Písomná informácia pre používateľov


PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Epirubicin Kabi 2 mg/ml injekčný a infúzny roztok

epirubicíniumchlorid


Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete používať
Epirubicin Kabi
1. Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si
ju znovu prečítali.
2. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo
lekárnika.
3. Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu
uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
4. Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


V tejto písomnej informácii pre používateľov sa dozviete:
1. Čo je Epirubicin Kabi a na čo sa používa
2. Skôr ako použijete Epirubicin Kabi
3. Ako používať Epirubicin Kabi
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Epirubicin Kabi
6. Ďalšie informácie


1. ČO JE EPIRUBICIN KABI A NA ČO SA POUŽÍVA

Epirubicín patrí do terapeutickej skupiny antineoplastických látok (liečivo
proti rakovine). Používa sa buď samostatne alebo v kombinácii s inými
liečivami proti rakovine.

Epirubicin sa používa na liečbu:
. rakoviny prsníka
. rakoviny žalúdka

Epirubicin sa používa tiež priamo do močového mechúra na liečbu skorého
štádia (povrchovej) rakoviny močového mechúra a pomáha predchádzať
opätovnému výskytu rakoviny močového mechúra po chirurgickom zákroku.

Epirubicín sa často používa v kombinácii s inými liekmi, ktoré bojujú proti
rakovine (v takzvaných polychemoterapeutických režimoch).


2. SKÔR AKO POUŽIJETE EPIRUBICIN KABI

Nepoužívajte Epirubicin Kabi
. keď ste /alergický/ (precitlivený) na epirubicín alebo na ktorúkoľvek
z ďalších zložiek Epirubicinu Kabi alebo na ktorékoľvek iné podobné
liečivo (ktoré patrí do skupiny liečiv nazývaných antracyklíny [napr.
doxorubicín a daunorubicín] alebo antracéndióny).
. keď máte menej krviniek ako zvyčajne, čo je zapríčinené predchádzajúcou
liečbou inými liekmi proti rakovine alebo predchádzajúcou liečbou
ožarovaním. Váš lekár to skontroluje.
. keď ste sa /liečili maximálnou dávkou/ niektorých iných liečiv proti
rakovine vrátane doxorubicínu a daunorubicínu, ktoré patria do rovnakej
skupiny liečiv ako epirubicín (nazývané antracyklíny). Tieto liečivá
majú podobné vedľajšie účinky (vrátane vedľajších účinkov na srdce).
. keď ste trpeli alebo v súčasnosti máte problémy so svojím srdcom
. keď máte náhle vzniknutú závažnú infekciu
. keď máte /závažné problémy s pečeňou/
. keď dojčíte.

Ak sa podáva intravezikálne (priamo do močového mechúra), nepoužívajte
epirubicín:
. keď rakovina prenikla cez stenu močového mechúra
. keď máte infekciu vo Vašich močových cestách
. keď máte bolesť alebo zápal vo Vašom močovom mechúre
. keď sa vo Vašom močovom mechúre nachádza veľký objem moču po tom, ako ste
sa ho snažili vyprázdniť
. keď máte stiahnutý močový mechúr
. keď sa vo Vašom moči nachádza krvi
. keď máte problémy zo zavedením katétra

Buďte zvlášť opatrný pri používaní Epirubicinu Kabi:
. je potrebné zabezpečiť, aby počet bielych a červených krviniek a krvných
doštičiek neklesol príliš nízko. Váš lekár to bude pravidelne
kontrolovať.
. ak sa u Vás objaví závažný zápal alebo vriedky vo Vašich ústach.
. je potrebné kontrolovať hladinu kyseliny močovej vo Vašej krvi. Váš lekár
to bude kontrolovať.
. ak Vaša pečeň a obličky nepracujú správne. Môže to spôsobiť zvýšenie
vedľajších účinkov. Funkcia obličiek aj funkcia pečene sa budú pravidelne
kontrolovať a v prípade potreby sa dávka upraví.
. je potrebné zabezpečiť, aby Vaše srdce pracovalo správne. Dávka
epirubicínu sa bude musieť upraviť. Váš lekár to bude pravidelne
kontrolovať.
. ak ste podstúpili alebo podstupujete liečbu ožarovaním v oblasti hrudníka
alebo dostávate lieky, ktoré môžu mať vedľajšie účinky na Vaše srdce.
. ak spozorujete nepríjemný pocit v blízkosti alebo v mieste podania
injekcie počas infúzie (možné presakovanie do okolitého tkaniva).
Okamžite to povedzte svojmu lekárovi.
. ak si prajete mať deti. Muži aj ženy majú počas liečby a 6 mesiacov po
liečbe používať účinné antikoncepčné opatrenia. Mužom sa odporúča, aby
pred liečbou požiadali o informácie týkajúce sa možnosti uchovávania
spermií zmrazovaním.
. ak ste /starší pacient alebo dieťa/, z dôvodu vyššieho rizika závažných
vedľajších účinkov na srdce. Pred liečbou a po liečbe epirubicínom Vám
skontrolujú činnosť Vášho srdca.
. ak ste sa /predtým liečili liekmi/, ktoré bojujú proti rakovine (ako napr.
doxorubicínom alebo daunorubicínom alebo látkami odvodenými od
antracéndiónu) alebo ak ste podstúpili liečbu ožarovaním, pretože riziko
vzniku závažných vedľajších účinkov na srdce je väčšie. Informujte svojho
lekára, pretože sa to zohľadňuje pri určovaní celkovej dávky epirubicínu,
ktorú Vám budú podávať.
. ak trpíte /infekciami alebo krvácaniami/. Epirubicín môže ovplyvniť kostnú
dreň. Počet bielych krviniek vo Vašej krvi sa zníži, čím budete
náchylnejší na vznik infekcií (leukopénia). Ku krvácaniu môže dochádzať
oveľa ľahšie (trombocytopénia). Tieto vedľajšie účinky sú prechodného
charakteru. Pokles počtu bielych krviniek je najvyšší 10-14 dní po podaní
a zvyčajne sa upraví na normálnu hodnotu 21 dní po podaní.
. ak ste boli v nedávnej minulosti očkovaní alebo sa chcete dať /zaočkovať/.
. ak máte závažný zápal v ústach, hrdle, pažeráku a tráviacom trakte.

/Ak sa Vás týka alebo sa Vás v minulosti týkalo jedno z vyššie uvedených/
/upozornení, poraďte sa, prosím, so svojím lekárom./

Užívanie iných liekov
Povedzte, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi, ak ste v nedávnej
minulosti užívali akékoľvek iné lieky, dokonca aj lieky, ktorých výdaj
nie je viazaný na lekársky predpis, predovšetkým nasledujúce:
. cimetidín (liečivo, ktoré sa zvyčajne používa na liečbu vredov
a pálenia záhy). Cimetidín môže zosilniť účinky epirubicínu.
. iné liečivá, ktoré môžu ovplyvniť Vaše srdce, napríklad iné liečivá
proti rakovine (napr. 5-fluóruracil, cyklofosfamid, cisplatina,
taxány), blokátory vápnikového kanálu (používané na kontrolu vysokého
krvného tlaku, bolesti hrudníka a nepravidelného srdcového rytmu) alebo
súbežná (alebo predchádzajúca) liečba ožarovaním v oblasti
medzihrudného priestoru
. chinín (liečivo používané na liečbu malárie a kŕčov v nohách).
. iné liečivá, ktoré môžu ovplyvniť kostnú dreň, napr. iné lieky na
rakovinu, sulfónamid, chloramfenikol (používa sa na liečbu infekcie),
difenylhydantoín (používa sa na liečbu epilepsie), derivát amidopyrínu
(používa sa na uvoľnenie bolesti), antiretrovírusové látky (používajú
sa na liečbu infekcie HIV).
. iné liečivá, ktoré môžu ovplyvniť Vašu pečeň, napr. barbituráty
(používajú sa na liečbu epilepsie) alebo rifampicín (používa sa na
liečbu tuberkulózy).
. paklitaxel a docetaxel (liečivá používané pri niektorých typoch
rakoviny).
. Interferón afla-2b (liečivo používané pri niektorých typoch rakoviny
a nádoroch lymfatického tkaniva a pri niektorých typoch žltačky).
. dexrazoxán (liečivo, ktoré sa niekedy používa s doxorubicínom na
zníženie rizika vzniku srdcových problémov).
. dexverapamil (liečivo používané na liečbu niektorých ochorení srdca).
. živé oslabené očkovacie látky.
. predchádzajúce alebo súbežné podanie iných liečiv podobných epirubicínu
(takzvané antracyklíny (napríklad liečivo mitomicín-C, ktoré bojuje
proti rakovine, dakarbazín, daktynomycín a cyklofosfamid)), iné
liečivá, ktoré môžu mať vplyv na srdce (napríklad liečivo 5-fluóuracil,
ktoré bojuje proti rakovine, cyklofosfamid, cisplatina, taxány);
škodlivý účinok na srdce sa môže zvýšiť. V tomto prípade je nevyhnutné
ďalšie sledovanie srdca.
. cyklosporín (liečivo, ktoré potláča imunitný systém); imunitný systém
môže byť príliš oslabený.

Tehotenstvo a dojčenie:

Tehotenstvo

Lieky proti rakovine sa podávajú počas tehotenstva len v extrémnych
prípadoch. Prínosy pre matku musia prevážiť nad možným nebezpečenstvom
pre nenarodené dieťa. V štúdiách na zvieratách sa preukázalo, že
epirubicín má škodlivý účinok na nenarodené dieťa a môže spôsobiť
deformácie. Muži aj ženy majú používať vhodné antikoncepčné opatrenia
(tablety, prezervatív) počas liečby a 6 mesiacov po použití tohto
lieku, aby sa zabránilo otehotneniu.

