Písomná informácia pre používateľov


Príloha č.


PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Epirubicin Actavis 2mg/ml
injekčný roztok

epirubicíniumchlorid

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš
liek.
- Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste
si ju znovu prečítali.
- Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára.
- Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca
aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi.


V tejto písomnej informácii pre používateľov:
1. Čo je Epirubicin Actavis a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Epirubicin Actavis
3. Ako užívať Epirubicin Actavis
4. Možné vedľajšie účinky
5 Ako uchovávať Epirubicin Actavis
6. Ďalšie informácie

1. ČO JE EPIRUBICIN ACTAVIS A NA ČO SA POUžÍVA

Epirubicin Actavis je protinádorový liek. Liečba protinádorovým liekom je
niekedy nazývaná chemoterapia. Epirubicin Actavis patrí do skupiny liekov
nazývaných antracyklíny. Tieto pôsobia na aktívne rastúce bunky, spomaľujú
alebo zastavujú ich rast a zvyšujú šancu na odumretie týchto buniek.

Epirubicin Actavis sa používa na liečbu rôznych druhov nádorových ochorení.
Spôsob použitia závisí na druhu nádorového ochorenia, ktoré je liečené.

Epirubicin Actavis sa podáva do krvného obehu, ak sa používa na liečbu
karcinómov (nádorov) prsníka, žalúdka a pľúc ako aj na liečbu pokročilého
karcinómu vaječníkov.

Pri injekčnom podaní do mechúra cez trubičku sa Epirubicin Actavis používa
na liečbu nádorov steny močového mechúra. Môže sa tiež použiť po iných
liečbach ako prevencia proti opätovnému rastu týchto buniek.


2. SKÔR AKO UžIJETE EPIRUBICIN ACTAVIS

Neužívajte Epirubicin Actavis ak:
- ste alergický (precitlivený) na epirubicíniumchlorid alebo niektorú
z ďalších zložiek Epirubicinu Actavis.
- je Vám známe, že máte nízke hodnoty krvného obrazu, keďže
Epirubicín ho môže ešte znížiť.
- ste podstúpili inú chemoterapiu, napr. doxorubicínom alebo
daunorubicínom, ktorá môže zvýšiť riziko výskytu vedľajších
účinkov.
- trpíte alebo ste trpeli srdcovými problémami.
- trpíte akútnou vážnou infekciou
- máte vážne pečeňové problémy.
- trpíte vážnym zápalom v ústach, zápalom hltanu, pažeráku
a gastrointestinálneho traktu.
- dojčíte.

Epirubicin Actavis sa nesmie podať injekciou do močového mechúra ak:
- trpíte infekciou močových ciest
- sú prítomné nádory prerastajúce steny mechúra
- sú problémy s umiestnením hadičky
- trpíte zápalom mechúra
- ostáva veľké množstvo moču v mechúre po pokuse o jeho vyprázdnenie
- máte stiahnutý mechúr


Buďte zvlášť opatrný pri používaní Epirubicinu Actavis ak:
- trpíte problémami s pečeňou alebo obličkami. Mali by ste o tom pred
liečbou informovať lekára, keďže Vám bude musieť poskytnúť zvláštnu
starostlivosť.

Lekár tiež vykoná pravidelné vyšetrenia
- aby Váš počet krvných elementov (krvný obraz) nebol príliš nízky.
- aby kontroloval hladinu kyseliny močovej v krvi
- aby sa uistil, že Vaše srdce a pečeň pracujú normálne.
- ak podstupujete alebo ste podstúpili liečbu ožarovaním v oblasti
srdca.

V prípade, že spozorujete opuchy a bolesť v ústach alebo na sliznici,
informujte svojho lekára.

Epirubicín môže sfarbovať moč do červena 1 alebo 2 dni po podaní.

Užívanie iných liekov
Informujte svojho lekára či užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte
iné lieky, aj tie, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis. Hlavne:
- Cimetidín (používaný na zníženie množstva kyseliny v žalúdku).
- Paclitaxel a docetaxel (používaný pri niektorých nádorových
ochoreniach).
- Interferón alfa-2b (používaný pri niektorých nádorových ochoreniach
a lymfómoch a žltej horúčke).
- Chinín (používaný pri liečbe malárie a kŕčov nôh).
- Dexrazoxan (niekedy používaný s doxorubicínom na zníženie rizika
výskytu srdcových problémov).
- Dexverapamil (používaný na liečbu niektorých srdcových stavov).
- Iné lieky, ktoré majú vplyv na pečeň a/alebo srdce
- Živé vakcíny.
- Iné lieky, ktoré majú vplyv na kostnú dreň (ako sú iné lieky na
liečbu rakoviny, sulfónamid a chloramfenikol (antibakteriálny liek)
difenylhydnatoin (antiepileptikum), amidopyrínové deriváty
(niektoré lieky na liečbu napr. bolesti a horúčky) a niektoré
antivírusové lieky).

Tehotenstvo a dojčenie
Epirubicin Actavis môže spôsobiť vrodené vady, v prípade ak bol používaný
počas tehotenstva. Je dôležité informovať svojho lekára, ak ste tehotná,
alebo ak otehotniete počas liečby. Epirubicin Actavis nesmiete užívať počas
tehotenstva, pokiaľ to nie je jednoznačne určené lekárom.
Ak ste Vy alebo Váš partner liečení Epirubicinom Actavis, odporúča sa
používať účinné antikoncepčné prípravky počas liečby a po dobu 6 mesiacov
po liečbe. Ak otehotniete počas liečby, odporúča sa vyhľadať genetické
poradenstvo.
Existuje riziko neplodnosti spojené s liečbou Epirubicinom Actavis. Muži -
pacienti by mali zvážiť možnosť konzervácie (uchovania) spermii pred
liečbou.

Epirubicin Actavis môže byť škodlivý pre dojčené deti, preto musia dojčiace
ženy prerušiť dojčenie pred začiatkom liečby Epirubicinom Actavis.

Vedenie vozidla a obsluha strojov.
Epirubicin Actavis môže spôsobiť nevoľnosť a zvracanie, čo môže dočasne
znížiť schopnosť viesť motorové vozidlá alebo obsluhovať stroje.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Epirubicinu Actavis
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) na ml, to znamená, že
v podstate „neobsahuje sodík“.


3. AKO UžÍVAť EPIRUBICIN ACTAVIS

Epirubicin Actavis Vám podá lekár alebo zdravotná sestra, buď do žily alebo
priamo do močového mechúra. Lekár určí správnu dávku a počet dní liečby.
Toto závisí na type rakoviny, Vašom zdravotnom stave, výške, hmotnosti,
funkcii pečene a na inej liečbe, ktorú podstupujete.

/Injekcia alebo infúzia do žily/
Epirubicin Actavis môže byť podaný ako injekcia do žily počas 3-5 minút.
Rovnako môže byť liek zriedený pred zavedením pomalej infúzie, zvyčajne
kvapkaním do žily po dobu 30 minút.

