Písomná informácia pre používateľov
 
Súhrn charakteristických vlastnosti lieku
PRÍLOHA Č. 1 K ROZHODNUTIU O ZMENE V REGISTRÁCII, EV. Č.: 2106/7984
                  SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU
1. NÁZOV PRÍPRAVKU
Atenobene 50 mg
Atenobene 100 mg
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE LIEKU
Atenololum 50 mg v jednej filmom obalenej tablete.
Atenololum 100 mg v jednej filmom obalenej tablete.
3. LIEKOVÁ FORMA
Filmom obalené tablety.
/Vzhľad lieku:/
Atenobene 50 mg: okrúhle,  biele,  bikonvexné  filmom  obalené  tablety,  na
jednej strane s deliacou ryhou a vytlačeným „M006“, priemer tabliet 8,1 mm.
Atenobene 100 mg: okrúhle, biele,  bikonvexné  filmom  obalené  tablety,  na
jednej strane s deliacou ryhou, priemer tabliet 10,1 mm.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1. Terapeutické indikácie
Hypertenzia:  Atenobene  sa  indikuje   na    liečbu   hypertenzie   buď   v
 monoterapii,  alebo  v kombinácii   s   inými   antihypertenzívami   (napr.
tiazidovými diuretikami).
Angína pectoris na  podklade  koronárnej  arteriosklerózy  a  nemá  ischémia
myokardu:
Atenobene sa indikuje na dlhodobú liečbu.
Akútny  infarkt  myokardu:  Atenobene  sa  užíva   na liečbu   hemodynamicky
kompenzovaných pacientov so zisteným  alebo  suspektným  infarktom  myokardu
na redukciu kardiovaskulárnej mortality.
Arytmia: Atenobene sa užíva  pri  supraventrikulárnych  arytmiách  (sínusová
tachykardia pri tyreotoxikóze, paroxysmálna supraventrikulárna  tachykardia,
na spomalenie frekvencie komôr pri FS a fluttere  siení)  a  ventrikulárnych
arytmiách (ventrikulárnych extrasystolách, ventrikulárnych tachykardiách).
4.2. Dávkovanie a spôsob podávania
Dávkovanie sa musí  stanoviť  individuálne  na  základe  tepovej  frekvencie
alebo efektu  terapie.  Pre  nedostatok  skúseností  sa  neodporúča  podávať
prípravok deťom.
Hypertenzia:  Iniciálna  dávka  je  zvyčajne  50  mg  samostatne   alebo   v
 kombinácii s diuretikom. Plný efekt liečby sa prejaví počas 1 - 2  týždňov.
Pri nedostatočnej odpovedi možno dávku zvýšiť na 100  mg  v   jednej  dennej
dávke. Zvyšovanie dávky nad 100 mg denne nevedie k zlepšeniu účinku.
/Angína pectoris:/
Iniciálna dávka je  50  mg  denne  v   jednej  dennej  dávke.  Ak  nenastúpi
optimálna liečebná odpoveď počas 1 týždňa, odporúča sa zvýšiť dávku  na  100
mg v jednej dennej dávke.
/Akútny infarkt myokardu:/
Liečba sa začína i.v. aplikáciou atenololu (1  mg/min.).  U  chorých,  ktorí
nemajú nežiadúce účinky na plnú intravenóznu dávku, sa pokračuje podaním  50
mg atenololu 15 minút po i.v. dávke, po ďalších 50 mg sa podáva per os o  12
hodín. Aplikácia pokračuje 100 mg dávkou 1-krát denne  alebo  50  mg  2-krát
denne do ukončenia hospitalizácie. Keď  sa  objaví  bradykardia,  hypotenzia
alebo iné nežiaduce účinky, je potrebné liečbu prerušiť.  Dostupné  klinické
štúdie popisujú pozitívny efekt atenololu v prvých 7 dňoch po  infarkte.  Na
základe štúdií a použitia iných betablokátorov v poinfarktovom období  možno
však predpokladať i prínos atenololu v dlhodobej liečbe.
Arytmia: Zvyčajné dávkovanie je 50 – 100 mg denne.
