Písomná informácia pre používateľov
PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV
                                OLPINAT 5 mg
                                OLPINAT 10 mg
                           filmom obalené tablety
                                  Olanzapín
Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
    . Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
      ju znovu prečítali.
    . Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa  na  svojho  lekára  alebo
      lekárnika.
    . Tento liek bol predpísaný iba Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže  mu
      uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
    . Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako  závažný  alebo  ak
      spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené  v  tejto  písomnej
      informácii pre používateľov,  povedzte  to,  prosím,  svojmu  lekárovi
      alebo lekárnikovi.
V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je OLPINAT a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete OLPINAT
3. Ako užívať OLPINAT
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať OLPINAT
6. Ďalšie informácie
1. ČO JE OLPINAT A NA ČO SA POUŽÍVA
OLPINAT patrí do skupiny liekov nazývanej antipsychotiká.
OLPINAT sa používa na  liečbu  ochorenia  s  príznakmi  ako  sú  pocity,  že
počujete, vidíte alebo cítite veci, ktoré neexistujú,  chybné  presvedčenia,
nezvyčajná podozrievavosť a následné uzatvorenie  sa.  Ľudia  trpiaci  týmto
ochorením môžu tiež cítiť skľúčenosť (depresiu), úzkosť alebo napätie.
OLPINAT  sa  tiež  používa  na  liečbu  stavu  s  príznakmi  ako  sú   pocit
povznesenej, expanzívnej nálady, nezvyčajné množstvo energie, omnoho  menšia
potreba spánku ako zvyčajne, rýchly tok reči a myšlienok a  niekedy  závažná
podráždenosť.   Je   taktiež   stabilizátorom   nálady,   ktorý    zabraňuje
znovuobjaveniam sa zneschopňujúcich extrémov  nálady  v  zmysle  povznesenej
alebo skľúčenej (depresívnej) nálady, ktoré tento stav sprevádzajú.
2. SKÔR AKO UŽIJETE OLPINAT
Neužívajte OLPINAT
    . keď ste alergický (precitlivený)  na  olanzapín  alebo  ktorúkoľvek  z
      ďalších zložiek prípravku OLPINAT. Alergická reakcia sa môže  prejaviť
      ako vyrážka, svrbenie, opuchnutá tvár, opuchnuté  pery  alebo  sťažené
      dýchanie. Ak toto u Vás nastane, povedzte to svojmu lekárovi.
    . keď Vám boli predtým diagnostikované očné problémy,  ako  sú  niektoré
      druhy glaukómu (zvýšený vnútroočný tlak).
Buďte zvlášť opatrný pri užívaní OLPINATU:
    . Lieky tohto typu môžu spôsobovať mimovoľné pohyby tváre alebo  jazyka.
      Ak k tomu dôjde počas užívania OLPINATU, oznámte to svojmu lekárovi.
    . Veľmi zriedka  môžu  lieky  tohto  typu  spôsobiť  horúčku,  zrýchlené
      dýchanie, potenie, tuhnutie svalov a otupenie  alebo  ospalosť.  Ak  k
      tomuto dôjde, oznámte to ihneď svojmu lekárovi.
    . Užitie OLPINATU  u  starších  pacientov  s  demenciou  sa  neodporúča,
      pretože môže mať vážne vedľajšie účinky.
Ak trpíte niektorou z nasledujúcich chorôb,  oznámte  to  čo  najskôr  Vášmu
lekárovi:
    . Cukrovka alebo rizikové faktory pre cukrovku
    . srdcové ochorenie
    . ochorenie pečene alebo obličiek
    . Parkinsonova choroba
    . epilepsia
    . problémy s prostatou
    . črevná nepriechodnosť (paralytický ileus)
    . poruchy krvi
    . mozgová porážka  alebo  „malá  mozgová  príhoda“  (prechodné  príznaky
      porážky)
Ak  trpíte  demenciou  a  mali  ste  mozgovú  porážku  alebo  „malú  mozgovú
príhodu“, oznámte to Vy alebo Váš príbuzný/opatrovateľ  povedzte  to  svojmu
lekárovi.
Ak ste starší ako 65 rokov, môže Vám lekár preventívne merať krvný tlak.
OLPINAT nie je určený pre pacientov mladších ako 18 rokov.
Užívanie iných liekov
Počas liečby OLPINATOM užívajte iné lieky  len  so  súhlasom  Vášho  lekára.
Súbežné užívanie OLPINATU s antidepresívami alebo liekmi proti  úzkosti,  či
nespavosti (trankvilizéry), môže spôsobovať ospalosť.
Musíte informovať  lekára,  ak  užívate  fluvoxamín  (antidepresívum)  alebo
ciprofloxacín (antibiotikum), pretože  v  takomto  prípade  môže  byť  nutné
upraviť Vašu dávku OLPINATU.
Ak užívate alebo ste v  poslednom  čase  užívali  ešte  iné  lieky,  vrátane
liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky  predpis,  prosím,  oznámte
to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi. Zvlášť oznámte  lekárovi,  ak  užívate
lieky na Parkinsonovu chorobu.
Užívanie OLPINATU s jedlom a nápojmi
Počas liečby OLPINATOM  nepite žiaden alkohol, keďže OLPINAT v kombinácii  s
alkoholom môže spôsobovať ospalosť.
Tehotenstvo a dojčenie
V prípade tehotenstva alebo podozrenia na tehotenstvo informujte čo  najskôr
lekára. Počas tehotenstva tento liek neužívajte,  ak  ste  sa  neporadili  s
lekárom. Tento liek Vám nemá byť podaný v prípade, ak  dojčíte,  keďže  malé
množstvá OLPINATU môžu prejsť do materského mlieka.
Vedenie vozidla a obsluha strojov
Liečba OLPINATOM môže spôsobovať pocit ospalosti. V  tomto  prípade  neveďte
vozidlá alebo neobsluhujte stroje. Oznámte to lekárovi.
Dôležité informácie o niektorých zložkách OLPINATU
OLPINAT obsahuje laktózu. Ak Vám lekár povedal, že trpíte na  neznášanlivosť
niektorých cukrov, pred podaním lieku sa obráťte na svojho lekára.
OLPINAT obsahuje sójový lecitín. Ak ste alergický  na  arašidy  alebo  sóju,
nesmiete užívať tento liek.
3. AKO UŽÍVAŤ OLPINAT
VžDY UžÍVAJTE OLPINAT presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si  nie  ste
niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.
Lekár Vám povie, koľko tabliet OLPINATU máte užívať  a  ako  dlho  ich  máte
užívať. Denná dávka OLPINATU sa pohybuje v rozmedzí 5 až 20 mg. Ak  sa  Vaše
príznaky vrátia, poraďte  sa  so  svojím  lekárom,  ale  neprestaňte  užívať
OLPINAT, pokiaľ tak lekár nerozhodne.
OLPINAT máte užívať raz denne, podľa rady lekára. Pokúste sa užívať  tablety
vždy v rovnakú dennú dobu. Nie je  dôležité,  či  ich  užívate  počas  jedla
alebo nalačno. OLPINAT filmom obalené tablety sú určené na vnútorné  užitie.
OLPINAT tablety prehltnite celé s malým množstvom vody.
Ak užijete viac OLPINATU, ako máte
U pacientov, ktorí užili viac OLPINATU, ako  mali,  sa  objavili  nasledovné
príznaky:  rýchly  tlkot  srdca,  nepokoj/agresivita,  problémy   s   rečou,
nezvyčajné pohyby (hlavne tváre alebo jazyka) a  zníženie  hladiny  vedomia.
Ďalšie príznaky môžu  byť:  náhla  zmätenosť,  záchvaty  (epilepsia),  kóma,
kombinácia horúčky, rýchlejšieho dýchania, potenia, svalovej  stuhnutosti  a
malátnosti alebo ospalosti, spomalenie  dýchania,  vdýchnutie,  vysoký  tlak
krvi alebo nízky tlak krvi, abnormálny rytmus srdca. Upovedomte ihneď  Vášho
lekára alebo priamo nemocnicu. Ukážte lekárovi Vaše balenie tabliet.
Ak zabudnete užiť OLPINAT
Užite tablety hneď, ako si to uvedomíte. Neberte dve dávky za deň.
Ak prestanete užívať OLPINAT
Neprestaňte s užívaním Vašich tabliet len preto, že  sa  cítite  lepšie.  Je
dôležité, aby ste OLPINAT užívali tak dlho, ako Vám povedal Váš lekár.
Ak náhle prestanete užívať OLPINAT, môžu sa objaviť  príznaky  ako  potenie,
neschopnosť zaspať, triaška, úzkosť, nevoľnosť  alebo  vracanie.  Váš  lekár
môže navrhnúť postupné znižovanie dávky pred ukončením Vašej liečby.
Ak máte akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto  lieku,  opýtajte
sa svojho lekára alebo lekárnika.
4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY
Tak ako všetky lieky, aj OLPINAT môže spôsobovať vedľajšie účinky,  hoci  sa
neprejavia u každého.
Veľmi časté vedľajšie účinky: vyskytujúce sa u 1 z 10 používateľov
    . nárast telesnej hmotnosti
    . ospalosť
    . zvýšenie hladiny prolaktínu v krvi
Časté vedľajšie účinky: vyskytujúce sa u 1 až 10 zo 100 používateľov
    . zmeny hladín niektorých krvných buniek a cirkulujúcich tukov.