Zabrániť otehotneniu musíte aj v prípade, ak sa epirubicínom lieči Váš
partner.

Ak počas liečby epirubicínom dôjde k otehotneniu, odporúča sa vyhľadať
pomoc v oblasti genetiky.

Muži, ktorí si v budúcnosti prajú splodiť dieťa, sa pred začiatkom liečby
epirubicínom musia poradiť o zmrazení spermií.

Dojčenie
Pred začiatkom liečby týmto liekov musíte prestať dojčiť, pretože určité
množstvo lieku sa môže dostať do Vášho materského mlieka a prípadne
poškodiť Vaše dieťa.

Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo
lekárnikom.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Neuskutočnili sa žiadne štúdie účinkov epirubicínu na schopnosť viesť
vozidlo a obsluhovať stroje. Epirubicín však môže vyvolať nevoľnosť
a vracanie, čo môže prechodne ovplyvniť Vašu schopnosť viesť vozidlo
a obsluhovať stroje.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Epirubicinu Kabi

Tento liek obsahuje 3,5 mg sodíka v ml injekčného roztoku. Rôzne veľkosti
balenia epirubicínu obsahujú nasledujúce množstvo sodíka:

- 1 injekčná liekovka s 5 ml roztoku obsahuje 17,7 mg sodíka.
- 1 injekčná liekovka s 25 ml roztoku obsahuje 88,5 mg sodíka.
- 1 injekčná liekovka s 50 ml roztoku obsahuje 177,0 mg sodíka.
- 1 injekčná liekovka so 100 ml roztoku obsahuje 354,1 mg sodíka.

Toto je potrebné vziať do úvahy u pacientov na diéte s kontrolovaným
príjmom sodíka.


3. AKO POUŽÍVAŤ EPIRUBICIN KABI

Epirubicin Kabi Vám podajú len pod dohľadom lekára, ktorý sa špecializuje
na tento typ liečby. Pred liečbou a počas liečby epirubicínom Vám bude
Váš lekár kontrolovať rôzne laboratórne hodnoty (napr. krvný obraz,
hladina kyseliny močovej v krvi, činnosť Vašej pečene a činnosť
obličiek) a pozorne sledovať činnosť Vášho srdca. V sledovaní činnosti
srdca bude pokračovať počas niekoľkých týždňov po ukončení liečby
epirubicínom.

Ak sa podáva formou injekcie alebo infúzie do žily
Každá dávka epirubicínu je založená na ploche povrchu Vášho tela. Je
vypočítaná na základe Vašej výšky a hmotnosti. Dávka epirubicín, ktorú
Vám budú podávať, bude tiež závisieť od typu rakoviny, ktorú máte, od
Vášho zdravotného stavu, od toho ako dobre pracuje Vaša pečeň alebo
obličky a od iných liekov, ktoré môžete užívať.

Ak sa podáva samotný epirubicín, zvyčajná dávka je 60 mg/m2 až
90 mg/m2 plochy povrchu tela. Ak trpíte rakovinou prsníka, môžu Vám
podať vyššie dávky (100 mg/m2 až 120 mg/m2 plochy povrchu tela).

Dávkovanie sa zníži alebo sa nasledujúca dávka môže oddialiť, ak máte nízku
hladinu bielych krviniek vo Vašom tele, ak ste starší pacient, ak máte
problémy s pečeňou alebo ak sa liečivo používa v kombinácii s inými
liečivami proti rakovine.

Epirubicín sa môže podávať formou injekcie do žily počas 3-5 minút. Môže sa
tiež nariediť roztokom glukózy (roztok cukru) alebo roztokom chloridu
sodného (roztok soli) predtým, ako sa podá pomalou infúziou, zvyčajne
pomocou kvapkadla do žily počas 30 minút. Zvyčajne Vám ju budú podávať
každé 3 (alebo 4) týždne.

Injekčná ihla musí počas podávania epirubicínu zostať v žile. Ak injekčná
ihla vypadne alebo sa uvoľní alebo sa roztok dostane do tkaniva mimo
žily (môžete pociťovať nepríjemný pocit alebo bolesť) – okamžite to
povedzte lekárovi alebo zdravotnej sestre.

Ak sa podáva priamo do močového mechúra (intravezikálne podanie)
Liek sa môže podať priamo do močového mechúra pomocou katétra. Ak sa
používa tento spôsob podania, 12 hodín pred liečbou nesmiete vypiť
žiadne tekutiny, a tak Váš moč príliš nezriedil liek.

Dávka bude závisieť od typu rakoviny močového mechúra.

Roztok sa má zadržať vo Vašom močovom mechúre 1 – 2 hodiny po podaní. Občas
budete meniť svoju polohu z jedného boku na druhý, aby ste zabezpečili,
že sa liek dostane do všetkých častí Vášho močového mechúra.

Pri vyprázdňovaní obsahu močového mechúra je potrebná opatrnosť, aby sa
zaistilo, že obsah nepríde do kontaktu s pokožkou. V prípade kontaktu
s pokožkou si dôkladne umyte postihnuté miesto mydlom a vodou, avšak
miesto nedrhnite.

Ak dostanete viac Epirubicinu Kabi, ako máte
Keďže Vám tento liek podajú počas Vášho pobytu v nemocnici, je
nepravdepodobné, že Vám podajú príliš veľa lieku, avšak ak máte
akékoľvek obavy, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Ak vynecháte dávku Epirubicinu Kabi
Epirubicin je potrebné podávať v presne stanovenom režime. Uistite sa, že
ste dodržali všetky termíny. Ak dávku vynecháte, musíte sa porozprávať
so svojím lekárom. Váš lekár sa rozhodne, kedy máte dostať Vašu ďalšiu
dávku epirubicínu.

Ak ukončíte liečbu Epirubicinom Kabi
Ukončenie liečby epirubicínom môže zastaviť účinok na rast nádoru.
Nezastavujte liečbu epirubicínom, pokiaľ ste sa o tom neporadili so
svojím lekárom.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, opýtajte sa svojho
lekára alebo lekárnika.


4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, aj Epirubicin Kabi môže spôsobovať vedľajšie účinky,
hoci sa neprejavia u každého.

Okamžite povedzte svojmu lekárovi, ak sa pri podávaní epirubicínu do žily
objaví ktorékoľvek z nasledujúcich:
. akékoľvek sčervenanie, bolesť alebo opuch v mieste injekcie podania
injekcie. Po náhodnom injekčnom podaní mimo žily sa môže objaviť
poškodenie tkaniva.
. príznaky problémov so srdcom, ako napr. bolesť hrudníka, dýchavičnosť,
opuch Vašich členkov (tieto účinky sa môžu objaviť až do niekoľkých
týždňoch po ukončení liečby epirubicínom).
. závažná alergická reakcia, príznaky zahŕňajúce mdlobu, kožnú vyrážku,
svrbenie, horúčku, zimnicu, opuch tváre a ťažkosti s dýchaním.
V niektorých prípadoch sa môže objaviť kolaps.
Toto sú veľmi závažné vedľajšie účinky. Možno budete potrebovať rýchlu
lekársku pomoc.

Môžu sa vyskytnúť aj nasledujúce vedľajšie účinky:

Vedľajšie účinky sa môžu objaviť veľmi často (u viac ako 1 z 10 pacientov);
často (u viac ako 1 zo 100, ale u menej ako 1 z 10 pacientov);
menej často (u viac ako 1 z 1 000, ale u menej ako 1 zo 100 pacientov);
zriedkavo (u viac ako 1 z 10 000, ale u menej ako 1 z 1 000 pacientov);
veľmi zriedkavo (u menej ako 1 z 10 000 pacientov);
neznáme (z dostupných údajov).

Veľmi časté:
. znížená tvorba krviniek v kostnej dreni (myelosupresia)
. znížený počet bielych krviniek (leukocytopénia)
. znížený počet určitého typu bielych krviniek (granulocytopénia
a neutropénia)
. znížený počet určitého typu bielych krviniek sprevádzaný horúčkou
(febrilná neutropénia)
. zníženie červených krviniek (anémia)
. krvácanie (hemorágia) a nedostatočné okysličenie tkaniva (nedostatočné
zásobovanie kyslíkom) ako výsledok myelosupresie
. vypadávanie vlasov (alopécia) zvyčajne reverzibilné
. slabý rastu fúzov u mužov
. Váš moč môže mať červenú farbu až do dvoch dní po liečbe. To je
normálne a nemusíte sa tým znepokojovať.

Časté:
. alergické reakcie
. nevoľnosť (nauzea)
. vracanie (dávenie)
. hnačka
. pocit veľkého sucha a smädu (dehydratácia)
. strata chuti do jedla
. bolesť brucha
. návaly horúčavy
. zápal sliznice v ústach s bolestivými popraskanými miestami, vriedkami
a krvácaním (stomatitída), zápal sliznice (mukozitída)
. sčervenanie pozdĺž žily, do ktorej je zavedená infúzia, miestny zápal
žily (flebitída)
. zhrubnutie stien žily (fleboskleróza)
. zápal močového mechúra s bolesťou pri močení (chemická cystitída),
niekedy s krvou v moči (hemoragický) po podaní do močového mechúra
. bolesť hlavy, závrat (dezorientácia), poranenie periférnych nervov,
ktoré sa vyznačuje plazivým pocitom, znecitlivením a/alebo bolesťou rúk
a/alebo chodidiel (periférna neuropatia).
. ak sa epirubicín dostane mimo žilu (extravazácia), môže viesť k
závažnému zápalu podkožného spojivového tkaniva (celulitída), tvorbe
pľuzgierov a k odumretiu tkaniva v danom mieste.

