Písomná informácia pre používateľov



PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
- Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znova prečítali.
- Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
- Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže im
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Diprophos a na čo sa používa
2. Skôr ako použijete Diprophos
3. Ako používať Diprophos
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Diprophos


Diprophos,
injekčná suspenzia
betamethasoni dipropionas, betamethasoni natrii phosphas


- Liečivo je betametazóndipropionát (betamethasoni
dipropionas) v množstve zodpovedajúcom 5 mg betametazónu a sodná soľ
betametazónfosfátu (betamethasoni natrii phosphas) v množstve
zodpovedajúcom 2 mg betametazónu.
- Ďalšie zložky sú dihydrát hydrogénfosforečnanu sodného, chlorid sodný,
edetan sodný, polysorbát 80, benzylalkohol, metylparabén,
propylparabén, sodná soľ karmelózy, makrogol, koncentrovaná kyselina
chlorovodíková, voda na injekciu.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii: SP Europe, Rue de Stalle 73, B-
1180 Bruxelles, Belgicko.
Výrobca: Schering-Plough Labo N. V., Heist-op-den-Berg, Belgicko
Schering-Plough, Herouville, Francúzsko.


1. Čo JE DIPROPHOS A NA ČO SA POUžÍVA

Diprophos patrí do skupiny liekov známych ako kortikosteroidy. Tieto lieky
typu kortizónu pomáhajú uľavovať zapáleným oblastiam tela. Zmenšujú opuch,
sčervenenie a svrbenie, ako aj alergické reakcie (reakcie
z precitlivenosti) a často sa používajú ako súčasť liečby celého radu
rôznych ochorení.

Diprophos je injekčná suspenzia.

Dodáva sa v ampulkách s obsahom 1 ml.
Jedno balenie obsahuje 1, 5 alebo 25 ampuliek. Nie všetky veľkosti balenia
musia byť uvedené na trh.

Diprophos sa používa ako súčasť liečby závažných foriem rôznych ochorení
odpovedajúcich na liečbu liekmi kotizónového typu na zmierňovanie
príznakov, ako sú opuch, sčervenenie, svrbenie a alergické reakcie. Tieto
ochorenia môžu zahŕňať poruchy svalov a kostry, ako sú rôzne formy zápalov
kĺbov (artritíd), burzitíd, zápal sedacieho nervu (ischias), úsad (lumbago)
a ochorenia kostí a hlbokých tkanív; alergické stavy, ako sú bronchiálna
astma, senná nádcha, zápal priedušiek (bronchitída), reakcie na lieky a
uštipnutie hmyzom; kožné ochorenia, ako sú zápaly, svrbenie, žihľavka,
vypadávanie vlasov, lupienka (psoriáza), jazvy a cystické uhry (akné),
alebo iných ochorení, ktoré zistil Váš lekár.


2. Skôr ako POUŽIJETE DIPROPHOS

Nepoužívajte Diprophos:
- keď ste alergický (precitlivený) na betametazón alebo na ktorúkoľvek
z ďalších zložiek lieku Diprophos alebo máte nezvyčajné reakcie na ne
ako sú žihľavka, kýchanie, sipenie alebo iné dýchacie obtiaže po tomto
lieku alebo iných liekoch kortizónového typu;
- ak máte hocikde v tele mykotickú (hubovú) infekciu.

Buďte zvlášť opatrný pri používaní Diprophos:
Skôr, ako začnete Diprophos používať, povedzte svojmu lekárovi, ak:
- ste tehotná alebo dojčíte;
- máte cukrovku (diabetes mellitus), ťažkosti so štítnou žľazou alebo
pečeňou, alergiu, ochorenia tráviaceho traktu (napríklad žalúdočné
vredy alebo ulcerózna kolitída), poruchu funkcie (zlyhávanie) obličiek,
ťažkosti so srdcom alebo krvným tlakom, svalovú slabosť (myasténiu
grávis), straty vápnika alebo osteoporózu a psychické (duševné)
obtiaže;
- potrebujete akýkoľvek typ očkovania (vakcinácie) alebo máte akúkoľvek
infekciu vrátane tuberkulózy.

Tehotenstvo
Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo
lekárnikom.

Dojčenie
Keďže Diprophos môže spôsobiť vedľajšie účinky u dojčených detí, Váš lekár
rozhodne, či ukončiť dojčenie alebo liečbu liekom Diprophos.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Diprophos neovplyvňuje schopnosť viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje.

Užívanie iných liekov
Určite povedzte svojmu lekárovi o všetkých liekoch, ktoré užívate, pretože
možno bude potrebné počas podávania lieku Diprophos upraviť dávku
niektorých liekov. Medzi takéto lieky patria niektoré barbituráty (liek na
ukľudnenie a spanie), antibiotiká a ďalšie lieky na liečbu infekcií, lieky
typu hormónov, lieky na odvodnenie (diuretiká), lieky na liečbu srdcových a
krvných ochorení alebo lieky na liečbu kŕčov a epilepsie.

Pri používaní liekov kortizónového typu spolu s niektorými liekmi, ktoré
zmenšujú zápal (protizápalové lieky) alebo s alkoholickými nápojmi môžu
vzniknúť žalúdočné a črevné ťažkosti.

Laboratórne vyšetrenia
Určite povedzte svojmu lekárovi, že používate liek Diprophos, v prípade, že
ste objednaný na akékoľvek laboratórne vyšetrenie.


3. AKO POUžÍVAť DIPROPHOS

Diprophos sa podáva injekčne, obyčajne Vám ho podá lekár alebo zdravotná
sestra. Pred použitím je potrebné Diprophos dobre pretrepať.

Dávku špeciálne pre Vás určí Váš lekár na základe Vašich osobných potrieb.
V každom prípade dodržiavajte predpísaný rozvrh podávania.

Ak použijete viac lieku Diprophos, ako máte
Počas liečby bude lekár pravidelne kontrolovať Váš stav, aby sa uistil, že
dostávate správnu dávku lieku.

Ak zabudnete použiť Diprophos
Spojte sa so svojím lekárom.

Ak prestanete používať Diprophos
O ukončení liečby rozhodne Váš lekár.

Dlhšie trvajúca liečba týmto liekom sa nemá ukončiť náhle; lekár môže
liečbu ukončiť postupným znižovaním dávky.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Diprophos môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci
sa neprejavia u každého.

