Písomná informácia pre používateľov
                     PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV
                                AMICOR 10 mg
                                AMICOR 20 mg
                                AMICOR 40 mg
                            filmom obalené tablety
                                Atorvastatín
Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
    . Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
      ju znovu prečítali.
    . Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa  na  svojho  lekára  alebo
      lekárnika.
    . Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte  ho  nikomu  inému.  Môže  mu
      uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
    . Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako  závažný  alebo  ak
      spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú  uvedené  v tejto  písomnej
      informácii pre používateľov,  povedzte  to,  prosím,  svojmu  lekárovi
      alebo lekárnikovi.
V tejto písomnej informácii pre používateľov:
1.    Čo je AMICOR a na čo sa používa
2.    Skôr ako užijete AMICOR
3.    Ako užívať AMICOR
4.    Možné vedľajšie účinky
5.    Ako uchovávať AMICOR
6.    Ďalšie informácie
1. ČO JE AMICOR A NA ČO SA POUŽÍVA
AMICOR patrí do skupiny liekov známych ako statíny, čo sú  lieky  upravujúce
lipidy (tuky).
AMICOR  sa  používa   na   zníženie   lipidov,   známych   ako   cholesterol
a triacylglyceroly, v krvi, pokiaľ samotná diéta s obmedzením tukov  a zmeny
v životnom štýle neviedli k dostatočnému účinku. Ak ste vo  zvýšenom  riziku
vzniku srdcovej choroby, AMICOR sa tiež môže  použiť  na  zníženie  takéhoto
rizika dokonca aj vtedy, keď je hladina Vášho  cholesterolu  v norme.  Počas
liečby má pokračovať štandardná diéta zameraná na zníženie cholesterolu.
2. SKÔR AKO UŽIJETE AMICOR
NEUžÍVAJTE AMICOR
    . keď ste  alergický  (precitlivený)  na  AMICOR  alebo  na  ktorékoľvek
      podobné lieky, ktoré sa používajú na zníženie lipidov v krvi, alebo na
      ktorúkoľvek  z ďalších  zložiek  lieku  –  podrobné  informácie  pozri
      v časti 6.
    . keď máte alebo ste niekedy mali ochorenie, ktoré má vplyv na pečeň
    . keď ste mali niektoré neobjasnené abnormálne  hodnoty  krvných  testov
      pečeňových funkcií
    . keď ste žena v plodnom veku a nepoužívate spoľahlivú antikoncepciu
    . keď ste tehotná, alebo sa pokúšate otehotnieť
    . keď dojčíte
Buďte zvlášť opatrný pri užívaní AMICORU
Nasledujúce príčiny môžu byť  dôvodom,  prečo  AMICOR  nemusí  byť  pre  Vás
vhodný:
    . ak ste mali predtým náhlu cievnu mozgovú príhodu s krvácaním do  mozgu
      alebo máte  po  predchádzajúcich  mozgových  príhodách  v  mozgu  malé
      ohraničené ložiská s tekutinou
    . ak máte problémy s obličkami
    . ak máte zníženú činnosť štítnej žľazy (hypotyreózu)
    . ak ste mali opakované alebo neobjasnené svalové bolesti alebo  bodanie
      vo svaloch, ak  sa  u Vás  alebo  vo  Vašej  rodine  vyskytli  svalové
      problémy
    . ak ste mali v minulosti svalové problémy počas liečby inými liekmi  na
      zníženie lipidov (napr. inými ‘statínmi’ alebo ‘fibrátmi’)
    . ak pravidelne pijete veľké množstvo alkoholu
    . ak ste v minulosti mali ochorenie pečene
    . ak máte viac ako 70 rokov
Skôr ako užijete AMICOR, overte si u svojho lekára alebo lekárnika:
    . či nemáte vážne respiračné zlyhanie.
Keď niektorý z vyššie uvedených dôvodov sa týka aj Vás, Váš lekár  Vám  bude
musieť urobiť vyšetrenie krvi pred a pravdepodobne  aj  počas  Vašej  liečby
AMICORom, aby mohol predpovedať  Vaše  riziko  vzniku  vedľajších  svalových
účinkov. Je známe, že riziko  nežiaducich  účinkov  súvisiacich  so  svalmi,
napr.  rabdomyolýza,  sa  zvyšuje  pri  jeho   užívaní   s určitými   liekmi
v rovnakom čase (pozri časť 2 “Užívanie iných liekov”).
Užívanie iných liekov
Niektoré lieky môžu meniť účinok AMICORu alebo  ich  účinok  sa  môže  meniť
pôsobením AMICORu. Tento druh interakcie by  mohol  spôsobiť  to,  že  jeden
alebo oba tieto lieky by boli menej účinné. Alebo  by  mohol  zvýšiť  riziko
alebo závažnosť vedľajších účinkov vrátane  dôležitého  stavu  prejavujúceho
sa  rozpadom  svalových  vlákien,  známeho   ako   rabdomyolýza,   opísaného
v časti 4:
    . lieky užívané na zmenu spôsobu fungovania  Vášho  imunitného  systému,
      napr. cyklosporín
    .        niektoré  antibiotiká  alebo  lieky   proti   plesniam,   napr.
      erytromycín, klaritromycín,  telitromycín,  ketokonazol,  itrakonazol,
      vorikonazol, flukonazol, posakonazol alebo rifampicín
    . iné lieky upravujúce hladinu tuku,  napr.  gemfibrozil,  iné  fibráty,
      kolestipol
    . niektoré blokátory  kalciových  kanálov  používané  na  liečbu  angíny
      pektoris alebo vysokého tlaku krvi, napr. amlodipín, diltiazem;  lieky
      na úpravu Vášho srdcového rytmu, napr. digoxín, verapamil, amiodarón
    . lieky používané na liečbu HIV, napr. ritonavir, lopinavir, atazanavir,
      indinavir, darunavir a iné
    . iné lieky, u ktorých je známa interakcia s AMICOROM, vrátane ezetimibu
      (znižuje cholesterol), warfarínu  (liek  na  znižovanie  zrážanlivosti
      krvi), perorálnej  antikoncepcie,  stiripentolu  (antikonvulzívum  pri
      epilepsii), cimetidínu (užívaný pri záhe a peptickom vrede),  fenazónu
      (proti  bolesti)  a  antacíd  (lieky  na  trávenie  obsahujúce  hliník
      a horčík)
    . lieky, ktorých výdaj nie je  viazaný  na  lekársky  predpis:  ľubovník
      bodkovaný
Ak užívate alebo ste v  poslednom  čase  užívali  ešte  iné  lieky,  vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky  predpis,  prosím,  oznámte
to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.
Užívanie AMICORU s jedlom a nápojmi
Pokyny ako užívať AMICOR pozri v časti 3. Všimnite  si,  prosím,  nasledovné
informácie:
Grapefruitová šťava
Nevypite viac ako jeden alebo dva malé poháre  grapefruitovej  šťavy  denne,
lebo veľké množstvá grapefruitovej šťavy môžu meniť účinky AMICORu.
Alkohol
Počas užívania tohto  lieku  sa  vyhýbajte  pitiu  príliš  veľkého  množstva
alkoholu. Podrobné informácie pozri  v časti 2  “Buďte  zvlášť  opatrný  pri
užívaní AMICORu“
Tehotenstvo a dojčenie
Neužívajte AMICOR, ak ste tehotná alebo, ak sa pokúšate otehotnieť.
Neužívajte  AMICOR,  ak  môžete  otehotnieť,   ak   nepoužívate   spoľahlivú
antikoncepciu.
Neužívajte AMICOR, ak dojčíte.
Bezpečnosť AMICORu počas tehotenstva a dojčenia nebola ešte  dokázaná.  Skôr
ako začnete užívať akýkoľvek  liek,  poraďte  sa  so  svojím  lekárom  alebo
lekárnikom.
Vedenie vozidla a obsluha strojov
Zvyčajne AMICOR nemá žiadny vplyv na  vedenie  vozidla  a  obsluhu  strojov.
Neveďte však  vozidlo,  ak  tento  liek  ovplyvňuje  Vašu  schopnosť  viesť.
Nepoužívajte žiadne nástroje alebo neobsluhujte stroje,  ak  má  tento  liek
vplyv na Vašu schopnosť používať ich.
3. AKO UŽÍVAŤ AMICOR
Pred začatím liečby Vám lekár predpíše diétu s nízkym obsahom  cholesterolu,
ktorú budete musieť dodržiavať aj počas liečby AMICOROM.
Zvyčajná začiatočná dávka lieku AMICOR je 10 mg jedenkrát denne  u dospelých
a detí vo veku 10 rokov alebo starších. Túto dávku Vám môže lekár  v prípade
potreby zvyšovať, až  kým  nedosiahnete  množstvo,  ktoré  potrebujete.  Váš
lekár bude  upravovať  dávkovanie  s odstupom  4 týždňov  a viac.  Maximálna
dávka lieku AMICOR je 80 mg jedenkrát denne.
Tablety AMICOR sa  majú  prehltnúť  celé  a zapiť  vodou  a môžu  sa  užívať
kedykoľvek počas dňa, spolu  s jedlom  alebo  bez  jedla.  Pokúste  sa  však
užívať Vaše tablety každý deň v rovnakom čase.
Vždy užívajte AMICOR presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak  si  nie  ste
niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.
Dĺžku liečby liekom AMICOR určí Váš lekár.
Poraďte sa so svojím lekárom, ak si myslíte, že  účinok  AMICORu  je  príliš
silný alebo príliš slabý.
Ak ste užili viac AMICORU, ako máte
Ak náhodou užijete príliš veľa tabliet AMICORu (viac, ako je  Vaša  zvyčajná
denná dávka), poraďte  sa  so  svojím  lekárom  alebo  navštívte  najbližšiu
nemocnicu.
Ak zabudnete užiť AMICOR
Ak zabudnete užiť dávku, užite až Vašu nasledujúcu dávku v plánovanom čase.
Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.
Ak prestanete užívať AMICOR
Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa  použitia  tohto  lieku  alebo  si  želáte
ukončiť Vašu liečbu, opýtajte sa svojho lekára alebo lekárnika.
4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY
Tak ako všetky lieky, AMICOR  môže  spôsobovať  vedľajšie  účinky,  hoci  sa
neprejavia u každého.
Ak pociťujete niektorý z nasledujúcich závažných vedľajších účinkov,
prestaňte užívať Vaše tablety a okamžite to povedzte svojmu lekárovi alebo
choďte do najbližšej nemocnice na pohotovostné oddelenie.
Zriedkavé vedľajšie účinky, ktoré postihujú 1 až 10 užívateľov z 10 000
    . Závažná alergická reakcia, ktorá zapríčiňuje  opuch  tváre,  jazyka  a
      hrdla, čo môže spôsobiť veľké ťažkosti pri dýchaní.
    . Závažné ochorenie prejavujúce  sa  bolestivým  odlupovaním  a  opuchom
      kože, tvorbou pľuzgierov na koži,  v  ústach,  očiach,  na  pohlavných
      orgánoch a  horúčkou.  Kožné  vyrážky  s  ružovo-červenými  vriedkami,
      zvlášť na dlaniach rúk  alebo  chodidlách  nôh,  ktoré  môžu  vytvárať
      pľuzgiere.
    . Svalová slabosť, bolestivosť  alebo  bolesť  svalov  a  najmä,  ak  sa
      zároveň  necítite  dobre  alebo  máte  vysokú  teplotu,  môže  to  byť
      spôsobené abnormálnym rozpadom svalov, ktorý môže byť život ohrozujúci
      a viesť k problémom s obličkami.