/Podanie injekcie do močového mechúra/
Ak sa injekcia podá do močového mechúra, nesmiete piť žiadne tekutiny 12
hodín pred liečbou, aby nedošlo k nadmernému zriedeniu lieku močom. Roztok
je potrebné udržať v mechúre počas 1-2 hodín po podaní. Je potrebné, aby
ste sa občas obrátili, a tým sa zabezpečí, že do kontaktu s liekom sa
dostanú všetky časti močového mechúra.

Treba dbať na to, aby pri vyprázdňovaní močového mechúra nedošlo ku
kontaktu obsahu vyprázdneného mechúra s pokožkou. V prípade kontaktu
s pokožkou, dôkladne umyte postihnuté miesto mydlom a vodou, ale nedrhnite.

Lekár Vám bude pravidelne vykonávať krvné testy na zistenie akýchkoľvek
nežiaducich účinkov. Lekár bude rovnako po dobu niekoľkých týždňov po
liečbe monitorovať Vaše srdce, aby zistil možné poškodenie srdca.

Ak dostanete viac Epirubicinu Actavis ako máte
Môžete pocítiť bolesti v ústach. Keďže Vám bude liek podávaný v nemocnici,
je nepravdepodobné, že ho dostanete príliš veľa alebo príliš málo.
Informujte lekára ak máte pochybnosti.


4. MOžNÉ VEDľAJšIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, Epirubicin Actavis môže spôsobovať vedľajšie účinky,
hoci sa neprejavia u každého.

Ak spozorujete niektoré z nasledovných vedľajších účinkov pri podávaní
epirubicínu infúziou do žily, ihneď to povedzte svojmu lekárovi, nakoľko sa
jedná o veľmi vážne vedľajšie účinky. Možno bude potrebná okamžitá lekárska
starostlivosť:
- Sčervenanie, bolesť alebo opuch v mieste injekcie. Po náhodnej
injekcii mimo žily môže dôjsť k poškodeniu tkaniva.
- Príznaky srdcových problémov, ako sú bolesť v hrudi, dýchavičnosť,
opuch členkov (tieto účinky sa môžu objaviť aj po niekoľkých
týždňoch po ukončení liečby epirubicínom)
- Vážne alergické reakcie, príznaky vrátane slabosti, kožnej vyrážky,
opuchov tváre a ťažkostí s dýchaním alebo chrčanie. V niektorých
prípadoch sa môže vyskytnúť kolaps.

Ak spozorujete niektoré z nasledovných vedľajších účinkov, informujte čo
najskôr Vášho lekára:

/Veľmi časté (u viac ako 1 z 10 pacientov):/
Vypadávanie vlasov, spomalený rast fúzov.

/Časté/ (/u menej ako 1 z 10 pacientov):/
Alergické reakcie, pocit choroby, hnačka (ktorá môže viesť k dehydratácii),
strata chuti do jedla, bolesť brucha, zápal pažeráku (ezofagitída), vysoké
množstvo pigmentov v ústach, opuchy a bolesti v ústach, ulcerácia na perách
a/alebo jazyku a/alebo pod jazykom, návaly horúčavy, zmeny v krvinkách
spôsobujúce krvácanie, horúčka alebo infekcie.

/Menej časté (u menej ako 1 z 100 pacientov)/
Bolesť hlavy, vysoké množstvo pigmentov v koži a nechtoch, začervenanie
kože, citlivosť na svetlo (v prípade ožarovania), zápal žíl vrátane
zrážania krvi (tromboflebitída).

/Zriedkavé (u menej ako 1 z 1000 pacientov)/
Žihľavka, horúčka a/alebo triaška, závraty, vynechanie menštruácie
(amenorea), nedostatok spermií, dna, zmeny srdcových a pečeňových funkcií.

Epirubicín môže sfarbovať moč do červena 1 alebo 2 dni po podaní, čo je
normálny jav spojený s farbou lieku.

Dlhodobý účinok je určitý typ leukémie (akútna myeloidná leukémia), ktorá
bola zriedkavo hlásená.

V prípade podania epirubicínu priamo do mechúra môžete pociťovať bolesť
alebo problémy pri močení. Taktiež môžete spozorovať krv v moči.

Ak začnete pociťovať niektorý z vedľajších účinkov ako závažný, alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, informujte, prosím, svojho lekára alebo
lekárnika.


5. AKO UCHOVÁVAť EPIRUBICIN ACTAVIS

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Skladujte v chladničke pri 2 – 8°C.
Ponechajte liekovku v papierovej škatuľke kvôli ochrane proti svetlom.

Nepoužívajte Epirubicin Actavis po dátume expirácie uvedenom na etikete
a na vonkajšom obale za EXP. Dátum expirácie sa vzťahuje na posledný deň
v danom mesiaci.

Nepoužívajte Epirubicin Actavis ak spozorujete viditeľné známky skazenia.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Informujte
sa u svojho lekárnika ako zlikvidovať lieky, ktoré už nepotrebujete. Tieto
opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. ĎALšIE INFORMÁCIE

Čo Epirubicin Actavis obsahuje

- Liečivo je epirubicíniumchlorid. Každý mililiter injekčného roztoku
obsahuje 2 mg epirubicíniumchloridu.
- Ďalšie zložky sú chlorid sodný, kyselina chlorovodíková (na úpravu
pH) a voda na injekciu.

Ako Epirubicin Actavis vyzerá a obsah balenia

Epirubicin Actavis 2 mg/ml injekčný roztok je číry červený roztok.

/Veľkosti balenia:/
1 x 5 ml injekčná liekovka (10 mg/5 ml)
1 x 10 ml injekčná liekovka (20 mg/10 ml)
1 x 25 ml injekčná liekovka (50 mg/25 ml)
1 x 50 ml injekčná liekovka (100 mg/50 ml)
1 x 100 ml injekčná liekovka (200 mg/100 ml)

Jedna 5 ml injekčná liekovka Epirubicinu Actavis 2 mg/ml injekčného roztoku
obsahuje 10 mg epirubicíniumchloridu, čo zodpovedá 9,35 mg epirubicínu.
Jedna 10 ml injekčná liekovka Epirubicinu Actavis 2 mg/ml injekčného
roztoku obsahuje 20 mg epirubicíniumchloridu, čo zodpovedá 18,7 mg
epirubicínu.
Jedna 25 ml injekčná liekovka Epirubicinu Actavis 2 mg/ml injekčného
roztoku obsahuje 50 mg epirubicíniumchloridu, čo zodpovedá 46,75 mg
epirubicínu.
Jedna 50 ml injekčná liekovka Epirubicinu Actavis 2 mg/ml injekčného
roztoku obsahuje 100 mg epirubicíniumchloridu, čo zodpovedá 93,5 mg
epirubicínu.
Jedna 100 ml injekčná liekovka Epirubicinu Actavis 2 mg/ml injekčného
roztoku obsahuje 200 mg epirubicíniumchloridu, čo zodpovedá 187 mg
epirubicínu.
Držiteľ rozhodnutia registrácii
Actavis Group hf.
Reykjavíkurvegi 76-78
IS-220 Hafnarfjörđur
Island

Výrobca

Actavis Nordic A/S
Řrnegĺrdsvej 16
DK-2820 Gentofte
Dánsko

S.C. Sindan Pharma S.R.L.
11 Ion Mihalache Blvd.
011171 Bukurešť
Rumunsko

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru
(EHP) pod nasledovnými názvami:
Česká republika Epirubicin Actavis 2 mg/ml
Maďarsko Episindan
Poľsko Episindan
Slovenská republika Epirubicin Actavis 2 mg/ml
Slovinsko Episindan



Táto písomná informácia bola naposledy schválená v apríli 2008.