Aj keď sa nemusia objaviť všetky tu uvedené vedľajšie účinky, ak sa
objavia, môžu vyžadovať lekársku starostlivosť. Spojte sa so svojím
lekárom, ak máte akékoľvek reakcie, ktoré pretrvávajú, obťažujú Vás alebo
ich považujete za závažné. U niektorých pacientov sa môžu vyskytnúť aj iné
vedľajšie účinky, ako sú uvedené nižšie.

Vedľajšie účinky viazané na lieky kortizónového typu, vrátane lieku
Diprophos, sú závislé na dávke a na dobe podávania lieku.

Vedľajšie účinky, ktoré sa môžu vyskytnúť počas používania tohoto lieku,
sú:
zadržiavanie tekutiny alebo solí v organizme, straty solí;
zlyhávanie srdca, vysoký alebo nízky krvný tlak;
svalová slabosť alebo bolesť, strata svalovej hmoty, zhoršenie príznakov
mysténie grávis, zlomeniny, osteoporóza a iné poruchy kostí, kĺbov alebo
šliach;
stenčenie kože, zvýšená tvorba modrín a drobné krvácanie pod kožu,
sčervenanie tváre, pomalé hojenie rán, zvýšené potenie, znížené reakcie na
kožné testy, alergický zápal kože (dermatitída), žihľavka, opuch;
štikútanie, žalúdočný vred alebo iné žalúdočné alebo črevné ťažkosti, zápal
podžalúdkovej žľazy (pankreatitída);
kŕče, bolesť hlavy, závraty;
prehnaný pocit dobrej nálady (stavy eufórie), ťažkosti so spánkom, zmeny
nálady, depresia;
očné poruchy, vrátane zeleného očného zákalu (glaukómu);
nepravidelná menštruácia, vývoj tzv. cushingoidného stavu, potlačenie
vnútromaternicového rastu plodu alebo rastu dieťaťa, porucha funkcie
nadobličiek, porucha metabolizmu cukrov ako cukrovka; alergia vrátane
ťažkých alergických reakcií (anafylaxia).

Pri liečbe injekčnými liekmi kortizónového typu sa zriedkavo môžu objaviť
nasledovné vedľajšie účinky:
slepota;
porucha pigmentácie (zafarbenia) kože, stenčenie kože, hnisavý zápal kože;
zápal po podaní do kĺbu a iné poruchy kĺbov.

Dlhodobé používanie liekov kortizónového typu môže u detí obmedziť rast.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ DIPROPHOS

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí a domácich zvierat.

Uchovávajte pri teplote do 25 (C.

Nepoužívajte po dátume exspirácie uvedenom na obale.


Táto písomná informácia pre používateľov bola schválená v: 09/2011

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


NÁZOV LIEKU

Diprophos

KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE LIEKU


Každý mililiter injekčnej suspenzie lieku Diprophos obsahuje v sterilnom,
pufrovanom a konzervovanom vehikule bethametasoni dipropionas
(betametazóndipropionát) v množstve zodpovedajúcom 5 mg betametazónu a
betamethasoni natrii phosphas (sodná soľ betametametazónfosfátu) v množstve
zodpovedajúcom 2 mg betametazónu.

Pomocné látky, pozri časť 6.1.

LIEKOVÁ FORMA


Injekčná suspenzia

Popis: Sterilná vodná injekčná suspenzia určená na intramuskulárne,
intraartikulárne, periartikulárne, intraburzálne, intradermálne,
intraléziové injekcie a injekcie do mäkkých tkanív.

KLINICKÉ ÚDAJE


1 Terapeutické indikácie


Injekčná suspenzia Diprophos je určená na liečbu akútnych a chronických
ochorení odpovedajúcich na kortikosteroidnú liečbu. Kortikosteroidná
hormonálna liečba je doplnkom a nie náhradou konvenčnej terapie.

Muskuloskeletálne ochorenia a ochorenia mäkkých tkanív: reumatoidná
artritída, osteoartróza, burzitída, ankylozujúca spondylitída,
epikondylitída, radikulitída, koxdýnia, ischias, lumbago, tortikolis,
gangliové cysty, exostóza, fascitída.

Alergické ochorenia: chronická bronchiálna astma (vrátane doplnkovej liečby
status astmaticus), senná nádcha, angioneurotický edém, alergická
bronchitída, sezónna alebo celoročná alergická rinitída, reakcie na lieky,
sérová choroba, uštipnutie hmyzom.

Kožné ochorenia: atopická dermatitída (eczema nummulare), neurodermatitída
(ohraničený lichen simplex), kontaktná dermatitída, ťažká solárna
dermatitída, urtikária, hypertrofický lichen planus, lipoidná diabetická
nekrobióza, alopecia areata, diskoidný lupus erythematosus, psoriáza,
keloidy, pemfigus, herpetiformná dermatitída, cystické akné.

Kolagénové ochorenia: diseminovaný lupus erythematosus, sklerodermia,
dermatomyozitída, nodózna periarteritída.

Neoplastické ochorenia: paliatívne zvládnutie leukémií a lymfómov
u dospelých, akútna leukémia u detí.

Iné ochorenia: adrenogenitálny syndróm, ulcerózna kolitída, regionálna
ileitída, sprue, podagrické poruchy (burzitída pod heloma durum, hallux
rigidus, varózny 5. prst), postihnutia vyžadujúce subkonjuktiválnu
injekciu, krvná dyskrázia odpovedajúca na kortikoidy, nefritída a
nefrotický syndróm.

Primárna alebo sekundárna adrenokortikálna insuficiencia sa môže liečiť
injekčnou suspenziou Diprophos, ale táto liečba by mala byť doplnená
mineralokortikoidmi, ak je to vhodné.

Injekčná suspenzia Diprophos sa odporúča na 1. intramuskulárne podanie
u ochorení odpovedajúcich na systémové kortikosteroidy, 2. injikovanie
priamo do postihnutých mäkkých tkanív v indikovaných prípadoch,
3. intraartikulárne a periartikulárne podanie pri artritíde, 4.
intraléziovú injekciu u rôznych dermatologických ochorení a 5. lokálnu
injekciu pri určitých zápalových a cystických poruchách chodidla.

2 Dávkovanie a spôsob podávania


POŽIADAVKY NA DÁVKU SÚ RÔZNORODÉ A MUSIA BYŤ INDIVIDUALIZOVANÉ NA ZÁKLADE
ŠPECIFICKÉHO OCHORENIA, JEHO ZÁVAŽNOSTI A PACIENTOVEJ ODPOVEDE.