Vzhľadom na dlhodobé pretrvávanie terapeutického efektu  je  interval  medzi
dávkami  24  hodín,  liečba   je  zvyčajne  dlhodobá.  Tablety  sa   užívajú
najlepšie pred jedlom, nerozhryznuté a  zapíjajú  sa  dostatočným  množstvom
tekutiny.
Maximálna denná dávka 200 mg atenololu by sa nemala prekročiť.
Starší pacienti a chorí so zníženou funkciou obličiek: Atenolol sa  vylučuje
obličkami, preto  pri zníženej funkcii obličiek sa musí upraviť  jeho  denná
dávka. Rovnako u starších pacientov je vzhľadom  na fyziologické  znižovanie
funkcie obličiek nutná úprava dennej dávky.
Pri klírense kreatinínu vyššom než 35 ml/min  sa  atenolol  nekumuluje.  Keď
klírens kreatinínu klesne pod 30 ml/min, maximálne plazmatické  koncentrácie
sa signifikantne zvyšujú.
Odporúčané dávkovanie pri zníženej funkcii obličiek a u starších pacientov:
klírens kreatinínu 15 - 35 ml/min: maximálna dávka 50 mg denne;
klírens kreatinínu < 15 ml/min: maximálna dávka 25 mg denne.
Liečba hypertenzie u starších pacientov a u  chorých  so  zníženou  funkciou
obličiek sa vždy má začať dávkou 25 mg atenololu 1-krát denne.
Hemodialyzovaní pacienti užívajú 25 mg alebo 50 mg po každej hemodialýze.
U  chorých  s renálnou  nedostatočnosťou  sa  odporúča  monitorovať  renálne
funkcie (kreatinín, urea, klírens kreatinínu) v intervaloch 4 - 8 týždňov.
Dávkovanie pri insuficiencii pečene: Vek ani hepatálna insuficiencia  nemení
výrazným spôsobom farmakokinetické vlastnosti atenololu. Má nulový vplyv  na
pečeňový cytochróm P-450.
4.3. Kontraindikácie
Atenolol je kontraindikovaný pri AV – bloku II. a III.  stupňa,  sick  sínus
syndróme, S-A blokáde, šokovom stave,  manifestnom  zlyhaní  srdca,  tepovej
frekvencii < 50 ml/min pred začatím terapie, hypotenzii,  acidóze,  neskorom
štádiu   periférnych   porúch   prekrvenia,   neliečenom    feochromocytóme,
precitlivenosti na atenolol alebo pomocné  látky  prípravku  a  pri  akútnom
astmatickom záchvate.
4.4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Dôkladné zváženie pomeru rizika a prospechu liečby je potrebné  u  pacientov
s nedostatočne  kompenzovaným,  resp.  rozkolísaným  diabetom,  pri   sklone
k bronchiálnej  hyperaktivite,  pri  hladovke,  u  pacientov   so   zníženou
funkciou obličiek, u pacientov s feochromocytómom (nutná  je  predchádzajúca
blokáda alfareceptorov). U pacientov  s myastenia  gravis  sa  môžu  zhoršiť
príznaky  ochorenia.  U  pacientov  so psoriázou  v osobnej  alebo  rodinnej
anamnéze je  potrebné  pred  nasadením  prípravku  dôkladne  zvážiť  riziká.
Opatrnosť je nevyhnutná u pacientov s depresiou.
Anestézia a chirurgia: Nie je vhodné  nasadzovať  atenolol  pred  operáciou,
najmä u chorých s ICHS či  hypertenziou.  Pri  prípadnom  vysadení  interval
medzi poslednou dávkou a anestéziou musí byť aspoň 48 hodín.
Atenolol je kompetitívny inhibítor agonistov betareceptorov a ich účinku  na
srdce. Inhibíciu môže zrušiť  podanie  látok  typu  dobutamín,  izoprenalín.
Manifestáciu  zvýšeného  tonusu   vagu   (bradykardia,   hypotenzia)   možno
korigovať atropínom (1 - 2 mg i.v.).
Diabetes a hypoglykémia: Atenolol môže  maskovať  tachykardiu  sprevádzajúcu
hypoglykémiu, nepotenciuje hypoglykémiu indukovanú inzulínom  a  na  rozdiel
od neselektívnych betablokátorov nepredlžuje návrat glykémie do normy.