Veľmi zriedkavé vedľajšie účinky, ktoré  postihujú  menej  ako  1  užívateľa
z 10 000
    . Ak pociťujete ťažkosti prejavujúce sa  neočakávaným  alebo  neobvyklým
      krvácaním alebo podliatinami, môže to poukazovať na ochorenie  pečene.
      Oznámte to čo možno najskôr Vášmu lekárovi.
Ďalšie možné vedľajšie účinky AMICORU
/Časté (vyskytujú sa u 1//–//10 zo 100 pacientov)/
    . zápal nosových ciest, bolesť v hrdle, krvácanie z nosa
    . alergické reakcie
    .  zvýšenie  hladín  cukru  v  krvi  (ak  máte  cukrovku,  pokračujte  v
      starostlivom  monitorovaní  Vašich  hladín  cukru  v  krvi),  zvýšenie
      kreatínkinázy v krvi
    . bolesť hlavy
    . nauzea, zápcha, vetry, tráviace ťažkosti, hnačka
    . bolesť kĺbov, bolesť svalov, bolesť chrbta
    . výsledky krvných testov, ktoré poukazujú na možnosť poruchy pečeňových
      funkcií
/Menej časté (vyskytujú sa u 1–10 z 1000 pacientov)/
    . anorexia (strata chuti do jedla), priberanie  na  telesnej  hmotnosti,
      znížená  hladina  cukru   v krvi   (ak   máte   diabetes,   pokračujte
      v starostlivom monitorovaní hladín Vášho krvného cukru)
    . nočné mory a nespavosť
    . závrat, znížená citlivosť alebo brnenie  prstov  na  rukách  a nohách,
      znížené vnímanie bolesti alebo dotyku, znížené vnímanie chuti,  strata
      pamäte
    . rozmazané videnie
    . zvonenie v ušiach a/alebo hlave
    .  vracanie,  grganie,  bolesť  v  hornej   a   dolnej   časti   brucha,
      pankreatitídu (zápal podžalúdkovej žľazy vedúci k bolestiam žalúdka)
    . hepatitída (zápal pečene)
    . vyrážka, kožná vyrážka so svrbením, žihľavka, vypadávanie vlasov
    . bolesť chrbtice, svalová únava
    . únava, pocit nevoľnosti, slabosť, bolesť na hrudi  opuch  najme  kĺbov
      (edém), zvýšená teplota
    . testy moču pozitívne na biele krvinky
Zriedkavé (vyskytujú sa u 1–10 z 10 000 pacientov)
    . poruchy videnia
    . nepredvídané krvácanie alebo tvorba modrín
    . žltačka (zožltnutie kože a beľma očí)
    . poškodenie šliach
Veľmi zriedkavé (vyskytujú u menej ako 1 z 10 000 pacientov)
    . alergické reakcie – príznaky môžu zahrnovať náhly sipot a bolesť alebo
      stesnený pocit na hrudi, opuch očných viečok, tváre, pier, úst, jazyka
      alebo hrdla, obtiažné dýchanie, kolaps
    . strata sluchu
    . gynekomastia (zväčšenie prsníkov u mužov a žien)
S niektorými statínmi boli hlásené nasledovné vedľajšie účinky
    . sexuálne problémy
    . depresia
    .   problémy   s dýchaním,   vrátane   pretrvávajúceho   kašľa   a/alebo
      dýchavičnosti alebo horúčky
Ak začnete  pociťovať  akýkoľvek  vedľajší  účinok  ako  závažný,  alebo  ak
spozorujete  vedľajšie  účinky,  ktoré  nie  sú  uvedené  v tejto   písomnej
informácii pre používateľov, povedzte  to,  prosím,  svojmu  lekárovi  alebo
lekárnikovi.
5. AKO UCHOVÁVAŤ AMICOR
Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.
Neužívajte AMICOR po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na  škatuli.  Dátum
exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v mesiaci.
Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom.  Informujte
sa u svojho lekárnika ako zlikvidovať lieky, ktoré už  nepotrebujete.  Tieto
opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.
6. ĎALŠIE INFORMÁCIE
Čo AMICOR obsahuje
    . Liečivo je atorvastatín. Každá filmom obalená tableta obsahuje 10  mg,
      20  mg  alebo  40  mg   atorvastatínu   (vo   forme   vápenatej   soli
      atorvastatínu).
    . Ďalšie zložky sú:
Jadro tablety
Manitol, mikrokryštalická celulóza, krospovidón,  uhličitan  sodný  bezvodý,
povidón, methionín, magnéziumstearát
Obal tablety
Hypromelóza 6cP, oxid titaničitý (E 171), makrogol 6000, mastenec
Ako vyzerá AMICOR a obsah balenia
Filmom obalené tablety
AMICOR 10 mg: biele, oválne bikonvexné filmom  obalené  tablety  s označením
„10“ na jednej strane a „A“ na druhej strane.
AMICOR 20 mg: biele, oválne bikonvexné filmom  obalené  tablety  s označením
„20“ na jednej strane a „A“ na druhej strane.
AMICOR 40 mg: biele, oválne bikonvexné filmom  obalené  tablety  s označením
„40“ na jednej strane a „A“ na druhej strane.
Veľkosti balenia
Blister
4, 7, 10, 14, 20, 28, 30, 50, 56, 84, 90, 98, 100, 200 (10x20),  500  filmom
obalených tabliet
Liekovka
10, 20, 30, 50, 100, 200 filmom obalených tabliet
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.
Držiteľ rozhodnutia o registrácii
MEDOCHEMIE Ltd., Limassol, Cyprus
Výrobca
Actavis hf., Hafnarfjörđur, Island
Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v
februári 2012.
 
Súhrn charakteristických vlastnosti lieku
                  SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU
1. NÁZOV LIEKU
AMICOR 10 mg
AMICOR 20 mg
AMICOR 40 mg
filmom obalené tablety
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Každá  filmom  obalená  tableta  obsahuje  10  mg,  20  mg   alebo   40   mg
atorvastatínu (vo forme vápenatej soli atorvastatínu).
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Filmom obalená tableta
AMICOR 10 mg: biele, oválne bikonvexné filmom  obalené  tablety  s označením
„10“ na jednej strane a „A“ na druhej strane.
AMICOR 20 mg: biele, oválne bikonvexné filmom  obalené  tablety  s označením
„20“ na jednej strane a „A“ na druhej strane.
AMICOR 40 mg: biele, oválne bikonvexné filmom  obalené  tablety  s označením
„40“ na jednej strane a „A“ na druhej strane.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
   1.
   2.
   3.
   4.
   1. Terapeutické indikácie
Hypercholesterolémia
AMICOR je indikovaný ako prídavná liečba so súčasne  navrhovanou  diétou  na
zníženie  celkového  cholesterolu  (celkový-C),  LDL-cholesterolu   (LDL-C),
apolipoproteínu  B  a  hladiny  triacylglycerolov  u pacientov  s  primárnou
hypercholesterolémiou     vrátane      familiárnej      hypercholesterolémie
(heterozygotná  forma)  alebo   kombinovanou   (zmiešanou)   hyperlipidémiou
(zodpovedajúcou typu IIa alebo typu IIb podľa Fredricksona), pokiaľ diéta  a
iné nefarmakologické postupy neviedli k dostatočnému účinku.
AMICOR je taktiež  indikovaný  na  zníženie  celkového  cholesterolu  a LDL-
cholesterolu u pacientov  s homozygotnou  familiárnou  hypercholesterolémiou
ako prídavná liečba k ďalšej hypolipidemickej  terapii  (ako  je  napr.  LDL
aferéza) alebo v prípadoch, ak tieto liečebné metódy nie sú dostupné.
Prevencia kardiovaskulárneho ochorenia
Prevencia  kardiovaskulárnych  príhod  u  dospelých pacientov   s očakávaným
vysokým rizikom  prvej  kardiovaskulárnej  príhody  (pozri  časť  5.1),  ako
doplnok k náprave iných rizikových faktorov.
   2. Dávkovanie a spôsob podávania
Dávkovanie
Pred začatím liečby AMICOROM sa má pacientovi naordinovať štandardný  diétny
režim na zníženie cholesterolu, ktorý má dodržiavať  i  počas  celej  liečby
AMICOROM.
Dávka má  byť  individuálna  v  závislosti  od  východiskových  hodnôt  LDL-
cholesterolu, cieľa liečby a odozvy pacienta.
Obvyklá začiatočná dávka je 10 mg  jedenkrát  denne.  Úprava  dávkovania  sa
uskutočňuje s odstupom 4 týždňov a viac. Maximálna dávka je 80 mg  jedenkrát
denne.
Primárna hypercholesterolémia a kombinovaná (zmiešaná) hyperlipidémia
Pre väčšinu pacientov je dávka AMICORU 10 mg  jedenkrát  denne  dostačujúca.
Terapeutický účinok sa objaví do 2 týždňov a maximálna  odozva  sa  dosiahne
obvykle do 4 týždňov. Účinok je pri dlhodobej terapii trvalý.
Heterozygotná familiárna hypercholesterolémia
Pacienti majú začať liečbu dávkou 10  mg  denne.  Dávky  sa  majú  upravovať
individuálne každé 4 týždne až na 40 mg denne. Potom sa môže dávkovanie  buď
zvýšiť až na maximálnu dávku 80 mg denne, alebo sa  môže  podávať  iónomenič
viažuci žlčové kyseliny  v  kombinácii  so  40  mg  atorvastatínu  jedenkrát
denne.
Homozygotná familiárna hypercholesterolémia
K dispozícii sú iba obmedzené údaje (pozri časť 5.1).
Dávka    atorvastatínu    u    pacientov    s    homozygotnou    familiárnou
hypercholesterolémiou je 10 až 80 mg denne (pozri  časť  5.1).  Atorvastatín
sa  má  u  týchto  pacientov  používať  ako   prídavná   liečba   k   ďalšej
hypolipidemickej terapii (ako je napr. LDL aferéza) alebo  v  prípadoch,  ak
tieto liečebné metódy nie sú dostupné.
Prevencia kardiovaskulárneho ochorenia
V štúdiách primárnej prevencie bola dávka 10 mg/deň. Vyššie dávky  môžu  byť
potrebné na to, aby sa dosiahli hladiny  (LDL-)  cholesterolu  zodpovedajúce
súčasným odporúčaniam.
Poškodenie funkcie obličiek
Úprava dávky sa nevyžaduje (pozri časť 4.4).
Poškodenie funkcie pečene
AMICOR sa má používať s opatrnosťou u pacientov s poškodením funkcie  pečene
(pozri časti 4.4 a 5.2). AMICOR je kontraindikovaný u pacientov  s  aktívnym
ochorením pečene (pozri časť 4.3).
Použitie u starších pacientov
Účinnosť  a  bezpečnosť  u  pacientov  starších  ako  70  rokov  užívajúcich
odporúčané dávky je porovnateľná s ostatnou populáciou.
Použitie u detí a dospievajúcich
Liečbu u detí a dospievajúcich majú vykonávať iba špecialisti.
Skúsenosti s použitím u detí a dospievajúcich sú  obmedzené  na  malý  počet
pacientov (vo veku 4–17 rokov) s ťažkými dyslipidémiami, ako je  homozygotná
familiárna  hypercholesterolémia.  Odporúčaná  začiatočná  dávka   u   tejto
populácie je 10 mg atorvastatínu denne. Dávka sa môže zvýšiť  až  na  80  mg
denne v závislosti od odpovede a znášanlivosti. Údaje o  bezpečnosti  liečby
vo vzťahu k vývoju sa u tejto populácie nevyhodnocovali.