Podrobná informácia o tomto lieku je k dispozícii na webovej stránke
Actavis: www.actavis.com.
----------------------------------------------------------------------------
-----------------------------------------
Nasledujúca informácia je určená len pre lekárov a zdravotníckych
pracovníkov:

Epirubicin Actavis 2 mg/ml injekčný roztok
Pokyny na použitie

ANTINEOPLASTICKÁ LÁTKA
Inkompatibility
Treba zamedziť dlhotrvajúcemu kontaktu epirubicínu s roztokom so zásaditým
pH (vrátane roztokov obsahujúcich bikarbonát), nakoľko spôsobuje hydrolýzu
lieku. Na riedenie sa majú použiť len látky uvedené v časti „Pokyny na
použitie“.
Injekčný roztok ani iný zriedený roztok epirubicínu sa nesmie miešať s
inými liekmi. Bola dokázaná fyzikálna inkompatibilita s heparínom.
Epirubicín sa nesmie miešať s akýmkoľvek iným liekom.

Návod na použitie
/Intravenózne podanie:/ Odporúča sa podanie Epirubicinu Actavis cez hadičku s
voľne stekajúcou intravenóznou infúziou (0,9% chlorid sodný). Na
minimalizovanie rizika trombózy alebo perivenóznej extravazácie, je obvyklý
čas infúzie medzi 3 a 20 minútami, v závislosti od dávky a objemu infúzneho
roztoku. Priame intravenózne podanie sa neodporúča, vzhľadom na riziko
extravazácie, ktoré sa môže objaviť napriek prítomnosti primeraného krvného
návratu pri aspirácii.

/Intravezikálne podanie:/ Epirubicin Actavis musí byť pred podaním rozriedený
v sterilnej vode na injekciu alebo v 0,9% sterilnom fyziologickom roztoku.
Epirubicin Actavis sa má podať pomocou katétra a roztok je potrebné udržať
v mechúre po dobu 1-2 hodín. Počas instilácie by sa mal pacient otáčať, aby
sa zaistil najširší kontakt roztoku so sliznicou mechúra. Aby sa vyhlo
nadmernému zriedeniu roztoku močom, pacient by mal byť informovaný aby 12
hodín pred instiláciou nepil žiadne tekutiny. Pacient má byť upozornený,
aby sa vymočil na konci doby instilácie.
Injekčný roztok neobsahuje žiadne konzervačné látky a akékoľvek nepoužité
množstvo lieku musí byť okamžite zlikvidované.
/Návod na bezpečné zaobchádzanie a likvidáciu antineoplastických látok:/
1. Prípravu injekčného roztoku musí vykonávať školený personál
v aseptických podmienkach
2. Príprava infúzneho roztoku má byť vykonaná vo vyhradenom aseptickom
priestore.
3. Majú byť použité vhodné jednorazové ochranné rukavice, okuliare,
plášte a masky.
4. Musia byť vykonané opatrenia, aby sa predišlo kontaktu lieku s očami.
V prípade kontaktu lieku s očami, vypláchnite oči dostatočným
množstvom vody a/alebo 0,9% roztokom chloridu sodného. Potom
vyhľadajte lekársku pomoc.
5. V prípade kontaktu lieku s pokožkou, dôkladne umyte postihnuté miesto
mydlom a vodou alebo roztokom bikarbonátu sodného. Nedrhnite však
kefou. Vždy si umývajte ruky po vyzlečení rukavíc.
6. Ak sa liek rozleje alebo vytečie, aplikujte roztok chlórnanu sodného
(1% použiteľný chlórnan), najprv namočením, a potom vodou. Všetky
predmety použité pri čistení sa majú likvidovať nižšie uvedeným
spôsobom.
7. Tehotné ženy nesmú zaobchádzať s cytotoxickými prípravkami.
8. Primeraná pozornosť a bezpečnostné opatrenia sa majú venovať
likvidácii všetkých materiálov (injekčné striekačky, ihly, atď.)
používaných na rekonštitúciu a/alebo riedenie, cytotoxických liekov.
Všetky nepoužité lieky alebo odpad vzniknutý z liekov majú byť
likvidované v súlade s miestnymi požiadavkami.


Skladovanie
/V originálnom balení:/ Skladujte v chladničke pri 2 – 8°C. Ponechajte
liekovku v papierovej škatuľke na ochranu pred svetlom.

/Po prvom otvorení:/ Z mikrobiologického hľadiska musí byť liek použitý
okamžite po prvom prerazení gumovej zátky. Ak sa nepoužije okamžite, za
dobu uchovávania a podmienky zodpovedá používateľ.

/Po zriedení injekčného roztoku:/ Liek musí byť použitý okamžite po prvom
prerazení gumovej zátky. Ak sa nepoužije okamžite, za dobu uchovávania a
podmienky zodpovedá používateľ.
Pre ďalšie informácie o Epirubicine Actavis 2 mg/ml injekčný roztok pozri
Súhrn charakteristických vlastností lieku (SPC).

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


Príloha č. Top of Form

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

Epirubicin Actavis 2 mg/ml
injekčný roztok


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každý mililiter injekčného roztoku obsahuje 2 mg epirubicíniumchloridu.

Jedna 5 ml injekčná liekovka Epirubicinu Actavis 2 mg/ml injekčného roztoku
obsahuje 10 mg epirubicíniumchloridu, čo zodpovedá 9,35 mg epirubicínu.

Jedna 10 ml injekčná liekovka Epirubicinu Actavis 2 mg/ml injekčného
roztoku obsahuje 20 mg epirubicíniumchloridu, čo zodpovedá 18,7 mg
epirubicínu.

Jedna 25 ml injekčná liekovka Epirubicinu Actavis 2 mg/ml injekčného
roztoku obsahuje 50 mg epirubicíniumchloridu, čo zodpovedá 46,75 mg
epirubicínu.

Jedna 50 ml injekčná liekovka Epirubicinu Actavis 2 mg/ml injekčného
roztoku obsahuje 100 mg epirubicíniumchloridu, čo zodpovedá 93,5 mg
epirubicínu.

Jedna 100 ml injekčná liekovka Epirubicinu Actavis 2 mg/ml injekčného
roztoku obsahuje 200 mg epirubicíniumchloridu, čo zodpovedá 187 mg
epirubicínu.

Pomocná látka: sodík 3,54 mg/ml (0,154 mmol).

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Injekčný roztok.