Obštrukčná bronchopulmonálna choroba a astma  bronchiale:  Pacienti  s touto
chorobou by  zásadne  nemali  užívať  betablokátory.  Vzhľadom  na relatívnu
beta1-selektivitu  atenololu  môžu  ho  opatrne  užívať  pacienti  s miernou
formou tejto choroby, pokiaľ nereagujú  na  inú  antihypertenzívnu  terapiu.
Začína sa dávkou 50 mg denne.
Ischemická choroba srdca: Náhle  prerušenie  liečby  betablokátormi  môže  u
pacientov  s ischemickou  chorobou  srdca  vyvolať  alebo   zhoršiť   angínu
pectoris. Ojedinele sa vyskytol i vznik infarktu myokardu. Pacientov  s ICHS
preto treba varovať pred náhlym vysadením atenololu bez  vedomia  lekára.  I
pri absencii zjavnej angíny pectoris je  vhodné  sledovať  chorého  v období
pozvoľného  vysadzovania  lieku.  Ak  sa   objavia   symptómy   z    náhleho
vysadzovania, liek sa musí nasadiť znova.
Zlyhanie srdca: Atenolol je kontraindikovaný pri manifestnom zlyhaní  srdca.
U chorých bez známok zlyhania srdca,  ktorí  ho  však  už  prekonali,  možno
atenolol  podávať  opatrne  za  dôkladnej  kontroly  stavu.  Pri   prípadnom
objavení sa známok zlyhania srdca sú  liekom  voľby  diuretiká  a  vysadenie
atenololu. U pacientov so zníženou funkciou iba ľavej komory srdca ho  možno
opatrne podávať. Atenolol by sa nemal podávať  pacientom  s   Prinzmetalovou
AP (zvýšenie počtu a trvania angióznych záchvatov).
Tyreotoxikóza: Blokáda  beta1-receptorov  môže  maskovať  klinické  príznaky
hypertyreózy (tachykardie). Vysadenie  betablokátorov  môže  spôsobiť  opak.
Preto pacienti so suspektnou tyreotoxikózou, ktorým  vysadili  atenolol,  sa
musia dôkladne sledovať.
4.5. Liekové a iné interakcie
Súčasné užitie so sympatomimetikami a xantínmi (aminofilín, teofylín)  vedie
k vzájomnej inhibícii účinku.
Reserpín, alfametyldopa, klonidín, guanfacín a  srdcové  glykozidy:  Súčasné
užitie  atenololu  môže  zvýrazniť  negatívne  chronotropný   efekt,   resp.
spomaliť vedenie srdcového vzruchu. Pri súčasnom užívaní klonidínu je  nutné
niekoľko dní pred jeho vysadením ukončiť terapiu atenololom.
Kalcioví  antagonisti  nefedipínového  typu:  Pri  súčasnej   terapii   môže
nastať výraznejší pokles krvného tlaku.
Kalcioví  antagonisti   typu   verapamil   alebo   diltiazem,   antiarytmiká
(amiodaron, disopyramid): Zvýšené nebezpečenstvo hypotenzie,  bradykardie  a
porúch srdcového rytmu. Počas terapie atenololom by sa  nemali  intravenózne
aplikovať kalcioví antagonisti a antiarytmiká.
/Celkové anestetiká:/
Môže  nastať sumácia  negatívne  inotropného  efektu  atenololu  a celkových
anestetík.
Anesteziológ musí byť vždy informovaný o liečbe atenololom.
Nedepolarizujúce myorelaxanciá (pankuronium,  tubokurarín):  Neuromuskulárna
blokáda môže byť zosilnená betablokátormi.
Pri kombinácii atenololu  s   I-MAO  (izokarboxazid,  tranylcypronín)  hrozí
nebezpečenstvo ťažkej hypertenzie (s výnimkou I-MAO B).
4.6. Gravidita a laktácia
Fertilné a reprodukčné štúdie: Účinok atenololu na fertilitu sa sledoval  na
potkanoch oboch pohlaví. Pri dávkach presahujúcich  stonásobok  odporučených
humánnych dávok nebolo dokázané negatívne ovplyvnenie fertility.