Úvodná dávka sa má udržiavať alebo upravovať až dovtedy, kým sa nepozoruje
uspokojivá odpoveď. Ak sa po dostatočnom časovom období nedostaví
uspokojivá klinická odpoveď, má sa liečba liekom Diprophos ukončiť a má sa
začať s inou vhodnou liečbou.

Systémové podanie: Pri systémovej terapii sa liečba pri väčšine ochorení
začína 1 až 2 ml a opakuje sa tak, ako je to potrebné. Spôsob podania je
hĺbkovou intramuskulárnou (i.m.) injekciou do gluteálnej oblasti. Veľkosť
dávky a frekvencia podávania budú závisieť od závažnosti pacientovho
ochorenia a jeho terapeutickej odpovede. V úvode liečby závažných ochorení,
ako je lupus erythematosus alebo status astmaticus, ktorý bol zvládnutý
príslušnými život zachraňujúcimi procedúrami, je možné, že tieto budú
vyžadovať podanie 2 ml.

Široká škála dermatologických ochorení efektívne odpovedá na i.m. injekciu
1 ml lieku Diprophos. Injekcia sa opakuje na základe terapeutickej
odpovede.

Pri ochoreniach respiračného traktu sa ústup symptómov objavil počas
niekoľkých hodín po i.m. injekcii lieku Diprophos. Účinná kontrola
príznakov s 1 až 2 ml sa dosahuje u bronchiálnej astmy, sennej nádchy,
alergickej bronchitídy a alergickej rinitídy.

V liečbe akútnej alebo chronickej burzitídy sa dosahujú vynikajúce výsledky
podaním 1 až 2 ml lieku Diprophos formou i.m. injekcie, ktorá sa podľa
potreby opakuje.

Lokálne podanie: Len zriedka je nevyhnutné súčasné použitie lokálneho
anestetika. Ak sa vyžaduje lokálne anestetikum, Diprophos sa môže miešať
(v injekčnej striekačke, nie v injekčnej liekovke) s 1 % alebo 2 %
prokaíniumchloridom alebo lidokaínom s použitím formulácií, ktoré
neobsahujú parabény. Môžu sa použiť aj podobné lokálne anestetiká. Treba sa
vyhýbať anestetikám obsahujúcim metylparabén, propylparabén, fenol atď.
Najprv sa naberie z ampulky do striekačky požadovaná dávka lieku Diprophos.
Potom sa naberie lokálne anestetikum a striekačkou sa krátko potrasie.

V prípade akútnej subdeltoidnej, subakromiálnej, olekranonovej a
prepatelárnej burzitídy môže intraburzálna injekcia 1 až 2 ml lieku
Diprophos zmierniť bolesť a znovu obnoviť pohyb v úplnom rozsahu v priebehu
niekoľkých hodín. Keď sa zvládnu akútne symptómy, chronická burzitída sa
môže liečiť redukovanou dávkou. Pri akútnej tendosynovitíde, tendinitíde a
peritendinitíde by mala ochorenie zmierniť jedna injekcia lieku Diprophos.
Pre chronické formy týchto ochorení môže byť nevyhnutné opakovať injekciu
podľa toho, ako si to ochorenie vyžaduje.

Po intraartikulárnom podaní 0,5 až 2 ml lieku Diprophos sa môže ústup
bolesti, citlivosti na dotyk a stuhnutosti spojených s reumatoidnou
artritídou alebo osteoartrózou dostaviť v priebehu dvoch až štyroch hodín.
Vo väčšine prípadov trvá tento ústup, ktorý má pri oboch ochoreniach širokú
variabilitu, štyri alebo viac týždňov.

Intraartikulárna injekcia lieku Diprophos sa dobre toleruje v kĺbe aj
v periartikulárnom tkanive. Odporúčané dávky pre intraartikulárne podanie
sú: veľké kĺby (koleno, bedrový kĺb, rameno) 1 až 2 ml, stredne veľké kĺby
(lakeť, zápästie, členok) 0,5 ml až 1 ml, malé kĺby (na nohách, rukách,
hrudníku) 0,25 až 0,5 ml.

Dermatologické ochorenia môžu odpovedať na intraléziové podanie lieku
Diprophos. Reakcia niektorých lézií, ktoré nie sú liečené priamo, môže byť
spôsobená miernym systémovým účinkom lieku. Pre intraléziovú liečbu sa
odporúča intradermálna dávka 0,2 ml/cm2 lieku Diprophos rovnomerne
injikovaných tuberkulínovou striekačkou a ihlou s kalibrom 26. Celkové
množstvo lieku Diprophos injikované do všetkých miest nemá presahovať 1 ml.

Diprophos sa môže účinne použiť pri ochoreniach chodidla odpovedajúcich na
kortikosteroidnú liečbu. Burzitída pod heloma durum môže byť kontrolovaná
dvoma následnými injekciami, každá v dávke 0,25 ml. Pri niektorých
ochoreniach, ako halux rigidus, digiti quinti varus a akútna dnová
artritída, môže byť nástup úľavy rýchly. Pre väčšinu injekcií je vhodná
tuberkulínová striekačka s ihlou s kalibrom 25. Odporučené dávky
v intervaloch asi 1 týždeň: burzitída pod heloma durum alebo molle 0,25 až
0,5 ml, burzitída pod ostrohou calcanea 0,5 ml, burzitída nad halux rigidus
0,5 ml, burzitída pri digiti quinti varus 0,5 ml, synoviálna cysta 0,25 až
0,5 ml, Mortonova neuralgia (metatarzalgia) 0,25 až 0,5 ml, tendosynovitída
0,5 ml, periostitída os cuboideum 0,5 ml, akútna dnová artritída 0,5 až
1 ml.

Po dosiahnutí priaznivej odpovede sa má určiť správna udržiavacia dávka
znižovaním úvodnej dávky v malých dekrementoch vo vhodných časových
intervaloch, až kým sa neurčí najnižšia dávka, ktorá udrží adekvátnu
klinickú odpoveď.

Expozícia stresovým situáciám nesúvisiacich s existujúcim ochorením môže
viesť k nevyhnutnosti zvýšiť dávku lieku Diprophos. Ak sa má ukončiť
dlhotrvajúca liečba týmto liekom, dávka sa má znižovať postupne.