Číry červený roztok.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1. Terapeutické indikácie

Epirubicín sa používa na liečbu škály nádorových ochorení vrátane:
- Karcinómu prsníka
- Karcinómu žalúdka
- Pokročilého karcinómu vaječníkov
- Malobunkového pľúcneho karcinómu

Intravezikálne podanie sa ukázalo byť výhodné v :
- liečbe papilárneho karcinómu močového mechúra z prechodných buniek
- liečbe karcinómov mechúra in-situ
- profylaxii recidivujúceho povrchového nádoru mechúra po transuretrálnej
resekcii.

4.2. Dávkovanie a spôsob podávania

Epirubicin Actavis je určený iba na intravenózne alebo intravezikálne
použitie. O bezpečnosti a účinnosti lieku u detí nie je dostatok údajov.

/Intravenózne podanie/
Odporúča sa podanie Epirubicinu Actavis cez hadičku s voľne stekajúcou
intravenóznou infúziou fyziologického roztoku po skontrolovaní, že ihla je
vhodne umiestnená v žile. Je potrebný opatrný postup, aby sa zabránilo
extravazácii (pozri časť 4.4). V prípade extravazácie je potrebné podávanie
okamžite zastaviť.

/Obvyklé dávky/
Ak sa epirubicíniumchlorid používa v monoterapii, odporúčaná dávka u
dospelých je 60-90 mg/m2 povrchu tela. Epirubicíniumchlorid musí byť podaný
intravenóznou injekciou po dobu 3-5 minút. Dávka sa má zopakovať v 21-
dňových intervaloch, v závislosti od stavu kostnej drene vo vzťahu ku
krvotvorbe pacienta. V prípade výskytu príznakov toxicity, vrátane závažnej
neutropénie/neutropenickej horúčky a trombocytopénie (môžu pretrvávať na
21. deň), môže byť potrebná úprava alebo odklad nasledujúcej dávky.

/Vysoké dávky/
Pri liečbe rakoviny pľúc vysokými dávkami má byť epirubicíniumchlorid
v monoterapii podávaný podľa nasledovného režimu:
• Malobunkový karcinóm pľúc (predtým neliečený): 120 mg/m2 deň 1, každé 3
týždne.
Pri liečbe vysokými dávkami môže byť epirubicíniumchlorid podávaný vo forme
intravenózneho bolusu po dobu 3-5 minút, alebo vo forme infúzie po dobu až
30 minút.

/Rakovina prsníka/
V adjuvantnej liečbe včasného karcinómu prsníka u pacientov s pozitívnymi
lymfatickými uzlinami sa odporúčaná intravenózna dávka
epirubicíniumchloridu pohybuje od 100 mg/m2 (ako jednorazová dávka na 1.
deň) do 120 mg/m2 (dve oddelené dávky na 1. a 8. deň) každé 3-4 týždne
v kombinácii s intravenózne podaným cyklofosfamidom a 5-fluorouracilom
a orálne podaným tamoxifenom.

Nižšie dávky (60-75 mg/m2 pre konvenčné dávkovacie schémy a 105-120 mg/m2
pre vysokodávkové schémy) sa odporúčajú u pacientov, ktorých funkcia
kostnej drene bola poškodená predchádzajúcou chemoterapiou alebo
rádioterapiou, vekom, alebo neoplastickou infiltráciou kostnej drene.
Celková dávka v jednom cykle môže byť rozdelená do 2-3 po sebe idúcich dní.

Nasledujúce dávky epirubicíniumchloridu sú obvykle používané v monoterapii
a kombinovanej chemoterapii na liečbu rôznych tumorov:

| |Dávka epirubicíniumchloridu (mg/m2 )a |
| | |
|Druh rakoviny |Monoterapia |Kombinovaná liečba |
|Pokročilá |60-90 |50-100 |
|rakovina | | |
|vaječníkov | | |
|Rakovina žalúdka |60–90 |50 |
|Malobunkový |120 |120 |
|pľúcny karcinóm | | |
|Rakovina mechúra |50 mg/50 ml alebo 80 | |
| |mg/50 ml (karcinóm in| |
| |situ) | |
| |Profylaxia: | |
| |50 mg/50 ml týždenne | |
| |počas 4 týždňov, | |
| |potom mesačne počas | |
| |11 mesiacov | |


a Dávky vo všeobecnosti podávané na 1. deň alebo na 1., 2. a 3. deň v 21
dňovom intervale.

/Kombinovaná liečba/
Ak sa epirubicíniumchlorid používa v kombinácii s inými cytotoxickými
liekmi, je potrebné podľa toho znížiť dávku. Obvykle používané dávky sú
uvedené v tabuľke hore.

/Zhoršená funkcia pečene/
Vzhľadom na to, že epirubicín sa vylučuje hlavne hepatobiliárnym systémom,
u pacientov so zhoršenou funkciou pečene by sa mala dávka znížiť
v závislosti od hladiny sérového bilirubínu, nasledovne:
SGOT*) Redukcia dávky
2-5 x horný normálny limit 50%
>5 x horný normálny limit 75%

*) sérový glutamát oxalacetát transaminázy

/Zhoršená funkcia obličiek/
Pri miernom obličkovom poškodení nie je potrebné redukovať dávku, vzhľadom
na obmedzené množstvo epirubicínu vylučovaného touto cestou. Úprava dávky
môže byť potrebná u pacientov so sérovým kreatinínom >5mg/dl.

/Intravezikálne podanie/
Epirubicíniumchlorid je možné podávať intravezikálne v liečbe povrchových
nádorov mechúra a karcinómov – in situ. Nemal by byť podávaný
intravezikálne v liečbe invazívnych tumorov, ktoré prerástli stenou
mechúra. V takýchto prípadoch je vhodnejšia systémová liečba alebo operácia
(pozri časť 4.3). Epirubicíniumchlorid bol tiež úspešne použitý
intravezikálne ako profylaxia rekurencie po transuretrálnej resekcii
povrchového nádoru.

V liečbe povrchovej rakoviny mechúra sa odporúča nasledovný liečebný režim
s použitím nižšie uvedenej zrieďovacej tabuľky:

Instilácia 50 mg/50 ml (zriedené vo fyziologickom roztoku alebo sterilnej
destilovanej vode) raz týždenne počas 8 týždňov. V prípade lokálnej
toxicity sa odporúča redukcia dávky na 30 mg/50 ml.

Pre karcinómy – in situ: podľa individuálnej tolerancie pacienta sa môže
dávka zvýšiť až na 80 mg/50 ml.

Na profylaxiu: 4 týždňové podávanie 50 mg/50 ml s následnými 11 mesačnými
instiláciami rovnakej dávky.