Atenolol prechádza placentárnou bariérou a  v   pupočníkovej  krvi  dosahuje
približne rovnaké koncentrácie ako v  krvi matky. Dosiaľ chýbajú  skúsenosti
s použitím  atenololu  v prvom  trimestri   tehotenstva,   nemožno   vylúčiť
poškodenie plodu.
Atenolol možno za prísneho sledovania stavu  použiť  na  liečbu  hypertenzie
v treťom trimestri tehotenstva.
Dlhodobé  podávanie  atenololu  tehotným   na liečbu   ľahkej   a   strednej
hypertenzie môže viesť k retardácii intrauterinného rastu.
Vzhľadom na možnosť výskytu bradykardie, hypotenzie,  hypoglykémie  a  útlmu
dýchania (neonatálna asfyxia) u  novorodencov  terapia  atenololom  sa  musí
prerušiť 48 - 72 hodín pred  predpokladaným  termínom  pôrodu.  Pokiaľ  toto
opatrenie nie je možné, 48 - 72 hodín po pôrode je nutné  dôkladne  sledovať
novorodenca.
Atenolol sa kumuluje v materskom mlieku a dosahuje  1,5  -  6,8-krát  vyššiu
koncentráciu než v plazme matky. Napriek tomu,  že  množstvo  účinnej  látky
v materskom  mlieku,  je  malé,  dojča  musí   byť   sledované   pre   možný
betablokujúci  efekt.  Vyššiemu  riziku  nežiaducich  účinkov  sú  vystavení
nezrelí novorodenci a novorodenci s renálnou poruchou.
Na základe uvedených dôvodov je nutné posúdiť riziko a prospech liečby.
4.7. Ovplyvnenie schopností viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Vzhľadom na individuálne rozdielne reakcie  môže  byť  ovplyvnená  schopnosť
vykonávať činnosti  vyžadujúce  si  zvýšenú  pozornosť  (vedenie  motorových
vozidiel, obsluha strojov).
Toto platí vo zvýšenej miere pri začatí terapie,  pri  zmene  farmakoterapie
alebo v  kombinácii s alkoholom.
4.8. Nežiaduce účinky
Atenolol sa dobre znáša. Väčšina nežiaducich účinkov  má mierny  a prechodný
charakter.
Najmä na začiatku  terapie  môžu  príležitostne  vzniknúť poruchy  CNS,  ako
napr. únava, závrat,  depresia,  ľahké  bolesti  hlavy,  potenie  a  poruchy
spánku.
Príležitostne môžu vzniknúť prechodné  poruchy  gastrointestinálneho  traktu
(nauzea, obstipácia, hnačka) alebo kožné reakcie (sčervenanie, svrbenie).
Betablokátory môžu v ojedinelých prípadoch vyvolať psoriázu,  resp.  zhoršiť
symptómy tohto ochorenia alebo vyvolať exantém podobný psoriáze.
Príležitostne sa vyskytuje mravčenie a  pocit  chladných  končatín,  zriedka
svalová slabosť alebo svalové kŕče. Bolo  pozorované  zhoršenie  ťažkostí  u
chorých s claudicatio intermittens alebo s Raynaudovým syndrómom.
Zriedka  môže  výraznejšie  poklesnúť   tlak   krvi, spomaliť   sa   srdcová
frekvencia,   vzniknúť   poruchy   atrioventrikulárneho   prevodu    vzduchu
a zvýrazniť sa slabosť srdcového svalu.
Ojedinele sa prejavuje suchosť v ústach,  konjuktivitída  a  znížená  tvorba
sĺz (s tým treba rátať pri nosení kontaktných šošoviek).
Ojedinele sa môžu vyskytnúť poruchy sexuálnej potencie.
Vzhľadom na  možné zvýšenie rezistencie dýchacích ciest  u  predisponovaných
pacientov     (napr.     s     astmatickou     bronchitídou)     sa     môže
vyskytnúť bronchokonstrikcia s  následnou dychovou tiesňou.
Zriedka môže nastať manifestácia latentného  diabetu,  zhoršená  kompenzácia
terajšieho diabetu, prípadne  zastrenie  niektorých  príznakov  hypoglykémie
(napr. tachykardie).