3 Kontraindikácie


Diprophos je kontraindikovaný u pacientov so systémovými fungálnymi
infekciami a u pacientov so senzitívnymi reakciami na betametazón, iné
kortikosteroidy alebo na ktorúkoľvek zložku tohto lieku.

4 Špeciálne upozornenia


Injekčná suspenzia Diprophos nie je určená na intravenózne alebo subkutánne
podanie.

Pri používaní lieku Diprophos je povinné dodržiavať prísnu aseptickú
techniku.

Pacientom s idiopatickou trombocytopenickou purpurou sa má injekcia lieku
Diprophos podávať intramuskulárne a so zvýšenou opatrnosťou.

Intramuskulárna injekcia kortikosteroidov sa má podávať hlboko do veľkých
svalových más, aby sa predišlo lokálnej tkanivovej atrofii.

Podávanie steroidov do mäkkých tkanív, do lézie a intraartikulárne môže
vyvolať systémové, ako aj lokálne účinky.

Je nevyhnutné vyšetriť akúkoľvek tekutinu prítomnú v kĺbe na vylúčenie
septického procesu. Treba sa vyvarovať lokálnej injekcii do predtým
infikovaného kĺbu. Výrazný nárast bolesti a lokálneho opuchu, ďalšie
obmedzenie pohyblivosti kĺbu, horúčka a malátnosť napovedajú o prítomnosti
septickej artritídy. Ak sa potvrdí diagnóza sepsy, je potrebné zaviesť
vhodnú antimikrobiálnu liečbu.

Kortikosteroidy sa nemajú podávať do nestabilných kĺbov, infikovaných miest
alebo medzistavcových priestorov. Opakované injekcie do kĺbov
s osteoartrózou môžu viesť k zvýšenej deštrukcii kĺbu. Vyhýbajte sa
injikovaniu steroidov priamo do šľachových substancií, pretože toto viedlo
k neskorším ruptúram šliach.

Po intraartikulárnej kortikosteroidnej terapii si má pacient dávať pozor a
vyhýbať sa nadmernému používaniu kĺbu, v ktorom bol dosiahnutý
symptomatický benefit.

Pred podaním, najmä u pacientov s anamnézou alergie na nejaký liek, je
potrebné urobiť vhodné opatrenia, pretože v zriedkavých prípadoch sa
u pacientov dostávajúcich parenterálnu kortikosteroidnú liečbu vyskytli
anafylaktoidné reakcie.

Pri dlhodobej kortikosteroidnej liečbe je potrebné, po zvážení možných
výhod a rizík, zvážiť prechod z parenterálneho na perorálne podávanie.

Úpravu dávky si môže vyžadovať remisia alebo exacerbácia chorobného
procesu, pacientova individuálna odpoveď na liečbu a expozícia pacienta
emočnému alebo fyzickému stresu, ako je ťažká infekcia, operácia alebo
zranenie. Po skončení dlhodobej alebo vysokodávkovej kortikosteroidnej
liečby je nevyhnutné monitorovať pacienta až do jedného roka.

Kortikosteroidy môžu maskovať niektoré znaky infekcie a počas ich
používania sa môžu objaviť nové infekcie. Počas používania kortikosteroidov
sa môže objaviť znížená rezistencia a neschopnosť lokalizovať infekciu.

Dlhodobé používanie kortikosteroidov môže spôsobiť posteriórnu
subkapsulárnu kataraktu (najmä u detí), glaukóm s možným poškodením
optických nervov a môže zosilniť sekundárne mykotické alebo vírusové očné
infekcie.

Stredné a vysoké dávky kortikosteroidov môžu spôsobiť zvýšenie krvného
tlaku, zadržiavanie soli a tekutín v organizme a zvýšenie exkrécie
draslíka. Tieto účinky sú menej pravdepodobné pri použití syntetických
derivátov, s výnimkou použitia vysokých dávok. Malo by sa zvážiť obmedzenie
soli v diéte a doplnenie draslíka. Všetky kortikosteroidy zvyšujú exkréciu
vápnika.

Počas liečby kortikosteroidmi pacienti nesmú dostať vakcínu proti pravým
kiahňam. Pacienti dostávajúci kortikosteroidy, najmä vysoké dávky, sa
nemajú podrobiť ani inej imunizácii, kvôli možnému riziku neurologických
komplikácií a chýbaniu protilátkovej odpovede. Avšak u pacientov
dostávajúcich kortikosteroidy ako náhradnú liečbu, napr. pri Addisonovej
chorobe, sa imunizácia môže vykonať.

Pacientov, ktorí dostávajú imunosupresívne dávky kortikosteroidov, treba
upozorniť, aby sa vyhýbali styku s ovčími kiahňami alebo osýpkami, a ak
s nimi prídu do styku, aby vyhľadali lekársku pomoc. Toto má osobitný
význam u detí.

Kortikosteroidná liečba pri aktívnej tuberkulóze sa má obmedziť na tie
prípady fulminantnej alebo diseminovanej tuberkulózy, u ktorých sa
kortikosteroidy používajú v manažmente v spojení s vhodným
antituberkulóznym režimom.

Ak sa kortikosteroidy indikujú u pacientov s latentnou tuberkulózou alebo
tuberkulínovou reaktivitou, je nevyhnutné ich dôkladné pozorovanie, keďže
je možné, že nastane reaktivácia ochorenia. Počas dlhodobej
kortikosteroidnej liečby by pacienti mali dostávať chemoprofylaxiu.
V prípade použitia rifampicínu v chemoprofylaktickom programe treba brať do
úvahy jeho zosilňujúci vplyv na pečeňový klírens kortikosteroidov, čo si
môže vyžadovať úpravu dávky kortikosteroidov.

Na udržanie liečeného ochorenia pod kontrolou sa má použiť najnižšia možná
dávka kortikosteroidu. Ak je možné dávku redukovať, má sa to uskutočniť
postupne.

Veľmi rýchle ukončenie liečby kortikosteroidmi môže viesť k liekmi
indukovanej sekundárnej adrenokortikálnej insuficiencii; tento efekt možno
minimalizovať postupnou redukciou dávky. Takáto relatívna insuficiencia
môže pretrvávať mesiace po ukončení liečby, preto by sa v prípade výskytu
stresových situácií počas tohto obdobia mala znovu zaviesť kortikosteroidná
liečba. Ak už pacient dostáva kortikosteroid, môže byť nutné jeho dávku
zvýšiť. Súčasne by sa mali podávať soľ a/alebo mineralokortikoid, pretože
môže byť poškodená aj sekrécia mineralokortikoidov.