    . zvýšené hladiny cukrov v krvi a v moči
    . pocit väčšieho hladu
    . závrat
    . nepokoj
    . tras
    . svalová strnulosť alebo kŕč (vrátane pohybov oka)
    . problémy s rečou
    . nezvyčajné pohyby (hlavne tváre alebo jazyka)
    . zápcha
    . sucho v ústach
    . vyrážka
    . strata sily
    . extrémna únava
    . zadržiavanie vody, ktoré  môže  viesť  k  opuchu  rúk,  členkov  alebo
      chodidiel
    . na začiatku liečby môžu niektorí pacienti pociťovať závrat alebo pocit
      na omdlenie (s pomalou srdcovou činnosťou), najmä pri vstávaní z  ľahu
      alebo sedu. Zvyčajne tieto ťažkosti samé vymiznú, ak nie,  oznámte  to
      svojmu lekárovi.
Menej časté vedľajšie účinky: vyskytujúce sa u 1 až 10 z 1 000 používateľov
    . pomalá srdcová činnosť
    . citlivosť na slnečné svetlo
    . vypadávanie vlasov
Zriedkavé vedľajšie účinky: vyskytujúce sa u 1 až 10 z 10 000 používateľov
    . zväčšenie prsníkov u mužov alebo žien
Ďalšie možné vedľajšie účinky: frekvencia  sa  nedá  odhadnúť  z  dostupných
údajov
    . alergická reakcia (napr. opuch v ústach a krku, svrbenie, vyrážka)
    .  cukrovka  alebo   zhoršenie   cukrovky,   príležitostne   spojené   s
      ketoacidózou (ketolátky v krvi a v moči) alebo kómou
    . zníženie normálnej telesnej teploty
    . záchvaty, zvyčajne u pacientov, ktorí už záchvaty mali (epilepsia)
    . kombinácia horúčky, zrýchleného dýchania, potenia, svalovej strnulosti
      a únavy alebo ospalosti
    . kŕče očných svalov, ktoré spôsobujú kruhové pohyby očí
    . nezvyčajný srdcový rytmus
    . náhle nevysvetliteľné úmrtie
    . krvné zrazeniny ako je hlboká žilová trombóza dolných  končatín  alebo
      krvná zrazenina v pľúcach
    . zápal podžalúdkovej žľazy,  ktorý  spôsobuje  silné  bolesti  žalúdka,
      horúčku a vracanie
    . ochorenie pečene, ktoré sa prejavuje zožltnutím kože a očných bielkov
    . postihnutie svalov prejavujúce sa nevysvetliteľnými bolesťami
    . problémy pri močení
    . predĺžená a/alebo bolestivá erekcia
Počas  užívania  olanzapínu  sa  môžu  u  starších  pacientov  s   demenciou
vyskytnúť mozgová porážka, pneumónia,  inkontinencia  moču,  pády,  extrémna
únava, zrakové halucinácie, vzostup telesnej  teploty,  sčervenanie  kože  a
ťažkosti pri chôdzi. V tejto skupine pacientov bolo v  niekoľkých  prípadoch
hlásené úmrtie.
U pacientov s Parkinsonovou chorobou môže OLPINAT zhoršovať jej príznaky.
Užívanie liekov tohto typu dlhšiu dobu zriedkavo vyvoláva u niektorých  žien
tvorbu  mlieka,  vynechanie  alebo  nepravidelnosť  menštruačného  cyklu.  V
prípade pretrvávania týchto účinkov oznámte túto skutočnosť lekárovi.  Veľmi
zriedkavo sa u detí narodených matkám, ktoré  užívali  OLPINAT  v  najvyššom
štádiu  tehotenstva  (tretí  trimester),  objavil   tras,   ospalosť   alebo
otupenosť.
Ak  začnete  pociťovať  akýkoľvek  vedľajší  účinok  ako  závažný  alebo  ak
spozorujete  vedľajšie  účinky,  ktoré  nie  sú  uvedené  v  tejto  písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi.
5. AKO UCHOVÁVAŤ OLPINAT
Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.
Nepoužívajte OLPINAT po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli.
Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.
Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto  opatrenia  pomôžu  chrániť  životné
prostredie.
6. ĎALŠIE INFORMÁCIE
Čo OLPINAT obsahuje
    . Liečivo je olanzapín. Každá filmom obalená tableta OLPINATU obsahuje 5
      mg, alebo 10 mg olanzapínu.
    . Ďalšie zložky sú
Jadro tablety: Monohydrát  laktózy,  povidón  K30,  krospovidón,  kopovidín,
koloidný oxid kremičitý, magnéziumstearát
Obal tablety: Oxid titaničitý (E171), polyvinylalkohol, mastenec,  xantánová
guma, sójový lecitín
Ako vyzerá OLPINAT a obsah balenia
OLPINAT 5 mg a 10 mg sú biele, okrúhle, obojstranne vypuklé  filmom  obalené
tablety.
Veľkosť balenia
OLPINAT filmom obalené tablety sú dostupné v škatuli s obsahom 28  alebo  56
filmom obalených tabliet.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené do obehu.
Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca
Vipharm S.A.
ul. Przewoźników 11
03-691 Warszawa
tel.: (+48 22) 679 51 35
fax: (+48 22) 678 92 87
e-mail: vipharm@vipharm.com.pl
Tento liek bol schválený v členských štátoch EEA (Európskeho ekonomického
priestoru) pod nasledovnými názvami:
Nemecko: Olpinat 5 mg (10 mg) Filmtabletten
Česká republika: Olpinat 5 mg (10 mg)
Maďarská republika: Olpinat 5 mg (10 mg) filmtabletta
Poľská republika: Olpinat
Slovenská republika: Olpinat 5 mg (10 mg)
Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v 4/2010.
 
Súhrn charakteristických vlastnosti lieku
SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU
1. NÁZOV LIEKU
OLPINAT 5 mg
OLPINAT 10 mg
filmom obalené tablety
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
OLPINAT 5 mg: každá filmom obalená tableta obsahuje 5 mg olanzapínu.
OLPINAT 10 mg: každá filmom obalená tableta obsahuje 10 mg olanzapínu.
Pomocné látky
Každá tableta OLPINAT 5 mg obsahuje 159,9 mg  monohydrátu  laktózy  a 0,0384
mg sójového lecitínu..
Každá tableta OLPINAT 10 mg obsahuje 319,8 mg monohydrátu  laktózy  a 0,0768
mg sójového lecitínu.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Filmom obalená tableta
Biele, okrúhle, obojstranne konvexné filmom obalené tablety.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
1. Terapeutické indikácie
Dospelí
Olanzapín je indikovaný na liečbu schizofrénie.
Olanzapín je účinný pri  udržaní  klinického  zlepšenia  počas  pokračujúcej
terapie u pacientov, ktorí dosiahli odpoveď na úvodnú liečbu. .
Olanzapín  je  indikovaný  na  liečbu  stredne  ťažkej  až  ťažkej  manickej
epizódy.
Olanzapín je indikovaný na prevenciu rekurencie  u  pacientov  s  bipolárnou
poruchou,  ktorí  v manickej  epizóde  odpovedali  na  liečbu    olanzapínom
(pozri časť 5.1).
2. Dávkovanie a spôsob podávania
Dospelí
/Schizofrénia/: Odporúčaná počiatočná dávka olanzapínu je 10 mg/deň.
/Manická  epizóda/:  Počiatočná  dávka  je  15  mg  v  jednej  dávke  denne  v
monoterapii alebo 10 mg denne pri kombinovanej terapii (pozri časť 5.1).
/Prevencia rekurencie bipolárnej poruchy:/ Odporúčaná počiatočná dávka  je  10
mg/deň. U pacientov, ktorí boli  v  manickej  epizóde  liečení  olanzapínom,
pokračujte pre prevenciu rekurencie v terapii  rovnakou  dávkou.  Pokiaľ  sa
objaví nová manická, zmiešaná alebo depresívna epizóda,  liečba  olanzapínom
má pokračovať (s optimalizáciou dávky podľa potreby)  s  prídavnou  terapiou
príznakov poruchy nálady podľa klinickej indikácie.
V priebehu liečby schizofrénie,  manickej  epizódy  a  prevencie  rekurencie
bipolárnej poruchy môže byť  denné  dávkovanie  následne  prispôsobované  na
základe individuálneho klinického stavu v rozmedzí 5-20 mg/deň. Zvýšenie  na
vyššiu  ako  odporúčanú  počiatočnú  dávku  sa  odporúča  len  po  patričnom
opätovnom klinickom zhodnotení a nemá sa  spravidla  objaviť  v  intervaloch
kratších ako 24 hodín. Olanzapín  sa  môže  podávať  bez  ohľadu  na  jedlo,
pretože absorpcia  nie  je  ovplyvňovaná  potravou.  Pri  ukončovaní  liečby
olanzapínom sa má zvážiť postupné znižovanie dávky.