/ZRIEĎOVACIA TABUĽKA PRE INSTILAČNÝ ROZTOK/
|Požadovaná dávka|Objem 2 mg/ml |Objem |Celkový |
|Epirubicíniumchl|injekcie |sterilnej |objem na |
|oridu |Epirubicíniumchl|vody na |mechúrovú |
| |oridu |riedenie pre|instiláciu |
| | |injekciu | |
| | |alebo 0.9% | |
| | |sterilný | |
| | |fyziologický| |
| | |roztok | |
|30 mg |15 ml |35 ml |50 ml |
|50 mg |25 ml |25 ml |50 ml |
|80 mg |40 ml |10 ml |50 ml |


Roztok by sa mal v mechúre udržať počas 1 – 2 hodín. Aby sme sa vyhli
nadmernému zriedeniu roztoku močom, pacient by mal byť informovaný, aby 12
hodín pred instiláciou nepil žiadne tekutiny. Počas instilácie by sa mal
pacient občas otočiť a mal by byť poučený, aby vypráznil močový mechúr na
konci doby instilácie.
4.3. Kontraindikácie

Epirubicin Actavis je kontraindikovaný pri:

- precitlivenosti na liečivo alebo na niektorú z pomocných látok.
- pretrvávajúcej myelosupresii vyvolanej predchádzajúcou liečbou inými
antineoplastikami alebo rádioterapiou.
- pacientoch liečených antracyklínovými liekmi ako sú doxorubicín alebo
daunorubicín v ich maximálnej kumulatívnej dávke.
- anamnéze súčasného alebo predchádzajúceho srdcového zlyhania (vrátane
srdcového zlyhania triedy IV Newyorskej Srdcovej Asociácie (NYHA), akútneho
infarktu myokardu a predchádzajúceho infarktu myokardu s reziduálnou
triedou srdcového zlyhania III alebo IV NYHA, akútnej zápalovej srdcovej
choroby, arytmie s vážnymi hemodynamickými následkami).
- akútnych systemových infekciách.
- vážnych pečeňových poškodeniach.
- vážnej mukozitíde úst, farynxu, ezofágu a gastrointestinálneho traktu.
- dojčení.

Epirubicin Actavis je kontraindikovaný pre intravezikálne podanie v
prípade:

- infekcie močového traktu
- invazívnych tumorov, ktoré prerastajú stenou mechúra
- problémov s katetrizáciou
- vezikulárneho zápalu
- vysokého objemu reziduálneho moču
- kontrahovaného mechúra

4.4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri užívaní

Epirubicin Actavis by sa mal podávať len pod dohľadom kvalifikovaného
lekára so skúsenosťami s používaním chemoterapeutických látok. Diagnostické
a liečebné prostriedky by mali byť k dispozícii pre zvládanie liečby
a možných komplikácií v súvislosti s myelosupresiou, hlavne po liečbe
vysokými dávkami epirubicínu.

Epirubicín môže mať genotoxický účinok. Preto sa odporúča mužom liečeným
epirubicínom nesplodiť deti počas liečby a až 6 mesiacov po liečbe
a vyhľadať možnosť konzervácie spermií pred liečbou kvôli možnej
neplodnosti spôsobenej liečbou epirubicínom. Ženy by nemali otehotnieť
počas liečby epirubicínom. Muži aj ženy by mali používať účinné metódy
antikoncepcie počas liečby a 6 mesiacov po nej.

Extravazácia lieku zo žily počas injekcie môže viesť k závažnej tkanivovej
lézii a nekróze. Môže sa tiež objaviť venózna skleróza, predovšetkým ak sa
epirubicín podá do malej žily alebo sa opakovane podá do rovnakej žily.

Pred začiatkom liečby epirubicínom by sa mal vykonať dôkladný základný
monitoring rôznych laboratórnych parametrov a srdcových funkcií.

V priebehu liečby epirubicínom by sa mal starostlivo sledovať počet
červených krviniek, bielych krviniek, neutrofilov a krvných doštičiek, a to
pred a počas každého liečebného cyklu. Leukopénia a neutropénia sú zvyčajne
prechodné pri konvenčných a vysokodávkových režimoch, dosahujúce najnižšie
hodnoty medzi 10. a 14. dňom od podania lieku, hodnoty sa vo väčšine
prípadov vrátia do normálu do 21. dňa. Pri vysokodávkových režimoch sú
závažnejšie. Trombocytpénia (< 100 000 doštičiek/mm3) sa zriedkavo vyskytla
u pacientov aj po vysokých dávkach epirubicínu.

Pred začatím liečby epirubicínom musia byť pacienti adekvátne vyliečení
z vážnej stomatitídy a mukozitídy.

Pri stanovení maximálnej kumulatívnej dávky epirubicínu je potrebné venovať
pozornosť každej súbežnej liečbe potenciálne kardiotoxickými liekmi.
Kumulatívna dávka epirubicínu 900 – 1000 mg/m2 by sa mala prekročiť len s
výnimočnou obozretnosťou v konvenčných i vysokodávkových cykloch. Pri
dávkach prevyšujúcich tieto hodnoty výrazne rastie riziko ireverzibilného
kongestívneho srdcového zlyhania. Odporúča sa vyšetrenie EKG pred a po
každom liečebnom cykle. Zmeny v krivke EKG, ako sú jej vyrovnanie alebo
inverzia T-vlny, pokles S-T segmentu alebo začiatok arytmií, vo
všeobecnosti prechodných a reverzibilných, nemusia byť bezpodmienečne
považované za dôvod prerušenia liečby. Pri kumulatívnych dávkach menších
ako 900 mg/m2 je preukázaný len zriedkavý výskyt kardiotoxicity. Počas
liečby epirubicínom by mali byť starostlivo monitorované kardiálne funkcie
na minimalizovanie rizika kardiálneho zlyhania typu popísaného pre ostatné
antracyklíny. V prípade srdcovej insuficiencie sa musí liečba epirubicínom
prerušiť.

Kardiomyopatia vyvolaná antracyklínmi je spojená s pretrvávajúcou redukciou
QRS voltáže, predĺžením systolických intervalov nad normu (PEP/LVET)
a redukciou ejekčnej frakcie. Kardiálne sledovanie pacientov v liečbe
epirubicínom je nanajvýš dôležité a odporúča sa vyšetrenie kardiálnych
funkcií neinvazívnym spôsobom. Zmeny EKG môžu naznačovať kardiomyopatiu
vyvolanú antracyklínmi, avšak EKG nie je dostatočne citlivá alebo
špecifická metóda na sledovanie kardiotoxicity vyvolanej antracyklínmi.
Riziko vážnych srdcových porúch môže byť znížené pravidelným sledovaním
ejekčnej frakcie ľavej komory (LVEF) počas liečby a okamžitým vysadením
epirubicínu pri prvých náznakoch porúch funkcie srdca. Uprednostňovaný
spôsob opakovaného hodnotenia srdcových funkcií je hodnotenie LVEF merané
viacbránovou rádionuklidovou angiografiou (MUGA) alebo echokardiografiou
(ECHO). Základné kardiálne vyšetrenie pomocou EKG a MUGA alebo ECHO je
odporúčané, hlavne u pacientov z rizikovými faktormi na zvýšenie
kardiotoxicity. Opakované určenie LVEF pomocou MUGA alebo ECHO by malo byť
vykonané hlavne pri vyšších, kumulatívnych dávkach antracyklínu. Techniky
použité na určovanie by mali byť rovnaké pri opakovanom určovaní.
U pacientov s rizikovými faktormi, predovšetkým u pacientov
s predchádzajúcou liečbou antracyklínmi alebo antracénediónmi, musí byť
sledovanie kardiálnych funkcií výnimočne prísne.