Účinok kortikosteroidov je zosilnený u pacientov s hypotyreózou alebo
cirhózou.

U pacientov s očným herpes simplex sa pre možnosť perforácie rohovky
odporúča opatrné používanie kortikosteroidov.

Počas kortikosteroidnej terapie sa môžu objaviť psychické zmeny.
Kortikosteroidy môžu zhoršiť už existujúcu emočnú instabilitu alebo
psychotické sklony.

Kortikosteroidy sa majú používať so zvýšenou opatrnosťou pri nešpecifickej
ulceróznej kolitíde, ak je pravdepodobnosť hroziacej perforácie, abscesu
alebo inej pyogénnej infekcie; divertikulitíde; čerstvých intestinálnych
anastomózach; aktívnom alebo latentnom peptickom vrede; renálnej
insuficiencii; hypertenzii; osteoporóze a myasténii gravis.

Pretože komplikácie liečby kortikosteroidmi sú dávkovo závislé, u každého
pacienta sa musí stanoviť veľkosť dávky a trvanie liečby na základe
stanovenia pomeru prínosu a možného rizika.

Je potrebné starostlivo sledovať rast a vývoj dojčiat a detí liečených
dlhodobo kortikosteroidmi, keďže ich používanie môže narušiť rýchlosť rastu
a inhibovať endogénnu tvorbu kortikosteroidov.

U niektorých pacientov môžu kortikosteroidy zmeniť pohyblivosť a množstvo
spermií.

5 Liekové a iné interakcie


Liekové interakcie
Súčasné používanie fenobarbitalu, fenytoínu, rifampicínu alebo efedrínu
môže zrýchliť metabolizmus kortikosteroidov, a tak redukovať ich
terapeutický účinok.

Pacienti dostávajúci súčasne kortikosteroid a estrogén majú byť sledovaní
pre možné nadmerné kortikosteroidné účinky.

Súčasné používanie kortikosteroidov s diuretikami spôsobujúcimi depléciu
draslíka môže zvýrazniť hypokaliémiu. Súčasné použitie kortikosteroidov
so srdcovými glykozidmi môže zvýšiť možnosť arytmií alebo digitálisovej
toxicity spojenej s hypokaliémiou. Kortikosteroidy môžu zosilniť depléciu
draslíka vyvolanú amfotericínom B. U všetkých pacientov užívajúcich
akúkoľvek z týchto liekových kombinácií je potrebné dôkladné sledovanie
sérových elektrolytov, predovšetkým hladín draslíka.

Súčasné použitie kortikosteroidov s antikoagulanciami kumarínového typu
môže zvýšiť alebo znížiť antikoagulačný účinok a môže vyžadovať úpravu
dávky.

Kombinovaný účinok nesteroidných protizápalových liekov alebo alkoholu
s glukokortikoidmi môže vyústiť do zvýšeného výskytu alebo zvýšenej
závažnosti gastrointestinálnych ulcerácií.

Kortikosteroidy môžu znižovať koncentráciu salicylátov v krvi. V prípade
hypoprotrombinémie sa má kyselina acetylsalicylová v spojení
s kortikosteroidmi používať s opatrnosťou.

Pri podávaní kortikosteroidov diabetikom môže byť nevyhnutné upraviť dávku
antidiabetického lieku.

Súčasné použitie glukokortikoidnej liečby môže inhibovať odpoveď na
somatotropín.

Interakcie s výsledkami laboratórnych testov
Kortikosteroidy môžu svojím účinkom spôsobiť falošne negatívne výsledky
tetrazóliového testu na bakteriálnu infekciu.

6 Používanie v gravidite a počas laktácie


Pretože neboli vykonané kontrolované reprodukčné štúdie s kortikosteroidmi
u ľudí, používanie lieku Diprophos počas tehotenstva alebo u žien
v reprodukčnom veku si vyžaduje zváženie pomeru možných pozitívnych účinkov
lieku a rizík pre matku a plod. Deti matiek, ktoré dostávali počas
tehotenstva značné dávky kortikosteroidov majú byť starostlivo pozorované
na prítomnosť známok hypoadrenalizmu.

Pre možnosť nechcených nežiaducich účinkov lieku Diprophos u dojčených detí
sa má rozhodnúť, či ukončiť dojčenie alebo liečbu, pričom treba brať do
úvahy dôležitosť lieku pre matku.

7 Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje


Neaplikovateľné.


1 Nežiaduce účinky


Poruchy tekutín a elektrolytov: retencia sodíka, straty draslíka,
hypokaliemická alkalóza, retencia tekutín, kongestívne zlyhávanie srdca
u náchylných pacientov, hypertenzia.

Muskuloskeletálne: svalová slabosť, kortikosteroidná myopatia, strata
svalovej hmoty, zhoršenie príznakov myasténie gravis, osteoporóza,
kompresívne zlomeniny stavcov, aseptická nekróza hlavy humeru a femuru,
patologické zlomeniny dlhých kostí, ruptúry šliach, nestabilita kĺbov
(v dôsledku opakovaných intraartikulárnych injekcií).

Gastrointestinálne: štikútanie, peptický vred s možnou následnou
perforáciou a krvácaním, pankreatitída, abdominálna distenzia, ulcerózna
ezofagitída.

Dermatologické: zhoršené hojenie rán, atrofia kože, tenká fragilná koža,
petéchie a ekchymózy, erytém tváre, zvýšené potenie, znížené reakcie na
kožné testy, reakcie ako alergická dermatitída, urtikária, angioneurotický
edém.

Neurologické: kŕče, zvýšený intrakraniálny tlak s edémom papily očného
nervu (pseudotumor cerebri) väčšinou po liečbe, vertigo, bolesť hlavy.

Endokrinné: nepravidelná menštruácia, vývoj cushingoidného stavu,
potlačenie intrauterinného rastu plodu alebo rastu dieťaťa, sekundárna
adrenokortikálna alebo pituitárna neodpovedavosť najmä počas stresu ako
trauma, chirurgický zákrok alebo ochorenie, znížená tolerancia
karbohydrátov, manifestácia latentného diabetes mellitus, zvýšenie
požiadavok na inzulín alebo orálne hypoglykemizujúce lieky u diabetikov.