Spôsob podania
AMICOR je určený na perorálne podanie. Každá denná  dávka  atorvastatínu  sa
podáva celá naraz a môže sa podať kedykoľvek počas dňa s  jedlom  alebo  bez
jedla.
   3. Kontraindikácie
AMICOR je kontraindikovaný u pacientov:
    . s precitlivenosťou na liečivo alebo na ktorúkoľvek  z pomocných  látok
      tohto lieku
    .  s aktívnym  ochorením  pečene  alebo  s  neobjasneným  pretrvávajúcim
      zvýšením sérových transamináz na viac než trojnásobok  hornej  hranice
      normálnych hodnôt
    . počas gravidity, v období dojčenia a u žien v reprodukčnom veku, ktoré
      nepoužívajú vhodnú antikoncepciu (pozri časť 4.6)
   4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Vplyv na pečeň
Pečeňové testy sa  majú  robiť  pred  začiatkom  liečby  a pravidelne  počas
liečby. Pacientom, u ktorých sa  zistia  akékoľvek  náznaky  alebo  symptómy
poškodenie pečene, sa majú urobiť pečeňové  testy.  Pacienti,  u ktorých  sa
zistia zvýšené hodnoty transamináz, musia byť monitorovaní až do  doby,  kým
sa hodnoty opäť znormalizujú. Pokiaľ zvýšené hodnoty transamináz o viac  než
trojnásobok hornej hranice referenčných hodnôt (ULN)  pretrvávajú,  odporúča
sa znížiť dávku alebo liečbu AMICOROM ukončiť (pozri časť 4.8).
AMICOR sa má  s opatrnosťou  používať  u pacientov,  ktorí  konzumujú  veľké
množstvo alkoholu a/alebo majú ochorenie pečene v anamnéze.
Prevencia  náhlej  cievnej  mozgovej  príhody  agresívnym  znížením   hladín
cholesterolu (“Stroke Prevention  by  Aggressive  Reduction  in  Cholesterol
Levels“, SPARCL)
V “post-hoc“ analýze podtypov náhlej cievnej mozgovej  príhody  u  pacientov
bez ischemickej choroby srdca (ICHS), ktorí nedávno prekonali  náhlu  cievnu
mozgovú príhodu alebo tranzitórny ischemický atak (TIA), bol v  porovnaní  s
placebom  vyšší  výskyt  hemoragických  náhlych  cievnych  mozgových  príhod
(NCMP) u pacientov, ktorí  začali  liečbu  atorvastatínom  v  dávke  80  mg.
Zvýšené riziko sa pozorovalo  zvlášť  u  pacientov  s  hemoragickou  NCMP  v
anamnéze alebo  lakunárnym  mozgovým  infarktom  pri  vstupe  do  štúdie.  U
pacientov  s  prekonanou  hemoragickou  NCMP   alebo   lakunárnym   mozgovým
infarktom je pomer rizika a prínosu 80 mg atorvastatínu neistý, a  preto  sa
pred začatím liečby musí starostlivo zvážiť možné riziko  hemoragickej  NCMP
(pozri časť 5.1).
Vplyv na kostrové svalstvo
Atorvastatín,  podobne  ako  iné  inhibítory  HMG-CoA  reduktázy,   môže   v
zriedkavých  prípadoch  postihnúť  kostrové  svalstvo  a  spôsobiť  myalgiu,
myozitídu  a  myopatiu,  ktoré  sa  môžu  ďalej  vyvinúť  do   rabdomyolýzy,
potenciálne život ohrozujúceho stavu,  ktorý  je  charakterizovaný  výrazným
zvýšením  hodnôt  kreatínkinázy  (CK)  (>  10-krát  ULN),  myoglobinémiou  a
myoglobinúriou, ktoré môžu viesť ku zlyhaniu obličiek.
Pred liečbou
Atorvastatín sa má predpisovať s opatrnosťou u  pacientov  s  predispozíciou
na rabdomyolýzu. Hodnota CK sa má vyšetriť pred začiatkom liečby statínmi  v
nasledujúcich prípadoch:
    . renálne poškodenie
    . hypotyreóza
    .  pozitívna  osobná  alebo  rodinná  anamnéza   hereditárnej   svalovej
      dystrofie
    . pozitívna anamnéza výskytu svalového poškodenia v súvislosti s liečbou
      statínmi alebo fibrátmi
    . pozitívna anamnéza výskytu ochorenia  pečene  a/alebo  pitia  väčšieho
      množstva alkoholu
    . u starších pacientov (vek > 70 rokov), má sa zvážiť  nutnosť  takéhoto
      vyšetrenia, a to v závislosti od prítomnosti ostatných predispozičných
      faktorov pre vznik rabdomyolýzy
    . situácie, kedy môže dôjsť k  zvýšeniu  plazmatických  hladín,  ako  sú
      interakcie (pozri časť  4.5)  a  osobitné  skupiny  pacientov  vrátane
      genetických podskupín (pozri časť 5.2)
V takýchto prípadoch sa musí  zvážiť  riziko  liečby  vo  vzťahu  k  možnému
prínosu a odporúča sa klinický monitoring.
Ak sú hodnoty CK na začiatku liečby signifikantne zvýšené  (>  5-krát  ULN),
liečba atorvastatínom nesmie začať.
Vyšetrenie hladiny kreatínkinázy
Kreatínkináza (CK) sa nemá vyšetrovať po namáhavom cvičení alebo  v  prípade
akejkoľvek inej možnej príčiny zvýšenia CK, keďže to  sťažuje  interpretáciu
hodnôt. Ak sú hodnoty CK na začiatku signifikantne zvýšené (>  5-krát  ULN),
musia sa hodnoty opäť vyšetriť o  5  až  7  dní  neskôr,  aby  sa  potvrdili
výsledky.
Počas liečby
    . Pacientov  musíte  požiadať,  aby  okamžite  hlásili  bolesti  svalov,
      svalové kŕče alebo svalovú slabosť, zvlášť, ak je sprevádzaná celkovým
      pocitom choroby alebo horúčkou.
    . Ak sa takéto príznaky vyskytnú počas liečby  pacienta  atorvastatínom,
      musia sa vyšetriť hodnoty  CK.  Ak  sa  zistí,  že  tieto  hodnoty  sú
      signifikantne zvýšené (> 5-krát ULN), liečba sa musí ukončiť.
    . Ak sú svalové príznaky závažné a zapríčiňujú denný dyskomfort, dokonca
      aj keď sú hodnoty CK zvýšené na ? 5-krát ULN, má sa zvážiť  prerušenie
      liečby.
    . Ak príznaky ustúpia a hodnoty CK sa  vrátia  k  normálu,  potom  možno
      zvážiť  opätovné  nasadenie   atorvastatínu   alebo   začatie   liečby
      alternatívnym statínom  na  najnižšej  hranici  dávkovania  s  prísnym
      monitoringom.
    . Liečba atorvastatínom sa musí prerušiť, ak dôjde k významnému zvýšeniu
      hodnôt CK  (>  10-krát  ULN),  alebo  v  prípade  diagnostikovanej  či
      suspektnej rabdomyolýzy.
Súčasná liečba s inými liekmi
Riziko rabdomyolýzy sa zvýši pri súčasnom podávaní atorvastatínu s  určitými
liekmi, ktoré môžu zvýšiť plazmatické  koncentrácie  atorvastatínu,  ako  sú
silné inhibítory CYP3A4 alebo transportných  proteínov  (napr.  cyklosporín,
telitromycín,   klaritromycín,   delavirdín,    stiripentol,    ketokonazol,
vorikonazol, itrakonazol,  posakonazol  a  inhibítory  HIV  proteáz  vrátane
ritonaviru, lopinaviru, atazanaviru, indinaviru, darunaviru,  atď.).  Riziko
myopatie sa môže tiež zvýšiť  pri  súčasnom  užívaní  gemfibrozilu  a  iných
fibrátov, erytromycínu, niacínu  a  ezetimibu.  Ak  je  to  možné,  majú  sa
namiesto týchto liekov  zvážiť  alternatívne  (vzájomne  sa  neovplyvňujúce)
formy liečby.
V prípadoch,  kde  je  súčasné  podávanie  týchto  liekov  s  atorvastatínom
nevyhnutné, má sa starostlivo zvážiť prínos a riziko  súbežnej  liečby.  Keď
pacienti   dostávajú   lieky,   ktoré   zvyšujú   plazmatické   koncentrácie
atorvastatínu, odporúča sa nižšia maximálna dávka atorvastatínu.  Navyše,  v
prípade silných inhibítorov CYP3A4 sa  má  zvážiť  nižšia  začiatočná  dávka
atorvastatínu  a  odporúča  sa  primerané  klinické   monitorovanie   týchto
pacientov (pozri časť 4.5).
Súčasné použitie atorvastatínu a kyseliny fusidovej sa neodporúča, preto  sa
môže počas liečby  kyselinou  fusidovou  zvážiť  dočasné  prerušenie  liečby
atorvastatínom (pozri časť 4.5).
Intersticiálne ochorenie pľúc
Pri používaní statínov, hlavne pri dlhodobej liečbe, boli hlásené  výnimočné
prípady výskytu intersticiálneho ochorenia  pľúc  (pozri  časť  4.8).  Medzi
prejavy patrí dyspnoe,  suchý  (neproduktívny)  kašeľ  a  celkové  zhoršenie
zdravotného stavu (únava, chudnutie a horúčka).  Ak  je  podozrenie,  že  sa
u pacienta  prejavilo  intersticiálne  ochorenie  pľúc,  je  nutné  prerušiť
liečbu statínmi.
Použitie u detí
Vývojová toxicita nebola u detskej populácie stanovená (pozri časť 4.8).
   5. Liekové a iné interakcie
Vplyv súčasne podávaných liekov na atorvastatín
Atorvastatín  je  metabolizovaný  cytochrómom  P450  3A4   (CYP3A4)   a   je
substrátom  pre  transportné  bielkoviny,  napr.  hepatocytárny  transportér
vychytávania OATP1B1. Konkomitantné podávanie liekov, ktoré  sú  inhibítormi
CYP3A4 alebo transportných proteínov môže viesť  ku  zvýšeným  koncentráciám
atorvastatínu v plazme a zvýšenému riziku  myopatie.  Riziko  sa  tiež  môže
zvýšiť pri konkomitantnom podávaní atorvastatínu s inými liekmi, ktoré  majú
potenciál vyvolať myopatiu, ako sú fibráty a ezetimib (pozri časť 4.4).
Inhibítory CYP3A4
Bolo  dokázané,  že  silné  inhibítory  CYP3A4  vedú  k   výrazne   zvýšeným
koncentráciám  atorvastatínu  (pozri  tabuľku  1  a  dole  uvedené  osobitné
informácie).  Súčasnému  podávaniu   silných   inhibítorov   CYP3A4   (napr.
cyklosporínu,  telitromycínu,  klaritromycínu,  delavirdínu,   stiripentolu,
ketokonazolu, vorikonazolu, itrakonazolu,  posakonazolu  a  inhibítorov  HIV
proteáz   vrátane   ritonaviru,   lopinaviru,    atazanaviru,    indinaviru,
darunaviru, atď.) sa má, pokiaľ je to možné, vyhnúť. V  prípadoch,  kedy  sa
súčasnému podávaniu týchto  liekov  s  atorvastatínom  nedá  vyhnúť,  sa  má
zvážiť nižšia začiatočná  a maximálna  dávka  atorvastatínu  a  odporúča  sa
primerané klinické monitorovanie týchto pacientov (pozri tabuľku 1).