Menej časté:
. znížený počet krvných doštičiek (trombocytopénia)
. citlivosť na svetlo alebo precitlivenosť v prípade liečby ožarovaním
. zápal žily súvisiaci s krvnou zrazeninou (tromboflebitída)
. zvýšené hromadenie farbiva (hyperpigmentácia) v koži a nechtoch
. sčervenanie kože
. bolesť hlavy

Zriedkavé:
. závažná precitlivenosť (anafylaxia) so šokom alebo bez neho vrátane
kožnej vyrážky, pruritu (svrbenia), horúčky a zimnice
. zmeny na EKG
. rýchly tlkot srdca (tachykardia)
. pomalý tlkot srdca (bradykardia)
. určité formy nepravidelnej činnosti srdca (AV blokáda a ramienková
blokáda)
. trojdobová ozvena srdca (nepravidelný tlkot srdca)
. ochorenie srdcového svalu (kardiomyopatia)
. ťažkosti s dýchaním (dyspnoe)
. nahromadenie tekutiny (edém)
. zväčšenie pečene
. nahromadenie tekutiny v brušnej dutine (ascites)
. opuch pľúc
. nahromadenie tekutiny medzi hrudníkom a pľúcami (pleurálne výpotky)
. urtikária (žihľavka) alebo so závažným svrbením (pruritom),
začervenanie pozdĺž žily, ktorá sa použila na podanie injekcie
. zimnica
. závrat
. veľmi vysoká telesná teplota (hyperpyrexia)
. nepríjemný pocit (nevoľnosť)
. slabosť
. vynechanie menštruácie (amenorea)
. nízky počet spermií v ejakuláte (azoospermia)
. zvýšené hladiny pečeňových enzýmov (transamináz)
. zvýšené hladiny kyseliny močovej v krvi (hyperurikémia) ako výsledok
rýchleho rozpadu rakovinových buniek
. zhubný nádor tkaniva, ktoré tvorí krv (sekundárna akútna myeloidná
leukémia) pri podávaní v kombinácii s inými liekmi proti rakovine.
. zápal sliznice pažeráka (ezofagitída), zmena sfarbenia vo vnútri úst.

Frekvencia neznáma:
Môže sa objaviť horúčka, infekcie, zápal pľúc (pneumónia), otrava krvi
(sepsa) alebo šokový stav v dôsledku otravy krvi (septický šok).

. uzatvorenie krvnej cievy zapríčinené krvnou zrazeninou (tromboembolické
príhody) vrátane uzatvorenia krvnej cievy v pľúcach (pľúcna embólia [v
izolovaných prípadoch so smrteľnými následkami])
. zakalenie moču (proteinúria)
. určitý typ ochorenia nervov (periférna neuropatia), bolesť hlavy.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak
spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej
informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo
lekárnikovi.


5. AKO UCHOVÁVAŤ EPIRUBICIN KABI

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

Uchovávajte v chladničke (2(C až 8(C). Neuchovávajte v mrazničke. Injekčnú
liekovku uchovávajte vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.

Nepoužívajte Epirubicín Kabi po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na
škatuli po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom
mesiaci. Dátum exspirácie skontroluje lekárnik, keď Vám pripraví Váš liek.
Ak je roztok po príprave zakalený, lekárnik ho bezpečne zlikviduje.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou ani domovým odpadom. Nepoužitý
liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.


6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Epirubicin Kabi obsahuje
- Liečivo je epirubicíniumchlorid. Každý ml injekčného alebo infúzneho
roztoku obsahuje 2 mg epirubicíniumchloridu.
- Ďalšie zložky sú kyselina chlorovodíková, chlorid sodný a voda na
injekciu.

Ako vyzerá Epirubicin Kabi a obsah balenia
Epirubicin Kabi obsahuje 10 mg, 50 mg, 100 mg a 200 mg liečiva,
epirubicíniumchloridu, v jednodávkových sklenených injekčných
liekovkách.

Veľkosti balenia:
1 x 5 ml injekčná liekovka
1 x 25 ml injekčná liekovka
1 x 50 ml injekčná liekovka
1 x 100 ml injekčná liekovka

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca
Fresenius Kabi Oncology Plc.
Lion Court, Farnham Road
Bordon, Hampshire GU35 0NF
Veľká Británia

Liek je schválený v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru
(EHP) pod nasledovnými názvami:

|Rakúsko |Epirubicin Kabi 2 mg/ml Injektions- oder Infusionslösung|
|Belgicko |Epirubicinehydrochloride Fresenius Kabi 2 mg/ml |
| |oplossing voor injectie of infusie |
|Bulharsko |?????????? ???? 2 mg/ml ?????????? ??????? |
|Cyprus |Epirubicin Kabi 2 mg/ml ????v?? ??? ????? ? ???v?? |
|Česká |Epirubicin Kabi 2 mg/ml |
|republika | |
|Dánsko |Epirubicin ”Fresenius Kabi” |
|Estónsko |Epirubicin Kabi 2 mg/ml |
|Fínsko |Epirubicin Fresenius Kabi 2 mg/ml injektio/ |
| |infuusioneste, liuos |
|Nemecko |Epirubicin Kabi 2 mg/ml Injektions- oder Infusionslösung|
|Grécko |Epirubicin/Kabi 2 mg/ml ????v?? ??? ????? ? ???v?? |
|Maďarsko |Epirubicin Kabi 2 mg/ml oldatos injekció vagy infúzió |
|Írsko |Epirubicin hydrochloride 2 mg/ml Solution for Injection |
| |or Infusion |
|Taliansko |Epirubicina Kabi 2 mg/ml soluzione iniettabile |
|Lotyšsko |Epirubicin Kabi 2 mg/ml š??dums injekcij?m/ inf?zij?m |
|Litva |Epirubicin Kabi 2 mg/ml injekcinis/ infuzinis tirpalas |
|Luxembursko |Epirubicin Kabi 2 mg/ml Injektions- oder Infusionslösung|
|Malta |Epirubicin hydrochloride 2 mg/ml Solution for Injection |
| |or Infusion |
|Holandsko |Epirubicinehydrochloride Fresenius Kabi 2 mg/ml |
| |oplossing voor injectie of infusie |
|Nórsko |Epirubicin Fresenius Kabi 2 mg/ml injeksjonsvćske/ |
| |infusjonsvćske, opplřsning |
|Poľsko |Epirubicin Kabi |
|Portugalsko |Epirrubicina Kabi |
|Rumunsko |Epirubicina Kabi 2 mg/ml soluţie injectabilă/ |
| |perfuzabilă |
|Slovenská |Epirubicin Kabi 2 mg/ml injekčný a infúzny roztok |
|republika | |
|Slovinsko |Epirubicin Kabi 2 mg/ml raztopina za |
| |injiciranje/infundiranje |
|Španielsko |Epirubicina Kabi 2 mg/ml solución inyectable o para |
| |perfusión |
|Švédsko |Epirubicin Fresenius Kabi, 2 mg/ml injektions-/ |
| |infusionsvätska, lösning |
|Veľká |Epirubicin hydrochloride 2 mg/ml Solution for Injection |
|Británia |or Infusion |

Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená
v:03/2012.
Nasledujúca informácia je určená len pre lekárov a zdravotníckych
pracovníkov:

POKYNY PRE NEMOCNIČNÝ PERSONÁL

Epirubicin Kabi 2 mg/ml injekčný a infúzny roztok

(epirubicíniumchlorid)

DÔLEŽITÉ: Predtým, ako predpíšete liek, prečítajte si súhrn
charakteristických vlastností lieku


/Intravenózne podanie./ Epirubicín sa má podať do infúznej hadičky voľne
tečúcej infúzie (0,9 % roztoku chloridu sodného alebo 5 % roztoku
glukózy). Pre minimalizáciu rizika vzniku trombózy alebo perivenóznej
extravazácie sa časy podania infúzie pohybujú v rozmedzí 3 až 20 minút
v závislosti od dávkovania a objemu infúzneho roztoku. Priama injekcia
tlakom sa neodporúča kvôli riziku extravazácie, ktorá sa môže objaviť aj
pri dostatočnom návrate krvi po aspirácii injekčnou ihlou (pozri
Upozornenia a Opatrenia).

Nepoužitý roztok zlikvidujte.

/Intravezikálne podanie./ Epirubicín sa má podať použitím katétra a v močovom
mechúre zadržať počas 1 – 2 hodín. Počas podávanie sa má pacient polohovať,
aby sa zabezpečilo, že dôjde k najväčšiemu možnému kontaktu sliznice
močového mechúra v panvovej oblasti s roztokom. Aby sa predišlo nesprávnemu
nariedeniu močom, pacient má byť poučený, aby 12 hodín pred podaním nepil
žiadne tekutiny. Pacient má byť poučený, aby sa na konci podania vymočil.

Uchovávanie injekčného roztoku v podmienkach mrazu môže viesť k tvorbe
gélovitej konzistencie lieku. Táto gélová konzistencia lieku sa opäť zmení
na mierne viskózny až tekutý roztok po dvoch až maximálne štyroch hodinách
uchovávania pri kontrolovanej izbovej teplote (15 – 25 °C).