Oftalmologické: posteriórna subkapsulárna katarakta, zvýšený vnútroočný
tlak, glaukóm, exoftalmus.

Metabolické: negatívna dusíková bilancia v dôsledku katabolizmu bielkovín.

Psychiatrické: eufória, kolísanie nálady, ťažká depresia až jasné
psychotické manifestácie, zmeny osobnosti, nespavosť.

Iné: anafylaktoidné reakcie alebo hypersenzitivita a hypotenzné alebo šoku
podobné reakcie.

Ďalšie nežiaduce účinky súvisiace s parenterálnou liečbou kortikosteroidmi
zahŕňajú zriedkavé prípady slepoty spojenej s intraléziovou liečbou
v oblasti tváre a hlavy, hyperpigmentácie alebo hypopigmentácie, subkutánnu
a kutánnu atrofiu, sterilný absces, postinjekčný zapál (po
intraartikulárnom podaní) a artropatiu podobnú Charcotovej.

4.9 Predávkovanie

Príznaky: Neočakáva sa, že akútne predávkovanie glukokortikoidmi vrátane
betametazónu povedie k život ohrozujúcim situáciám. Okrem najextrémnejších
dávok, niekoľkodňové nadmerné dávky pravdepodobne nespôsobia škodlivé
účinky, ak nie sú prítomné špecifické kontraindikácie, ako u pacientov
s diabetes mellitus, glaukómom alebo aktívnym peptickým vredom alebo
u pacientov užívajúcich lieky ako digitális, antikoagulanciá kumarínového
typu alebo diuretiká spôsobujúce depléciu draslíka.

Liečba: Komplikácie vyplývajúce z metabolických účinkov kortikosteroidov
alebo zo škodlivých účinkov základného alebo sprievodného ochorenia alebo
z liekových interakcií sa majú zvládať adekvátnym spôsobom.

Udržujte dostatočný príjem tekutín a monitorujte elektrolyty v sére a
v moči, osobitnú pozornosť treba venovať sodíkovej a draslíkovej rovnováhe.
Ak je to potrebné, liečte poruchy elektrolytovej rovnováhy.

FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI


1 Farmakodynamické vlastnosti


Farmakoterapeutická skupina: Kortikosteroidy na systémové použitie,
glukokortikoidy, betametazón
ATC kód: H02AB01.

Liek Diprophos je kombináciou rozpustných a veľmi slabo rozpustných esterov
betametazónu so silnými protizápalovými, antireumatickými a antialergickými
účinkami pri liečbe porúch odpovedajúcich na kortikosteroidy. Rýchla
terapeutická aktivita sa dosahuje rozpustným esterom, sodnou soľou
betametazónfosfátu, ktorý sa absorbuje rýchlo po injekcii. Pretrvávajúcu
aktivitu poskytuje betametazóndipropionát, ktorý je len slabo rozpustný a
stáva sa depozitom pre pomalú absorpciu, čím kontroluje príznaky v dlhom
časovom období. Malý, kryštalický rozmer betametazóndipropionátu dovoľuje
na intradermálne a intraléziové podanie použiť jemne kalibrovanú ihlu (do
26).

Glukokortikoidy, ako je betametazón, spôsobujú významné a rôznorodé
metabolické účinky a menia imunitnú odpoveď na rôzne podnety.

Betametazón má vysokú glukokortikoidnú aktivitu a miernu
mineralokortikoidnú aktivitu.

Syntetické adrenokortikálne analógy, vrátane betametazóndipropionátu
a sodnej soli betametazónfosfátu sa absorbujú z lokálnych miest injekcie a
spôsobujú lokálne aj systémové terapeutické a iné farmakologické účinky.

Klinická účinnosť
Intramuskulárna injekcia 1,0 ml lieku Diprophos spôsobí nástup zmiernenia
príznakov počas niekoľkých hodín a v niektorých prípadoch v rámci jednej
hodiny. Dlhšia remisia príznakov tri a často štyri týždne bola pozorovaná
u značného počtu pacientov, ktorí dostali jednu intramuskulárnu injekciu
lieku Diprophos.

Lokálna, intraartikulárna a periartikulárna injekcia lieku Diprophos
vyvolala vo väčšine prípadov rýchly nástup zmiernenia príznakov počas
24 hodín a v niektorých prípadoch v priebehu niekoľkých hodín. Tento rýchly
ústup bolesti a opuchu a zlepšenie pohybu obyčajne pretrváva vďaka
dlhotrvajúcemu účinku betametazóndipropionátu štyri alebo viac týždňov a
môže byť trvalý u samolimitujúcich ochorení. Intraartikulárna injekcia
lieku Diprophos poskytuje žiadanú lokálnu aktivitu s minimálnymi alebo
žiadnymi systémovými účinkami, predovšetkým ako doplňujúca liečba pri
kontrole artritického ochorenia.

2 Farmakokinetické vlastnosti


Všeobecné
Ako aj iné glukokortikoidy, betametazón sa metabolizuje v pečeni. Chemicky
je betametazón signifikantne dostatočne odlišný od prirodzených
kortikosteroidov na to, aby ovplyvňovali jeho metabolizmus. Plazmatický
polčas perorálne alebo parenterálne podaného betametazónu je > 300 minút,
na rozdiel od hydrokortizónu, u ktorého je to približne 90 minút.
U pacientov s ochorením pečene je klírens betametazónu nižší ako
u normálnych osôb.

Zdá sa, že biologicky účinná hladina kortikosteroidu súvisí viac
s neviazaným kortikosteroidom, ako s celkovou plazmatickou koncentráciou
kortikosteroidu. Betametazón sa v značnej miere viaže na plazmatické
bielkoviny (v priemere okolo 62,5 %) , avšak hydrokortizón je pri
normálnych hladinách viazaný na 89 %. Betametazón v koncentráciách až
100 krát vyšších ako koncentrácia hydrokortizónu neovplyvňuje viazanie
hydrokortizónu, betametazón je viazaný najmä na albumín.