Deti a dospievajúci
Olanzapín sa neodporúča používať u detí  a  dospievajúcich  mladším  ako  18
rokov kvôli nedostatočným údajom o bezpečnosti  a  účinnosti.  Vyšší  stupeň
prírastku  na  hmotnosti,  zmien  lipidov  a  prolaktínu  boli   hlásené   v
krátkodobých štúdiách u dospievajúcich pacientov v porovnaní so  štúdiami  s
dospelými pacientmi (pozri časti 4.4, 4.8, 5.1 a 5.2).
Starší
Podanie nižšej počiatočnej dávky (5  mg/deň)  nie  je  zvyčajne  indikované,
avšak má sa zvážiť u pacientov vo veku  65  rokov  a  starších,  ak  to  ich
klinický stav vyžaduje (pozri časť 4.4).
Poškodenie funkcie obličiek a/alebo pečene
U týchto pacientov je vhodné  zvážiť  nižšiu  počiatočnú  dávku  (5  mg).  V
prípade mierneho  poškodenia  pečene  (cirhóza,  Childova-Pughova  trieda  A
alebo B) má byť počiatočná dávka 5 mg a zvyšovať sa má len s opatrnosťou.
Pohlavie
Ženám, v porovnaní s mužmi,  nie  je  zvyčajne  nutné  upravovať  počiatočnú
dávku a dávkovacie rozpätie.
Fajčiari
Nefajčiarom, v porovnaní s fajčiarmi, nie  je  zvyčajne  potrebné  upravovať
počiatočnú dávku a dávkovacie rozpätie.
Pri  prítomnosti  viac  ako   jedného   faktora,   ktorý   môže   spomaľovať
metabolizmus (ženské pohlavie, vyšší vek, nefajčenie) sa má zvážiť  zníženie
počiatočnej dávky. Zvyšovanie dávky u týchto osôb, ak  je  indikované,  musí
byť opatrné.
(Pozri časti 4.5 a 5.2)
3. Kontraindikácie
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.
Pacienti so známym rizikom glaukómu s ostrým uhlom.
4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Počas antipsychotickej liečby môže trvať niekoľko dní až týždňov, kým  dôjde
k zlepšeniu klinického stavu pacienta. V tomto  období  musia  byť  pacienti
podrobení starostlivej kontrole.
Psychóza súvisiaca s demenciou a/alebo poruchy správania
Olanzapín nie  je  schválený  na  liečbu  psychózy  súvisiacej  s  demenciou
a/alebo porúch  správania  a  jeho  podávanie  tejto  skupine  pacientov  sa
neodporúča z dôvodu zvýšenej mortality a rizika cerebrovaskulárnych  príhod.
V placebom kontrolovaných  klinických  štúdiách  (trvanie  6-12  týždňov)  u
starších pacientov  (priemerný  vek  78  rokov)  s  psychózou  súvisiacou  s
demenciou  a/alebo  poruchami   správania   bola   u   pacientov   liečených
olanzapínom 2-násobná incidencia úmrtia v porovnaní s pacientmi  užívajúcimi
placebo (3,5% vs.  1,5%).  Vyššia  incidencia  úmrtia  nesúvisela  s  dávkou
olanzapínu (priemerná denná dávka 4,4 mg) alebo s  dĺžkou  liečby.  Rizikové
faktory, ktoré sa môžu  podieľať  na  zvýšenej  mortalite  u  tejto  skupiny
pacientov,  sú  vek  nad  65  rokov,  dysfágia,   sedácia,   malnutrícia   a
dehydratácia, pľúcne ochorenia  (napr.  pneumónia  s  alebo  bez  aspirácie)
alebo  súbežné  užívanie  benzodiazepínov.  Vyššia   incidencia   úmrtia   u
pacientov liečených olanzapínom v porovnaní s pacientmi užívajúcimi  placebo
bola však od týchto rizikových faktorov nezávislá.
V rovnakých klinických štúdiách  boli  hlásené  cerebrovaskulárne  nežiaduce
príhody (CVAE napr. mozgová porážka, tranzitórny ischemický  atak),  vrátane
úmrtí. U  pacientov  liečených  olanzapínom  bol  v  porovnaní  s  pacientmi
užívajúcimi placebo 3-násobný  nárast  CVAE  (1,3%  vs.  0,4%).  U  všetkých
pacientov liečených  olanzapínom  alebo  placebom,  u  ktorých  sa  vyskytla
cerebrovaskulárna príhoda, boli už predtým prítomné rizikové faktory. Vek  >
75 rokov a vaskulárna/zmiešaná demencia boli zistené  ako  rizikové  faktory
pre CVAE v súvislosti s liečbou olanzapínom. Účinnosť  olanzapínu  v  týchto
štúdiách nebola stanovená.
Parkinsonova choroba
Neodporúča  sa  použitie  olanzapínu  na  liečbu  psychózy  v  súvislosti  s
podávaním dopamínového agonistu u  pacientov  s  Parkinsonovou  chorobou.  V
klinických štúdiách boli veľmi často a s vyššou frekvenciou  ako  u  placeba
zaznamenané zhoršenie  parkinsonovskej  symptomatiky  a  halucinácie  (pozri
časť  4.8),  pričom  olanzapín  nebol  v  liečení  psychotických   príznakov
účinnejší ako placebo. V týchto štúdiách museli  mať  pacienti  na  začiatku
štúdie  stabilnú  najnižšiu  účinnú   dávku   antiparkinsonika   (dopamínový
agonista) a rovnaké antiparkinsonikum im bolo podávané v rovnakej  dávke  po
celú zostávajúcu dobu štúdie. Počiatočná dávka olanzapínu bola 2,5 mg/deň  a
podľa uváženia vyšetrujúceho lekára bola titrovaná do  maximálnej  dávky  15
mg/deň.
Neuroleptický malígny syndróm (NMS)
NMS je potenciálne život ohrozujúci stav, ktorý sa objavil  v  súvislosti  s
podávaním antipsychotík. Zriedkavé  prípady  označené  ako  NMS  sa  rovnako
vyskytli v súvislosti s olanzapínom. Klinické prejavy NMS  sú  hyperpyrexia,
svalová rigidita, zmenený duševný stav  a  príznaky  autonómnej  instability
(nepravidelný  pulz  alebo  tlak  krvi,  tachykardia,  potenie   a   srdcová
dysrytmia). Ďalšími príznakmi môžu byť zvýšená  hladina  kreatínfosfokinázy,
myoglobinúria (rabdomyolýza) a akútne renálne zlyhanie.  Ak  sa  u  pacienta
vyvinú znaky a príznaky, ktoré naznačujú prítomnosť NMS, alebo ak má  vysokú
horúčku neznámeho  pôvodu  bez  ďalších  klinických  známok  NMS,  musia  sa
vysadiť všetky antipsychotiká vrátane olanzapínu.
Hyperglykémia a diabetes
Zriedkavo bola hlásená  hyperglykémia  a/alebo  exacerbácia  preexistujúceho
diabetu, príležitostne spojená s  ketoacidózou  alebo  kómou,  v  niekoľkých
prípadoch vedúcou aj k úmrtiam  pacientov  (pozri  časť  4.8).  V niektorých
prípadoch tomu  predchádzalo  zvýšenie  telesnej  hmotnosti,  čo  mohlo  byť
predispozičným faktorom. Odporúča  sa  príslušné  klinické  monitorovanie  s
využitím  zavedených  smerníc  pre  antipsychotickú  liečbu.   U   pacientov
liečených akýmkoľvek antipsychotikom vrátane OLPINATU je  potrebné  sledovať
príznaky a symptómy hyperglykémie (akými sú napríklad polydipsia,  polyúria,
polyfágia  a  slabosť).  Pacientov  s  diabetom  a  pacientov  s  rizikovými
faktormi  pre  vývoj  diabetu  treba  pravidelne  sledovať   kvôli   možnému
zhoršovaniu sa glukózovej regulácie. Hmotnosť sa má sledovať pravidelne.
Zmeny lipidov
Nežiaduce zmeny lipidov sa pozorovali u pacientov  liečených  olanzapínom  v
placebom kontrolovaných klinických štúdiách (pozri časť 4.8). Zmeny  lipidov
sa majú liečiť  tak,  ako  je  to  klinicky  vhodné,  najmä  u  pacientov  s
dyslipidémiou  a  u  pacientov  s  rizikovými  faktormi  pre  vývoj   porúch
lipidového  spektra.  U pacientov   liečených   akýmkoľvek   antipsychotikom
vrátane OLPINATU majú byť pravidelne sledované lipidy s využitím  zavedených
smerníc pre antipsychotickú liečbu.
Anticholinergný účinok
Aj keď olanzapín /in vitro/  prejavil  anticholinergný  účinok,  skúsenosti  z
klinických štúdií odhalili nízky výskyt s tým súvisiacich príhod.  Keďže  sú
však klinické skúsenosti s podávaním olanzapínu pacientom s inými  súbežnými
ochoreniami obmedzené, pri predpisovaní pacientom  s  hypertrofiou  prostaty
alebo paralytickým ileom a podobnými stavmi sa odporúča postupovať opatrne.