Ochranné opatrenia: Kvôli toxickej povahe tejto látky sú dané nasledujúce
ochranné odporúčania:

Personál má byť zaškolený na správnu techniku pre rekonštitúciu
a zaobchádzanie.
. Gravidné pracovníčky sa majú vyhnúť práci s týmto liekom.
. Personál, ktorý zaobchádza s epirubicínom, má nosiť ochranné oblečenie:
okuliare, plášte a jednorazové rukavice a masky.
. Pre rekonštitúciu sa má určiť vymedzené miesto (najlepšie v systéme
laminárneho prúdenia vzduchu); pracovná plocha má byť chránená
ochranným jednorazovým absorpčným papierom s plastovou fóliou na
spodnej strane.
. Všetok materiál použitý na rekonštitúciu, podanie alebo čistenie
vrátane rukavíc sa má umiestniť do vysoko rizikových vriec pre odpad na
spálenie pri vysokej teplote. Rozliaty alebo vyliaty liek sa má poliať
zriedeným roztokom chloridu sodného (1 % dostupného chlóru), najlepšie
pokvapkať a potom poliať vodou.
. Všetok materiál použitý na čistenie sa má zlikvidovať ako sa uvádza
vyššie.
. V prípade kontaktu s pokožkou, dôkladne umyte postihnutú oblasť mydlom
a vodou alebo roztokom hydrogenuhličitanu sodného. Pokožku však
nedrhnite kefou. V prípade kontaktu s okom(očami) si pridržte očné
viečko postihnutého oka (očí) a vypláchnite veľkým množstvom vody počas
minimálne 15 minút. Potom si nechajte oko skontrolovať lekárom.
. Vždy, keď si zvlečiete rukavice, umyte si ruky.

Likvidácia
Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade s
národnými požiadavkami.

Súhrn charakteristických vlastnosti lieku


SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU


1. NÁZOV LIEKU

Epirubicin Kabi 2 mg/ml injekčný a infúzny roztok


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každý ml injekčného alebo infúzneho roztoku obsahuje 2 mg
epirubicíniumchloridu.

Každá 5 ml injekčná liekovka obsahuje 10 mg epirubicíniumchloridu.
Každá 25 ml injekčná liekovka obsahuje 50 mg epirubicíniumchloridu.
Každá 50 ml injekčná liekovka obsahuje 100 mg epirubicíniumchloridu.
Každá 100 ml injekčná liekovka obsahuje 200 mg epirubicíniumchloridu.

Pomocná látka (pomocné látky):
1 ml injekčného alebo infúzneho roztoku obsahuje 3,5 mg sodíka.
- 1 injekčná liekovka s 5 ml roztoku obsahuje 17,7 mg sodíka.
- 1 injekčná liekovka s 25 ml roztoku obsahuje 88,5 mg sodíka.
- 1 injekčná liekovka s 50 ml roztoku obsahuje 177,0 mg sodíka.
- 1 injekčná liekovka so 100 ml roztoku obsahuje 354,1 mg sodíka.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.


3. LIEKOVÁ FORMA

Injekčný a infúzny roztok.

Červený roztok


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Epirubicín sa používa na liečbu radu neoplastických ochorení vrátane:
. karcinómu prsníka
. karcinómu žalúdka

Ak sa epirubicín podáva intravezikálne, preukázalo sa, že je prospešný v
liečbe:
. papilárneho karcinómu prechodných buniek močového mechúra
. karcinómu močového mechúra /in situ/
. intravezikálna profylaxia opätovných výskytov povrchového karcinómu
močového mechúra po transuretrálnej resekcii.

Pre intravezikálne použitie sa pozitívny pomer prínosu a rizika môže určiť
len u pacientov, u ktorých je kontraindikovaná alebo nevhodná živá
atenuovaná BCG vakcína.

Epirubicin Kabi sa môže používať v polychemoterapeutických režimoch.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Epirubicín je len na intravenózne alebo intravezikálne použitie.

Intravenózne podanie:

Odporúča sa, aby sa liek podal pomocou hadičky voľne plynúcej i.v. infúzie
fyziologického roztoku po kontrole správneho zavedenia injekčnej ihly
v žile. Tento spôsob podania minimalizuje riziko extravazácie lieku
a zabezpečí, že sa žila po podaní lieku prepláchne fyziologickým roztokom.
Extravazácia epirubicínu zo žily počas injekcie môže vyvolať závažné
poškodenia tkaniva, dokonca nekrózu. V prípade extravazácie sa má podávanie
okamžite zastaviť. Injekčné podanie do malých ciev alebo opakované injekčné
podania do tej istej žily môžu mať za následok sklerózu ciev.

/Zvyčajné dávky:/

Ak sa epirubicín používa v monoterapii, odporúčané dávkovanie u dospelých
je 60 mg/m2 až 90 mg/m2 povrchu tela; liek sa má podávať formou i.v.
injekcie počas 3 minút až 5 minút a dávka sa má opakovať v 21-dňových
intervaloch v závislosti od hematomedulárneho stavu pacienta.

Ak sa objavia znaky toxicity zahŕňajúce závažnú formu
neutropénie/neutropenickej horúčky a trombocytopénie (ktorá môže v 21. dni
pretrvávať), môže byť potrebná úprava dávky alebo oddialenie nasledujúcej
dávky.

/Vysoké dávky:/

Epirubicín sa má monoterapii vysokými dávkami pri liečbe karcinómu prsníka
podávať v súlade nasledujúcimi režimami:

Pri liečbe vysokými dávkami sa epirubicín môže podávať formou
intravenózneho bolusu počas 3-5 minút alebo formou infúzie s trvaním do 30
minút.

Karcinóm prsníka

V adjuvantnej liečbe pacientok v skorom štádiu karcinómu prsníka s
pozitívnymi lymfatickými uzlinami sa odporúčajú intravenózne dávky
epirubicínu pohybujúce sa v rozmedzí od 100 mg/m2 (ako jednorazová dávka
v deň 1) do 120 mg/m2 (v dvoch rozdelených dávkach v dňoch 1. a 8) každé
3 až 4 týždne v kombinácii s intravenóznym cyklofosfamidom a 5-
fluóruracilom a perorálnym tamoxifénom.

Nižšie dávky (60 mg/m2 až 75 mg/m2 pri štandardnej liečbe a 105 mg/m2 až
120 mg/m2 pri režimoch s vysokými dávkami) sa odporúčajú u pacientov,
ktorých funkcia kostnej drene už bola porušená predchádzajúcou
chemoterapiou alebo ožarovaním, vekom alebo neoplastickou infiltráciou
kostnej drene. Celková dávka sa v jednom cykle môže rozdeliť do 2 až 3 po
sebe nasledujúcich dní.

Nasledujúce dávky epirubicínu sa bežne používajú v monoterapii a v
kombinovanej chemoterapii rôznych typoch nádorov, ako je uvedené:

|Indikácia pri |Dávka epirubicínu (mg/m2)a |
|karcinóme | |
| |Monoterapia |Kombinovaná liečba |
|Karcinóm žalúdka a |60 – 90 |50 |
|Karcinóm močového |50 mg/50 ml alebo 80 |50 |
|mechúra |mg/50 ml (karcinóm in | |
| |situ) | |
| |Profylaxia: 50 mg/50 ml | |
| |týždenne počas 4 | |
| |týždňov, potom mesačne | |
| |počas 11 mesiacov. | |


a Dávky zvyčajne podávané v deň 1 alebo v deň 1, 2 a 3 v 21-dňových
intervaloch.

Kombinovaná liečba
Ak sa epirubicín používa v kombinácii s inými cytotoxickými liekmi, dávka
sa má na základe toho znížiť. Dávky, ktoré sa používajú bežne sú uvedené
v tabuľke vyššie.

Porucha funkcie pečene
Hlavnou cestou eliminácie epirubicínu je hepatobiliárny systém.

U pacientov s poruchou funkcie pečene sa má dávka znížiť na základe hladín
sérového bilirubínu nasledovne:

|Sérový bilirubín |AST |Zníženie dávky |
| |(aspartátaminotransferáz| |
| |a) | |
|1,4 – 3 mg/100 ml |2-4-násobok hornej |Zníženie dávky o 50 %|
| |hranice | |
| |referenčného rozpätia | |
|> 3 mg/100 ml |> 4 násobok referenčného|Zníženie dávky o 75 %|
| |rozpätia | |

Porucha funkcie obličiek
Nezdá sa, že pri miernej poruche funkcie obličiek je potrebné zníženie
dávky vzhľadom na obmedzené množstvo epirubicínu vylučovaného touto cestou.
Úprava dávkovania však môže byť nevyhnutná u pacientov so sérovým
kreatinínom >5 mg/dl.

/Intravezikálne podanie/

Epirubicín sa na liečbu povrchového karcinómu močového mechúra a karcinómu
/in situ/ môže podávať intravezikálne. Týmto spôsobom sa nesmie používať na
liečbu invazívnych nádorov, ktoré prestúpili cez stenu močového mechúra,
kedy je vhodnejšia systémová liečba alebo chirurgický zákrok. Epirubicín sa
intravezikálne tiež úspešne používal ako liečivo na profylaxiu opätovného
výskytu po transuretrálnej resekcii povrchových nádorov.

Na liečbu povrchového karcinómu močového mechúra sa odporúča nasledujúci
režim, použitím nižšie uvedenej tabuľky riedenia:

Podanie dávky 50 mg/50 ml (nariedených fyziologickým roztokom alebo vodou
na injekciu) týždenne počas 8 týždňov.
Ak sa pozoruje lokálna toxicita: odporúča sa zníženie dávky na 30 mg/50 ml.

Karcinóm /in situ/: až do 80 mg/50 ml (v závislosti od individuálnej
znášanlivosti pacientom)
Na profylaxiu: podanie 50 mg/50 ml týždenne počas 4 týždňov, po ktorom
nasleduje podanie rovnakej dávky mesačne počas 11 mesiacov.