Stredne silné inhibítory CYP3A4 (napr. erytromycín, diltiazem,  verapamil  a
flukonazol) môžu zvýšiť koncentrácie atorvastatínu v plazme  (pozri  tabuľku
1). Zvýšené  riziko  myopatie  sa  pozorovalo  pri  užívaní  erytromycínu  v
kombinácii so  statínmi.  Interakčné  štúdie  hodnotiace  účinky  amiodaronu
alebo verapamilu na atorvastatín sa neuskutočnili. Je  známe,  že  amiodaron
ako aj  verapamil  inhibujú  aktivitu  CYP3A4  a  ich  súčasné  podávanie  s
atorvastatínom môže mať za následok zvýšenú expozíciu atorvastatínom.  Preto
sa pri súčasnom užívaní so stredne  silnými  inhibítormi  CYP3A4  má  zvážiť
nižšia maximálna  dávka  atorvastatínu  a  odporúča  sa  primerané  klinické
monitorovanie  týchto  pacientov.  Primerané   klinické   monitorovanie   sa
odporúča po začatí liečby inhibítorom alebo po úprave dávke inhibítora.
Induktory CYP3A4
Súčasné podávanie atorvastatínu s  induktormi  cytochrómu  P450  3A4  (napr.
efavirenzom, rifampínom, ľubovníkom bodkovaným) môže  viesť  k  variabilnému
poklesu  plazmatických   koncentrácií   atorvastatínu.   Súčasné   podávanie
atorvastatínu s rifampínom sa odporúča vďaka duálnemu mechanizmu  interakcií
rifampínu  (indukcia   cytochrómu   P450   3A   a   inhibícia   vychytávania
transportéra  OATP1B1  hepatocytom),  keďže  podanie  atorvastatínu  až   po
určitom čase po podaní rifampínu bolo  spojené  so  signifikantným  poklesom
plazmatických koncentrácií atorvastatínu. Účinok rifampínu  na  koncentrácie
atorvastatínu v hepatocytoch však nie je známy a ak sa  súčasnému  podávaniu
nedá  vyhnúť,  pacienti  musia  byť  starostlivo  monitorovaní  z   hľadiska
účinnosti.
Inhibítory transportných proteínov
Inhibítory  transportných  proteínov   (napr.   cyklosporín)   môžu   zvýšiť
systémovú  expozíciu  atorvastatínom  (pozri  tabuľku  1).  Vplyv  inhibície
vychytávania transportérov hepatocytmi na koncentrácie atorvastatínu nie  je
známy. Ak sa súčasnému podávaniu nedá vyhnúť, odporúča sa zníženie  dávky  a
klinické monitorovanie účinnosti (pozri tabuľku 1).
Gemfibrozil / fibráty
Použitie samotných fibrátov sa príležitostne  spája  s  účinkami  na  svaly,
vrátane  rabdomyolýzy.  Riziko   týchto   účinkov   sa   môže   zvýšiť   pri
konkomitantnom použití fibrátov a atorvastatínu. Ak sa  súčasnému  podávaniu
nedá vyhnúť, musí sa použiť najnižšia  dávka  atorvastatínu  na  dosiahnutie
terapeutického cieľa a pacienti majú byť primerane monitorovaní (pozri  časť
4.4).
Ezetimib
Použitie ezetimibu  samotného  je  spojené  s  účinkami  na  svaly,  vrátane
rabdomyolýzy. Riziko týchto účinkov môže  byť  preto  pri  súčasnom  použití
ezemitibu  a  atorvastatínu  zvýšené.   Odporúča   sa   primerané   klinické
monitorovanie týchto pacientov.
Kolestipol
Plazmatické koncentrácie atorvastatínu a  jeho  aktívnych  metabolitov  boli
nižšie (asi o  25 %)  pri  súčasnom  užívaní  kolestipolu  s atorvastatínom.
Hypolipidemický účinok bol však väčší pri  súčasnom  podávaní  atorvastatínu
s kolestipolom než pri podávaní každého lieku samostatne.
Kyselina fusidová
Interakčné štúdie s atorvastatínom a kyselinou fusidovou  sa  neuskutočnili.
Ako v prípade iných statínov, boli po uvedení na trh v rámci  skúseností  so
súčasným podávaním atorvastatínu a  kyseliny  fusidovej  hlásené  účinky  na
svaly, vrátane rabdomyolýzy. Mechanizmus  tejto  interakcie  nie  je  známy.
Pacienti majú byť starostlivo monitorovaní a  môže  byť  vhodné  aj  dočasné
prerušenie liečby atorvastatínom.
Vplyv atorvastatínu na súčasne podávané lieky
Digoxín
Pri súčasnom opakovanom podávaní digoxínu a 10 mg  atorvastatínu  sa  mierne
zvýšili rovnovážne koncentrácie digoxínu. Pacienti  užívajúci  digoxín  majú
byť náležite monitorovaní.
Perorálne kontraceptíva
Súčasné podávanie atorvastatínu  s  perorálnymi  kontraceptívami  viedlo  ku
zvýšeniu plazmatických koncentrácií noretisterónu a etinylestradiolu.
Warfarín
V  klinickej  štúdii  u  pacientov,   ktorí   dostávali   chronickú   liečbu
warfarínom, súčasné užívanie atorvastatínu 80 mg s warfarínom  viedlo  počas
prvých  4   dní   podávania   k   miernemu   skráteniu   asi   o 1,7 sekundy
protrombínového  času,  ktorý  sa  do  15  dní  liečby  atorvastatínom  opäť
normalizoval.  Hoci  boli  hlásené  iba  veľmi  zriedkavé  prípady  klinicky
významných antikoagulačných interakcií, u pacientov  užívajúcich  kumarínové
antikoagulanciá sa protrombínový  čas  musí  stanoviť  pred  začatím  liečby
atorvastatínom a dostatočne  často  počas  prvého  obdobia  liečby,  aby  sa
zabezpečilo, že  nedôjde  k  žiadnej  signifikantnej  zmene  protrombínového
času. Ako náhle je zdokumentovaný stabilný protrombínový čas,  protrombínový
čas sa môže monitorovať v intervaloch,  ktoré  sa  zvyčajne  odporúčajú  pre
pacientov užívajúcich kumarínové antikoagulanciá. Ak sa dávka  atorvastatínu
zmení alebo sa liečba preruší,  musí  sa  opakovať  rovnaký  postup.  Liečba
atorvastatínom nebola spojená s krvácaním alebo so  zmenami  protrombínového
času u pacientov, ktorí neužívajú antikoagulanciá.
Tabuľka 1: Vplyv súčasne podávaných liekov na farmakokinetiku atorvastatínu
|Súčasne podávaný    |Atorvastatín                                       |
|liek a dávkovacia   |                                                   |
|schéma              |                                                   |
|                    |Dávka (mg)   |Zmena AUC&  |Klinické odporúčanie#   |
|tipranavir 500 mg   |40 mg na 1.  |^           |V prípade, kde súčasné  |
|BID/ritonavir 200 mg|deň, 10 mg na|9,4-násobok |podávanie               |
|BID, 8 dní (14. až  |20. deň      |            |s atorvastatínom je     |
|21. deň)            |             |            |nevyhnutné, neprekročte |
|                    |             |            |10 mg atorvastatínu     |
|                    |             |            |denne. Odporúča sa      |
|                    |             |            |klinické monitorovanie  |
|                    |             |            |týchto pacientov.       |
|cyklosporín         |10 mg OD     |^           |                        |
|5,2 mg/kg/deň,      |počas 28 dní |8,7-násobok |                        |
|stabilná dávka      |             |            |                        |
|lopinavir 400 mg    |20 mg OD     |^ 5,9       |V prípadoch, kde súčasné|
|BID/ritonavir 100 mg|počas 4 dní  |            |podávanie               |
|BID, 14 dní         |             |            |s atorvastatínom je     |
|                    |             |            |nevyhnutné, sa          |
|                    |             |            |odporúčajú nižšie       |
|                    |             |            |udržiavacie dávky       |
|                    |             |            |atorvastatínu. Pri      |
|                    |             |            |dávkach atorvastatínu   |
|                    |             |            |vyšších ako 20 mg, sa   |
|                    |             |            |odporúča klinické       |
|                    |             |            |monitorovanie týchto    |
|                    |             |            |pacientov.              |
|klaritromycín 400 mg|80 mg OD     |^ 4,4       |                        |
|BID, 9 dní          |počas 8 dní  |            |                        |
|sachinavir 400 mg   |40 mg OD     |^ 3,9       |V prípadoch, kde súčasné|
|BID/ritonavir       |počas 4 dní  |            |podávanie               |
|(300 mg BID od 5.–7.|             |            |s atorvastatínom je     |
|dňa, zvýšenie na    |             |            |nevyhnutné, sa          |
|400 mg BID na 8.    |             |            |odporúčajú nižšie       |
|deň), 5.–18. deň, 30|             |            |udržiavacie dávky       |
|min po dávke        |             |            |atorvastatínu. Pri      |
|atorvastatínu       |             |            |dávkach atorvastatínu   |
|                    |             |            |vyšších ako 40 mg, sa   |
|                    |             |            |odporúča klinické       |
|                    |             |            |monitorovanie týchto    |
|                    |             |            |pacientov.              |
|darunavir 300 mg    |10 mg OD     |^ 3,3       |                        |
|BID/ritonavir 100 mg|počas 4 dní  |            |                        |
|BID, 9 dní          |             |            |                        |
|itrakonazol 200 mg  |40 mg SD     |^ 3,3       |                        |
|OD, 4 dni           |             |            |                        |
|fosamprenavir       |10 mg OD     |^ 2,5       |                        |
|700 mg/ritonavir    |počas 4 dní  |            |                        |
|100 mg BID, 14 dní  |             |            |                        |
|fosamprenavir       |10 mg OD     |^ 2,3       |                        |
|1400 mg BID, 14 dní |počas 4 dní  |            |                        |
|nelfinavir 1250 mg  |10 mg OD     |^ 1,7^      |Žiadne osobitné         |
|BID, 14 dní         |počas 28 dní |            |odporúčania.            |
|grapefruitová šťava,|40 mg SD     |^ 37 %      |Súčasný príjem veľkých  |
|240 ml OD *         |             |            |množstiev grapefruitovej|
|                    |             |            |šťavy a atorvastatínu sa|
|                    |             |            |neodporúča.             |
|diltiazem 240 mg OD,|40 mg SD     |^ 51 %      |Po začatí liečby        |
|28 dní              |             |            |diltiazemom alebo po    |
|                    |             |            |úprave dávky diltiazemu |
|                    |             |            |sa odporúča primerané   |
|                    |             |            |klinické monitorovanie  |
|                    |             |            |týchto pacientov.       |
|erytromycín 500 mg  |10 mg SD     |^ 33 %^     |Odporúča sa nižšia      |
|QID, 7 dní          |             |            |maximálna dávka a       |
|                    |             |            |klinické monitorovanie  |
|                    |             |            |týchto pacientov.       |
|amlodipín 10 mg,    |80 mg SD     |^ 18 %      |Žiadne osobitné         |
|jednorazová dávka   |             |            |odporúčania.            |
|cimetidín 300 mg    |10 mg OD     |v menej ako |Žiadne osobitné         |
|QID, 2 týždne       |počas 4      |1 %^        |odporúčania.            |
|                    |týždňov      |            |                        |
|antacidová suspensia|10 mg OD     |v 35 %^     |Žiadne osobitné         |
|hydroxidu           |počas 4      |            |odporúčania.            |
|horečnatého a       |týždňov      |            |                        |
|hydroxidu hlinitého,|             |            |                        |
|30 ml QID, 2 týždne |             |            |                        |
|efavirenz 600 mg OD,|10 mg počas 3|v 41 %      |Žiadne osobitné         |
|14 dní              |dní          |            |odporúčania.            |
|rifampín 600 mg OD, |40 mg SD     |^ 30 %      |Ak sa súčasnému         |
|7 dní (podávaný     |             |            |podávaniu nedá vyhnúť,  |
|súčasne)            |             |            |odporúča sa simultánne  |
|                    |             |            |súčasné podávanie       |
|                    |             |            |atorvastatínu           |
|                    |             |            |s rifampínom spolu      |
|                    |             |            |s klinickým             |
|                    |             |            |monitorovaním.          |
|rifampín 600 mg OD, |40 mg SD     |v 80 %      |                        |
|5 dní (samostatné   |             |            |                        |
|dávky)              |             |            |                        |
|gemfibrozil 600 mg  |40 mg SD     |^ 35 %      |Odporúča sa nižšia      |
|BID, 7 dní          |             |            |začiatočná dávka a      |
|                    |             |            |klinické monitorovanie  |
|                    |             |            |týchto pacientov.       |
|fenofibrát 160 mg   |40 mg SD     |^ 3 %       |Odporúča sa nižšia      |
|OD, 7 dní           |             |            |začiatočná dávka a      |
|                    |             |            |klinické monitorovanie  |
|                    |             |            |týchto pacientov.       |
& Údaje uvedené ako  x-násobok  zmeny  predstavujú  jednoduchý  pomer  medzi
súčasným  podávaním  a atorvastatínom  samotným  (tzn.  1-násobok  =  žiadna
zmena). Údaje uvedené ako % zmeny predstavujú % rozdiel  voči  atorvastatínu
samotnému (tzn. 0 % = žiadna zmena).