Ako iné cytotoxické lieky aj epirubicín môže vyvolať hyperurikémiu ako
výsledok rýchlej lýzy neoplastických buniek. Pre rozpoznanie tohto fenoménu
a pre jeho adekvátne zvládnutie je potrebné vyšetriť hladinu kyseliny
močovej v krvi. Hydratácia, alkalizácia moča a profylaxia alopurinolom na
prevenciu hyperurikémie môže minimalizovať možné komplikácie syndrómu lýzy
tumoru.

Srdcové zlyhanie sa môže objaviť niekoľko týždňov po prerušení liečby
epirubicínom a nemusí reagovať na špecifickú lekársku starostlivosť.
Potenciálne riziko kardiotoxicity sa môže zvýšiť u pacientov, ktorí
dostávali sprievodnú, alebo predošlú rádioterapiu mediastinálnej
perikardiálnej oblasti a/alebo sú liečení potenciálne kardiotoxickými
látkami (pozri časť 4.5).

Epirubicín sa vylučuje hlavne pečeňou. Pred začatím a ak je to možné, aj
počas liečby epriubicínom sa musia vyšetriť pečeňové funkcie (SGOT, SGT,
alkalická fosfatáza, bilirubín). U pacientov so zhoršenými pečeňovými
funkciami môže byť znížený klírens epirubicínu. U týchto pacientov sa
odporúča zníženie dávok (pozri časť 4.2).

Hladina kreatinínu v sére by mala byť pravidelne sledovaná pred a počas
liečby. Navrhuje sa zníženie dávok u pacientov so zvýšeným sérovým
kreatinínom (>5 mg/dl).

Epirubicín môže sfarbovať moč do červena 1 alebo 2 dni po podaní.
5. Liekové a iné interakcie
Epirubicín je možné použiť v kombinácii s inými protinádorovými liekmi
a pacienti by mali byť monitorovaní na dodatočnú toxicitu, predovšetkým na
myelotoxicitu a gastrointestinálnu toxicitu.
Liekové interakcie s epirubicínom boli pozorované s cimetidínom,
dexverapamilom, dexrazoxanom, docetaxelom, interferónom ?2b, paclitaxelom a
chinínom.
Dexverapamil môže ovplyvniť farmakokinetiku epirubicínu a zvýšiť jeho
utlmovací účinok na kostnú dreň.
Pred podaním vyššej dávky (900 mg/m2 a 1200 mg/m2) dexrazoxanu sa môže
zvýšiť systémový klírens epirubicínu a viesť k poklesu AUC.
Jedna štúdia dokázala, že docetaxel môže zvýšiť plazmatickú koncentráciu
metabolitov epirubicínu, ak je podaný ihneď po epirubicíne.
Súbežné podanie interferónu ?2b môže spôsobiť redukciu konečného polčasu
ako aj celkového klírensu epirubicínu.
Paclitaxel môže ovplyvniť farmakokinetiku epirubicínu a jeho metabolitu
epirubicinolu. V jednej štúdii bola hematologická toxicita väčšia, keď bol
paclitaxel podaný pred epirubicínom v porovnaní s podaním po epirubicíne.
Jedna štúdia preukázala, že epirubicín znižuje klírens paclitaxelu.
Chinín môže urýchliť počiatočnú distribúciu epirubicínu z krvi do tkanív
a môže mať vplyv na štiepenie červených krviniek epirubicínom.
Cimetidín 400 mg podaný pred epirubicínom 100 mg/m2 každé 3 týždne viedol
k 50% nárastu AUC epirubicínu a 41% nárastu AUC epirubicinolu (p<0.05). AUC
7-deoxy-doxorubicinol aglyconu a krvný obeh v pečeni neboli znížené, takže
výsledky nemožno vysvetliť aktivitou cytochrómu P-450.
Je potrebné mať na zreteli možnosť výrazného narušenia krvotvorby pri
liečbe látkami, ktoré majú vplyv na kostnú dreň (t.j. cytostatiká,
sulfónamid, chloramfenikol, difenylhydantoin, deriváty amidopyrínu,
antiretrovirálne látky).
Potenciálne riziko kardiotoxicity môže byť zvýšené u pacientov, ktorí
súbežne dostávali kardiotoxické látky (napr. 5-fluorouracil, cyklofosfamid,
cisplatina, taxány) alebo podstúpili súbežnú (alebo predchádzajúcu)
rádioterapiu mediastína.
Ak sa epirubicín podáva súbežne s inými látkami, ktoré môžu spôsobiť
srdcové zlyhanie (ako sú blokátory kalciového kanála), vyžaduje sa počas
liečby prísne sledovanie kardiálnych funkcií.
Epirubicín sa metabolizuje predovšetkým pečeňou. Každá súčasne podávaná
látka, ktorá ovplyvňuje funkciu pečene môže taktiež ovplyvniť epirubicínový
metabolizmus, alebo farmakokinetiku epirubicínu a následne jeho
terapeutickú účinnosť a/alebo toxicitu.
Tento liek sa vo všeobecnosti neodporúča v kombinácii so živými, oslabenými
vakcínami.
6. Gravidita a laktácia
Konečné informácie, či môže mať epirubicín nežiaduci účinok na ľudskú
fertilitu alebo či spôsobuje teratogenézu, nie sú dostupné. Experimentálne
údaje ale ukazujú, že liek môže poškodzovať plod. Ako väčšina
protinádorových látok, epirubicín preukázal mutagénne a karcinogénne
vlastnosti u zvierat. Muži a ženy dostávajúci epirubicín by mali byť
informovaní o potenciálnom riziku nežiaducich účinkov na reprodukciu. Ženy,
ktoré môžu počas liečby epirubicínom otehotnieť, by mali byť plne
informované o možnom nebezpečenstve pre plod a možnosť genetického
poradenstva by mala byť zvážená v prípade, že pacientka otehotnie počas
liečby epirubicínom. Epirubicín by sa nemal používať počas tehotenstva
alebo u žien, ktoré môžu počas liečby epirubicínom otehotnieť, pokiaľ
prínos pre matku neprevyšuje riziko pre plod.
Nie je známe, či sa epirubicín vylučuje do materského mlieka. Riziko pre
dojčené dieťa nemožno vylúčiť. Dojčenie by malo prerušiť počas liečby
epirubicínom.