Nebol dokázaný žiadny špecifický vzťah medzi hladinou kortikosteroidov
v krvi (celkovou alebo neviazanou) a terapeutickým účinkom, keďže
farmakodynamické účinky kortikosteroidov pretrvávajú vo všeobecnosti
dlhšie, ako je obdobie ich merateľných plazmatických hladín. Kým
plazmatický polčas betametazónu podaného systémovo je > 300 minút,
biologický polčas je 36 až 54 hodín

Kombinácia betametazóndipropionát / sodná soľ betametazónfosfátu
Šiestim zdravým mužom bola podaná intramuskulárna injekcia trítiom
značkovaného betametazónu nasledujúcim spôsobom: dvaja dostali 5 mg
značkovaného betametazóndipropionátu, dvaja dostali 1,66 mg značkovaného
sodnej soli betametazónfosfátu a dvaja kombináciu 5 mg značkovaného
betametazóndipropionátu (suspenzia) plus 2 mg neznačkovaného roztoku sodnej
soli betametazónfosfátu (injekčná suspenzia Diprophos).

V tejto štúdii po intramuskulárnom injikovaní bola sodná soľ
betametazónfosfátu pohotovo absorbovaná a okamžite hydrolyzovaná, dosahujúc
maximálne hladiny v krvi za 60 minút. Sodná soľ betametazónfosfátu bola
takmer úplne vylúčená v prvý deň podania, len veľmi malá rádioaktivita sa
vylúčila po druhom dni. Asi 80 % rádioaktivity sa vylučuje močom. Na druhej
strane betametazóndipropionát sa absorboval veľmi pomaly, postupne sa
metabolizoval a čiastočne sa vylúčil za viac ako 10 dní. Väčšina
rádioaktivity sa však vylúčila za 7 až 8 dní. Podobne, po injikovaní
kombinácie (injekčná suspenzia Diprophos) sa asi 40 % rádioaktivity
vylúčilo o 10 dní, pričom väčšina sa vylúčila do 7 dňa.

Po injekcii sodnej soli betametazónfosfátu samotného bola plazmatická
hladina kortizolu suprimovaná počas 30 až 60 minút po injekcii a klesala
rapídne na bazálnu hodnotu v priebehu 4 hodín. Močová exkrécia 17-
hydroxykortikosteroidu bola ovplyvnená podobným spôsobom: avšak tento
účinok nepokračoval dlhšie ako tri dni, po ktorých nastalo obnovenie
u oboch osôb.

Podobne, ako bolo pozorované po injekcii samotnej sodnej soli
betametazónfosfátu, aj po injekcii betametazóndipropionátu samotného alebo
v kombinácii s fosfátom (injekčná suspenzia Diprophos) bol plazmatický
kortizol suprimovaný počas 60 minút a klesal až k bazálnym hodnotám
v priebehu 4 hodín.

Exkrécia 17-hydroxykortikosteroidu močom bola zmenená počas 10-dňovej doby
pozorovania u všetkých osôb dostávajúcich buď betametazóndipropionát
v monoterapii, alebo kombináciu (injekčná suspenzia Diprophos).

Návrat k východiskovej hodnote nastal u všetkých osôb medzi desiatym a
devätnástym dňom po podaní lieku.

3 Predklinické údaje o bezpečnosti


Betametazón dipropionát
Štúdie intramuskulárnej toxicity s jednou dávkou betametazóndipropionátu sa
uskutočnili u myší, potkanov, králikov a psov, orálne štúdie toxicity
s jednou dávkou boli vykonané u myší, potkanov, guinejských prasiat a psov.
Hodnoty LD50 s 95 % mierou spoľahlivosti boli nasledujúce:

Intramuskulárna Perorálna

Myši 60,7 až 94,1 mg/kg > 2000 mg/kg

Potkany > 100 mg/kg > 6240 mg/kg

Králiky 2,5 až 5,0 mg/kg - - - - - -

Morské prasatá - - - - - - > 2000 mg/kg

Psy > 29,8 mg/kg > 780 mg/kg

V štvortýždňovej štúdii s opakovanou dávkou dostávali myši perorálne dávky
0,12; 0,36; 1,2 a 3,6 mg/kg betametazóndipropionátu. Pri žiadnej
s dávkovacích skupín neboli pozorované nijaké nezvyčajné účinky. Všetky
zmeny, súvisiace s farmakologickým účinkom kortikosteroidov (napr. dávkovo
závislá redukcia v hmotnostnom prírastku, atrofia nadobličiek a týmusu,
lymfopénia, hypoplázia lymfatických uzlín) boli reverzibilné počas obdobia
dvoch týždňov rekonvalescenicie.

Štvortýždňová štúdia s opakovanou dávkou u psov, v ktorej tieto dostávali
perorálne raz denne 0,05; 0,5 alebo 1 mg/kg betametazóndipropionátu,
nedemonštrovala nijaké toxické účinky. Od dávky závislé hematologické,
biochemické, fyziologické odchýlky, ako aj orgánové zmeny, boli typické pre
podávanie kortikosteroidov a boli reverzibilné.

V dvojtýždňovej štúdii i.m. toxicity u potkanov bol betametazóndipropionát
injikovaný raz denne (buď 0,05; 0,15 alebo 0,5 mg/kg) alebo raz týždenne
(buď 0,35; 1,0 alebo 3,5 mg/kg). Nevyskytli sa žiadne iné zmeny okrem tých,
ktoré sa očakávajú v súvislosti s kortikosteroidmi, ako sú dávkovo závislá
redukcia v hmotnostnom prírastku, atrofia nadobličiek a týmusu, lymfopénia,
hypoplázia lymfatických uzlín.

V dvojtýždňovej štúdii i.m. toxicity pozostávajúcej z dvoch jednorázových
injekcií raz za týždeň sa podávalo 0,35; 1,0 alebo 3,5 mg/kg
betametazóndipropionátu do zadných stehenných svalov psov. Ukázalo sa, že
kortikosteroid má systémové schopnosti s predĺženým účinkom, očividne
v dôsledku depozície kortikosteroidu v mieste injekcie. Nežiaduce vedľajšie
účinky boli minimálne, bola pozorovaná mierna retencia soli, diuréza a
dehydratácia kože. Svalová atrofia nebola evidentná, u jedného zvieraťa
s vysokou dávkou sa vyskytla atrofia testes.

V trinásťtýždňovej štúdii i.m. toxicity u potkanov, ktorým sa raz do týždňa
podávali dávky 0,1; 0,5 alebo 1,0 mg/kg betametazóndipropionátu, bol
testovaný liek dobre tolerovaný. Mortalita vo všetkých skupinách
dostávajúcich liek bola nízka, objavili sa typické účinky kortikosteroidov,
ako redukcia prírastku hmotnosti a involúcia lymfatických žliaz, napr.
sleziny a týmusu.