# Klinicky význam pozri v častiach 4.4 a 4.5.
* Obsahuje jednu alebo viac zložiek, ktoré inhibujú  CYP3A4  a  môžu  zvýšiť
plazmatické koncentrácie liekov  metabolizovaných  pomocou  CYP3A4.  Požitie
jedného 240 ml pohára grapefruitovej šťavy malo za následok tiež pokles  AUC
aktívneho ortohydroxymetabolitu  o  20,4 %.  Veľké  množstvá  grapefruitovej
šťavy (nad 1,2 l denne počas 5 dní) zvýšili AUC atorvastatínu 2,5-násobne  a
AUC aktívnych zložiek (atorvastatínu a metabolitov).
^ Aktivita zodpovedajúca celkovému atorvastatínu
Zvýšenie sa označuje ako „^“, pokles ako „v“
OD  (once  daily)  =  jedenkrát  denne;  SD  (single  dose)  =   jednorazová
dávka; BID (/bis in die/) = dvakrát denne; QID (/quater  in  die/)  =  štyrikrát
denne
Tabuľka 2: Vplyv atorvastatínu na farmakokinetiku súčasne podávaných liekov
|Atorvastatín a   |Súčasne podávaný liek                                |
|dávkovacia schéma|                                                     |
|                 |Liek/Dávka (mg)|Zmena v AUC&  |Klinické odporúčanie  |
|80 mg OD počas 10|digoxín 0,25 mg|^ 15 %        |Pacienti užívajúci    |
|dni              |OD, 20 dní     |              |digoxín majú byť      |
|                 |               |              |náležite monitorovaní.|
|40 mg OD počas 22|perorálne      |              |Žiadne osobitné       |
|dní              |kontraceptívum |              |odporúčania.          |
|                 |OD, 2 mesiace  |              |                      |
|                 |- noretisterón |^ 28 %        |                      |
|                 |1 mg           |^ 19 %        |                      |
|                 |- etinylestradi|              |                      |
|                 |ol 35 µg       |              |                      |
|80 mg OD počas 15|* fenazón,     |^ 3 %         |Žiadne osobitné       |
|dní              |600 mg, SD     |              |odporúčania.          |
& Údaje uvedené  ako  %  zmeny  predstavujú  %  rozdiel  voči  atorvastatínu
samotnému (tzn. 0 % = žiadna zmena).
* Súčasné podávanie opakovaných dávok  atorvastatínu  a  fenazónu  malo  len
malý alebo nedetekovateľný účinok na klírens fenazónu.
Zvýšenie sa označuje ako „^“, pokles ako „v“
OD (once daily) = jedenkrát denne; SD (single dose) = jednorazová dávka
Pediatrická populácia
Štúdie na liekové  interakcie  boli  uskutočnené  len  u  dospelých.  Rozsah
vzájomného pôsobenia  v detskej  populácii  nie  je  známy.  Vyššie  uvedené
interakcie u dospelých a varovania v bode 4.4 by mali byť zohľadnené aj  pre
detskú populáciu.
   6. Fertilita, gravidita a laktácia
Ženy v reprodukčnom veku
Ženy v reprodukčnom veku majú počas  liečby  používať  vhodné  antikoncepčné
metódy (pozri časť 4.3).
Gravidita
AMICOR je kontraindikovaný počas gravidity (pozri časť  4.3).  Bezpečnosť  u
gravidných žien nebola potvrdená. U gravidných žien sa neuskutočnili  žiadne
kontrolné  klinické  skúšania  s atorvastatínom.  Boli   prijaté   zriedkavé
hlásenia   kongenitálnych   anomálií   po    vnútromaternicovej    expozícii
inhibítorom HMG-CoA reduktázy. Štúdie na zvieratách preukázali  toxicitu  na
reprodukciu (pozri časť 5.3).
Liečba matky s atorvastatínom môže znížiť fetálne hladiny mevalonátu,  ktorý
je prekurzorom biosyntézy cholesterolu. Ateroskleróza je chronický proces  a
spravidla prerušenie liečby liekmi znižujúcimi  lipidy  počas  gravidity  by
malo  mať  iba  malý  vplyv   na   dlhodobé   riziko   spojené   s primárnou
hypercholesterolémiou.
Z týchto dôvodov sa AMICOR  nesmie  používať  u  žien,  ktoré  sú  gravidné,
pokúšajú sa  otehotnieť  alebo  majú  podozrenie,  že  sú  gravidné.  Liečba
AMICOROM sa musí prerušiť počas gravidity  alebo  pokiaľ  sa  nepotvrdí,  že
žena nie je gravidná (pozri časť 4.3).
Laktácia
Nie je známe, či sa atorvastatín alebo jeho metabolity vylučujú do  ľudského
mlieka. Plazmatické koncentrácie atorvastatínu a jeho aktívnych  metabolitov
u potkanov sú podobné ako v mlieku  (pozri  časť  5.3).  Vzhľadom  na  možný
výskyt závažných nežiaducich reakcií  nesmú  ženy  užívajúce  AMICOR  dojčiť
svoje  deti  (pozri  časť  4.3).  Atorvastatín  je  kontraindikovaný   počas
laktácie (pozri časť 4.3).
Fertilita
V štúdiách na zvieratách nemal atorvastatín žiaden účinok  na  samčiu  alebo
samičiu fertilitu (pozri časť 5.3).
   7. Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
AMICOR má  zanedbateľný  vplyv  na  schopnosť  viesť  vozidlá  a  obsluhovať
stroje.
   8. Nežiaduce účinky
V databáze placebom kontrolovaných klinických  skúšaní  s atorvastatínom  zo
16 066 pacientov (8 755 užívajúcich Lipitor voči 7 311 užívajúcich  placebo)
liečených počas priemerného obdobia 53 týždňov prerušilo  liečbu  v dôsledku
nežiaducich reakcií 5,2 % pacientov na atorvastatíne v porovnaní  so  4,0  %
pacientov na placebe.
Nasledujúca  tabuľka  uvádza  profil   nežiaducich   reakcií   atorvastatínu
podložený údajmi z klinických štúdií a bohatými  skúsenosťami  získanými  po
uvedení lieku na trh.
Zistené  frekvencie  výskytu  nežiaducich  reakcií   boli   zoradené   podľa
nasledujúcej konvencie: časté (?1/100 až <1/10); menej  časté  (?1/1 000  až
<1/100); zriedkavé (?1/10 000 až <1/1 000); veľmi zriedkavé (?1/10 000).
Infekcie a nákazy
Časté: nazofaryngitída
Poruchy krvi a lymfatického systému
Zriedkavé: trombocytopénia
Poruchy imunitného systému
Časté: alergické reakcie
Veľmi zriedkavé: anafylaxia
Poruchy metabolizmu a výživy
Časté: hyperglykémia
Menej časté: hypoglykémia, prírastok na hmotnosti, anorexia
Psychické poruchy
Menej časté: nočná mora, nespavosť
Poruchy nervového systému
Časté: bolesť hlavy
Menej časté: závrat, parestézia, hypoestézia, dysgeúzia, amnézia
Zriedkavé: periférna neuropatia
Poruchy oka
Menej časté: zahmlené videnie
Zriedkavé: porucha zraku
Poruchy ucha a labyrintu
Menej časté: tinnitus
Veľmi zriedkavé: strata sluchu
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
Časté: faryngolaryngálna bolesť, epistaxa
Poruchy gastrointestinálneho traktu
Časté: zápcha, nadúvanie, dyspepsia, nauzea, hnačka
Menej časté: vracanie,  bolesť  v hornej  a dolnej  časti  brucha,  grganie,
pankreatitída
Poruchy pečene a žlčových ciest
Menej časté: hepatitída
Zriedkavé: cholestáza
Veľmi zriedkavé: zlyhanie pečene
Poruchy kože a podkožného tkaniva
Menej časté: žihľavka, kožná vyrážka, pruritus, alopécia
Zriedkavé: angioneurotický edém, bulózna dermatitída  vrátane  multiformného
erytému, Stevensovho-Johnsonovho syndrómu a toxickej epidermálnej nekrolýzy
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
Časté: myalgia, artralgia,  bolesť  končatín,  svalové  kŕče,  opuch  kĺbov,
bolesť chrbta
Menej časté: bolesť krku, svalová únava
Zriedkavé:   myopatia,   myozitída,   rabdomyolýza,   tendopatia,    niekedy
komplikovaná ruptúrou
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
Veľmi zriedkavé: gynekomastia
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Menej časté: celkový pocit choroby,  asténia,  bolesť  na  hrudi,  periférny
erytém, únava, pyrexia
Laboratórne a funkčné vyšetrenia
Časté: abnormálne hodnoty pečeňových testov, zvýšená  hodnota  kreatínkinázy
v krvi
Menej časté: pozitívny nález bielych krviniek v moči
Rovnako ako u iných inhibítorov HMG-CoA reduktázy sa  u pacientov  liečených
atorvastatínom  pozoroval  vzostup  transamináz  v sére.  Tieto  zmeny  boli
obvykle  mierne,  prechodné  a nevyžadovali  prerušenie   liečby.   Klinicky
významné (>3-násobok hornej hranice referenčných hodnôt)  zvýšenie  sérových
transamináz sa vyskytlo u 0,8 %  pacientov  liečených  atorvastatínom.  Toto
zvýšenie bolo závislé na dávke a u všetkých pacientov bolo reverzibilné.
Zvýšené hodnoty sérovej kreatínkinázy (CK)  na  viac  než  3-násobok  hornej
hranice  referenčných  hodnôt  sa  vyskytli  u 2,5 %   pacientov   liečených
atorvastatínom, podobne ako v klinických skúšaniach s inými inhibítormi HMG-
CoA reduktázy. Hodnoty vyššie ako  10-násobok  hornej  hranice  referenčných
hodnôt sa vyskytli u 0,4 % pacientov liečených  atorvastatínom  (pozri  časť
4.4).