4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neboli popísané zvláštne nežiaduce účinky epirubicínu, ktoré by
ovplyvňovali schopnosť viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje.
Epirubicín môže spôsobiť nauzeu a zvracanie, ktoré môžu dočasne viesť
k zníženiu schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje.
4.8. Nežiaduce účinky

/Odhad frekvencií/: Veľmi časté (1?1/10); časté (?1/100, <1/10); menej časté
(?1/1 000, <1/100); zriedkavé (?1/10 000, <1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10
000) neznáme (nemôžu byť odhadnuté z dostupných údajov).
/Abnormálne laboratórne a funkčné vyšetrenia/
/Zriedkavé/: Zvýšenie hladín transaminázy.
/Ochorenia srdca a poruchy srdcovej činnosti/
/Zriedkavé/: Kardiotoxicita (EKG zmeny, tachykardia, arytmia, kariomyopatia,
kongestívne srdcové zlyhanie (dyspnoe, edém, zväčšenie pečene, ascites,
pulmonárny edém, pleurálna efúzia, galopový rytmus), komorová tachykardia,
bradykardia ako aj atrio-ventrikulárna a ramienková blokáda) (pozri časť
4.4).
/Ochorenia krvi a lymfatického systému/
/Frekvencia neznáma/: Myelosupresia (leukopénia, granulocytopénia,
neutropénia, febrilná neutropénia, trombocytopénia, anémia), hemorágia
a hypoxia tkanív (ako následok myelosupresie) sa môže vyskytnúť. Vysoké
dávky epirubicínu boli bezpečne podané veľkému počtu neliečených pacientov
so solídnymi nádormi a spôsobili nežiaduce účinky, ktoré sa nelíšili od
tých, ktoré sa vyskytli pri podávaní obvyklých dávok s výnimkou
reverzibilnej vážnej neutropénie(< 500 neutrofilov/mm3 počas < 7 dní),
ktorá sa vyskytla u väčšiny pacientov. Len u niekoľkých pacientov bola
potrebná hospitalizácia a podporná liečba vážnych infekčných komplikácií
pri vysokých dávkach.
/Poruchy a ochorenia gastrointestinálneho traktu/
/Časté:/ Nauzea, zvracanie, hnačka, ktorá môže spôsobiť dehydratáciu, strata
chuti do jedla a bolesť brucha. Môže sa vyskytnúť ezofagitída
a hyperpigmentácia ústnej sliznice.

/Poruchy kože a podkožného tkaniva/
/Veľmi časté:/ Alopécia, obvykle reverzibilná sa objavuje u 60-90% liečených
pacientov. Je sprevádzaná prerušením rastu fúzov u mužov.
/Časté:/ Návaly horúčavy.
/Menej časté/: Hyperpigmentácia kože a nechtov. Červenanie kože.
/Zriedkavé/: Urtikária
/Poruchy metabolizmu a výživy/
/Zriedkavé//:/ Hyperurikémia (ako výsledok rýchlej lýzy neoplastických buniek)
/Infekcie a nákazy/
/Frekvencia neznáma:/ Horúčka, infekcie, pneumónia, sepsa a septický šok sa
môžu vyskytnúť ako následok myelosupresie.
/Úrazy, otravy a komplikácie liečebného postupu/
/Časté:/ Chemická cystitída, v niektorých prípadoch hemoragická, bola
pozorovaná po intravezikálnom podaní.
/Benígne a malígne nádory, vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cysty/
/a polypy)/
/Zriedkavé:/ Sekundárna akútna myeloidná leukémia s pred-leukemickou fázou
alebo bez nej u pacientov liečených epirubicínom v kombinácii s DNA-
poškodzujúcimi antineoplastickými látkami. Tieto leukémie majú krátku (1-3
ročnú) latenciu.
/Cievne poruchy/
/Menej časté:/ Tromboflebitída.
/Frekvencia neznáma/: Vyskytli sa náhodné prípady tromboembolických príhod
(vrátane pulmonárneho embolizmu (v ojedinelých prípadoch s fatálnym
následkom)).
/Celkové ochorenia a reakcie v mieste podania/
/Časté:/ Mukozitída, môže sa objaviť 5-10 dní od začiatku liečby a zvyčajne
zahŕňa stomatitídu s oblasťami bolestivej erózie, ulceráciu a krvácanie,
hlavne po bokoch jazyka a na sublingválnej sliznici.
Začervenanie pozdĺž žily, do ktorej tiekla infúzia. Lokálna flebitída,
fleboskleróza. Môže sa vyskytnúť lokálna bolesť a nekróza tkaniva (po
náhodnom vpichu mimo žilu).
/Menej časté:/ Bolesť hlavy
/Zriedkavé:/ Horúčka, triaška, závrat, hyperpyrexia, pocit nepokoja, slabosť.
/Poruchy imunitného systému/
/Časté:/ Alergické reakcie po intravezikálnom podaní.
/Menej časté:/ Fotosenzitivita alebo hypersenzitvita v prípade rádioterapie
(„recall fenomén“).
/Zriedkavé:/ Anafylaxia (anafylaktické/anafylaktoidné reakcie so šokom alebo
bez šoku, vrátane vyrážky, pruritu, horúčky a triašky.
/Ochorenia reprodukčného systému a prsníkov/
/Zriedkavé:/ Amenorea, azoospermia
4.9. Predávkovanie

Veľmi vysoká jednorazová dávka epirubicínu môže vyvolať do 24 hodín akútnu
myokardiálnu degeneráciu a závažnú myelosupresiu do 10-14 dní. Liečba by
mala byť v tomto období podporná a mali by sa využiť také postupy ako sú
antibiotiká, krvné transfúzie a reverzný bariérový prístup. Do 6 mesiacov
po predávkovaní antracyklínmi bolo pozorované oneskorené kardiálne
zlyhanie. Pacient by mal byť starostlivo sledovaný a ak sa objavia prejavy
kardiálneho zlyhania, mal by sa liečiť podľa konvenčných pravidiel.
Epirubicín nie je dialyzovateľný.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1. Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antracyklíny a podobné látky, ATC kód: L01D
B03

Mechanizmus pôsobenia epirubicínu je odvodený od jeho schopnosti viazať sa
na DNA. Štúdie na bunkových kultúrach ukázali rýchly prienik do buniek, s
lokalizáciou lieku v nukleu s následnou inhibíciou syntézy a mitózy
nukleových kyselín. Epirubicín preukázal svoju účinnosť voči širokému
spektru experimentálnych tumorov vrátane L 1210 a P388 leukémie, SA 180
sarkómu (solídna a ascitická forma), B16 melanómu, mamárneho karcinómu,
Lewisovho karcinómu pľúc a karcinómu hrubého čreva 38. Tiež preukázal svoju
účinnosť proti ľudským tumorom transplantovaným do týmusu zbavených myší
(melanóm, karcinóm pľúc, prsníka, prostaty a ovária).
5.2. Farmakokinetické vlastnosti

U pacientov s normálnymi pečeňovými a obličkovými funkciami, plazmatická
hladina epirubicínu po intravenóznom podaní 60-150 mg/m2 má 3-exponenciálne
klesajúce charakteristiky s veľmi rýchlou prvou fázou a pomalou terminálnou
fázou s polčasom približne 40 hodín. Tieto dávky sú v hraniciach
farmakokinetickej linearity z pohľadu hodnôt plazmatického klírensu
a metabolickej cesty. Značná lineárna farmakokinetika je medzi 60 a 120
mg/m2 , limit pre dávkovú linearitu je 150 mg/m2. Hlavné identifikované
metabolity sú epirubicinol (13-OH epirubicín) a glukuronidy epirubicínu a
epirubicinolu.