TABUĽKA RIEDENIA PRE ROZTOKY NA INSTILÁCIU DO MOČOVÉHO MECHÚRA
|Požadovaná |Objem injekcie |Objem rozpúšťadla |Celkový objem na|
|dávka |epirubicínu 2 mg|vody na injekciu |instiláciu do |
|epirubicínu |/ml |alebo 0,9 % |močového mechúra|
| | |sterilného | |
| | |fyziologického | |
| | |roztoku | |
|30 mg |15 ml |35 ml |50 ml |
|50 mg |25 ml |25 ml |50 ml |
|80 mg |40 ml |10 ml |50 ml |

Roztok sa má v močovom mechúre udržať počas 1 – 2 hodín. Aby sa predišlo
prílišnému nariedeniu močom, pacient má byť poučený, aby 12 hodín pred
instiláciou nepil žiadne tekutiny. Počas instilácie sa má pacient občas
polohovať a pacient má byť poučený, aby sa na konci doby instilácie
vymočil.

Pokyny pre nariedenie lieku pred podaním, pozri v časti 6.6.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na epirubicín alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok lieku,
iné antracyklíny alebo antracéndióny.

. Laktácia

/Intravenózne použitie:/

. pretrvávajúca myelosupresia
. závažná porucha pečene
. závažná insuficiencia myokardu (zahŕňajúca zlyhávanie srdcového svalu
4. stupňa, akútny srdcový infarkt a predchádzajúci srdcový infarkt,
ktorý viedol k zlyhávaniu srdcového svalu 3. a 4. stupňa, akútne
zápalové ochorenia srdca)
. infarkt myokardu v nedávnej minulosti
. závažné arytmie
. predchádzajúce liečby maximálnymi kumulatívnymi dávkami epirubicínu
a/alebo iných antracyklínov a antracéndiónov (pozri časť 4.4)
. pacienti s akútnymi systémovými infekciami
. nestabilná angína pektoris
. myokardiopatia

/Intravezikálne použitie/

. infekcie močových ciest
. zápal močového mechúra
. hematúria
. invazívne nádory prestupujúce močový mechúr
. problémy so zavedením katétra
. veľký objem nevylúčeného moču
. stiahnutý močový mechúr.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

/Všeobecné/ – Epirubicín sa má podávať len pod dohľadom kvalifikovaných
lekárov, ktorí majú skúsenosti v používaní cytotoxickej liečby.

Epirubicín sa nesmie podávať subkutánne alebo intramuskulárne.

Úvodná liečba si vyžaduje pozorné sledovanie východiskových hodnôt rôznych
laboratórnych parametrov a činnosť srdca.

Ak sa epirubicín podáva formou kontinuálnej infúzie, tá sa má prednostne
previesť pomocou centrálneho žilového katétra.

Pred začiatkom liečby epirubicínom sa majú pacienti zotaviť z akútnych
toxických účinkov (ako napr. stomatitída, neutropénia, trombocytopénia
a generalizované infekcie) predchádzajúcej cytotoxickej liečby.

Hoci liečba vysokými dávkami epirubicínu (napr. ? 90 mg/m˛ každé 3 až 4
týždne) spôsobuje nežiaduce príhody zvyčajne podobné nežiaducim príhodám
pozorovaným pri štandardných dávkach (> 90 mg/m2 každé 3 až 4 týždne),
závažnosť neutropénie a stomatitídy/mukozitídy sa môže zvýšiť. Liečba
vysokými dávkami epirubicínu si vyžaduje osobitnú pozornosť kvôli možným
klinickým komplikáciám z dôvodu závažnej myelosupresie.
/Činnosť srdca/ – Rizikom liečby antracyklínmi je kardiotoxicita, ktorá sa
môže prejaviť včasnými (t.j. akútnymi) alebo neskorými (t.j. oneskorenými)
príhodami.

Kardiotoxicita zahŕňa pretrvávajúce zníženie QRS napätia, predĺženie
systolického intervalu mimo referenčné hodnoty intervalu systolického času
(PEP/LVET) a zníženie ľavej ventrikulárnej ejekčnej frakcie. Včasná
klinická diagnóza srdcového zlyhávania vyvolaného cytostatickou látkou sa
zdá byť nevyhnutnou pre úspešnú liečbu digitálisom, diuretikami,
periférnymi vazodilatátormi, diétou s nízkym obsahom sodíka a dostatočným
pokojom na lôžku. Preto je u pacientov dostávajúcich liečbu epirubicínom
veľmi dôležité sledovať srdce a funkciu srdca sa odporúča hodnotiť pomocou
neinvazívnych metód.

/Včasné (t.j. akútne) príhody./ Včasná kardiotoxicita epirubicínu pozostáva
hlavne zo sínusovej tachykardie a/alebo abnormalít elektrokardiogramu (EKG)
ako napr. nešpecifické zmeny ST-T vlny. Boli tiež hlásené tachyarytmie
vrátane predčasných ventrikulárnych kontrakcií, ventrikulárna tachykardia
a bradykardia ako aj atrioventrikulárna a ramienková blokáda. Tieto účinky
zvyčajne nie sú predzvesťou následného výskytu oneskorenej kardiotoxicity,
zriedkavo sú klinicky významné a zvyčajne sa neberú do úvahy pri prerušení
liečby epirubicínom.

/Neskoré (t.j. oneskorené) príhody./ Oneskorená kardiotoxicita sa zvyčajne
objavuje neskôr v priebehu liečby epirubicínom alebo 2 až 3 mesiace po
ukončení liečby, avšak boli tiež hlásené neskoršie príhody (niekoľko
mesiacov až rokov po ukončení liečby). Oneskorená kardiomyopatia sa
prejavuje znížením ľavej ventrikulárnej ejekčnej frakcie (LVEF) a/alebo
znakmi a príznakmi kongestívneho zlyhávania srdca (CHF) ako je dyspnoe,
edém pľúc, hypostatický edém, kardiomegália a hepatomegália, oligúria,
ascites, pleurálna efúzia a nepravidelný rytmus. Život ohrozujúce CHF je
najzávažnejšou formou kardiomyopatie indukovanej antracyklínom
a predstavuje toxicitu, ktorá je limitovaná kumulatívnou dávkou lieku.

Riziko vzniku CHF sa u pacientov, ktorí podstúpili ožarovanie v oblasti
mediastína rapídne zvyšuje so zvyšujúcimi sa celkovými kumulatívnymi
dávkami epirubicínu v rozsahu 900 mg/m2 alebo nižšou kumulatívnou dávkou
u pacientov, ktorí podstúpili ožarovanie v oblasti mediastína; táto
kumulatívna dávka sa smie prekročiť len pri extrémnej opatrnosti (pozri
časť 5.1).

Predtým ako pacienti podstúpia liečbu epirubicínom, musí sa u nich
vyhodnotiť a počas terapie monitorovať činnosť srdca, aby sa minimalizovalo
riziko vzniku závažného poškodenia srdca. Riziko sa môže znížiť pravidelným
sledovaním LVEF počas liečby s promptným vysadením epirubicínu pri prvom
príznaku poškodenej funkcie. Vhodná kvantitatívna metóda pre opakované
hodnotenie činnosti srdca (hodnotenie LVEF) zahŕňa viacúrovňovú
rádionuklidovú angiografiu (MUGA) alebo echokardiografiu (ECHO).
Predovšetkým u pacientov s rizikovými faktormi zvýšenej kardiotoxicity sa
odporúča základné vyšetrenie srdca pomocou EKG a prípadne MUGA snímanie
alebo ECHO. Najmä pri vyšších, kumulatívnych dávkach antracyklínu je
potrebné vykonať opakované vyšetrenia MUGA alebo ECHO stanovenie LVEF.
Metódy použité pre stanovenie majú byť po celý čas sledovania rovnaké.

Vzhľadom na riziko vzniku kardiomyopatie sa kumulatívna dávka epirubicínu
900 mg/m2 smie prekročiť len pri extrémnej opatrnosti.
Pri určovaní maximálnej kumulatívnej dávky epirubicínu sa má vziať do úvahy
akákoľvek súbežná liečba s potenciálne kardiotoxickými liekmi. Pri
štandardných a vysokých dávkach epirubicínu sa kumulatívna dávka 900 –
1 000 mg/m2 smie prekročiť len pri extrémnej opatrnosti. Nad touto hladinou
je riziko vzniku ireverzibilného kongestívneho zlyhania srdca veľmi
zvýšené.

Rizikové faktory kardiotoxicity zahŕňajú aktívne alebo skryté
kardiovaskulárne ochorenie, predchádzajúcu alebo súbežnú liečbu ožarovaním
v oblasti mediastína/perikardia, predchádzajúcu liečbu inými antracyklínmi
alebo antracéndiónmi a súbežné užívanie iných liekov, ktoré majú schopnosť
potláčať kontraktilitu srdca alebo kardiotoxické lieky (napr. trastuzumab)
(pozri časť 4.5).

Sledovanie činnosti srdca sa musí striktne vykonávať najmä u pacientov
dostávajúcich vysoké kumulatívne dávky a u pacientov, ktorí sú vysoko
rizikoví. U starších pacientov, detí a pacientov s ochorením srdca
v anamnéze sa vyskytuje vyššie riziko kardiotoxicity. Kardiotoxicita
spôsobená epirubicínom sa však môže vyskytnúť aj pri nízkych kumulatívnych
dávkach alebo pri neprítomnosti rizikových faktorov pre srdce.

Predpokladá sa, že toxicita epirubicínu a iných antracyklínov alebo
antracéndiónov je aditívna.