Pediatrickí pacienti
Databáza    klinickej     bezpečnosti     zahŕňa     údaje     o bezpečnosti
u 249 pediatrických  pacientov,  ktorí  dostávali  atorvastatín,   z ktorých
7 pacientov  malo  < 6 rokov,  14 pacientov   bolo   vo   vekovom   rozmedzí
6 až 9 rokov a 228 pacientov bolo vo veku 10 až 17 rokov.
Poruchy nervového systému
Časté: bolesť hlavy
Poruchy gastrointestinálneho traktu
Časté: bolesť brucha
Laboratórne a funkčné vyšetrenia
Časté:   zvýšené    hodnoty    alanínaminotransferázy,    zvýšené    hodnoty
kreatínfosfokinázy v krvi
Na základe dostupných údajov sa očakáva,  že  frekvencia,  druh  a závažnosť
nežiaducej reakcie u detí budú  rovnaké  ako  u dospelých.  V súčasnosti  sú
obmedzené   skúsenosti   týkajúce   sa    dlhodobej    bezpečnosti    u detí
a dospievajúcich.
Nasledujúce  nežiaduce  účinky  boli   hlásené   v súvislosti   s niektorými
statínmi:
    . sexuálne problémy
    . depresia
    . výnimočné prípady intersticiálneho ochorenia pľúc, najmä pri dlhodobej
      liečbe statínmi (pozri časť 4.4)
   9. Predávkovanie
Špeciálna liečba pri predávkovaní AMICOROM nie  je  známa.  Pokiaľ  dôjde  k
predávkovaniu má byť pacient  liečený  symptomaticky  a  v  prípade  potreby
použiť podpornú liečbu. Majú sa vykonať pečeňové testy  a treba  monitorovať
hodnoty CK v krvnom sére. Liečivo sa silno viaže na plazmatické  bielkoviny,
a preto sa neočakáva, že hemodialýza významne zvýši klírens atorvastatínu.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
   1. FARMAKODYNAMICKÉ VLASTNOSTI
Farmakoterapeutická   skupina:   liečivá   ovplyvňujúce   hladinu   lipidov,
inhibítory HMG-CoA reduktázy ATC kód: C10AA05
Atorvastatín je selektívny, kompetitívny inhibítor HMG-CoA reduktázy.  Tento
enzým   katalyzuje   premenu   3-hydroxy-3-metyl-glutaryl-koenzýmu   A    na
mevalonát, čo je  prekurzor  sterolov  vrátane  cholesterolu.  V  pečeni  sú
triacylglyceroly a cholesterol zabudované do lipoproteínov  s  veľmi  nízkou
hustotou  (VLDL)  a  plazmou  sú  transportované  do   periférnych   tkanív.
Lipoproteíny o  nízkej  hustote  (LDL)  sa  tvoria  z  VLDL  a  sú  primárne
katabolizované receptormi s vysokou afinitou k LDL (LDL receptor).
Atorvastatín  znižuje  plazmatické  koncentrácie   cholesterolu   a   sérové
koncentrácie   lipoproteínov   inhibíciou   HMG-CoA-reduktázy   a   následne
inhibíciou biosyntézy cholesterolu v pečeni a zvyšuje počet  LDL  receptorov
pečene na povrchu bunky, čím sa urýchľuje absorpcia a katabolizmus LDL.
Atorvastatín  znižuje  tvorbu  LDL  a   počet   LDL   častíc.   Atorvastatín
zapríčiňuje výrazné a trvalé zvýšenie  aktivity  LDL  receptorov  spojené  s
výhodnými zmenami kvality  cirkulujúcich  LDL  častíc.  Atorvastatín  účinne
znižuje hladiny LDL-cholesterolu  u  pacientov  s  homozygotnou  familiárnou
hypercholesterolémiou,  čo  je  populácia,  ktorá   obvykle   nereaguje   na
hypolipidemickú liečbu.
V klinickej štúdii sledujúcej odozvu  liečby  v  závislosti  na  dávke  bolo
dokázané, že atorvastatín znižuje hladiny celkového cholesterolu  (30–46 %),
LDL-cholesterolu (41–61 %), apolipoproteínu B (34–50 %) a  triacylglycerolov
(14–33 %),  pričom  súčasne  vyvolal  vo  variabilnej  miere  zvýšenie  HDL-
cholesterolu a apolipoproteínu A1. Tieto  výsledky  sú  zhodné  u  pacientov
s heterozygotnou familiárnou hypercholesterolémiou,  nefamiliárnymi  formami
hypercholesterolémie  a zmiešanými  hyperlipidémiami  vrátane  pacientov   s
diabetes mellitus nezávislým na inzulíne.
Bolo dokázané, že zníženie celkového-C, LDL-C a  apolipoproteínu  B  znižuje
riziko kardiovaskulárnych príhod a kardiovaskulárnej mortality.
Homozygotná familiárna hypercholesterolémia
V multicentrickej  8  týždňov   trvajúcej   otvorenej   štúdii   umožňujúcej
poskytnúť   pacientovi   liek    z humanitárnych    dôvodov    s dobrovoľnou
pokračujúcou fázou variabilnej dĺžky bolo zaradených 335  pacientov,  pričom
89 z nich bolo  identifikovaných  ako  pacienti  s homozygotnou  familiárnou
hypercholesterolémiou.   U týchto   89   pacientov    došlo    k priemernému
percentuálnemu zníženiu LDL-C asi o 20 %. Atorvastatín sa podával  v dávkach
až do 80 mg/deň.
Ateroskleróza
štúdii REVERSAL (“Reversing Atherosclerosis with Aggressive  Lipid-Lowering“
= Reverzia aterosklerózy agresívnym znížením  lipidov)  bol  u  pacientov  s
ischemickou chorobou srdca posudzovaný účinok intenzívneho zníženia  lipidov
atorvastatínom  80  mg  denne  a  štandardného   stupňa   zníženia   lipidov
pravastatínom   40   mg   denne   na   koronárnu    aterosklerózu    pomocou
intravaskulárneho  ultrazvuku   (IVUS)   počas   koronarografie.   V   tejto
randomizovanej,    dvojito-zaslepenej,    multicentrickej,     kontrolovanej
klinickej štúdii bol IVUS vykonaný na začiatku (“baseline“) a v 18.  mesiaci
sledovania u 502 pacientov. V atorvastatínovej  skupine  (n  =  253)  nebola
žiadna progresia aterosklerózy.
Stredná zmena v celkovom objeme aterómu  vyjadrená  v  percentách  (primárne
kritérium štúdie) bola oproti hodnote na začiatku sledovania (“baseline“)  -
0,4 % (p = 0,98) v atorvastatínovej  skupine  a  +  2,7  %  (p  =  0,001)  v
pravastatínovej skupine (n  =  249).  Pri  porovnaní  s  pravastatínom  boli
účinky atorvastatínu štatisticky významné (p = 0,02). V tejto  štúdii  nebol
skúmaný účinok intenzívneho zníženia  lipidov  na  kardiovaskulárne  konečné
ukazovatele  štúdie  (napr.  potreba  revaskularizácie,  nefatálny   infarkt
myokardu, koronárna smrť).
V atorvastatínovej skupine sa LDL-C oproti hodnote  na  začiatku  sledovania
(“baseline“) 3,89 mmol/l ± 0,7 (150 mg/dl ± 28) znížil na priemernú  hodnotu
2,04 mmol/l ± 0,8 (78,9 mg/dl ± 30)  a v pravastatínovej  skupine  sa  LDL-C
oproti hodnote na začiatku sledovania  “baseline“  3,89  mmol/  ±  0,7  (150
mg/dl ± 26) (p < 0,0001) znížil na priemernú hodnotu 2,85 mmol/l ± 0,7  (110
mg/dl ±  26).  Atorvastatín  tiež  signifikantne  znížil  priemernú  hodnotu
celkového cholesterolu “TC“ o 34,1 % (pravastatín: -18,4  %,  p  <  0,0001),
priemernú hodnotu triacylglycerolov “TG“ o 20 % (pravastatín: -6,8  %,  p  <
0,0009) a priemernú hodnotu apolipoproteínu B o 39,1 % (pravastatín: -  22,0
%, p <  0,0001).  Atorvastatín  zvýšil  priemernú  hodnotu  HDL-C  o  2,9  %
(pravastatín: +5,6 %, p = nesignifikantné “NS“). V atorvastatínovej  skupine
bola priemerná hodnota zníženia CRP 36,4 % v porovnaní  s  5,2%  znížením  v
pravastatínovej skupine (p < 0,0001).
Výsledky  štúdie  boli  získané  pri  dávke  80  mg.   Preto   ich   nemožno
extrapolovať na nižšie dávky.
Profily   bezpečnosti   a   tolerability   dvoch   liečených   skupín   boli
porovnateľné.
Účinok intenzívneho zníženia lipidov na hlavné kardiovaskulárne ciele  sa  v
tejto  štúdii   nezisťoval.   Preto   klinický   význam   výsledkov   týchto
zobrazovacích  štúdií  vzhľadom   na   primárnu   a   sekundárnu   prevenciu
kardiovaskulárnych príhod nie je známy.
Akútny koronárny syndróm
V štúdii MIRACL sa atorvastatín v dávke 80  mg  hodnotil  u  3086  pacientov
(atorvastatín n = 1538; placebo n = 1548)  s  akútnym  koronárnym  syndrómom
(infarktom myokardu bez Q vlny alebo nestabilnou anginou  pectoris).  Liečba
začala počas akútnej fázy po  prijatí  do  nemocnice  a  trvala  16 týždňov.
Liečba atorvastatínom 80  mg/deň  predĺžila  čas  do  výskytu  kombinovaného
primárne sledovaného parametra definovaného ako smrť z  akejkoľvek  príčiny,
nefatálny infarkt myokardu,  resuscitované  zastavenie  srdca  alebo  angina
pectoris  s  prejavmi  ischémie  myokardu  vyžadujúcimi  hospitalizáciu,  čo
svedčí o znížení rizika o 16 % (p = 0,048). Toto bolo podmienené hlavne  26%
poklesom opakovanej hospitalizácie pre anginu pectoris s  prejavmi  ischémie
myokardu (p = 0,018).  Ostatné  sekundárne  sledované  parametre  nedosiahli
samé osebe štatistickú významnosť (celkovo: placebo: 22,2  %,  atorvastatín:
22,4 %).
Bezpečnostný profil atorvastatínu v štúdii MIRACL bol v súlade s tým, čo  je
opísané v časti 4.8.
Prevencia kardiovaskulárneho ochorenia
Účinok atorvastatínu na ischemickú chorobu srdca s fatálnymi  a  nefatálnymi
prejavmi  bol  hodnotený  v  randomizovanej,  dvojito-zaslepenej,   placebom
kontrolovanej štúdii ASCOT-LLA (“Anglo-Scandinavian Cardiac  Outcomes  Trial
Lipid Lowering  Arm”  =  Anglo-škandinávska  štúdia  zameraná  na  kardiálne
výsledky v hypolipidemickom  ramene).  Pacienti  boli  hypertonici  vo  veku
40–79 rokov bez  predchádzajúceho  infarktu  myokardu  alebo  liečby  anginy
pectoris a s  hladinami  celkového  cholesterolu  (TC)  ?  6,5  mmol/l  (251
mg/dl).   Všetci   pacienti   mali   aspoň   3   z    vopred    definovaných
kardiovaskulárnych rizikových faktorov: mužské pohlavie,  vek  ?  55  rokov,
fajčenie,  diabetes  mellitus,  pozitívnu  anamnézu  ICHS  u  prvostupňového
príbuzného, TC:HDL-C > 6, ischemickú chorobu dolných  končatín,  hypertrofiu
ľavej srdcovej komory, cerebrovaskulárnu  príhodu  v  minulosti,  špecifické
zmeny na EKG, proteinúriu/albuminúriu. Nie u všetkých  zaradených  pacientov
bolo zistené vysoké riziko vzniku kardiovaskulárnej príhody.