V štúdii ISIS-1 zahŕňajúcej viac ako 16 000 pacientov, z ktorých viac ako  8
000 sa liečilo atenololom, sa perorálna liečba prerušila  alebo  sa  znížila
jeho  dávka  najčastejšie  z nasledujúcich  príčin:   hypotenzia/bradykardia
(14,5 %), zlyhanie srdca (2,9 %), AV blok II. alebo  III.  stupňa  (1,7  %),
bronchospazmus (0,62 %), kardiogénny šok (0,44 %).
4.9. Predávkovanie
Symptómy intoxikácie
Symptomatika   intoxikácie   atenololom   je   závislá    prodovšetkým    od
východiskového stavu kardiovaskulárneho systému.  Pri  manifestnej  srdcovej
insuficiencii  už  nízke  dávky  spôsobujú  zhoršenie  kardiálnej  situácie.
Prípad predávkovania  s letálnym  koncom  bol  zaznamenaný  po  užití  10  g
atenololu v jednej dávke.  Intoxikácie  popísané  po  5  g  dávke  atenololu
neviedli k úmrtiam pacientov.
V klinickom  obraze  prevažujú  (v  závislosti  od  závažnosti  intoxikácie)
kardiovaskulárne symptómy a symptómy CNS.  Ide  o  únavu,  poruchy  vedomia,
mydriázu, ojedinele generalizované kŕče, ďalej  hypotenziu,  bradykardiu  až
asystóliu  a  základné  známky  kardiálneho  šoku.  V EKG  obraze  je  často
supraventrikulárny, resp. ventrikulárny náhradný rytmus.
/Terapia intoxikácie/
Okrem  základných  opatrení  (zabránenie   ďalšej   resorpcie)   musia   byť
monitorované, resp.  korigované   vitálne  funkcie.  V liečbe  predávkovania
možno podať: bolus atropínu i.v. 0,5 -  2,0  mg  pri  bradykardii.  Glukagón
iniciálne i.v. 1 - 10 mg, ďalej 2,0 - 2,5 mg/h vo forme trvalej infúzie.
Betasympatomimetiká v  závislosti od telesnej hmotnosti  a  efektu  terapie:
dopamín, dobutamín, izoprenalín, orciprenalín alebo adrenalín.
Bradykardiu   refraktérnu   voči   farmakoterapii   je    potrebné    riešiť
kardiostimuláciou.
Pri  bronchospazme  možno  podať  beta2-sympatomimetiká  (ako  aerosól,  pri
nedostatočnej odpovedi aj intravenózne) alebo i.v. aminofilín.
Pri srdcovom zlyhaní sa digitalizovanému chorému môže podať diuretikum.
V prípade hypoglykémie sa podáva i.v. glukóza.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1. Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: antihypertenzívum.
ATC skupina: C07AB03.
Atenolol  patrí  do  skupiny   betablokátorov.   Znižuje   sympatoadrenergnú
stimuláciu    srdca    kompetíciou    s     katecholamínmi    prevažne    na
beta1-receptoroch. Následkom toho nastáva spomalenie prenosu vzruchu  v   AV
uzle, znižuje sa srdcová frekvencia a minútový výdaj, čo  vedie  k  zníženiu
práce srdca. Ďalej sa znižuje  systolický  a  diastolický  tlak,  a  to  ako
v pokoji, tak aj  pri  záťaži,  nastáva  inhibícia  tachykardie  indukovanej
izoprenalínom a redukcia ortostatickej tachykardie.  Kardioselektivita  bola
preukázaná na zdravých  dobrovoľníkoch,  kde  atenolol  neviedol  k redukcii
vazodilatácie   vyvolanej    izoprenalínom    v porovnaní    s propranololom
v ekvivalentnej  dávke.  U  astmatikov  dávka  atenololu  viedla  k menšiemu
vzostupu rezistencie dýchacích ciest v  porovnaní s   propranololom  a  bola
sprevádzaná vyšším účinkom na  pokojovú  tepovú  frekvenciu.  V porovnávacej
štúdii ekvipotentných orálnych dávok  rôznych  betablokátorov  kontrolovanej
placebom  atenolol   vykazoval   signifikantne   nižší   pokles   FEV1   než
neselektívne   betablokátory   a   na   rozdiel    od    nich    neinhiboval
bronchodilatáciu  vyvolanú  izoprenalínom.  Negatívne  chronotropný   účinok
atenololu, spôsobený betablokádou SA uzla, predlžuje dĺžku sínusového  cyklu
a repolarizáciu sínusového uzla. Vodivosť v AV uzle je rovnako spomalená.