Funkcia pečene
Častejšie,   najmä   na   začiatku   liečby,   bolo   pozorované   prechodné
asymptomatické zvýšenie hladiny pečeňových  transamináz  alanín  transferázy
(ALT)  a  aspartát  transferáza  (AST).  Zvýšená  opatrnosť  je  potrebná  u
pacientov so zvýšenými hodnotami ALT a/alebo AST, u pacientov  so  znakmi  a
príznakmi poškodenia pečene, u pacientov s preexistujúcimi stavmi  spojenými
s obmedzenou funkčnou rezervou pečene a u  pacientov  liečených  potenciálne
hepatotoxickými liekmi. V prípade  vyššej  hladiny  ALT  a/alebo  AST  počas
liečby, je potrebné hladinu sledovať  a  zvážiť  zníženie  dávok.  Ak  sa  u
pacientov    diagnostikuje    hepatitída     (vrátane     hepatocelulárneho,
cholestatického  alebo  zmiešaného  poškodenia  pečene),  musí   sa   liečba
olanzapínom ukončiť.
Neutropénia
Opatrnosť je potrebná u pacientov  so  zníženým  počtom  leukocytov  a/alebo
neutrofilov z akéhokoľvek dôvodu, u pacientov užívajúcich lieky,  o  ktorých
je  známe,  že  spôsobujú  neutropéniu,  u  pacientov  s  anamnézou   liekmi
navodeného  útlmu/toxicity  kostnej  drene  alebo   útlmom   kostnej   drene
spôsobeným súbežným ochorením, radiačnou terapiou alebo  chemoterapiou  a  u
pacientov  s  hypereozinofíliou  alebo  s   myeloproliferatívnou   chorobou.
Neutropénia bola často hlásená pri súbežnom užívaní olanzapínu  a  valproátu
(pozri časť 4.8).
Ukončenie liečby
Pri náhlom ukončení  liečby  olanzapínom  boli  veľmi  zriedkavo  (<  0,01%)
hlásené akútne príznaky ako  potenie,  nespavosť,  tras,  úzkosť,  nevoľnosť
alebo vracanie.
QT interval
V klinických  štúdiách  bolo  u  pacientov  liečených  olanzapínom  klinicky
významné predĺženie QTc intervalu (korekcia QT podľa Fridericii [QTcF]  ?500
milisekúnd [msec] kedykoľvek po vstupnom vyšetrení u pacientov  so  vstupnou
hodnotou QTcF<500 msec)  menej  časté  (0,1%  až  1%),  bez  signifikantných
rozdielov v sprievodných kardiálnych príhodách v porovnaní s  placebom.  Tak
ako u ostatných antipsychotík, je však potrebná opatrnosť, ak  sa  olanzapín
predpisuje s liekom predlžujúcim QTc interval, najmä u  starších  pacientov,
u pacientov s vrodeným syndrómom predĺženého  QT,  s  kongestívnou  srdcovou
nedostatočnosťou, hypertrofiou srdca, hypokaliémiou alebo hypomagneziémiou.
Tromboembólia
Časová súvislosť liečby olanzapínom  a  venóznej  tromboembólie  (VTE)  bola
hlásená  veľmi  zriedkavo  (<  0,01%).  Príčinná  súvislosť  medzi  výskytom
venóznej tromboembólie  a  liečbou  olanzapínom  nebola  stanovená.  Napriek
tomu, keďže sú u pacientov so schizofréniou často prítomné získané  rizikové
faktory  venóznej  tromboembólie,  je  nutné  brať  do  úvahy  všetky  možné
rizikové faktory VTE, napr. imobilizácia pacientov,  a  vykonať  preventívne
opatrenia.
Celkový účinok na CNS
Vzhľadom na primárny účinok olanzapínu na  CNS  je  potrebná  opatrnosť  pri
súbežnom užívaní s inými centrálne pôsobiacimi liekmi či alkoholom.  Pretože
pôsobí /in vitro/ ako dopamínový  antagonista,  môže  olanzapín  antagonizovať
účinky priamych a nepriamych agonistov dopamínu.
Záchvaty
Olanzapín sa má používať opatrne u pacientov so záchvatmi v  anamnéze  alebo
u tých, ktorí sú vystavení faktorom, ktoré môžu znižovať záchvatový prah.  U
pacientov liečených olanzapínom boli záchvaty hlásené zriedkavo. Vo  väčšine
týchto prípadov  boli  v  anamnéze  prítomné  záchvaty  alebo  iné  rizikové
faktory.
Tardívna dyskinéza
V ročných alebo kratších porovnávacích štúdiách  bol  olanzapín  štatisticky
významne  menej  často  spojený  so  vznikom  dyskinézy  vyvolanej  liečbou.
Napriek tomu riziko tardívnej dyskinézy pri  dlhodobom  užívaní  narastá,  a
preto, ak sa u pacienta, ktorý je liečený olanzapínom, objavia  znaky  alebo
príznaky tardívnej dyskinézy, má sa zvážiť zníženie  dávky  alebo  vysadenie
liečby. Tieto príznaky  sa  môžu  prechodne  zhoršiť  alebo  aj  objaviť  po
prerušení liečby.
Posturálna hypotenzia
V klinických štúdiách olanzapínu sa zriedka u starších pacientov  pozorovala
posturálna hypotenzia. U pacientov starších ako  65  rokov  sa,  tak  ako  u
ostatných antipsychotík, odporúča pravidelne merať krvný tlak.
Používanie u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov
Olanzapín nie je  indikovaný  na  liečbu  detí  a dospievajúcich.  Štúdie  s
pacientmi  vo  veku  13-17  rokov  preukázali  rozličné  nežiaduce  reakcie,
vrátane  zvýšenia  telesnej  hmotnosti,  zmien  metabolických  parametrov  a
zvýšenia hladín prolaktínu. Dlhodobé výsledky súvisiace s týmito  udalosťami
neboli skúmané a teda nie sú známe (pozri časti 4.8 a 5.1).
Laktóza
OLPINAT filmom obalené tablety obsahujú  laktózu.  Pacienti  so  zriedkavými
dedičnými  problémami  galaktózovej   intolerancie,   Lappovej   deficiencie
laktázy alebo malabsorpcie glukózo-galaktózy nemajú užívať tento liek.
5. Liekové a iné interakcie
Štúdie sledujúce interakcie boli uskutočnené len u dospelých.
Možné interakcie ovplyvňujúce olanzapín:
Vzhľadom na fakt, že olanzapín je metabolizovaný izoenzýmom  CYP1A2,  látky,
ktoré špecificky indukujú alebo  inhibujú  tento  izoenzým,  môžu  ovplyvniť
farmakokinetiku olanzapínu.
Indukcia CYP1A2:
Fajčenie a karbamazepín môžu  indukovať  metabolizmus  olanzapínu,  čo  môže
následne  viesť  ku  zníženiu   koncentrácie   olanzapínu.   Pozorovali   sa
zanedbateľné, prípadne len mierne zvýšené hodnoty klírensu olanzapínu.  Hoci
klinický  dopad   je   pravdepodobne   minimálny,   odporúča   sa   klinické
monitorovanie a v nevyhnutných prípadoch  je  možné  zvážiť  zvýšenie  dávok
olanzapínu (pozri časť 4.2).
Inhibícia CYP1A2:
Preukázalo  sa,  že  fluvoxamín,  špecifický  inhibítor   CYP1A2,   významne
spomaľuje   metabolizmus   olanzapínu.   Priemerné    zvýšenie    maximálnej
koncentrácie (Cmax) olanzapínu fluvoxamínom bolo 54% u  žien  nefajčiarok  a
77% u mužov fajčiarov. Priemerné zvýšenie plochy  pod  krivkou  koncentrácie
(AUC) olanzapínu bolo 52% u žien nefajčiarok a 108%  u  mužov  fajčiarov.  U
pacientov užívajúcich fluvoxamín, prípadne iný inhibítor CYP1A2,  ako  napr.
ciprofloxacín, sa má  zvážiť  zníženie  počiatočnej  dávky  olanzapínu.  Pri
zahájení liečby inhibítorom CYP1A2 sa má zvážiť zníženie dávok olanzapínu.
Zníženie biologickej dostupnosti
Aktívne uhlie znižuje biologickú dostupnosť olanzapínu po perorálnom  podaní
o 50 až 60%, preto sa má užívať minimálne 2 hodiny  pred,  resp.  po  podaní
olanzapínu.
Fluoxetín  (inhibítor  CYP2D6),  jednorazové  dávky  antacida   (s   obsahom
hliníka,  horčíka)  alebo   cimetidín,   nemali   signifikantný   vplyv   na
farmakokinetiku olanzapínu.
Možný vplyv olanzapínu na iné lieky
Olanzapín  môže  antagonizovať  účinky  priamych  a   nepriamych   agonistov
dopamínu.
Olanzapín /in vitro/ neinhibuje hlavné izoenzýmy CYP450 (napr. 1A2, 2D6,  2C9,
2C19, 3A4). Neočakávajú sa preto žiadne osobitné interakcie, čo dokazujú  aj
/in  vivo/  štúdie,  ktoré  nepreukázali  inhibíciu  metabolizmu  nasledovných
aktívnych  látok:  tricyklických  antidepresív  (reprezentujúcich   prevažne
CYP2D6 cestu metabolizácie), warfarínu (CYP2C9),  teofylínu  (CYP1A2)  alebo
diazepamu (CYP3A4 a 2C19).
Olanzapín nevykazoval žiadnu interakciu so súbežne  podávaným  lítiom  alebo
biperidenom.
Monitorovanie terapeutických plazmatických hladín  valproátu  neukázalo,  že
by pri zahájení  prídavnej  medikácie  olanzapínom  bola  požadovaná  úprava
dávkovania valproátu.