/Hematologická toxicita –/ Ako pri iných cytotoxických látkach, aj epirubicín
môže spôsobovať myelosupresiu. Pred liečebným cyklom a počas každého
liečebného cyklu s epirubicínom sa má vyhodnotiť hematologický profil
vrátane diferenciálneho počtu leukocytov (WBC). Na dávke závislá,
reverzibilná leukopénia a/alebo granulocytopénia (neutropénia) je hlavným
prejavom hematologickej toxicity zapríčinenej epirubicínom a je
najčastejším akútnym toxickým účinkom tohto lieku, ktorý limituje dávku.
Leukopénia a neutropénia sú zvyčajne závažnejšie pri režimoch s vysokými
dávkami, vo väčšine prípadov dosahujúcimi maximálny pokles medzi 10. a 14.
dňom; zvyčajne ide o prechodný stav s návratom počtu WBC/neutrofilov na
normálne hodnoty vo väčšine prípadov do 21. dňa. Môže sa tiež objaviť
trombocytopénia a anémia. Klinické následky závažnej formy myelosupresie
zahŕňajú horúčku, infekciu, sepsu/septikémiu, septický šok, hemorágiu,
hypoxiu tkaniva alebo smrť.

/Sekundárna leukémia/ /-/ U pacientov liečených antracyklínmi vrátane
epirubicínu bola hlásená sekundárna leukémia s preleukemickou fázou alebo
bez nej. Sekundárna leukémia sa častejšie vyskytuje v prípade, ak sa takéto
lieky podávajú v kombinácii s antineoplastickými látkami poškodzujúcimi
DNA, v kombinácii s liečbou ožarovaním, ak sa pacienti predtým liečili
cytotoxickými látkami alebo ak sa zvýšili dávky antracyklínov. Tieto formy
leukémie môžu mať 1- až 3-ročné obdobie latencie. (Pozri časť 5.1).

/Gastrointestinálny trakt/ /–/ Epirubicín je emetogénny. Mukozitída/stomatitída
sa zvyčajne objavujú krátko po podaní lieku a v prípade závažnej formy môžu
počas niekoľkých dní vyústiť do vredov sliznice. U väčšiny pacientov sa
tento stav vráti do pôvodného po treťom týždni liečby.

/Činnosť pečene –/ Hlavnou cestou eliminácie epirubicínu je hepatobiliárny
systém. Pred a počas liečby epirubicínom sa majú stanoviť hladiny sérového
bilirubínu, alkalickej fosfatázy, ALT a AST. U pacientov so zvýšenou
hladinou bilirubínu alebo AST sa môže objaviť pomalší klírens lieku so
zvýšením celkovej toxicity. U týchto pacientov sa odporúčajú nižšie dávky
(pozri časti 4.2 a 5.2). Pacienti so závažným poškodením pečene nesmú
dostávať epirubicín (pozri časť 4.3).

/Činnosť obličiek/ /–/ Pred a počas liečby sa má stanoviť hladina sérového
kreatinínu. U pacientov s hladinami sérového kreatinínu > 5 mg/dl je
potrebná úprava dávkovania (pozri časť 4.2).

/Účinky v mieste podania injekcie –/ injekčné podanie do malej cievy alebo
opakované injekčné podania do tej istej cievy môže viesť k fleboskleróze.
Dodržiavaním odporúčaných spôsobov podávania sa môže minimalizovať riziko
flebitídy/tromboflebitídy v mieste podania injekcie (pozri časť 4.2).

/Extravazácia –/ Extravazácia epirubicínu pri intravenóznom podaní môže
spôsobiť lokálnu bolesť, závažné poškodenia tkaniva (tvorba pľuzgierov,
závažná forma celulitídy) alebo nekrózu. Ak sa počas intravenózneho
podávania epirubicínu objavia znaky alebo príznaky extravazácie, infúzia
lieku sa má okamžite prerušiť. Bolesť sa u pacienta môže zmierniť
ochladením postihnutého miesta a jeho ďalším ochladzovaním počas 24 hodín.
Počas nasledujúceho obdobia má byť pacient pozorne sledovaný, pretože po
niekoľkých týždňoch môže vzniknúť nekróza. Ak dôjde k extravazácii,
prípadná excízia sa má konzultovať s plastickým chirurgom.

/Ostatné –/ Ako pri iných cytotoxických látkach, aj pri používaní epirubicínu
bola náhodne hlásená tromboflebitída a tromboembolický fenomén vrátane
pľúcnej embólie (v niektorých prípadoch fatálnej).

/Syndróm rozpadávajúceho sa nádoru –/ Epirubicín môže spôsobiť hyperurikémiu
v dôsledku rozsiahleho katabolizmu purínu, ktorý je sprevádzaný rýchlou
lýzou neoplastických buniek vyvolanou liekom (syndróm rozpadávajúceho sa
nádoru). Po úvodnej liečbe sa majú stanoviť hladiny kyseliny močovej,
draslíka, fosforečnanu vápenatého a kreatinínu v krvi. Prípadné komplikácie
syndrómu rozpadávajúceho sa nádoru sa môžu minimalizovať hydratáciou,
alkalizáciou moču a profylaxiou hyperurikémie alopurinolom.

/Imunosupresívne účinky/Zvýšená citlivosť na infekcie –/ Podávanie živých
alebo živých atenuovaných vakcín u pacientov s imunitným systémom oslabeným
chemoterapeutickými látkami vrátane epirubicínu, môže viesť k závažným
alebo fatálnym infekciám (pozri časť 4.5).

/Reprodukčný systém –/ Epirubicín môže spôsobovať genotoxicitu. Pacienti
mužského a ženského pohlavia, ktorí sa liečia epirubicínom majú používať
vhodné kontraceptíva. Ak je to vhodné a dostupné, pacientom, ktorí si
želajú mať po ukončení liečby deti, sa má odporučiť poradenstvo v oblasti
genetiky (pozri časť 4.6).

Ďalšie upozornenia a opatrenia pri iných spôsoboch podania

Intravezikálne podanie /–/ Podanie epirubicínu môže spôsobovať príznaky
chemickej cystitídy (ako napr. dyzúria, polyúria, noktúria, strangúria,
hematúria, problémy s močovým mechúrom, nekróza steny močového mechúra)
a konstrikciu močového mechúra. Osobitná pozornosť sa vyžaduje pri
problémoch spojených so zavádzaním katétra (uretrálna obštrukcia v dôsledku
masívnych intravezikálnych nádorov).

Intraarteriálne podanie: Intraarteriálne podávanie epirubicínu
(transkatetrálna arteriálna embolizácia za účelom lokalizovanej alebo
regionálnej liečby primárneho hepatocelulárneho karcinómu alebo metastáz
v pečeni) môže spôsobovať (okrem systémovej toxicity kvalitatívne podobnej
tej, ktorá sa pozorovala po intravenóznom podaní epirubicínu) lokalizované
alebo regionálne príhody, ktoré zahŕňajú gastroduodenálne vredy
(pravdepodobne v dôsledku refluxu liekov do artérie žalúdka) a zúženie
žlčovodov v dôsledku sklerotizujúcej cholangitídy vyvolanej liekom. Tento
spôsob podania môže viesť k rozsiahlej nekróze prekrveného tkaniva.

Tento liek obsahuje 3,5 mg sodíka na ml injekčného alebo infúzneho roztoku.
To sa má vziať do úvahy u pacientov na diéte s kontrolovaným príjmom
sodíka.

4.5 Liekové a iné interakcie

Epirubicín sa používa hlavne v kombinácii s inými cytotoxickými liekmi.
Aditívna toxicita sa môže prejaviť najmä v súvislosti s kostnou
dreňou/hematologickým alebo gastrointestinálnym systémom (pozri časť 4.4).
Použitie epirubicínu v kombinovanej chemoterapii s inými potenciálne
kardiotoxickými liekmi, ako aj súbežné užívanie iných liečiv s účinkom na
srdce (napr. blokátory vápnikového kanála), si počas celej liečby vyžaduje
sledovanie činnosti srdca.

Epirubicín sa vo veľkej miere metabolizuje v pečeni. Zmeny v činnosti
pečene vyvolané súbežnými liečbami môžu ovplyvniť metabolizmus,
farmakokinetiku, terapeutickú účinnosť a/alebo toxicitu epirubicínu (pozri
časť 4.4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní).

Antracyklíny vrátane epirubicínu sa nesmú súbežne podávať v kombinácii
s inými kardiotoxickými liečivami, pokiaľ sa činnosť srdca u pacienta
pozorne nesleduje. U pacientov dostávajúcich antracyklíny sa po ukončení
liečby inými kardiotoxickými liečivami, najmä liečivami s dlhými polčasmi
ako napr. trastuzumab, môže vyskytnúť zvýšené riziko vzniku kardiotoxicity.
Polčas trastuzumabu je približne 28,5 dní a v obehu môže pretrvávať až do
24 týždňov. Preto, ak je to možné, lekár má predísť liečbe antracyklínmi
počas 24 týždňov po vysadení trastuzumabu. Ak sa antracyklíny používajú
skôr, odporúča sa pozorné sledovanie činnosti srdca.

U pacientov dostávajúcich epirubicín sa má predísť očkovaniu živými
vakcínami. Môžu sa podať usmrtené alebo inaktivované vakcíny; avšak odpoveď
na tieto vakcíny sa môže znížiť.

Lieky, ktoré spôsobujú indukciu enzýmov cytochrómu P-450 (ako napr.
rifampicín a barbituráty) môžu zvýšiť metabolizmus epirubicínu, čo vedie
k zníženiu účinnosti.

Cimetidín 400 mg dvakrát denne podaný pred epirubicínom 100 mg/m2 každé 3
týždne viedol k 50 % zvýšeniu AUC epirubicínu a 41 % zvýšeniu AUC
epirubicinolu (na konci p > 0,05). AUC aglykónu 7-deoxy-doxorubicinolu
a prietok krvi pečeňou neboli znížené, čiže výsledky sa nevysvetľujú
zníženou aktivitou cytochrómu P-450.

Počas liečby epirubicínom sa má cimetidín vysadiť.