Pacienti dostávali antihypertenzívnu liečbu (buď amlodipín  alebo  režim  na
báze atenololu) a buď atorvastatín 10 mg denne (n = 5 168) alebo placebo  (n
= 5 137).
Účinok atorvastatínu  na  zníženie  absolútneho  a  relatívneho  rizika  bol
nasledovný:
|                        |Zníženie  |Počet príhod|Zníženie    |          |
|                        |relatívneh|(atorvastatí|absolútneho |          |
|Príhoda                 |o rizika  |n oproti    |rizika1 (%) |p-hodnota |
|                        |(%)       |placebu)    |            |          |
|Fatálna ICHS plus       |36 %      |100 oproti  |1,1 %       |0,0005    |
|nefatálny IM            |          |154         |            |          |
|Všetky kardiovaskulárne |20 %      |389 oproti  |1,9 %       |0,0008    |
|príhody                 |          |483         |            |          |
|a revaskularizačné      |          |            |            |          |
|zákroky                 |          |            |            |          |
|Všetky koronárne príhody|29 %      |178 oproti  |1,4 %       |0,0006    |
|                        |          |247         |            |          |
1 Na základe rozdielu v približnom výskyte príhod počas priemerného  obdobia
sledovania 3,3 roka.
ICHS = ischemická choroba srdca; IM = infarkt myokardu.
Celková mortalita a kardiovaskulárna mortalita  sa  signifikantne  neznížili
(185  oproti  212  príhodám,  p=0,17  a 74  oproti  82  príhodám,   p=0,51).
V analýzach podskupín podľa pohlavia (81 % mužov, 19 %  žien)  sa  pozoroval
pozitívny  účinok  atorvastatínu  u mužov,  ale  nedal  sa  zistiť   u žien,
pravdepodobne v dôsledku nízkeho výskytu príhod v podskupine  žien.  Celková
a kardiovaskulárna mortalita boli číselne vyššie u pacientok (38  oproti  30
a 17 oproti 12),  ale  toto  nebolo  štatisticky  významné.  Zaznamenala  sa
signifikantná  interakcia  s liečbou  v dôsledku  antihypertenzívnej  liečby
v úvode štúdie. Primárne sledovaný parameter (fatálna  ICHS  plus  nefatálny
IM)   sa   signifikantne   znížil   atorvastatínom   u pacientov   liečených
amlodipínom („Hazard ratio“ HR 0,47 (0,32–0,69),  p=0,00008),  ale  neznížil
sa u tých, ktorí boli liečení atenololom (HR 0,83 (0,59–1,17), p=0,287).
Účinok atorvastatínu na  fatálne  a nefatálne  kardiovaskulárne  choroby  sa
tiež  posudzoval  v randomizovanej,   dvojito-zaslepenej,   multicentrickej,
placebom kontrolovanej štúdii CARDS  („Collaborative  Atorvastatin  Diabetes
Study“ = Štúdia zameraná  na  podporný  účinok  atorvastatínu  pri  diabete)
u pacientov s diabetes mellitus 2. typu vo veku 40–75 rokov  bez  pozitívnej
anamnézy kardiovaskulárneho ochorenia a s LDL-C  ?  4,14 mmol/l  (160 mg/dl)
a TG   ?   6,78 mmol/l   (600 mg/dl).   Všetci   pacienti   mali   aspoň   1
z nasledujúcich  rizikových   faktorov:   hypertenziu,   aktívne   fajčenie,
retinopatiu, mikroalbuminúriu alebo makroalbuminúriu.
Pacienti boli liečení buď  atorvastatínom  10 mg  denne  (n  =  1428)  alebo
placebom (n = 1410) počas priemerného obdobia sledovania 3,9 roka.
Účinok  atorvastatínu  na  zníženie  absolútneho  a relatívneho  rizika  bol
nasledovný:
|                        |Zníženie  |Počet príhod|Zníženie    |          |
|                        |relatívneh|(atorvastatí|absolútneho |          |
|Príhoda                 |o rizika  |n oproti    |rizika1 (%) |p-hodnota |
|                        |(%)       |placebu)    |            |          |
|Závažné kardiovaskulárne|37 %      |83 oproti   |3,2 %       |0,0010    |
|príhody (fatálny        |          |127         |            |          |
|a nefatálny AIM, tichý  |          |            |            |          |
|IM, akútna smrť pri     |          |            |            |          |
|ICHS, nestabilná angína |          |            |            |          |
|pektoris, CABG, PTCA,   |          |            |            |          |
|revaskularizácia,       |          |            |            |          |
|mŕtvica                 |          |            |            |          |
|IM (fatálny a nefatálny |42 %      |38 oproti 64|1,9 %       |0,0070    |
|akútny IM, tichý IM)    |          |            |            |          |
|Mŕtvica (fatálna        |48 %      |21 oproti 39|1,3 %       |0,0163    |
|a nefatálna)            |          |            |            |          |
1 Na základe rozdielu v približnom výskyte príhod počas priemerného  obdobia
sledovania 3,9 roka.
AIM = akútny  infarkt  myokardu;  CABG  (coronary  artery  bypass  graft)  =
aortokoronárny bypass;
ICHS = ischemická choroba srdca;
IM  =  infarkt  myokardu;  PTCA  =   perkutánna   transluminálna   koronárna
angioplastika.
Nedokázal  sa  žiadny  rozdiel  v účinku  liečby  v závislosti  od  pohlavia
pacienta, jeho veku alebo hodnoty LDL-C v úvode štúdie. Priaznivý  trend  sa
pozoroval čo sa  týka  výskytu  mortality  (82  úmrtí  v placebovej  skupine
oproti 61 úmrtiam v atorvastatínovej skupine, p = 0,0592).
Rekurentná náhla cievna mozgová príhoda
V štúdii  SPARCL  (Prevencia  náhlej  cievnej  mozgovej  príhody  agresívnym
znížením hladín cholesterolu) sa hodnotil účinok 80 mg  atorvastatínu  denne
alebo placeba na  náhlu  cievnu  mozgovú  príhodu  (CHD)  u 4 731 pacientov,
ktorí mali náhlu cievnu mozgovú príhodu alebo  tranzitórny  ischemický  atak
(TIA) v priebehu predchádzajúcich  6 mesiacov  a nemali  pozitívnu  anamnézu
ischemickej  choroby  srdca  (ICHS).  60 %  pacientov  boli  muži  vo   veku
21–92 rokov  (priemerný  vek   63 rokov)   a ich   priemerná   hodnota   LDL
cholesterolu na začiatku sledovania bola 3,4 mmol/l  (133 mg/dl).  Priemerná
hodnota  LDL-C  počas  liečby  atorvastatínom  bola  1,9 mmol/l   (73 mg/dl)
a 3,3 mmol/l (129 mg/dl) počas liečby placebom. Stredná  hodnota  sledovania
bola 4,9 rokov.
80 mg  atorvastatínu  znižovalo  riziko   primárne   sledovaného   parametra
fatálnej alebo nefatálnej náhlej cievnej mozgovej príhody o 15 %  (HR  0,85;
95 % IS, 0,72–1,00; p = 0,05 alebo 0,84; 95 %  IS,  0,71–0,99;  p = 0,03  po
úprave faktorov na  začiatku  sledovania)  v porovnaní  s placebom.  Celková
mortalita pri použití  atorvastatínu  bola  9,1 %  (216/2365)  oproti  8,9 %
(211/2366) s placebom.
V “post-hoc“ analýze znižoval atorvastatín 80 mg výskyt  ischemickej  náhlej
cievnej  mozgovej  príhody  (218/2365,  9,2 %   oproti   274/2366,   11,6 %,
p = 0,01) a zvyšoval výskyt hemoragickej  náhlej  cievnej  mozgovej  príhody
(55/2365, 2,3 % oproti 33/2366, 1,4 %, p = 0,02) v porovnaní s placebom.
    . Riziko hemoragickej  náhlej  cievnej  mozgovej  príhody  bolo  zvýšené
      u pacientov,  ktorí  vstúpili  do  štúdie  s anamnézou  už  prekonanej
      hemoragickej náhlej cievnej  mozgovej  príhody  (7/45  u atorvastatínu
      oproti  2/48  u placeba;  HR  4,06;  95 %  IS,  0,84–19,57)   a riziko
      ischemickej náhlej cievnej mozgovej  príhody  bolo  v oboch  skupinách
      podobné (3/45 u atorvastatínu oproti 2/48 u placeba; HR 1,64; 95 % IS,
      0,27–9,82).
    . Riziko hemoragickej  náhlej  cievnej  mozgovej  príhody  bolo  zvýšené
      u pacientov, ktorí  vstúpili  do  štúdie  s anamnézou  už  prekonaného
      lakunárneho mozgového infarktu (20/708  u atorvastatínu  oproti  4/701
      u placeba; HR 4,99; 95 % IS, 1,71–14,61), ale u týchto pacientov  bolo
      tiež  znížené  riziko  ischemickej  náhlej  cievnej  mozgovej  príhody
      (79/708 u atorvastatínu oproti 102/701 u placeba; HR  0,76;  95 %  IS,
      0,57–1,02). Je možné,  že  výsledné  riziko  náhlej  cievnej  mozgovej
      príhody je zvýšené u pacientov s anamnézou už prekonaného  lakunárneho
      mozgového infarktu, ktorí dostávajú 80 mg atorvastatínu/deň.
V  podskupine  pacientov  s anamnézou  už  prekonanej  hemoragickej   náhlej
cievnej mozgovej príhody bola celková mortalita  pri  použití  atorvastatínu
15,6 % (7/45)  oproti  10,4 %  (5/48)  s  placebom.  V podskupine  pacientov
s anamnézou už  prekonaného  lakunárneho  mozgového  infarktu  bola  celková
mortalita pri použití atorvastatínu 10,9 % (77/708)  oproti  9,1 %  (64/701)
pri placebe.
Pediatrická populácia
Heterozygotná familiárna hypercholesterolémia u pediatrických  pacientov  vo
veku od 6 do 17 rokov
8  týždňová  open-label  štúdia  zameraná  na  ohodnotenie  farmakokinetiky,
farmakodynamiky,  bezpečnosti  a tolerancie  atorvastatínu  bola   prevedená
u detí  a mladistvých  s geneticky  potvrdenou  heterozygotnou   familiárnou
hypercholesterolémiou a východiskovým LDL-C ? 4 mmol/l. Spolu sa  zúčastnilo
39 detí a mladistvých od 6 do 17 veku. V skupine  A bolo  15  detí  vo  veku
6–12 rokov v Tannerovom štádiu I. Skupina B pozostávala s 24  detí  vo  veku
10–17 rokov v Tannerovom štádiu n?2.
Počiatočná dávka atorvastatínu bola 5 mg denne  vo  forme  žuvacích  tabliet
pre skupinu  A a pre  skupinu  B  10  mg  denne  v tabletovej  forme.  Dávka
atorvastatínu bolo možné zdvojnásobiť ak subjekt nedosiahol cielené LDL-C  <
3,35 mmol/l v 4 týždni a ak bol atorvastatín dobre tolerovaný.