Všeobecná CNS aktivita
Opatrnosť je potrebná u pacientov konzumujúcich  alkohol  alebo  užívajúcich
lieky, ktoré môžu spôsobiť depresiu centrálneho nervového systému.
Súbežné   užívanie   olanzapínu   s   antiparkinsonikami   u   pacientov   s
Parkinsonovou chorobou a demenciou sa neodporúča (pozri časť 4.4).
QTc interval
Opatrnosť je potrebná, ak  sa  olanzapín  podáva  súbežne  s  liekmi,  ktoré
predlžujú QTc interval (pozri časť 4.4).
6. Gravidita a laktácia
U gravidných žien  sa  nevykonali  žiadne  primerané  a  dobre  kontrolované
štúdie. Pacientky musia byť poučené o nutnosti informovania svojich  lekárov
vtedy, ak počas liečby olanzapínom  otehotnejú  alebo  plánujú  tehotenstvo.
Avšak, vzhľadom na obmedzené skúsenosti u človeka sa  má  olanzapín  podávať
počas gravidity len vtedy, ak jeho  potenciálny  prínos  pre  matku  prevýši
možné riziko pre plod.
Veľmi  zriedkavo  boli  spontánne  hlásené  nežiaduce  udalosti  ako   tras,
hypertónia, letargia a ospalosť u  detí  narodených  matkám,  ktoré  užívali
olanzapín v treťom trimestri.
V štúdii sa u zdravých dojčiacich žien  olanzapín  vylučoval  do  materského
mlieka.  Priemerná  expozícia  dieťaťa  (mg/kg)  v  rovnovážnom  stave  bola
odhadnutá na 1,8% z dávky olanzapínu podanej  matke  (mg/kg).  Pacientky  je
potrebné poučiť o tom,  že  počas  liečby  olanzapínom  nesmú  dojčiť  svoje
dieťa.
7. Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Neuskutočnili sa žiadne štúdie o  účinkoch  na  schopnosť  viesť  vozidlá  a
obsluhovať stroje. Nakoľko  olanzapín  môže  spôsobiť  ospalosť  a  závraty,
pacienti musia byť opatrní pri obsluhe strojov, vrátane  vedenia  motorových
vozidiel.
8. Nežiaduce účinky
Dospelí
Najčastejšie  hlásené  nežiaduce  reakcie  (pozorované  u  ?  1%  pacientov)
spojené s užívaním olanzapínu v klinických štúdiách  boli  ospalosť,  nárast
telesnej hmotnosti, eozinofília, zvýšenie hladiny prolaktínu,  cholesterolu,
glukózy a triglyceridov  (pozri  časť  4.4),  glukozúria,  zvýšená  chuť  do
jedla,  závrat,  akatízia,  parkinsonizmus  (pozri  časť  4.4),   dyskinéza,
ortostatická hypotenzia, anticholinergné  účinky,  prechodné  asymptomatické
zvýšenie pečeňových transamináz (pozri časť 4.4), vyrážka, asténia, únava  a
edém.
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené nežiaduce účinky a laboratórne  vyšetrenia
získané zo spontánnych hlásení a z klinických štúdií. V  rámci  jednotlivých
skupín frekvencií  sú  nežiaduce  účinky  usporiadané  v  poradí  klesajúcej
závažnosti. Frekvencia je definovaná nasledovne: Veľmi časté (? 10%),  časté
(? 1% a < 10%), menej časté (? 0,1% and  <  1%),  zriedkavé  (?  0,01%  a  <
0,1%), veľmi zriedkavé (< 0,01%), neznáme  (nemožno  odhadnúť  z  dostupných
údajov).
|Triedy orgánových       |Skupina frekvencií                                  |
|systémov                |                                                    |
|Poruchy krvi a lymfatického systému                                          |
|Časté                   |Eozinofília                                         |
|Menej časté             |Leukopénia                                          |
|                        |Neutropénia                                         |
|Neznáme                 |Trombocytopénia                                     |
|Poruchy imunitného systému                                                   |
|Neznáme                 |Alergická reakcia                                   |
|Poruchy metabolizmu a výživy                                                 |
|Veľmi časté             |Zvýšenie telesnej hmotnosti1                        |
|Časté                   |Zvýšené hladiny cholesterolu 2,3                    |
|                        |Zvýšené hladiny glukózy 4                           |
|                        |Zvýšené hladiny triglyceridov 2,5                   |
|                        |Glukozúria                                          |
|                        |Zvýšená chuť do jedla                               |
|Neznáme                 |Vznik alebo exacerbácia diabetu príležitostne       |
|                        |spojená s ketoacidózou alebo kómou, vrátane         |
|                        |niekoľkých fatálnych prípadov (pozri časť 4.4)      |
|                        |Hypotermia                                          |
|Poruchy nervového systému                                                    |
|Veľmi časté             |Ospalosť                                            |
|Časté                   |Závrat                                              |
|                        |Akatízia6                                           |
|                        |Parkinsonizmus6 Dyskinéza6                          |
|Neznáme                 |Záchvaty, pričom väčšinou bol hlásený ich výskyt v  |
|                        |anamnéze alebo rizikové faktory pre ich vznik       |
|                        |Neuroleptický malígny syndróm (pozri časť 4.4)      |
|                        |Dystónia (vrátane kruhových pohybov očných gúľ)     |
|                        |Tardívna dyskinéza                                  |
|                        |Symptómy z vysadenia7                               |
|Poruchy srdca a srdcovej činnosti                                            |
|Menej časté             |Bradykardia                                         |
|                        |Predĺženie QTc (pozri časť 4.4)                     |
|Neznáme                 |Ventrikulárna tachykardia/fibrilácia, náhle úmrtie  |
|                        |(pozri časť 4.4)                                    |
|Cievne poruchy                                                               |
|Časté                   |Ortostatická hypotenzia                             |
|Neznáme                 |Tromboembólia (vrátane pľúcnej embólie a hlbokej    |
|                        |žilovej trombózy)                                   |
|Poruchy gastrointestinálneho traktu                                          |
|Časté                   |Mierne, prechodné anticholinergné účinky vrátane    |
|                        |zápchy a                                            |
|                        |sucha v ústach                                      |
|Neznáme                 |Pankreatitída                                       |
|Poruchy pečene a žlčových ciest                                              |
|Časté                   |Prechodné, asymptomatické zvýšenie pečeňových       |
|                        |transamináz                                         |
|                        |(ALT, AST), hlavne na začiatku liečby (pozri časť   |
|                        |4.4)                                                |
|Neznáme                 |Hepatitída (vrátane hepatocelulárneho,              |
|                        |cholestatického alebo zmiešaného poškodenia pečene) |
|Poruchy kože a podkožného tkaniva                                            |
|Časté                   |Vyrážka                                             |
|Menej časté             |Fotosenzitívna reakcia                              |
|                        |Alopécia                                            |
|Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva                   |
|Neznáme                 |Rabdomyolýza                                        |
|Poruchy obličiek a močovej sústavy                                           |
|Neznáme                 |Oneskorené močenie                                  |
|Poruchy reprodukčného systému a prsníkov                                     |
|Neznáme                 |Priapismus                                          |
|Celkové poruchy a reakcie v mieste podania                                   |
|Časté                   |Asténia                                             |
|                        |Únava                                               |
|                        |Edém                                                |
|Laboratórne a funkčné vyšetrenia                                             |
|Veľmi časté:            |Zvýšené hladiny prolaktínu8                         |
|Menej časté             |Vysoká kreatinín fosfokináza                        |
|                        |Zvýšený celkový bilirubín                           |
|Neznáme                 |Zvýšená alkalická fosfatáza                         |
1 Klinicky signifikantný nárast telesnej hmotnosti sa pozoroval vo  všetkých
kategóriách východiskovej  hodnoty  indexu  telesnej  hmotnosti  (Body  Mass
Index - BMI). Nárast telesnej hmotnosti ?  7%  pôvodnej  telesnej  hmotnosti
bol veľmi častý  a  nárast  telesnej  hmotnosti  ?  15%  bol  častý.  Nárast
telesnej hmotnosti ? 25% pôvodnej  telesnej  hmotnosti  bol  u  pacientov  s
dlhodobou expozíciou veľmi častý.
2 Priemerné zvýšenia lipidových hodnôt  nalačno  (celkový  cholesterol,  LDL
cholesterol a triglyceridy) boli vyššie u pacientov  bez  predtým  dokázanej
lipidovej dysregulácie.
3 Pozorované pri normálnych hladinách nalačno na začiatku (<  5,17  mmol/l),
ktoré  sa  zvýšili  na  hladinu  vysokú  (?  6,2  mmol/l).  Zmeny  celkového
cholesterolu nalačno z východiskovej hraničnej  hodnoty  (?  5,17  -  <  6,2
mmol/l) na hodnotu vysokú (? 6,2 mmol/l) boli veľmi časté.
4  Pozorované  pri  normálnych  východiskových  hladinách  nalačno  (<  5,56
mmol/l), ktoré sa zvýšili na hladinu vysokú  (?  7  mmol/l).  Zmeny  glukózy
nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (? 5,56 - < 7 mmol/l)  na  hodnotu
vysokú (? 7 mmol/l) boli veľmi časté.