V kontrolovaných klinických štúdiách bolo  preukázané  zníženie  tlaku  krvi
pretrvávajúce 24 hodín po podaní atenololu. Rovnako bol v   tejto  indikácii
dokázaný  aditívny  účinok   s tiazidovými   diuretikami.   Atenolol   možno
kombinovať  s   metyldopou,  hydralazínmi  a  prazosínom,  pričom   výsledné
zníženie krvného tlaku bolo výraznejšie než pri  použití  samého  atenololu.
Zvyšovanie   jeho   dávky   nad   100   mg/deň   nevedie    k    zvýrazneniu
antihypertenzívneho  účinku.   Mechanizmus   antihypertenzívneho   pôsobenia
betablokátorov nie  je  celkom  objasnený.  Možné  mechanizmy  zahŕňajú:  1.
kompetitívny antagonizmus proti katecholamínom na  periférnych  adrenergných
receptoroch vedúci k zníženiu srdcového  výdaja; 2. centrálny účinok  vedúci
k zníženiu sympatickej aktivity na periférii; 3. zníženie  aktivity  renínu.
Štúdie  nepreukázali  zníženie  antihypertenzívneho  účinku  pri   dlhodobom
podávaní atenololu.
Blokádou pozitívne ino- a chronotropného  účinku  katecholamínu  a  znížením
tlaku krvi  atenolol znižuje spotrebu kyslíka v myokarde, čo je výhodné  pre
dlhodobú liečbu chorých s angínou pectoris. Na druhej strane  však  atenolol
spotrebu kyslíka môže zvýšiť, a to tak, že predlžuje dĺžku svalových  vláken
v oblasti ľavej komory a zvyšuje endiastolický tlak. Toto  platí  najmä  pre
chorých so srdcovým zlyhaním.
V multicentrickej štúdii ISIS-1, zahŕňajúcej viac ako 16  000  pacientov  so
suspektným infarktom myokardu, boli pacienti randomizovaní do dvoch  skupín.
Jedna skupina (viac ako  8 000 chorých)  sa  liečila  klasickou  terapiou  a
atenololom, druhá skupina iba  klasickou  terapiou.  Z  podávania  atenololu
boli  vylúčení  chorí  so  srdcovou  frekvenciou  <   50   tepov/min   alebo
systolickým tlakom < 100 mm Hg,  alebo  pacienti  s inými  kontraindikáciami
pre podávanie betablokátorov. Liečba sa začala v priemere 5,0 +/- 2,7  hodín
po nástupe stenokardií, u  38  %  pacientov  do  4  hodín.  Skupina  liečená
atenololom začínala i.v. aplikáciou, p.o. podávanie nasledovalo 15 minút  po
i.v. aplikácii 50 mg dávkou atenololu, po 12 hodinách ďalších 50  mg.  Druhý
až siedmy deň pacienti užívali 1-krát 100  mg  alebo  2-krát  50  mg  denne.
Počet  úmrtí  v období  0.  -  7.  deň  bol  v skupine  liečenej  atenololom
signifikantne  nižší  (3,89  %)   oproti   kontrolnej   skupine   (4,5   %).
Najvýraznejší bol tento rozdiel 0. - 1. deň.
Mechanizmus, ktorým atenolol znižuje  mortalitu  týchto  pacientov,  nie  je
objasnený. Ďalším pozitívnym efektom podávania atenololu je  napr.  zníženie
počtu komorových extrasystolí, zníženie frekvencie a  intenzity  stenokardií
a menšia elevácia srdcových enzýmov.
