneho titra protilátok  antistreptokinázy  sa  stáva  streptokináza
systémovo alebo lokálne dostupnou pre aktiváciu fibrinolytického systému.
5.2. Farmakokinetické vlastnosti
Pre  vysoký  stupeň  afinity  a  rýchlu  reakciu  medzi   streptokinázou   a
protilátkami antistreptokinázy sa malé  množstvá  streptokinázy  vylučujú  z
krvi s polčasom  18  minút.  Polčas  eliminácie  streptokinázy  založený  na
tvorbe aktivátora je 80 minút.
Veľká časť streptokinázy sa rozkladá na peptidy a vylučuje sa obličkami.
5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti
Všeobecná toxicita
Rozsiahle štúdie s rozličnými druhmi laboratórnych  zvierat  preukázali,  že
viacnásobná humánna dávka nemá žiadny akútny toxický účinok.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1. Zoznam pomocných látok
Seroalbuminum humanum, natrii hydrogenoglutamas monohydricus, polygelinum.
6.2. Inkompatibility
Nie sú známe.
Na ďalšie riedenie roztoku sa odporúčajú špeciálne infúzne roztoky. Pozri
taktiež odstavec 6.6.
6.3. Čas použiteľnosti
Čas použiteľnosti Streptase  je  36  mesiacov.  Po  rozpustení  v  sterilnom
fyziologickom roztoku možno Streptase uchovávať pri teplote od +2°C do  +8°C
počas 24 hodín bez toho, že by stratila účinok.
Streptase  sa  nesmie  použiť  po  uplynutí  času  použiteľnosti,  ktorý  je
vyznačený na vnútornom aj na vonkajšom obale.
6.4. Upozornenia na podmienky a spôsob skladovania
Streptase sa má uchovávať pri teplote od +2°C do +25°C.
Uschovávať mimo dosahu detí!
6.5.Vlastnosti a zloženie obalu, veľkosť balenia
6.5.1 Vnútorný obal
6 ml injekčná liekovka z bezfarebného tubulárneho  skla  (typ  I,  Ph.Eur.),
zapečatený  gumovou  injekčnou  zátkou,  hliníkovou  obrubou   a   plastovým
odtrhávacím uzáverom.
6.5.2 Veľkosť balenia
Streptase 250 000 IU, sušená substancia
1 liekovka (obsahuje 250 000 IU streptokinasum)
10 liekoviek (každá z nich obsahuje 250 000 IU streptokinasum)
Streptase 750 000 IU, sušená substancia
1 liekovka (obsahuje 750 000 IU streptokinasum)
10 liekoviek (každá z nich obsahuje 750 000 IU streptokinasum)
Streptase 1 500 000 IU, sušená substancia
1 liekovka (obsahuje 1 500 000 IU)
10 liekoviek (každá z nich obsahuje 1 500 000 IU streptokinasum)
6.6.Upozornenia na spôsob zaobcházania s liekom
Streptase  je  balená  vo  forme  bieleho  lyofilizátu.  Po  rozpustení   vo
fyziologickom roztoku vznikne bezfarebný, číry až opaleskujúci roztok.
Rýchle a úplné rozpustenie obsahu liekovky sa  zabezpečí  vstreknutím  5  ml
fyziologického soľného roztoku do liekovky a  odstránením  zvyškového  vákua
tak, že sa na malú chvíľu uvoľní striekačka z ihly.
Na podanie pomocou infúznej pumpy možno ako rozpúšťadlo použiť  fyziologický
roztok, Ringerov laktátový roztok, 5% roztok  glukózy  alebo  fruktózy.  Pre
vyššie riedenie, najmä ak sa požaduje vysoká  stabilita  na  dlhší  čas,  sa
odporúča použiť ako rozpúšťadlo polygelín (Haemaccel®).
7. Držiteľ rozhodnutia o registrácii
CSL Behring GmbH, Emil-von-Behring-Strasse 76, 35041 Marburg, Nemecko
8. Registračné číslo
16/0549/92-S
9. Dátum prvej registrácie / Dátum predĺženia registrácie
19.10.1992 /
10. Dátum poslednej revízie
Január 2008
 -
  - Alternatíva
Grafické sledovanie cien