5 Pozorované pri normálnych hladinách nalačno na začiatku (<  1,69  mmol/l),
ktoré sa zvýšili na hladinu vysokú  (?  2,26  mmol/l).  Zmeny  triglyceridov
nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (? 1,69 mmol/l -  <  2,26  mmol/l)
na hodnotu vysokú (? 2,26 mmol/l) boli veľmi časté.
6 V klinických štúdiách bol výskyt  parkinsonizmu  a  dystónie  u  pacientov
liečených  olanzapínom  početne  vyšší,  ale  štatisticky  sa  signifikantne
nelíšil od placeba. U pacientov užívajúcich olanzapín bola,  v  porovnaní  s
titrovanými dávkami haloperidolu, menšia incidencia parkinsonizmu,  akatízie
a dystónie. Vzhľadom  na  nedostatok  podrobných  informácií  o  akútnych  a
neskorých extrapyramídových príznakoch v osobnej anamnéze, nie  je  možné  v
súčasnosti dôjsť k záveru,  či  olanzapín  spôsobuje  menej  často  tardívne
dyskinézy a/alebo ďalšie neskoré extrapyramídové syndrómy.
7 Akútne symptómy, ako sú  potenie,  nespavosť,  tremor,  úzkosť,  nauzea  a
vracanie, boli hlásené po náhlom skončení liečby olanzapínom.
8 Súvisiace klinické prejavy (napr.  gynekomastia,  galaktorea  a  zväčšenie
prsníkov) boli  zriedkavé.  U  väčšiny  pacientov  sa  hladiny  upravili  do
normálneho stavu bez ukončenia liečby.
Dlhodobá expozícia (aspoň 48 týždňov)
Pomer pacientov, u ktorých sa  vyskytli  nežiaduce,  klinicky  signifikantné
zmeny  týkajúce  sa  hmotnostného  prírastku,  glukózy,  celkového   LDL/HDL
cholesterolu alebo triglyceridov sa časom  zvýšil.  U  dospelých  pacientov,
ktorí absolvovali 9-12 mesačnú  terapiu,  sa  rýchlosť  zvýšenia  priemernej
hladiny krvnej glukózy spomalila približne po 4-6 mesiacoch.
Ďalšie informácie o zvláštnych populáciách
V klinických štúdiách u starších  pacientov  s  demenciou  bola  pri  liečbe
olanzapínom   v   porovnaní   s   placebom   vyššia   incidencia   úmrtí   a
cerebrovaskulárnych nežiaducich reakcií (pozri tiež časť 4.4).  Veľmi  časté
nežiaduce reakcie pri užívaní olanzapínu  u  tejto  skupiny  pacientov  boli
abnormálna chôdza a pády. Často boli pozorované pneumónia,  zvýšená  telesná
teplota, letargia, erytém, zrakové halucinácie a inkontinencia moču.
V klinických štúdiách u pacientov s liekmi vyvolanou psychózou  (dopamínovým
agonistom) súvisiacou s Parkinsonovou chorobou, boli veľmi často a s  vyššou
frekvenciou   ako   u   placeba   zaznamenané   zhoršenie    parkinsonovskej
symptomatológie a halucinácie.
V jednej klinickej štúdii u pacientov v  manickej  fáze  bipolárnej  poruchy
bola  pri  liečbe  valproátom  v   kombinácii   s   olanzapínom   incidencia
neutropénie 4,1%; potenciálne prispievajúcim faktorom by  mohli  byť  vysoké
plazmatické hladiny valproátu. Súbežné podávanie olanzapínu s  lítiom  alebo
valproátom viedlo ku zvýšeniu výskytu (? 10%) tremoru,  suchosti  v  ústach,
zvýšenej  chuti  do  jedla  a  k  nárastu  telesnej  hmotnosti.  Často  boli
zaznamenané aj poruchy reči. Počas liečby olanzapínom v kombinácii s  lítiom
alebo divalproexom došlo v akútnej fáze liečby  (do  6  týždňov)  k  nárastu
telesnej hmotnosti o ?  7%  v  porovnaní  s  počiatočnou  hodnotou  u  17,4%
pacientov.  Dlhodobá  liečba  olanzapínom  (do  12  mesiacov)  na  prevenciu
rekurencie u pacientov  s  bipolárnou  poruchou  bola  spojená  so  zvýšením
telesnej hmotnosti o ?  7%  v  porovnaní  s  počiatočnou  hodnotou  u  39,9%
pacientov.
Deti a dospievajúci
Olanzapín nie je indikovaný na liečbu detí a dospievajúcich mladších ako  18
rokov.  Hoci  sa  neuskutočnili   žiadne   klinické   štúdie   porovnávajúce
dospievajúcich  pacientov  s  dospelými,   údaje   získané   zo   štúdií   s
dospievajúcimi pacientmi boli porovnané  s  údajmi  získanými  zo  štúdií  s
dospelými pacientmi.
V nasledujúcej  tabuľke  sú  uvedené  nežiaduce  reakcie  hlásené  s  vyššou
frekvenciou u dospievajúcich pacientov  (vo  veku  13  –  17  rokov)  ako  u
dospelých pacientov alebo nežiaduce reakcie, ktoré boli  zistené  len  počas
krátkodobých klinických  štúdií  u  dospievajúcich  pacientov.  Zdá  sa,  že
klinicky významný prírastok na hmotnosti (? 7%)  sa  vyskytuje  častejšie  u
dospievajúcich v  porovnaní  s  dospelými  pri  porovnateľných  expozíciách.
Výška hmotnostného prírastku a pomer  adolescentných  pacientov,  u  ktorých
bol klinicky signifikantný hmotnostný prírastok,  bol  vyšší  pri  dlhodobej
expozícii (aspoň 24 týždňov) ako pri krátkodobej expozícii.
|Triedy orgánových      |Skupina frekvencií                                |
|systémov               |                                                  |
|Poruchy metabolizmu a výživy                                              |
|Veľmi časté            |Hmotnostný prírastok9, zvýšená hladina            |
|                       |triglyceridov10, zvýšená chuť do jedla.           |
|Časté:                 |Zvýšená hladina cholesterolu11                    |
|Poruchy nervového systému                                                 |
|Veľmi časté:           |Útlm (vrátane: hypersomnie, letargie,             |
|                       |somnolencie).                                     |
|Poruchy gastrointestinálneho traktu                                       |
|Časté:                 |Suchosť v ústach.                                 |
|Poruchy pečene a žlčových ciest                                           |
|Veľmi časté:           |Zvýšenie pečeňových transamináz (ALT/AST; pozri   |
|                       |časť 4.4).                                        |
|Laboratórne a funkčné vyšetrenia                                          |
|Veľmi časté:           |Zníženie celkového bilirubínu, zvýšenie GMT,      |
|                       |zvýšenie plazmatickej hladiny prolaktínu12.       |
9 Nárast telesnej hmotnosti ? 7% pôvodnej telesnej hmotnosti (kg) bol  veľmi
častý a nárast telesnej hmotnosti ? 15% bol častý. Pri  dlhodobej  expozícii
(aspoň 24  týždňov),  zhruba  polovica  adolescentov  mala  nárast  telesnej
hmotnosti ? 15% a takmer tretina  ?  25%  pôvodnej  telesnej  hmotnosti.  Vo
skupine adolescentov bol priemerný  nárast  hmotnosti  najväčší  u pacientov
s preexistujúcou nadváhou alebo obezitou.
10  Pozorované  pri  normálnych  počiatočných  hladinách  nalačno  (<  1,016
mmol/l), ktoré sa zvýšili na ? 1,467 mmol/l a zmeny triglyceridov nalačno  z
hraničnej počiatočnej hodnoty (? 1,016 mmol/l - < 1,467 mmol/l) na  ?  1,467
mmol/l.
11 Zmeny hladín  celkového  cholesterolu  nalačno  z  normálnej  počiatočnej
hodnoty (< 4,39 mmol/l) na ? 5,17 mmol/l sa vyskytovali často. Zmeny  hladín
celkového cholesterolu nalačno z hraničnej počiatočnej hodnoty (? 4,39  -  <
5,17 mmol/l) na ? 5,17 mmol/l sa vyskytovali veľmi často.
12  Zvýšenie  plazmatickej  hladiny  prolaktínu   bolo   hlásené   u   47,4%
mladistvých pacientov.
9. Predávkovanie
Príznaky a symptómy
Medzi veľmi časté príznaky predávkovania (výskyt > 10%)  patrí  tachykardia,
agitácia/agresivita,  dyzartria,  rôzne  extrapyramídové  príznaky  a  nižší
stupeň vedomia od útlmu až po kómu.
K ďalším zdravotne významným dôsledkom predávkovania patria delírium,  kŕče,
kóma,  možný  neuroleptický  malígny  syndróm,  útlm  dýchania,   aspirácia,
hypertenzia alebo hypotenzia, srdcová arytmia (< 2% prípadov  predávkovania)
a zástava dýchania a činnosti srdca. Smrteľné  prípady  sa  vyskytli  už  po
akútnom predávkovaní dávkou 450 mg, ale takisto bolo  popísané  prežitie  po
akútnom predávkovaní dávkou približne 1,500 mg.