Dvojmesačná štúdia zisťujúca potenciál spôsobiť hepatálnu toxicitu sa
uskutočnila u králikov, títo dostávali raz do týždňa i.m. injekciu 1 mg/kg
betametazóndipropionátu. Testované liečivo vyvolalo vznik rozsiahlej
steatózy, ktorá bola reverzibilná po období rekonvalescencie. Zdá sa, že je
to druhovo špecifický účinok betametazóndipropionátu.

V trojmesačnej štúdii i.m. toxicity u králikov, dostávajúcich raz týždenne
injekciu 0,1; 0,5 alebo 1 mg/kg betametazóndipropionátu, sa ukázala dobrá
tolerancia lieku pri dávke 0,1 mg/kg. Pri dávkach 0,5 a 1,0 mg/kg sa
objavilo pečeňové poškodenie steatotického typu, zdá, sa, že ide o dávkovo
závislý účinok podávania betametazóndipropionátu u králikov.

Jednoročná štúdia toxicity betametazóndipropionátu podávaného i.m. raz do
týždňa v dávke 0,5 alebo 3,5 mg/kg alebo raz každý druhý týždeň v dávkach
1,5 alebo 3,0 mg/kg ukázala dobré tolerovanie betametazóndipropionátu.
V mieste injekcie sa objavila minimálna lokálna tkanivová iritácia,
pozorovali sa mierne, dávkovo závislé systémové účinky kortikosteroidov.
Nebola pozorovaná žiadna toxicita alebo náznak karcinogénnej aktivity.

Jednoročná štúdia i.m. toxicity sa uskutočnila u psov, ktorým sa
betametazóndipropionát podával v dvoch dávkovacích režimoch: raz do týždňa
0,05 alebo 0,1 mg/kg alebo raz za dva týždne 0,05; 0,1 alebo 0,25 mg/kg.
Boli pozorované iba dávkovo závislé fyziologické účinky, napr. eozinopénia,
polyúria a adrenokortikálna atrofia. Neobjavili sa žiadne toxické účinky.

Samiciam králikov sa i.m. injikovalo buď 0,015 alebo 0,05 mg/kg
betametazóndipropionátu alebo 0,05 mg/kg metylprednizónacetátu (ako
pozitívna kontrola) každý druhý deň začínajúc dňom 6 až do dňa 18 po
spárení. Na 30. deň boli králiky usmrtené a potomstvo vyšetrené.
Betametazóndipropionát mal teratogénne účinky typické pre mnohé
kortikosteroidy iné ako metylprednizónacetát (napr. dávkovo závislá
incidencia rezorpcie, nižšia hmotnosť potomkov, nižšie prežívanie, výskyt
umbilikálnych hernií, cefalokél, abnormálne flexovaných labiek, rázštepu
podnebia).

Tri zo štyroch myší, ktorým sa betametazóndipropionát podával denne i.m.
v dávke 0,325 mg/kg od 6. dňa do 15. dňa po spárení mali normálne vrhy.
Vyššia dávka až do 32,5 mg/kg spôsobila rezorpciu zárodkov.

Potkanom sa podávalo 1 alebo 2 mg/kg betametazóndipropionátu denne i.m.
cestou od 6. dňa do 15. dňa po spárení . Neboli pozorované žiadne nežiaduce
účinky ani u matiek, ani u potomkov.

Sodná soľ betametazónfosfátu
Boli uskutočnené jednodávkové štúdie so sodnou soľou betametazónfosfátu
podávaným parenterálne u myší, potkanov a psov a perorálne u myší. Neboli
pozorované žiadne špecifické druhové odlišnosti.

U potkanov a myší, boli hodnoty LD50 podobné (okolo 900 mg/kg), keď sa
sodná soľ betametazónfosfátu podávala intraperitoneálne, subkutánne,
intravenózne alebo intramuskulárne. Po perorálnom podaní u myší bola
hodnota LD50 1460 mg/kg. Symptomatológia u hlodavcov zahŕňa hypoaktivitu,
ptózu, polydipsiu, polyúriu a svalovú slabosť.

Hodnota LD50 nebola stanovená u psov, ktorým sa podávala sodná soľ
betametazónfosfátu intramuskulárne, keďže prežili dávky 100 mg/kg
ekvivalentu betametozón alkoholu. Prvý týždeň po podávaní dávky sa
pozorovali polydipsia, polyúria a distenzia brucha. U mladých šteniat,
ktoré dostali jednorázovú intravenóznu dávku 0,5 mg/kg sodnej soli
betametazónfosfátu neboli pozorované žiadne vedľajšie účinky.

Aj keď neboli skúmané mutagénne účinky, štúdie s iným glukokortikoidom,
prednizolónom hlásili negatívne výsledky.

Pozoroval sa pokles fertility u potkanov oboch pohlaví, ktoré boli spárené
po perorálnom podaní betametazónu.

Ukázalo sa, že betametazón je teratogénny u potkanov a králikov, keď sa
podáva injekčne ako sodná soľ betametazónfosfátu v dávkach raz až dvakrát
väčších ako sú ľudské. Predominujúcou malformáciou bol rázštep podnebia.
Schopnosť kortikosteroidov spôsobiť rázštep podnebia bola jasne stanovená.
V dávkach štyri až osemkrát väčších ako sú ľudské mala sodná soľ
betametazónfosfátu embryocídne účinky u potkanov a králikov.

FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE


1 Zoznam pomocných látok


Natrii hydrogenophosphas dihydricus, natrii chloridum, dinatrii edetas,
polysorbatum 80, alcohol benzylicus, methylparabenum, propylparabenum,
carmellosum natricum, macrogolum, acidum hydrochloricum, aqua pro
iniectione.

2 Inkompatibility


Nesmie sa miešať s inými liečivami.

3 Čas použiteľnosti


24 mesiacov

4 Upozornenia na podmienky a spôsob skladovania


Pred použitím dobre pretrepte. Uchovávajte pri teplote do 25 (C.

5 Vlastnosti a zloženie obalu, veľkosť balenia


Diprophos je balený v injekčných ampulkách v papierovej škatuľke
obsahujúcej 1, 5 alebo 25 ampuliek a písomnú informáciu pre používateľov.

DRžITEľ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII


SP Europe, Brusel, Belgicko

REGISTRAČNÉ ČÍSLO


56/0003/76-S

9. DÁTUM REGISTRÁCIE


30. 04. 1976

10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU


November 2008