Ak sa paklitaxel podáva pred epirubicínom, môže spôsobiť zvýšené
plazmatické koncentrácie nezmeneného epirubicínu a jeho metabolitov
vznikajúcich neskôr, ktoré avšak nie sú toxické ani účinné. V jednej štúdii
bola hematologická toxicita vyššia, ak sa paklitaxel podával pred
epirubicínom v porovnaní s podaním po epirubicíne. Súbežné podanie
paklitaxelu alebo docetaxelu neovplyvnilo farmakokinetiku epirubicínu, ak
sa taxán podal pred epirubicínom.

Táto kombinácia sa môže použiť, ak sa tieto dve liečivá striedajú. Infúzia
epirubicínu a paklitaxelu sa má podať s minimálne 24-hodinovým odstupom
medzi 2 liečivami.

Dexverapamil môže meniť farmakokinetiku epirubicínu a prípadne zvyšovať
jeho tlmivé účinky na kostnú dreň.

Predchádzajúce podanie vyšších dávok (900 mg/m2 a 1 200 mg/m2) dexrazoxánu
môže zvýšiť systémový klírens epirubicínu, čo vedie k poklesu AUC.

V jednej štúdii sa zistilo, že docetaxel môže zvyšovať plazmatické
koncentrácie metabolitov epirubicínu, ak sa podáva hneď po epirubicíne.

Chinín môže urýchliť úvodnú distribúciu epirubicínu z krvi do tkanív a môže
mať vplyv na rozklad epirubicínu červenými krvinkami.

Súbežné podávanie interferónu ?2b môže spôsobiť zníženie terminálneho
polčasu eliminácie ako aj celkový klírensu epirubicínu.

Pravdepodobnosť uvedených porúch hematopoézy je potrebné mať na pamäti pred
a počas liečby inými liekmi, ktoré majú vplyv na kostnú dreň (napr.
cytostatické látky, sulfónamidy, chloramfenikol, difenylhydantoín, deriváty
amidopyrínu, liečivá proti retrovírusom).

Kardiotoxicita epirubicínu je zosilnená určitými liečbami ožarovaním
a predchádzajúcim alebo súbežným užívaním iných derivátov antracyklínov
(napr. mitomycín-C, dakarbazín, daktinomycín a prípadne cyklofosfamid)
alebo iných kardiotoxických látok (napr. 5-fluóruracyl, cyklofosfamid,
cisplatina, taxány). Epirubicín môže zosilniť účinok ožarovania v oblasti
mediastína.

Ak sa epirubicín používa súbežne s inými liekmi, ktoré môžu spôsobiť
zlyhanie srdca, napr. blokátory vápnikového kanála, potom činnosť srdca sa
má počas celej liečby sledovať.

Súbežné používanie s cyklosporínom môže spôsobiť rozsiahlu imunosupresiu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

(Pozri časť 5.3).

Porucha fertility

Epirubicín môže vyvolať v ľudských spermiách poškodenie chromozómov. Muži
podstupujúci liečbu epirubicínom majú používať účinné metódy antikoncepcie
a ak je to vhodné a dostupné, majú sa poradiť o konzervácii spermií kvôli
možnosti ireverzibilnej neplodnosti spôsobenej liečbou. Pacientom mužského
pohlavia liečeným epirubicínom sa odporúča, aby počas liečby a do 6
mesiacov po ukončení liečby nesplodili dieťa.

Epirubicín môže spôsobiť amenoreu alebo predčasnú menopauzu u žien pred
nemopauzou.

Počas liečby epirubicínom nesmú ženy otehotnieť. Muži a ženy majú počas
liečby a 6 mesiacov potom používať účinnú metódu antikoncepcie.

Gravidita

Experimentálne údaje u zvierat naznačujú, že epirubicín môže spôsobiť
poškodenie plodu, ak sa podáva gravidným ženám. Ak sa epirubicín používa
počas gravidity alebo ak pacientka počas používania tohto lieku otehotnie,
pacientka má byť informovaná o možných rizikách pre plod a cytostatikum sa
má použiť len na presnú indikáciu a v prípade, že možné prínosy pre matku
prevážili nad možným rizikom pre plod.

Neexistujú štúdie u gravidných žien. Epirubicín sa smie počas gravidity
použiť len v prípade, ak možný prínos prevažuje na možným rizikom pre plod.

Laktácia

Nie je známe, či sa epirubicín vylučuje do materského mlieka u ľudí. Matky
majú pred použitím tohto lieku dojčenie prerušiť, kvôli vylučovaniu mnohých
liekov vrátane iných antracyklínov do materského mlieka ľudí a kvôli možným
závažným nežiaducim reakciám epirubicínu u dojčených dojčiat.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Účinok epirubicínu na schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje nebol
systematicky hodnotený.
Epirubicín však môže spôsobiť epizódy nauzey a vracania, ktoré môžu dočasne
viesť k narušeniu schopnosti viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Počas liečby epirubicínom boli pozorované a hlásené nasledujúce nežiaduce
účinky s nasledujúcimi frekvenciami výskytu: Veľmi časté (( 1/10); Časté
(( 1/100 až < 1/10); Menej časté (( 1/1 000 až < 1/100); Zriedkavé
(( 1/10 000 až < 1/1 000); Veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z
dostupných údajov).

U viac 10 % liečených pacientov sa môže očakávať objavenie sa nežiaducich
účinkov. Najčastejšími nežiaducimi účinkami sú myelosupresia, nežiaduce
účinky na gastrointestinálny trakt, anorexia, alopécia, infekcia.

|Trieda orgánového |Frekvencia|Nežiaduce účinky |
|systému | | |
|Infekcie a nákazy |Časté |Infekcia |
| |Neznáme |septický šok, sepsa, pneumónia |
|Benígne a malígne nádory|Zriedkavé |akútna lymfocytárna leukémia, |
|vrátane | |akútna myelogénna leukémia |
|nešpecifikovaných | | |
|novotvaroch (cysty | | |
|a polypy) | | |
|Poruchy krvi |Veľmi |myelosupresia (leukopénia, |
|a lymfatického systému |časté |granucytopénia a neutropénia, |
| | |anémia a febrilná neutropénia) |
| |Menej |Trombocytopénia |
| |časté | |
| |Neznáme |krvácanie a hypoxia tkanív ako |
| | |výsledok myelosupresie |
|Poruchy imunitného |Zriedkavé |anafylaxia |
|systému | |(anafylaktické/anafylaktoidné |
| | |reakcie so šokom alebo bez neho |
| | |vrátane kožnej vyrážky, pruritu, |
| | |horúčky a zimnice), alergické |
| | |reakcie po intravezikálnom podaní. |
|Poruchy metabolizmu a |Časté |anorexia, dehydratácia |
|výživy | | |
| |Zriedkavé |hyperurikémia (pozri časť 4.4 ) |
|Poruchy nervového |Zriedkavé |závrat |
|systému | | |
| |Neznáme |periférna neuropatia (pri vysokých |
| | |dávkach), bolesť hlavy |
|Poruchy oka |Neznáme |konjunktivitída, keratitída |
|Poruchy srdca a srdcovej|Zriedkavé |kongestívne zlyhávanie srdca, |
|činnosti | |(dyspnoe; edém, hepatomegália, |
| | |ascites, pľúcny edém, pleurálne |
| | |efúzie, nepravidelný srdcový |
| | |rytmus) kardiotoxicita (napr. EKG |
| | |abnormality, arytmie, |
| | |kardiomyopatia), ventrikulárna |
| | |tachykardia, bradykardia, AV |
| | |blokáda, ramienková blokáda |
|Poruchy ciev |Časté |návaly horúčavy |
| |Menej |flebitída, tromboflebitída |
| |časté | |
| |Neznáme |šok, tromboembólia vrátane pľúcnej |
| | |embólie |
|Poruchy |Časté |mukozitída, ezofagitída, |
|gastrointestinálneho | |stomatitída, vracanie, hnačka, |
|traktu | |nauzea, ktorá môže viesť k strate |
| | |chuti do jedla a k bolesti brucha. |
|Poruchy kože |Veľmi |alopécia |
|a podkožného tkaniva |časté | |
| |Zriedkavé |urtikária, pruritis, lokálne |
| | |erytematózne reakcie pozdĺž žily, |
| | |ktorá sa použila na podanie |
| | |injekcie |
| |Neznáme |lokálna toxicita, vyrážka, |
| | |svrbenie, zmeny na koži, erytém, |
| | |horúčava, hyperpigmentácia pokožky |
| | |a nechtov, fotosenzitivita, |
| | |hypersenzitivita pokožky po |
| | |ožarovaní („re-call“ reakcia po |
| | |ožarovaní) |
|Poruchy obličiek |Veľmi |červené sfarbenie moču počas 1 až 2|
|a močových ciest |časté |dní po podaní |
| |Neznáme |proteínúria u pacientov, ktorí sa |
| | |liečili vysokými dávkami |
|Poruchy reprodukčného |Zriedkavé |amenorea, azoospermia |
|systému a prsníkov | | |
|Celkové poruchy |Časté |erytém v mieste podania infúzie |
|a reakcie v mieste | | |
|podania | | |
| |Zriedkavé |nevoľnosť, asténia, horúčka, |
| | |zimnica, hyperpyrexia |
|Laboratórne a funkčné |Zriedkavé |zmeny v hladinách transamináz |
|vyšetrenia | | |
| |Neznáme |asymptomatický pokles ľavej |
| | |ejekčnej ventrikulárnej frakcie |
|Úrazy, otravy |Časté |po intravezikálnom podaní sa |
|a komplikácie liečebného| |pozorovala chemická cystitída, |
|postupu | |niekedy hemoragická (pozri časť 4.4|
| | |). |

/Intravezikálne podanie:/

Keďže sa po intravezikálnom podaní reabsorbuje len malé množstvo liečiva,
závažné systémové nežiaduce liekové reakcie ako aj alergické reakcie sú
zriedkavé. Často hlásené sú lokálne reakcie ako pocit pálenia a časté
močenie (polakyzúria). Zriedkavo boli hlásené bakteriálne a chemické
cystitídy (pozri časť 4.4). Tieto nežiaduce reakcie sú vo väčšine prípadov
reverzibilné.