Liečba predávkovania
Pre  olanzapín  neexistuje  žiadne  špecifické  antidotum.   Neodporúča   sa
vyvolávanie vracania. Môžu byť indikované štandardné postupy  používané  pri
liečbe  predávkovania  (tj.  výplach  žalúdka,  podanie  aktívneho   uhlia).
Ukázalo  sa,  že  súbežné  podanie  aktívneho   uhlia   znižuje   biologickú
dostupnosť olanzapínu po perorálnom podaní o 50-60%.
Podľa  klinického  stavu  je  potrebné  zahájiť   symptomatickú   liečbu   a
monitorovanie vitálnych funkcií,  vrátane  liečby  hypotenzie,  cirkulačného
šoku a podpory respiračných funkcií. Nepoužívajte adrenalín, dopamín či  iné
sympatomimetiká  s  agonistickou  aktivitou  na  ?-receptoroch,  keďže  beta
stimulácia   môže   viesť    ku    zhoršeniu    hypotenzie.    Monitorovanie
kardiovaskulárnych  parametrov  je  nevyhnutné  kvôli  diagnostike   možných
porúch srdcového rytmu. Pacient má byť až do zotavenia pod stálou  lekárskou
kontrolou.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
1. Farmakodynamické vlastnosti
/Farmakoterapeutická  skupina/:   antipsychotiká,   diazepíny,   oxazepíny   a
tiazepíny,
ATC kód: N05A H03.
Olanzapín je antipsychotická,  antimanická  a  náladu  stabilizujúca  látka,
ktorá  vykazuje  široký   profil   farmakologických   účinkov   na   viaceré
receptorové systémy.
V predklinických štúdiách preukázal  olanzapín  afinitu  k  radu  receptorov
(Ki; < 100 nM) - k serotonínovým 5HT2A/2C, 5HT3, 5HT6; dopamínovým  D1,  D2,
D3, D4, D5; cholinergným muskarínovým M1-M5; ?1-adrenergným; a  histamínovým
H1 receptorom. Behaviorálne štúdie na zvieratách  preukázali  antagonistické
pôsobenie olanzapínu na 5HT, dopamínové a cholínergné  receptory,  čo  je  v
súlade s väzbovým  profilom  látky.  Olanzapín  vykazoval  /in  vitro/  väčšiu
afinitu k serotonínovým 5HT2 receptorom než k dopamínovým D2 a  vyššiu  5HT2
ako D2 aktivitu na /in vivo/ modeloch. Elektrofyziologické štúdie ukázali,  že
olanzapín selektívne znižuje aktivitu  mezolimbických  (A10)  dopaminergných
neurónov  bez  výraznejšej   interakcie   so   striatálnymi   (A9)   dráhami
ovládajúcimi motoriku. Olanzapín znižoval podmienenú reakciu  úniku,  čo  je
test  na  zistenie  antipsychotického  účinku,   v   dávkach,   ktoré   ešte
nevyvolávajú katalepsiu, účinok naznačujúci motorické nežiaduce  účinky.  Na
rozdiel od niektorých iných antipsychotík, olanzapín  zvyšuje  reaktivitu  v
„anxiolytickom“ teste.
V štúdii s jednorazovou perorálnou  dávkou  (10  mg)  a  sledovaním  pomocou
pozitrónovej emisnej tomografie (PET) u  zdravých  dobrovoľníkov  obsadzoval
olanzapín viac 5HT2A receptory ako dopamínové D2 receptory.  Navyše,  štúdia
využívajúca  zobrazovanie   pomocou   jednofotónovej   emisnej   počítačovej
tomografie (SPECT) bola miera obsadzovania D2 receptorov u  schizofrenických
pacientov odpovedajúcich na olanzapín nižšia ako u pacientov  odpovedajúcich
na iné antipsychotiká a risperidón, zatiaľ čo u pacientov odpovedajúcich  na
klozapín bola porovnateľná. V dvoch z dvoch placebo kontrolovaných  a  dvoch
z  troch  porovnávacích   kontrolovaných   štúdií   s   viac   ako   2   900
schizofrenickými pacientmi s pozitívnymi i negatívnymi symptómami  vykazoval
olanzapín štatisticky významne väčšie zlepšenie ako u negatívnych, tak aj  u
pozitívnych symptómov.
V medzinárodnej, dvojito zaslepenej, porovnávacej štúdii zahŕňajúcej  1  481
pacientov so schizofréniou, schizoafektívnymi a  príbuznými  poruchami  a  s
rôznymi   stupňami   pridružených    depresívnych    symptómov    (priemerné
východiskové skóre 16,6 škály  na  Montgomery-Asbergovej  škále  hodnotiacej
depresiu /)  preukázala  prospektívna  sekundárna  analýza  zmenu  skóre  od
východiskovej po konečnú hodnotu štatisticky významné zlepšenie (p=0,001)  v
prospech olanzapínu (-6,0) oproti haloperidolu (-3,1).
U  pacientov  s  manickou  alebo  zmiešanou  epizódou   bipolárnej   poruchy
preukázal olanzapín  v  znížení  manických  symptómov  za  3  týždne  vyššiu
účinnosť ako placebo a valproát semisodium (divalproex).  Olanzapín  taktiež
preukázal porovnateľnú účinnosť s haloperidolom v zmysle  podielu  pacientov
v symptomatickej remisii mánie a depresie po  6  a  12  týždňoch.  V  štúdii
kombinovanej terapie u pacientov liečených lítiom alebo valproátom  po  dobu
minimálne 2 týždne viedlo pridanie olanzapínu v dávke 10 mg (v kombinácii  s
lítiom alebo valproátom) ku väčšej redukcii symptómov mánie  ako  tomu  bolo
pri liečbe lítiom alebo valproátom v rámci monoterapie za 6 týždňov.
V 12-mesačnej štúdii prevencie rekurencie u pacientov s  manickou  epizódou,
ktorí dosiahli remisiu pri liečbe olanzapínom a boli potom randomizovaní  na
užívanie olanzapínu  alebo  placeba,  preukázal  olanzapín  voči  placebu  v
primárnom koncovom bode rekurencie bipolárnej poruchy  štatisticky  významnú
nadradenosť. Olanzapín taktiež vykázal v porovnaní  s  placebom  štatisticky
významnú výhodu buď z hľadiska prevencie rekurencie  mánie  alebo  prevencie
rekurencie depresie.
V druhej 12-mesačnej štúdii prevencie  rekurencie  u  pacientov  s  manickou
epizódou, ktorí dosiahli remisiu pri liečbe kombináciou olanzapínu  a  lítia
a boli potom randomizovaní na užívanie  samotného  olanzapínu  alebo  lítia,
nebol olanzapín v primárnom  koncovom  bode  rekurencie  bipolárnej  poruchy
štatisticky podradený  voči  lítiu  (olanzapín  30,0%,  lítium  38,3%;  p  =
0,055).
V 18-mesačnej štúdii s kombinovanou terapiou u pacientov  s  manickou  alebo
zmiešanou epizódou, ktorí boli stabilizovaní pri  liečbe  olanzapínom  spolu
so  stabilizátorom  nálady  (lítium   alebo   valproát),   nebola   dlhodobá
kombinovaná terapia olanzapínom spolu s lítiom alebo valproátom  štatisticky
významne  superiorná  voči  liečbe  samotným  lítiom  alebo   valproátom   v
predĺžení  doby  do  rekurencie   bipolárnej   poruchy   definovanej   podľa
syndrómových (diagnostických) kritérií.
Pediatrická populácia
Skúsenosti s dospievajúcimi (vo veku 13 až 17 rokov) sú obmedzené  na  údaje
o krátkodobej účinnosti  v  prípade  schizofrénie  (6  týždňov)  a  mánie  v
súvislosti s bipolárnou poruchou I (3 týždne), ktoré zahŕňali menej ako  200
dospievajúcich. Olanzapín sa podával vo flexibilnej dávke od 2,5  mg  až  do
20 mg denne. Počas liečby olanzapínom sa zvýšila hmotnosť  u  dospievajúcich
podstatne viac ako u dospelých. Rozsah  zmien  celkového  cholesterolu,  LDL
cholesterolu, triglyceridov a prolaktínu nalačno (pozri časť 4.4 a 4.8)  bol
väčší u dospievajúcich  ako  u  dospelých.  Nie  sú  k  dispozícii  údaje  o
pretrvávaní účinku a údaje  o  dlhodobej  bezpečnosti  sú  obmedzené  (pozri
časti 4.4 a 4.8).
2. Farmakokinetické vlastnosti
Olanzapín sa po perorálnom  podaní  dobre  vstrebáva  a  dosahuje  maximálne
plazmatické koncentrácie za 5 až 8 hodín.  Vstrebávanie  nie  je  ovplyvnené
jedlom.   Absolútna   perorálna   biologická   dostupnosť   vo   vzťahu    k
intravenóznemu podaniu nebola stanovená.
Olanzapín  sa  metabolizuje  v  pečeni  konjugáciou  a  oxidáciou.   Hlavným
metabolitom    v    obehu    je    10-N-glukuronid,    ktorý    neprestupuje
hematoencefalickou   bariérou.   Cytochrómy   P450-CYP1A2   a    P450-CYP2D6
prispievajú   k   tvorbe   metabolitov   N-desmetylu   a    2-hydroxymetylu,
vykazujúcich in vivo významne nižšiu farmakologickú aktivitu  ako  olanzapín
v  štúdiách  na  zvieratách.  Prevažná  časť  farmakologickej  aktivity   je
spôsobená pôvodným olanzapínom. Po perorálnom podaní,  priemerný  terminálny
polčas vylučovania olanzapínu sa u zdravých  jedincov  líšil  podľa  veku  a
pohlavia.