Priemerné hodnoty pre LDL-C , TC, VLDL-C  a ApoD  boli  znížené  do  druhého
týždňa u všetkých subjektov. U subjektov ktorých  dávka  bola  zdvojnásobená
ďalšie zníženia boli pozorované už od 2.  týždňa,  pri  prvom  hodnotení  po
zvýšení dávky. Priemerné percentuálne poklesy v lipidových parametroch  boli
podobné pre obidve skupiny nezávisle od toho či subjekty  ostali  na  svojej
iniciačnej  dávke  alebo  im  táto  dávka  bola  zdvojnásobená.  V 8  týždni
priemerne  bola  percentuálna  zmena  oproti  východisku  LDL-C  a TC   bola
približne 40 % pre LDL-C a 30 % pre TC počas doby sledovania.
Heterozygotná  familiárna  hypercholesterolémia  u pediatrických   pacientov
veku od 10 do 17 rokov
V dvojito zaslepenej, placebom  kontrolovanej  štúdii  s nasledujúcou  open-
label fázou bolo 187 chlapcov  a postmenarchálnych  dievčat  vo  veku  10–17
rokov   (priemerný   vek   14,1    rokov)    s heterozygótnou    familiárnou
hypercholesterolémiou  (FH)  alebo   závažnou   hypercholesterolémiou   bolo
randomizovaných na  atorvastatín  (n=140)  alebo  placebo  (n=47)  počas  26
týždňov  a potom  všetci  dostali  atorvastatín  počas  26  týždňov.   Dávka
atorvastatínu (jedenkrát denne) bola  10 mg  denne  počas  prvých  4-týždňov
a vytitrovala sa na 20 mg, ak hladina LDL cholesterolu  bola  >3,36  mmol/l.
Atorvastatín  výrazne  znížil  plazmatické  hladiny   celkového   C,   LDL-C
triglyceridov  a apolipoproteínu  B.  Priemerne   dosiahnutá   hodnota   LDL
cholesterolu  v skupine  s atorvastatínom  bola   3,38   mmol/l   (rozpätie:
1,81–6,26 mmol/l) v porovnaní 5,91 mmol/l  s placebom  (rozpätie:  3,93–9,96
mmol/l)  v placebom  kontrolovanej  skupine  počas   26-týždňovej,   dvojito
zaslepenej fáze.
Ďalšia  pediatrická  štúdia  atorvastatínu  verzus  kolestipol   u pacientov
s hypercholesterolémiou vo veku  10–18  rokov  preukázala,  že  v 26  týždni
atorvastatín (n=25)  spôsobil  výrazný  pokles  LDL-C  (p<0,05)  v porovnaní
s kolestipolom (n=31).
Štúdia na pacientok so závažnou hypercholesterolémiou (vrátane  homozygotnej
hypercholesterolémie)  zahrňujúcej  45  pediatrických  pacientov   liečených
atorvastatínom titrovaných podľa ich reakcie  (niektoré  subjekty  prijímali
až 80 mg atorvastatínu denne). Štúdia trvala 3  roky:  LDL  cholesterol  bol
znížený o 36 %.
Dlhodobá účinnosť atorvastatínovej liečby v detstve  na  zníženie  morbidity
a mortality v dospelosti sa nestanovila.
Európska agentúra  pre  lieky  upustila  od  požiadavky  predložiť  výsledky
štúdií s atorvastatínom u detí vo veku do 6  rokov  v liečbe  heterozygotnej
hypercholesterolémii a u detí vo veku  do  18  rokov  v liečbe  homozygotnej
familiárnej       hypercholesterolémii       kombinovanej        (zmiešanej)
hypercholesterolémii,    primárnej    hypercholesterolémii     a v prevencii
kardiovaskulárnych príhod (pozri časť 4.2. Informácie o použití u detí).
   2. Farmakokinetické vlastnosti
Absorpcia
Atorvastatín  sa  po   perorálnom   podaní   rýchlo   absorbuje,   maximálne
plazmatické koncentrácie (Cmax) sa dosiahnu do 1–2  hodín.  Miera  absorpcie
vzrastá proporcionálne s dávkou atorvastatínu.  Po  perorálnom  podaní  majú
filmom obalené tablety  atorvastatínu  v  porovnaní  s  perorálnym  roztokom
95–99   %   biologickú   dostupnosť.   Absolútna    biologická    dostupnosť
atorvastatínu  je  približne  12  %  a  systémovo  dosiahnuteľná   inhibičná
aktivita HMG–CoA reduktázy je asi 30  %.  Nízka  systémová  dostupnosť  býva
pripisovaná presystémovému klírensu na sliznici  GIT  a/alebo  tzv.  “first-
pass“ metabolizmu v pečeni.
Distribúcia
Priemerný distribučný objem atorvastatínu je približne 381  l.  Atorvastatín
sa viaže asi z ? 98 % na plazmatické bielkoviny.
Biotransformácia
Atorvastatín  je  metabolizovaný   cytochrómom   P450   3A4   na   orto-   a
parahydroxylové deriváty a rôzne betaoxidačné produkty.  Okrem  iných  ciest
sa tieto produkty ďalej metabolizujú glukuronidáciou. In vitro je  inhibícia
HMG–CoA  reduktázy  orto–  a  parahydroxylovými   metabolitmi   ekvivalentná
inhibícii atorvastatínom. Približne 70 %  cirkulujúcej  inhibičnej  aktivity
HMG–CoA reduktázy sa pripisuje biologicky aktívnym metabolitom.
Vylučovanie
Atorvastatín sa primárne vylučuje  žlčou  po  hepatálnej  a  extrahepatálnej
metabolizácii.  Nezdá  sa  však,  že  by  liek   prechádzal   signifikantnou
enterohepatálnou recirkuláciou. Stredný eliminačný  polčas  atorvastatínu  v
plazme je u človeka približne  14  h.  Polčas  inhibičnej  aktivity  HMG–CoA
reduktázy je asi 20 až 30 h vzhľadom na príspevok aktívnych metabolitov.
Osobitné skupiny pacientov
Starší pacienti: Plazmatické koncentrácie  atorvastatínu  a  jeho  aktívnych
metabolitov sú vyššie u zdravých starších pacientov ako u mladých  dospelých
osôb, pričom účinky na lipidy  boli  porovnateľné  s  účinkami  u  populácie
mladších pacientov.
Deti a dospievajúci: Farmakokinetické údaje u detskej  populácie  nie  sú  k
dispozícii.
Pohlavie: Koncentrácie atorvastatínu a jeho aktívnych metabolitov u žien  sa
líšia od koncentrácií u mužov (ženy: približne o 20 % vyššie Cmax a o  10  %
nižšia hodnota AUC). Tieto rozdiely nie sú klinicky  významné  a  nemajú  za
následok žiadne klinicky signifikantné rozdiely v  účinku  na  lipidy  medzi
mužmi a ženami.
Renálna  insuficiencia:  Ochorenie  obličiek  nemá  vplyv   na   plazmatické
koncentrácie alebo účinky atorvastatínu  a  jeho  aktívnych  metabolitov  na
lipidy.
Pečeňová  insuficiencia:  Plazmatické  koncentrácie  atorvastatínu  a   jeho
aktívnych metabolitov sú výrazne zvýšené (asi 16-násobne u Cmax  a  asi  11-
násobne u AUC) u  pacientov  s  chronickým  alkoholickým  poškodením  pečene
(“Child-Pugh B“).
Polymorfizmus  SLOC1B1:  Na   vychytávaní   všetkých   inhibítorov   HMG-CoA
reduktázy,  vrátane  atorvastatínu,  hepatocytom,  sa  podieľa   transportér
OATP1B1. U  pacientov  s  polymorfizmom  SLCO1B1  existuje  riziko  zvýšenej
expozície atorvastatínu, ktoré môže viesť ku zvýšenému  riziku  rabdomyolýzy
(pozri  časť  4.4).  Polymorfizmus  v  géne  s  kódovaním  OATP1B1  (SLCO1B1
c.521CC) je spojený s 2,4-násobne vyššou expozíciou atorvastatínu (AUC)  než
u jedincov bez tohto alternatívneho genotypu (c.521TT). U  týchto  pacientov
je tiež možné geneticky poškodené  vychytávanie  atorvastatínu  hepatocytom.
Možné dôsledky pre účinnosť nie sú známe.
5.3.  Predklinické údaje o bezpečnosti
Atorvastatín mal negatívny mutagénny a klastogénny potenciál v súbore  4  in
vitro testov a 1  in  vivo  skúške.  Bolo  zistené,  že  atorvastatín  nebol
karcinogénny u potkanov, ale  vysoké  dávky  u myší  (vedúce  k 6–11-násobku
AUC0-24h dosiahnutému u ľudí pri  najvyššej  odporúčanej  dávke)  preukázali
hepatocelulárne adenómy u samcov a hepatocelulárne karcinómy u samíc.
Na  základe  experimentálnych  štúdií  na  zvieratách  bolo   dokázané,   že
inhibítory HMG-CoA reduktázy môžu ovplyvňovať  vývin  embryí  alebo  plodov.
U potkanov, králikov a psov nemal atorvastatín žiaden  účinok  na  fertilitu
a nebol  teratogénny,  u potkanov  a králikov  sa  však  pozorovala  fetálna
toxicita pri toxických dávkach  pre  matku.  Vývin  potkaních  potomkov  bol
oneskorený  a postnatálne  prežívanie  pokleslo  počas  expozície  potkaních
matiek vyšším dávkam atorvastatínu. U potkanov  bol  dokázaný  transfer  cez
placentu.  Plazmatické  koncetrácie  atorvastatínu  u potkanov  sú   podobné
koncentráciám  v mlieku.  Nie  je  známe,  či  sa  atorvastatín  alebo  jeho
metabolity vylučujú do ľudského mlieka.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1.  ZOZNAM POMOCNÝCH LÁTOK
Jadro tablety
Manitol
Mikrokryštalická celulóza
Krospovidón
Uhličitan sodný bezvodý
Povidón
Methionín
Magnéziumstearát
Obal tablety
Hypromelóza 6cP
Oxid titaničitý (E 171)
Makrogol 6000
Mastenec
6.2   Inkompatibility
Neaplikovateľné
6.3   Čas použiteľnosti
2 roky
6.4   Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.
6.5   Druh obalu a obsah balenia
Blister (Al/Al)
Liekovka (HDPE) uzatvorená odlamovacím (snap-on) viečkom (LDPE)  s prstencom
indikujúcim neporušenosť balenia a vysušovadlom (silikagél).
Veľkosti balenia
Blister
4, 7, 10, 14, 20, 28, 30, 50, 56, 84, 90, 98, 100, 200 (10x20),  500  filmom
obalených tabliet
Liekovka
10, 20, 30, 50, 100, 200 filmom obalených tabliet
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.
6.6   Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Žiadne zvláštne požiadavky
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
MEDOCHEMIE Ltd., Limassol, Cyprus
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA
AMICOR 10 mg: 31/0054/11-S
AMICOR 20 mg: 31/0055/11-S
AMICOR 40 mg: 31/0056/11-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
27.01.2011/
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
 7.2.2012
 Cyprus
  Cyprus Alternatíva
Grafické sledovanie cien
Najnovšie pridané lieky
- Finajelf
- Zitazonium 20mg
- MILUPA lp-drink s...
- ELIFY XR 75 mg
- Katétre angiografické...
- OCTANINE F 1000 IU
- Carvedilol-ratiopharm...
- SYSTEN 50
- Convulex CR 500 mg
- SILVERMED
- Versan® fluid
- Ortéza zápästia 9010
- ARAVA 20 (HDPE FĽ.)
- Vrecko stomické...
- Ambrobene 6 mg/ml...
- Revatio 10 mg/ml prášok...
- ICD biventrikulárny
- Biatain Ag Sacral
- CONTRACTUBEX
- Pregabalin Sandoz 75 mg...

![$array_search[txt_zem]](/system/theme/images/flags/si.png)