V farmakokinetickej štúdii na pacientoch s karcinómom mechúra in situ sú
plazmatické hodnoty epirubicínu po intravezikálnom podaní typicky nízke
(<10 ng/ml). Výrazná systémová rezorpcia preto nie je predpokladaná.
U pacientov s léziami na sliznici mechúra (napr. tumor, cystitída,
operácia) je možno očakávať zvýšenú mieru rezorpcie.
4-O-glukuronidácia odlišuje epirubicín od doxorbicínu a môže prispievať
k rýchlejšej eliminácii epirubicínu a k jeho zníženej toxicite. Plazmatické
hladiny hlavného metabolitu 13-OH derivátu (epirubicinolu) sú konštantne
nízke a porovnateľné s plazmatickými hladinami nezmeneného lieku.
Epirubicín sa vylučuje predovšetkým pečeňou. Vysoký plazmatický klírens
(0,9 l/min) poukazuje na skutočnosť, že toto pomalé vylučovanie je
spôsobené výraznou distribúciou do tkanív. Močom sa vylúči približne 9-10%
dávky v priebehu 48 hodín.
Biliárna exkrécia je hlavnou cestou vylučovania, do 72 hodín je približne
40% podanej dávky vylúčených v žlči. Liek neprechádza cez
hematoencefalickú bariéru.
5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti

Najviac postihnuté orgány po opakovanom podaní dávky u potkanov, králikov a
psov boli hematopoetický systém, gastrointestinálny trakt, obličky, pečeň,
samčie a samičie reproduktívne orgány. Epirubicín bol tiež kardiotoxický u
potkanov, králikov a psov.
Epirubicín, tak ako ostatné antracyklíny bol mutagénny, genotoxický,
embryotoxický a karcinogénny hlavne u potkanov.
Malformácie sa nepozorovali ani u potkanov ani u králikov, hoci tak ako
ostatné antracyklíny a cytotoxické lieky, musí byť epirubicín považovaný za
potenciálne teratogénny.
Na štúdiách lokálnej znášanlivosti u myší a potkanov sa dokázalo, že
extravazácia epirubicínu spôsobuje tkanivovú nekrózu.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1. Zoznam pomocných látok

Chlorid sodný
Kyselina chlorovodíková (na úpravu pH)
Voda na injekciu
6.2. Inkompatibility

Odporúča sa zamedziť dlhotrvajúcemu kontaktu epirubicínu s roztokom so
zásaditým pH (vrátane roztokov obsahujúcich bikarbonát), nakoľko spôsobuje
hydrolýzu lieku. Na riedenie sa majú použiť len látky uvedené v časti 6.6.
Injekčný roztok ani iný zriedený roztok epirubicínu sa nesmie miešať s
inými liekmi. Bola dokázaná fyzikálna inkompatibilita s heparínom.
Neodporúča sa miešanie epirubicínu s akýmkoľvek iným liekom.

6.3. Čas použiteľnosti

/Čas použiteľnosti lieku v originálnom balení:/
24 mesiacov
/Čas použiteľnosti lieku po prvom otvorení:/
Injekčné liekovky sú určené na jednorazové použitie a nepoužité množstvo
musí byť zlikvidované. Z mikrobiologického hľadiska musí byť liek použitý
okamžite po prvom prerazení gumovej zátky. Ak sa nepoužije okamžite, za
dobu uchovávania a podmienky zodpovedá používateľ.

/Čas použiteľnosti lieku po zriedení injekčného roztoku:/
Liek musí byť použitý okamžite po prvom prerazení gumovej zátky. Ak sa
nepoužije okamžite, za dobu uchovávania a podmienky zodpovedá používateľ.

6.4. Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Skladujte v chladničke pri (2-8°C).
Pre podmienky skladovania po prvom otvorení nádoby a zriedeného lieku pozri
časť 6.3.
Ponechajte liekovku v papierovej škatuľke na ochranu pred svetlom.

6.5. Druh obalu a obsah balenia

Sklenená liekovka (typu I) s brómbutylovou gumenou zátkou a hliníkovým
uzáverom s polypropylénovým krytom.
Liekovka Epirubicinu Actavis je balená s ochranným plastovým obalom alebo
bez ochranného plastového obalu.

Veľkosť balení
1 x 5 ml injekčná liekovka (10 mg/5 ml)
1 x 10 ml injekčná liekovka (20 mg/10 ml)
1 x 25 ml injekčná liekovka (50 mg/25 ml)
1 x 50 ml injekčná liekovka (100 mg/50 ml)
1 x 100 ml injekčná liekovka (200 mg/100 ml)
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené do obehu.

6.6. Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

/Intravenózne podanie/: Odporúča sa podanie Epirubicinu Actavis cez hadičku s
voľne stekajúcou intravenóznou infúziou fyziologického roztoku (pozri časť
4.2)
/Intravezikálne podanie/: Epirubicin Actavis musí byť pred podaním rozriedený
v sterilnej vode na injekciu alebo v 0,9% sterilnom fyziologickom roztoku
(pozri časť 4.2)
Injekčný roztok neobsahuje žiadne konzervačné látky a akékoľvek nepoužité
množstvo lieku musí byť okamžite zlikvidované.
/Pokyny na bezpečné zaobchádzanie a likvidáciu antineoplastických látok:/
1. Prípravu injekčného roztoku musí vykonávať školený personál
v aseptických podmienkach
2. Príprava infúzneho roztoku má byť vykonaná vo vyhradenom aseptickom
priestore.
3. Majú byť použité vhodné jednorazové ochranné rukavice, okuliare,
plášte a masky.
4. Musia byť vykonané opatrenia, aby sa predišlo kontaktu lieku s očami.
V prípade kontaktu lieku s očami, vypláchnite oči dostatočným
množstvom vody a/alebo 0,9% roztokom chloridu sodného. Potom
vyhľadajte lekársku pomoc.
5. V prípade kontaktu lieku s pokožkou, dôkladne umyte postihnuté miesto
mydlom a vodou alebo roztokom bikarbonátu sodného. Nedrhnite však
kefou. Vždy si umývajte ruky po vyzlečení rukavíc.
6. Ak sa liek rozleje alebo vytečie, aplikujte roztok chlórnanu sodného
(1% použiteľný chlórnan), najprv namočením a potom vodou. Všetky
predmety použité pri čistení sa majú likvidovať nižšie uvedeným
spôsobom.
7. Tehotné ženy nesmú zaobchádzať s cytotoxickými prípravkami.
8. Primeraná pozornosť a bezpečnostné opatrenia sa majú venovať
likvidácii všetkých materiálov (injekčné striekačky, ihly, atď.)
používaných na rekonštitúciu a/alebo riedenie cytotoxických liekov.
Všetky nepoužité lieky alebo odpad vzniknutý z liekov majú byť
zlikvidované v súlade s miestnymi požiadavkami.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Actavis Group hf.
Reykjavíkurvegi 76-78
IS-220 Hafnarfjörđur
Island


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
44/0165/08-S
9. DÁTUM PRVEJ REGITRÁCIE/DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU
Jún 2008