U zdravých starších jedincov (nad  65  rokov)  sa  v  porovnaní  s  mladšími
jedincami priemerný polčas vylučovania predĺžil (51,8  oproti  33,8  hod)  a
klírens sa  znížil  (17,5  oproti  18,2  l/hod).  Farmakokinetické  odchýlky
pozorované u starších jedincov sú v medziach odchýlok mladších  jedincov.  U
44 schizofrenických pacientov starších ako 65  rokov  sa  pri  dávkach  5-20
mg/deň nepozoroval zvýšený výskyt nežiaducich účinkov.
Priemerný polčas vylučovania u žien sa oproti mužom  predĺžil  (36,7  oproti
32,3 hod) a klírens  sa  znížil  (18,9  oproti  27,3  l/hod).  Napriek  tomu
vykazoval olanzapín (5-20 mg) porovnateľný bezpečnostný profil  tak  u  žien
(n=467) ako aj u mužov (n=869).
U pacientov s poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu <10 ml/min)  v
porovnaní so zdravými jedincami nespôsobovala významný  rozdiel  priemerného
polčasu eliminácie (37,7 oproti 32,4 hod) alebo klírensu (21,2  oproti  25,0
l/hod). Štúdia rovnováhy ukázala, že  približne  57%  olanzapínu  označeného
rádioaktívnym izotopom sa vylučuje do moča vo forme metabolitov.
U  fajčiarov  s  miernym  poškodením  pečene,  v   porovnaní   so   zdravými
nefajčiarmi, sa priemerný polčas vylučovania (39,3 hod) predĺžil  a  klírens
(18,0 l/hod) sa znížil (48,8 hod resp. 14,1 l/hod).
U  nefajčiarov  oproti  fajčiarom  (ženy  i  muži)   sa   priemerný   polčas
vylučovania predĺžil (38,6 oproti 30,4 hod) a klírens  znížil  (18,6  oproti
27,7 l/hod).
Plazmatický klírens olanzapínu je nižší u starších ako u mladších  jedincov,
u žien ako u mužov a u nefajčiarov oproti fajčiarom. Avšak závažnosť  vplyvu
veku, pohlavia alebo fajčenia na klírens a polčas vylučovania olanzapínu  sú
malé v porovnaní s celkovou variabilitou medzi jednotlivcami.
V klinickej štúdii  neboli  žiadne  rozdiely  farmakokinetických  parametrov
medzi belochmi, Japoncami a Číňanmi.
Pri plazmatickej koncentrácii 7 až približne 1 000 ng/ml sa olanzapín  viaže
približne z 93% na plazmatické bielkoviny, predovšetkým na  albumíny  a  ?1-
kyslý-glykoproteín.
Pediatrická populácia
Dospievajúci (vek 13 až 17 rokov): Farmakokinetika olanzapínu je  podobná  u
dospievajúcich a dospelých. V klinických štúdiách bola  priemerná  expozícia
olanzapínu približne o 27% vyššia u  dospievajúcich.  Demografické  rozdiely
medzi dospievajúcich a dospelými zahŕňali nižšiu priemernú telesnú  hmotnosť
a menší počet fajčiarov medzi dospievajúcimi. Tieto faktory  možno  prispeli
k vyššej priemernej expozícii pozorovanej u dospievajúcich.
3. Predklinické údaje o bezpečnosti
Akútna toxicita (po jednorazovom podaní)
Príznaky  toxicity  po  perorálnom   podaní   hlodavcom   obsahovali   silnú
neuroleptickú zložku: hypoaktivitu, kómu, tras, klonické  kŕče,  slinenie  a
pokles telesnej hmotnosti. Stredná letálna dávka u myší bola 210 mg/kg  a  u
krýs 175 mg/kg. Psy tolerovali jednorazovú dávku až do 100 mg/kg  s  nulovou
mortalitou. Medzi klinické príznaky patril  útlm,  ataxia,  tras,  zrýchlený
pulz, sťažené dýchanie,  mióza  a  anorexia.  U  opíc  vyvolala  jednorazová
perorálna  dávka  do  100  mg/kg  vyčerpanosť  a  vyššie   dávky   čiastočné
bezvedomie.
Toxicita po opakovanom podaní
Medzi hlavné prejavy toxicity pozorované v 3-mesačnej štúdii  u  myší  a  1-
ročnej štúdii u potkanov a psov patril útlm CNS,  anticholínergné  účinky  a
ochorenia periférnej krvi. Na útlm CNS sa vyvinula tolerancia. Pri  vysokých
dávkach poklesli parametre rastu. Reverzibilné účinky  spojené  so  zvýšenou
hladinou prolaktínu u krýs  zahŕňali  pokles  hmotnosti  ovárií  a  uteru  a
morfologické zmeny vaginálneho epitelu a mliečnej žľazy.
Hematologická toxicita:
U všetkých druhov  boli  pozorované  účinky  na  hematologické  ukazovatele,
vrátane na  dávke  závislom  poklese  počtu  leukocytov  v  krvi  u  myší  a
nešpecifickom poklese leukocytov  v  krvi  u  krýs;  cytotoxický  účinok  na
kostnú dreň sa však nedokázal. U  niekoľkých  psov,  ktorým  sa  podávalo  8
alebo 10 mg/kg/deň (celková expozícia olanzapínu [AUC]  je  12-  až  15-krát
vyššia než pri  podaní  dávky  12  mg  človeku),  sa  vyvinula  reverzibilná
neutropénia,  trombocytopénia  alebo  anémia.  U  psov   s   cytopéniou   sa
nepozorovali žiadne nepriaznivé  účinky  na  progenitorové  a  proliferujúce
bunky kostnej drene.
Reprodukčná toxicita
Olanzapín nemá žiadne teratogénne účinky. U  samcov  potkanov  sa  pozoroval
pokles libida ako dôsledok sedácie. Estrálne cykly  boli  ovplyvnené  dávkou
1,1 mg/kg (čo  je  3-násobok  maximálnej  dávky  u  človeka)  a  reprodukčné
parametre boli u  potkanov  ovplyvnené  dávkou  3  mg/kg  (čo  je  9-násobok
maximálnej dávky  u  človeka).  U  potomstva  potkanov,  ktorým  sa  podával
olanzapín, sa pozorovalo oneskorenie fetálneho  vývoja  a  prechodný  pokles
aktivity.
Mutagenita
Olanzapín  nemal  mutanogénne  ani   klastogénne   účinky   v   žiadnom   zo
štandardných testov, vrátane testov  bakteriálnych  mutácií  /in  vivo/  a  /in/
/vitro/ testov na cicavcoch.
Karcinogenita
Na základe výsledkov štúdií na myšiach a potkanoch sa zistilo, že  olanzapín
nie je karcinogénny.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
1. Zoznam pomocných látok
Jadro tablety
Monohydrát laktózy
Povidón K30
Krospovidón
Kopovidón
Koloidný oxid kremičitý
Magnéziumstearát
Obal tablety
Oxid titaničitý (E171)
Polyvinylalkohol
Mastenec
Xantanová guma
Sójový lecitín
2. Inkompatibility
Neaplikovateľné.
3. Čas použiteľnosti
2 roky
4. Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.
5. Druh obalu a obsah balenia
OPA/Al/PVC/Al blister po 7 filmom obalených tabliet v každom blistri.
28 filmom obalených tabliet ( 4 blistre) alebo 56 filmom  obalených  tabliet
( 8 blistrov) v škatuli.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené do obehu.
6. Špeciálne opatrenia na likvidáciu
   Žiadne zvláštne požiadavky.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Vipharm S.A., ul. Przewoźników 11, 03-691 Waršava, Poľsko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA
 OLPINAT 5 mg: 68/0232/10-S
OLPINAT 10 mg: 68/0233/10-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
   APRÍL  2010
 Polsko
  Polsko Alternatíva
Grafické sledovanie cien
Najnovšie pridané lieky
- Betahistin PLIVA 8 mg
- Dansac Skin Lotion...
- Softine 0,03 mg/3mg...
- PHARMATEX VAGINALNE...
- DEPAKINE
- ACTIVE GEL - MASÁŽNY...
- ENSURE PLUS čokoládová...
- Glukometer Healthpro
- THERAPEARL Obklad na...
- SanaSet
- ACCU-CHEK RAPID-DLINK...
- Expert Humerálny Klinec...
- MILGAMMA N
- Megasystem-C
- Globifer forte
- 10 % GLUCOSE IN WATER FOR...
- Revízna TEP kolenného...
- ALBAREL 1mg
- MUESLI bezlepkové...
- Omeprazol STADA 20 mg

![$array_search[txt_zem]](/system/theme/images/flags/nl.png) 
 ![$array_search[txt_zem]](/system/theme/images/flags/de.png) 
 ![$array_search[txt_zem]](/system/theme/images/flags/es.png) 
 ![$array_search[txt_zem]](/system/theme/images/flags/fr.png)