4.9 Predávkovanie

Akútne predávkovanie epirubicínom bude viesť k závažnej myelosupresii
(najmä leukopénia a trombocytopénia), gastrointestinálnym toxickým účinkom
(najmä mukozitída) a akútnym srdcovým komplikáciám. Pri antracyklínoch sa
niekoľko mesiacov až rokov po ukončení liečby pozorovalo latentné srdcové
zlyhávanie (pozri časť 4.4). Pacient sa musí pozorne sledovať. Ak sa
objavia znaky srdcového zlyhávania, pacient sa má liečiť podľa štandardných
postupov.

Liečba:

Symptomatická. Epirubicín nie je možné odstrániť dialýzou.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antracyklíny a podobné liečivá. ATC kód:
L01DB03

Mechanizmus účinku epirubicínu súvisí s jeho schopnosťou viazať sa na DNA.
Štúdie na bunkových kultúrach preukázali rýchle prestupovanie do bunky,
lokalizáciu v jadre a inhibíciu syntézy a mitózy nukleovej kyseliny.
Preukázalo sa, že epirubicín je účinný voči širokému spektru
experimentálnych nádoroch vrátane leukémie L1210 a P388, sarkómu SA180
(solídna a ascitická forma), melanómu B16, karcinómu prsníka, Lewisovho
karcinómu pľúc a karcinómu hrubého čreva 38. Taktiež sa preukázalo, že
účinkuje na ľudské nádory transplantované myšiam bez srsti zbavených týmusu
(melanóm, karcinóm prsníka, pľúc, prostaty a ovárií).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

U pacientov s normálnou funkciou pečene a obličiek klesajú plazmatické
hladiny po i.v. injekcii 60 mg/m2 až 150 mg/m2 lieku trojexponenciálne
s veľmi rýchlou prvou fázou a pomalou terminálnou fázou s priemerným
polčasom približne 40 hodín. Tieto dávky sa pohybujú v rámci limitov
farmakokinetickej linearity z hľadiska hodnôt plazmatického klírensu ako aj
metabolickej cesty. Hlavnými metabolitmi, ktoré boli identifikované, sú
epirubicinol (13-OH-epirubicín) a glukuronidy epirubicínu a epirubicinolu.

4'-O-glukuronidácia odlišuje epirubicín od doxorubicínu a môže vysvetľovať
rýchlejšiu elimináciu epirubicínu a jeho zníženú toxicitu. Plazmatické
hladiny hlavného metabolitu, 13-OH derivátu (epirubicinolu), sú trvale
nižšie a v podstate porovnateľné s hladinami nezmeneného lieku.

Epirubicín sa vylučuje predovšetkým prostredníctvom pečene; vysoké hodnoty
plazmatického klírensu (0,9 l/min) naznačujú, že táto pomalá eliminácia je
zapríčinená nadmernou distribúciou do tkanív.
Vylučovanie močom tvorí približne 9 % až 10 % podanej dávky v priebehu 48
hodín.

Biliárna exkrécia predstavuje hlavnú cestu vylučovania, približne 40 %
podanej dávky sa vylúči v žlči v priebehu 72 hodín.

Liečivo neprechádza cez hemoencefalickú bariéru.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Hlavnými cieľovými orgánmi u potkanov, králikov a psov po opakovanom
dávkovaní boli hematolymfopoetický systém, gastrointestinálny trakt,
obličky, pečeň a reprodukčné orgány. U študovaných druhov bol epirubicín
tiež kardiotoxický.

Epirubicín bol genotoxický, a podobne ako iné antracyklíny, karcinogénny
u potkanov.

Epirubicín mal embryotoxické účinky u potkanov. U potkanov ani u králikov
sa nepozorovali žiadne malformácie, avšak tak ako iné antracyklíny
a cytotoxické lieky, aj epirubicín sa musí považovať za potenciálne
teratogénny.

Štúdia lokálnej znášanlivosti u potkanov a myší preukázala, že extravazácia
epirubicínu spôsobuje nekrózu tkaniva.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Kyselina chlorovodíková, na úpravu pH
Chlorid sodný
Voda na injekciu

6.2 Inkompatibility

Je potrebné vyhnúť sa dlhodobému kontaktu s roztokmi zo zásaditým pH,
pretože to môže viesť k hydrolýze lieku.

Epirubicín sa nesmie miešať s heparínom kvôli chemickej inkompatibilite,
ktorá môže viesť k tvorbe zrazeniny, ak sú lieky prítomné v určitých
množstvách.

Epirubicín sa môže používať v kombinácii s inými liečivami proti rakovine,
avšak neodporúča sa, aby sa miešal s inými liekmi..

6.3 Čas použiteľnosti

/Neotvorený obal: 18 mesiacov/

Injekčný roztok epirubicínu neobsahuje konzervačnú alebo bakteriostatickú
látku. Injekčné liekovky sú preto určené len na jednorazové použitie
a akýkoľvek nepoužitý zvyšok sa musí po použití zlikvidovať.

Z mikrobiologického hľadiska sa má liek použiť okamžite po prvom
prepichnutí gumového uzáveru. Ak sa nepoužije okamžite, za čas a podmienky
uchovávania zodpovedá používateľ.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v chladničke (2 (C až 8 (C). Neuchovávajte v mrazničke.
Injekčnú liekovku uchovávajte vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.

Uchovávanie injekčného roztoku v podmienkach mrazu môže viesť k tvorbu
gélovitej konzistencie lieku. Táto gélovitá konzistencia lieku sa opäť
zmení na mierne viskózny až tekutý roztok po dvoch až maximálne štyroch
hodinách uchovávanie pri kontrolovanej izbovej teplote (15 – 25 °C).

6.5 Druh obalu a obsah balenia

5 ml, 25 ml, 50 ml a 100 ml číra bezfarebná tvarovaná sklenená injekčná
liekovka (typ I) s chlórbutylovým gumovým uzáverom potiahnutým
fluórpolymérom a s hliníkovým polypropylénovým vyklápacím tesnením.

Veľkosti balenia:
1 x 5 ml injekčná liekovka
1 x 25 ml injekčná liekovka
1 x 50 ml injekčná liekovka
1 x 100 ml injekčná liekovka

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

/Intravenózne podanie./ Epirubicín sa má podať do infúznej hadičky voľne
tečúcej infúzie (0,9 % roztoku chloridu sodného alebo 5 % roztoku
glukózy). Pre minimalizáciu rizika vzniku trombózy alebo perivenóznej
extravazácie sa časy podania infúzie pohybujú v rozmedzí 3 až 20 minút
v závislosti od dávkovania a objemu infúzneho roztoku. Priama injekcia
tlakom sa neodporúča kvôli riziku extravazácie, ktorá sa môže objaviť aj
pri dostatočnom návrate krvi po aspirácii injekčnou ihlou (pozri
Upozornenia a Opatrenia).

Nepoužitý roztok zlikvidujte.

/Intravezikálne podanie./ Epirubicín sa podať použitím katétra a v močovom
mechúre zadržať počas 1 – 2 hodín. Počas podávania sa má pacient polohovať,
aby sa zabezpečilo, že dôjde k najväčšiemu možnému kontaktu sliznice
močového mechúra v panvovej oblasti s roztokom. Aby sa predišlo nesprávnemu
nariedeniu močom, pacient má byť poučený, aby 12 hodín pred podaním nepil
žiadne tekutiny. Pacient má byť poučený, aby sa na konci podania vymočil.

Ochranné opatrenia: Kvôli toxickej povahe tejto látky sú dané nasledujúce
ochranné odporúčania:

Personál má byť zaškolený na správnu techniku pre rekonštitúciu
a zaobchádzanie.

. Gravidné pracovníčky sa majú vyhnúť práci s týmto liekom.

. Personál, ktorý zaobchádza s epirubicínom má nosiť ochranné oblečenie:
okuliare, plášte a jednorazové rukavice a masky.

. Pre rekonštitúciu sa má určiť vymedzené miesto (najlepšie v systéme
laminárneho prúdenia vzduchu); pracovná plocha má byť chránená
ochranným jednorazovým absorpčným papierom s plastovou fóliou na
spodnej strane.

. Všetok materiál použitý na rekonštitúciu, podanie alebo čistenie
vrátane rukavíc sa má umiestniť do vysoko rizikových vriec pre odpad na
spálenie pri vysokej teplote. Rozliaty alebo vyliaty liek sa má poliať
zriedeným roztokom chloridu sodného (1 % dostupného chlóru), najlepšie
pokvapkať a potom poliať vodou.

. Všetok materiál použitý na čistenie sa má zlikvidovať ako sa uvádza
vyššie.

. V prípade kontaktu s pokožkou, dôkladne umyte postihnutú oblasť mydlom
a vodou alebo roztokom hydrogenuhličitanu sodného. Pokožku však
nedrhnite kefou. V prípade kontaktu s okom (očami) si pridržte očné
viečko postihnutého oka (očí) a vypláchnite veľkým množstvom vody počas
minimálne 15 minút. Potom si nechajte oko skontrolovať lekárom.

. Vždy, keď si zvlečiete rukavice, umyte si ruky.

Likvidácia
Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade s
národnými požiadavkami.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Fresenius Kabi Oncology Plc.
Lion Court, Farnham Road
Bordon, Hampshire GU35 0NF
Veľká Británia


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

44/0302/11-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE




10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Marec 2012