5.2. Farmakokinetické vlastnosti
Po orálnej aplikácii atenololu sa z  gastrointestinálneho  traktu  resorbuje
asi 50 % podaného  množstva.  Nepodlieha  first-pass-efektu,  a  preto  jeho
systémová dostupnosť je rovnako približne 50 %. Signifikantný  betablokujúci
efekt atenololu  (vyjadrený  redukciou  záťažovej  trachykardie)  je  zrejmý
hodinu po orálnom  užití  jednotlivej  dávky.  Maximálny  efekt  a maximálne
plazmatické koncentrácie sa dosiahnu po 2  -  4  hodinách,  efekt  pretrváva
minimálne 24 hodín. Atenolol sa viaže  v  3  %  na  plazmatické  bielkoviny.
Podlieha metabolizácii len vo veľmi malej miere. Nevznikajú žiadne  klinicky
významné metabolity. 90 % vstrebaného  atenololu  sa  vylúči  v   nezmenenej
forme obličkami v priebehu 48 hodín. Eliminačný polčas je 6 - 8 hodín.
5.3. Preklinické údaje o bezpečnosti
Akútna toxicita pri zvieratách. Na  základe  štúdií  akútnej  toxicity  bola
stanovená LD50 pri potkanovi p.o. > 3 000, i.v. 50 - 60, pri myši p.o.  >  2
000, i.v. 100 a pri králikovi i.v. > 50 (vždy na mg/kg telesnej hmotnosti).
Chronická toxicita pri zvieratách.  Štúdie  s  orálne  podávaným  atenololom
preukázali vakuolizáciu epitelových buniek Brunnerových žliaz v duodéne  pri
psoch oboch pohlaví pri dávkach 15 mg/kg/deň, čo je asi  7,5-krát  viac  ako
odporúčaná dávka  u  človeka,  preukázaná  zvýšená  incidiencia  arteriálnej
degenerácie srdca. Toto však nebolo preukázané pri dávkovaní 150 mg/kg/deň.
Vyšetrenie  kancerogenity:  Dve  dlhodobé  štúdie  na  potkanoch  (18  a  24
mesiacov) a jedna  18- mesačná štúdia na  myšiach,  kde  bol  podávaný  150-
násobok  humánnej   odporúčanej   antihypertenzívnej   dávky,   nepreukázali
kancerogénny potenciál atenololu.
Vyšetrenie   mutagenity:   Podobné   štúdie   z hľadiska    mutagenity    sa
neuskutočnili. Výsledky dosiaľ  vykonaných  in-vivo  testov  sú  jednoznačne
negatívne.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1. Zoznam všetkých pomocných látok
Atenobene 50 mg a 100 mg: magnesii subcarbonas  ponderosus,  maydis  amylum,
natrii  laurilsulfas,  gelatina,   magnesii   stearas,   titanii   dioxidum,
glycerolum,  cellulosum microcrystallinum, hypromelosum.
6.2. Inkompatibility
Nie sú.
6.3. Čas použiteľnosti
5 rokov.
6.4. Upozornenia na podmienky a spôsob uskladňovania
Uchovávajte pri teplote do 25 ?C. Uchovávajte v pôvodnom obale.
6.5. Vlastnosti a zloženie obalu
Al/PVC/PVDC  blister,  písomná   informácia   pre   používateľa,   papierová
skladačka.
Veľkosť balenia: 20 alebo 50 filmom obalených tabliet.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
ratiopharm GmbH, 89079 Ulm, SRN.
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
58/0706/95–S
9. DÁTUM REGISTRÁCIE
13.11.1995
10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU
Apríl 2007
 -
  - Alternatíva
Grafické sledovanie cien
Najnovšie pridané lieky
- GYRABLOCK 400 mg
- Ropinirol Orion 1 mg
- Drôt vodiaci
- Vrecko stom. výpust....
- Prístroj načúvací...
- NITRODERM TTS 5
- DIASIP
- Tanatril 10mg
- Insuman Comb 50
- Mepilex E.M.
- TENOLOC 200 (BLIS.)
- Paratramol 37,5 mg/325 mg...
- Famciclovir-Teva 500 mg
- HYCAMTIN
- Kardiostimulátor...
- TRALGIT supp.
- BARYTA IODATA
- Bicalutamide Pharmevid...
- Cievne protézy ePTFE...
- ESTEEM

![$array_search[txt_zem]](/system/theme/images/flags/gb.png) 
 ![$array_search[txt_zem]](/system/theme/images/flags/none.png)